Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 16, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/315/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514211413
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:1514211413.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci

navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený
AK: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: A. X., E.. XX.XX.XXXX,
I. A. X, Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, zastúpený advokátom: Mgr. Peter Masarovič,
Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 2332,61 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 218,58 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 16.12.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu na zaplatenie istiny vo výške 2332,61 Eur, spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania od
17.10.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril dňa 28.11.2008 s odporcom zmluvu o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1327,76 Eur, ktorý sa
odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 74,75 Eur v termínoch
splatnosti, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti odporcu sa navrhovateľ s odporcom
dohodli na jednorázovom odklade splátky č. 11 pôžičky, túto sa odporca zaviazal splatiť ako splátku č.
37. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi revolving dňa 28.12.2010 vo výške
1794 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 74,75 Eur v termínoch
splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Odporca sa dostal s úhradou splátok už pri splátke č.

13 do omeškania a napokon zaplatil sumu 2152,39 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s
úhradousplátkyč.30oviacako3mesiacebolomudoručenéoznámenieouplatneníprávaveriteľapodľa
§ 565 OZ, t.j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených
splátok vo výške 2332,61 Eur dňa 17.10.2011. Túto sumu neuhradil ani čiastočne.

K vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu uviedol, že ide o zneužívanie ust. § 93 ods. 2
až 4 O.s.p. motivovaný snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. V

prípade právnickej osoby, ktorej predmet činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, je na mieste dôvodný
predpoklad, že na realizáciu uvedenej činnosťou bude dostatočne odborne a personálne vybavená.
Namiesto tohto sa dané združenie dalo zastúpiť advokátom, čo domnienku o účelovosti účasti v tomto
konaní popri paušálnych tvrdeniach o ochrane práv spotrebiteľa opodstatňuje. Občianske združeniesvojimi tvrdeniami v oznámení o vstupe do konania preukázalo neznalosť prejednávanej veci, keďže
okrem označenia účastníkov konania a výškou žalovanej sumy nedisponuje žiadnymi znalosťami o
prejednávanej veci. Jeho činnosť spočíva len na formulárových oznámeniach o vstupe vedľajšieho

účastníka do konania, na základe čoho tvrdí, že účelom tohto vstupu je ochrana práv spotrebiteľa len
zdanlivo a skôr je zameraná činnosť na uplatňovanie si náhrady trov konania. Tvrdenia vedľajšieho
účastníka postrádajú akúkoľvek logiku a právnu relevanciu. Poskytnutie revolvingového úveru pritom
právna úprava spotrebiteľských úverov implicitne aj predpokladá. Zákonodarca napr. určuje aj v
súčasnosti totiž dodatočne predpoklady pre výpočet RPMN tak, ako sa to spomína v písm. e) a h).

Poskytnutie tohto typu úveru predpokladá aj smernica 2008/48/ES, ktorej implementácia bola vykonaná
zákonom č. 258/2001 Z.z.. Poskytnutie revolvingu je pritom samostatne vypovedateľné, na čo vedľajší
účastník účelovo pozabudol. Pre posúdenie otázky výšky odplaty na základe zmluvy o revolvingovom
úvere uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda
a na základe toho sa zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ má aplikovať vo veci posúdenie odplaty za požičanie
peňažných prostriedkov ust. § 3 ods. 10 a 11 uvedeného zákona č. 258/2001 Z.z.. Uvedené ustanovenie

má ako lex specialis aplikačnú prednosť pred právne neurčitými pojmami (§ 39 OZ a pod.). Zákonodarca
výslovne reguloval výšku odplaty exaktným údajom a túto úpravu nie je možné obchádzať či popierať
spôsobom striktného porovnávania úrokových sadzieb bankových a nebankových subjektov. Otázka
odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia zmluvného vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom výslovne upravená a to v ust. § 53 ods. 6 OZ. Výška odplaty za úver

poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou, a teda
nemôže ísť o žiadny rozpor so zákonom.

Odporkyňa uviedla, že jej nie je zrejmé akým spôsobom navrhovateľ vyčíslil celkovú sumu, ktorá jej
mala byť vyplatená vo výške 1735,06 Eur. Nie je pravdou, že by jej bol vyplatený revolving vo výške

622,86 Eur dňa 28.12.2010, tento jej vyplatený nebol. Viac ako 1327,76 Eur jej vyplatených nebolo.
Navrhovateľovi v súvislosti s úverom aj platila, napriek tomu jej chodili do bytu a tvrdili, že im neplatila. Až
vtedy si uvedomila, s akými úrokmi si zobrala pôžičku. Akú sumu celkom navrhovateľovi zaplatila uviesť
nevedela, avšak sumu ktorú od nich obdržala im určite i zaplatila. So vstupom vedľajšieho účastníka
na strane odporcu súhlasila.

Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že nie je možné určiť za akých podmienok bol uzatvorený
revolving na sumu 1794 Eur, resp. len sa domnievať či nedošlo na základe pôvodnej zmluvy k
navýšeniu pôvodnej zmluvy o revolvingu. Pri absencii údajov ako úroková sadzba, RPMN, priemerná
RPMN, splatnosť výšky splátok, konečná splatnosť, náklady spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom,

ktoré sa jednoznačne viažu iba na revolving vo výške 1327,76 Eur zo dňa 28.11.2008 je nutné
takýto úkon považovať za neurčitý a teda v zmysle § 37 OZ za neplatný a to aj v zmysle § 40 OZ
v dôsledku nedodržania písomnej formy vyžadovanej zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, účinného v čase, kedy mal byť revolving na sumu 1794 Eur, t.j. dňa 28.12.2010 podľa údajov
uvedených v žalobe uzavretý. Ďalej uviedol, že ak by došlo k uzavretiu alebo doplneniu revolvingu

pri zachovaní pôvodných údajov zmluvy zo dňa 28.11.2008, úrokové sadzby by niekoľkonásobne
prevyšovali úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi, pretože
tieto sa v decembri 2010 pohybovali okolo 15,13% ročne a pre čas uzavretia zmluvy zo dňa 28.11.2008
sa úrokové sadzby pohybovali okolo 15,77%. Uvedené dojednanie úrokov pri peňažnej pôžičke je
v rozpore s dobrými mravmi, pretože pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len

ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v
situácii pre neho nepriaznivej a preto v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri
peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou
odplaty za užívanie požičanej sumy a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým
spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto

situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky a keďže v tomto prípade výška úrokov
dojednaná v zmluve medzi účastníkmi podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú
a určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek, tak je potrebné úrokovú sadzbu dojednanú medzi účastníkmi hodnotiť ako
takú, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatná. Absentuje samotná zmluva resp.

žiadosť odporcu o poskytnutie revolvingu na základe zmluvy zo dňa 28.11.2008 a následné schválenie
navrhovateľom s uvedením zákonných náležitostí podľa § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z.. Z tohto vyplýva, že
navrhovateľsodporcomneuzavrelipísomnúzmluvuospotrebiteľskomúveretak,aktománamysliust.§
9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po prípadnom doložení požadovaných listinných dôkazov jepotrebnéposúdiťzmluvnédojednanievovzťahukust.§11ods.1písm.b)zák.č.129/2010Z.z.,vzmysle
ktorého sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom
úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. V zmluve chýba aj údaj v zmysle ust. §

9 ods. 2 písm. f) ako aj § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ navrhovateľ z
poskytnutého úverového rámca odpočítal pri podpise zmluvy odmenu za možnosť odkladu splatnosti
splátok úveru v súlade s čl. 8 bod 8.1 resp. 9.9.1 zmluvy, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
UvedenédojednaniejeneplatnéprejehorozporsdobrýmimravmiapoukázalnarozsudokKSvPrešove
18Co 109/2011 a tiež na ust. § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. a § 4 ods. 7 z.č. 129/2010 Z.z..

Vychádzajúc z údajov uvedených v Klientskej karte k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že odporca
uhradil sumu 2152,39 Eur, teda pri aplikácii ustanovení o bezúročnosti spotrebiteľského úveru by tak
žaloba navrhovateľa nebola dôvodná ani vo vzťahu k úverovej istine, resp. skutočne vyplatenej čiastke
uvedenej v Klientskej karte vo výške 1112,20 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa so Zmluvou o revolvingovom

úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o zosplatnení, doručenkou oznámením
veriteľa o schválení úveru, kartou klienta, ako i ďalším náležitým obsahom spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 27.11.2008 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená Zmluva

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške
1327,76 Eur, v skutočnosti vyplatený vo výške 1112,20 Eur a ktorý sa zaviazal odporca uhradiť v
pravidelných 46 mesačných splátkach po 74,75 Eur. Ročná úroková sadza bola pri úvere dohodnutá na
68,80% a pri revolvingu vo výške 67,93%.

Podľa karty klienta, odporca uhradil na úvere sumu vo výške 2152,39 Eur.

Podľa listu navrhovateľa zo dňa 29.08.2011 malo byť odporcovi oznámené, že k uvedenému dňu je v
omeškaní s úhradou splátok č. 30, 31, 32 spolu vo výške 224,25 Eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej
splátke je 76 dní a v prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok

o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky
zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

Podľa § 497 Obch.Z, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 4 ods. 1 z.č. 258/2001Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 z.č. 258/2001Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 z.č. 258/2001Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Pri nesplnení

podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa§4ods.4z.č.258/2001Z.z.,platnéhoaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,odspotrebiteľanemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 4 ods. 8 z.č. 250/2007 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné

znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o
revolvingovom úvere, v zmysle ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1327,76 Eur, ktorý bol v
skutočnosti vyplatený vo výške 1112,50 Eur po odrátaní poplatku a ktorý mal splácať po 74,75 Eur

mesačne po dobu 46 mesiacov. Pokiaľ však ide o tvrdenie navrhovateľa o vyplatení revolvingu vo výške
1794 Eur dňa 28.12.2010, túto skutočnosť súd preukázanú nemá, navyše tu súd poukazuje aj na rozpor
v jeho tvrdení a údajov uvedených v karte klienta, kde je uvedené, že výška revolvingu bola 1924,72
Eur, poskytnutá čiastka 753,51 Eur, avšak vyplatená čiastka 622,86 Eur, ktorá mala byť vyplatená dňa
28.12.2010.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Hoci
maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách
ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu

zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto
vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. XM
T. X/XXXX)

Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou o úvere, ktorá bola uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Keďže však odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4
Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa ( zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. ), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/

EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 4 ods. 8 z.č.
250/2007 Z.z., navrhovateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predajivýrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

V zmysle zmluvy výška ročného úroku z úveru predstavovala podľa zmluvy 68,80 % ročne, pričom z
internetovej stránky NBS boli priemerné úrokové miery z úverov od 1 do 5 rokov v novembri r. 2010
14,64 %. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd považuje za rozporné s dobrými

mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa jeho neskúsenosť, ľahkomyselnosť,
rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v
takomto prípade je úverová zmluva v časti odplaty neplatná. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR XMCdo X/XXXX zo dňa 31.7.2009).

Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky
pri pôžičke peňazí. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba
na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam, aj v tomto prípade platí
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi (boni mores), ktoré sú používané
ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V
súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú
dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v

uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných
vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými
mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem
samé osebe nemajú.

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie
bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd
nespochybňuje, že v čase uzavretia zmluvy právna úprava upravovala maximálnu výšku odplaty, avšak
je potrebné rozlišovať celkovú odplatu za poskytnutý úver a dojednanie úroku. Vzhľadom na vyššie

uvedené závery súd považoval dohodu o úvere v časti úrokov, pri ktorej bola dohodnutá výška úrokov
68,80 % a v prípade revolvingu 67,93 % ročne za absolútne neplatnú, nakoľko podstatným spôsobom
prevyšovala úroky, ktoré boli poskytované v čase uzavretia zmluvy peňažnými ústavmi.

Ak sa podľa § 41 Občianskeho zákonníka dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa
dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je
právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba
posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti.

Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom
prípade bolo možné oddeliť časť zmluvy o pôžičke, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov, od
samotnej zmluvy (platnosť zmlúv o pôžičke medzi účastníkmi nebola namietaná), avšak jej obsah tvorí
nedeliteľný celok vo vzťahu k ujedaniu o dohodnutej výške úrokov. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
26. apríla 2012, sp. zn. X T. XX/XXXX)

Nazákladevyššieuvedenéhozáveru,keďžečasťdohodyoúrokochsúdpovažujezaabsolútneneplatnú
a nakoľko tvorí nedeliteľný celok (dôvod neplatnosti sa týka podstatnej zložky zmluvy o úvere) nemožno
považovať zmluvu o úvere za platnú, nakoľko podľa obsahu ju nebolo možné deliť tak, ako to má mysli
§ 41 Občianskeho zákonníka, preto súd považuje za neplatnú zmluvu o úvere ako celok.

Pokiaľ ide o časť zmluvy týkajúcej sa dojednania o revolvingovom úvere, okrem toho, že tak ako je
už vyššie uvedené súd nemá za preukázané vyplatenie tejto sumy (622,86 Eur), súd sa stotožňuje i
s vyjadrením vedľajšieho účastníka o neurčitosti tohto úkonu, resp. absencie písomnej formy, tak akoto má na mysli ust. § 4 ods. 1 z.č. 258/2001 Z.z.. Údaje uvedené v zmluve o revolvingovom úvere sú
nejasné, nezrozumiteľné pre bežného občana a nie je ani súdu zrejmé v akej výške bol poskytnutý úver,
či sa v skutočnosti jednalo o revolvingový úver, nakoľko mechanizmus splácania úveru nasvedčuje skôr

poskytnutie tzv. klasického úveru a tiež tomu nasvedčuje aj čerpanie úveru, ktorý čerpala odporkyňa
dňa 28.11.2008 v sume 1112,20 Eur, čo predstavuje sumu úveru po odpočítaní poplatku za uzatvorenie
zmluvy. Následne odporkyňa mala čerpať revolving (podľa karty klienta avšak, ktorú skutočnosť však
súd preukázanú nemá vzhľadom na už vyššie uvedené), a ktorý po odrátaní poplatku mal byť vyplatený
odporkyni vo výške 622,86 Eur. Avšak tak ako je uvedené údaje v zmluve súd v tomto smere nejasné

a nezrozumiteľné. Preto aj z tohto pohľadu je možné zmluvu o revolvingovom úvere považovať za
absolútne neplatnú podľa ust. § 37 ods. 1 OZ.

Nakoľko vzhľadom k vyššie uvedeným záverom súd považuje dojednanú zmluvu o revolvingovom úvere
za neplatnú, navrhovateľ by mal nárok iba na vrátenie toho čo odporca z poskytnutého úveru nevrátil
a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Za predpokladu platnosti zmluvy o revolvingovom úvere súd udáva ešte nasledovné:

Súd ďalej udáva, že podľa § 4 ods. 2 písm. i) z.č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. I keď zmluva obsahuje

počet splátok a splatnosť splátok, zmluva musí obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú
výšku splátok. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 27.11.2008 takýto konkrétny splátkový
kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,

posúdenie či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný
posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených
listinných dokladov vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 27.11.2008 presnú výšku, počet,
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, bolo by potrebné úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy. V ďalšom súd poukazuje i na to, že

zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje ani konečnú splatnosť úveru a to podľa ust. § 4 ods. 2 písm.
g) z.č. 258/2001 Z.z., keď tu platí to isté, čo súd konštatoval už vyššie. Nakoľko odporca ako spotrebiteľ
nemal k dispozícii splátkový kalendár, ktorý by mu prehľadne a jasne označoval jednotlivé splátky, to je
ich splatnosť, výšku, z čoho pozostávajú, teda výšku úrokov a poplatkov a ani konečnú splatnosť, preto
súd je toho názoru, že nebola splnená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) a g) z.č. 258/2001 Z.z.

Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) a g) z.č. 258/2001 Z.z.,
podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok ako aj konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z..

Súd mal preukázané, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi 2152,39 Eur. Nakoľko vzhľadom na už
vyššie uvedené súd považuje zmluvu o úvere za neplatnú a i za predpokladu jej platnosti úver za
bezúročnýabezpoplatkov(preabsenciuzákladnýchnáležitostízmluvyvzmysle§4ods.2z.č.258/2001
Z.z., ale aj z dôvodu neplatnosti odplaty), a vzhľadom k tomu, že odporkyňa zaplatila na úvere, ktorý jej

bol poskytnutý sumu 2152,39 Eur, súd zohľadňoval iba rozdiel medzi tým, čo odporkyňa v skutočnosti
dostala, teda čo jej bolo vyplatené (1112,20 Eur) a čo zaplatila na úvere (2152,39 Eur), keď je zjavné, že
navrhovateľovi zaplatila viac ako mala. Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol. Uvedené by platilo i v prípade ak by mal súd preukázané, že odporkyni bolo v skutočnosti
vyplatené 1735,06 Eur (tak ako to uvádza navrhovateľ v karte klienta), keďže opäť odporkyňa zaplatila

viac ako dostala.

Preto z uvedených dôvodov súd považuje celý nárok navrhovateľa za nedôvodný a preto tento v celom
rozsahu zamietol.

K dohode o poskytnutí služby uzatvorenej podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka z dôvodu
možnosti odkladu troch splátok za predpokladu platnosti zmluvy o úvere súd ešte udáva, ide o
formulárovú zmluvu, ktorej podmienky opäť neboli individuálne dojednané a súd je toho názoru,
že spotrebiteľ túto podpísal v rozrušení, pričom navrhovateľ využil a zneužil svoje postavenie,ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť spotrebiteľa. Výška odplaty (130,65 Eur v
prípade úveru a v prípade revolvingu 215,56 Eur), o ktorú mala byť započítaním odporcovi vyplatená
nižšia suma ako bola dojednaná v zmluve, výška sa opäť súdu javí ako výška, ktorá je v rozpore s

dobrými mravmi, pokiaľ jej výška dosahuje skoro trojnásobok mesačnej splátky, keď výška mesačnej
splátky bola 74,75 Eur a to najmä s prihliadnutím na odklad troch splátok. Preto opäť súd poukazuje na
to, že takéto dojednanie odplaty je v rozpore s ust. § 3 ods.1 OZ a v zmysle ust. § 39 OZ je neplatné.

Tu súd poukazuje aj na rozhodnutie KS v Prešove pod č.k. XXCo XX/XXXX zo dňa 16.10.2012, kde

vyslovil, „ Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru (causa) je poskytnutie
peňažnýchprostriedkovspravidlazaodplatu(úroky)naurčitúdobuzaúčelomichekonomickéhovyužitia
podľa predstavy dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp.
odplata za úver v rozsahu 85% resp. 88% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by
bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a nie je dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto
úrokov (porov. Rozhodnutie NS SR XCdo XX/XX o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi.

Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ustanovenie § 39 OZ“.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporca ako procesne úspešný účastník
má právo na náhradu trov konania, avšak nakoľko si žiadne neuplatnil a zo spisu mu žiadne nevyplývajú,
súd o trovách konania rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

V prípade náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd postupoval taktiež v
zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď tomuto priznal právo na náhradu trov konania ako trovy právneho
zastúpeniavovýške218,58Eur(vzmyslevyhláškyč.655/2004Z.z..),ktorépozostávajúzosumy202,50
Eur ((podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 2x právny úkon po á 101,25 Eur za prevzatie veci a

vyjadrenie k veci)) + 16,08 Eur (2x režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) po á 8,04 Eur za
úkony v r. 2014), ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť tak ako vo výroku tohto rozhodnutia. K tvrdeniam
navrhovateľa o účelovosti účasti vedľajšieho účastníka, ktorý je zastúpený advokátom, súd iba udáva, že
vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu za účelom ochrany spotrebiteľa zákon pripúšťa, pričom
nevylučuje zároveň, aby tento bol zastúpený advokátom. V danom prípade združenie založené na

ochranu spotrebiteľov sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať
buď samostatne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorým môže byť advokát. Ak zákon
garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, potom pochybnosť navrhovateľa o účelnosti
vynaloženia trov konania, je v rozpore so zákonnou garanciou na právne zastúpenie. Vedľajší účastník
na strane odporkyne vstúpil do konania z vlastného podnetu (§ 93 ods. 3 OSP) dňa 15.09.2014 a k veci

sa vyjadril 16.11.2014. Preto pokiaľ v tomto konaní bol vedľajší účastník na strane odporcu zastúpený
advokátom, súd nemá dôvod vzhľadom na úspech v konaní odporcu nepriznať mu trovy konania. V
ďalšom súd udáva, že odporca so vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporcu súhlasil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.