Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/17/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512200409
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2512200409.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v právnej veci žalobkyne

Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpená Mgr.
Miroslavom Vilímom, advokátom, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému W. L., I.. XX.XX.XXXX, Z.
B., toho času pobytom na neznámom mieste, zastúpený Mgr. Máriou Šimoničovou, vyššou súdnou
úradníčkou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie sumy 1.460,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.460,86 eur, úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 663,88 eur
od 30.11.2011 do zaplatenia, úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 55,70 eur od 01.04.2011 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.022,70 eur od 30.11.2011 do zaplatenia, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku 87,50
eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 189,60 eur na účet alebo k rukám právneho zástupcu
žalobkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajšom súde 18.01.2012 domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.460,86 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V odôvodnení návrhu uviedla, že so
žalovaným právna predchodkyňa žalobkyne 25.02.2008 uzavrela dodatok č. 1 k zmluve o bežnom

účte, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu do výšky úverového
limitu 20.000,- Sk s individuálne dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou. Žalovaný v priebehu splácania
poskytnutého prečerpania nedisponoval potrebným množstvom peňažných prostriedkov na účte u
žalobkyne, z ktorého sa realizovalo inkaso prečerpania v prospech žalobkyne. Žalovaný neuhradil
prečerpanie ani iným spôsobom v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so zaplatením splátok
prečerpania. Žalobkyňa oznámila zosplatnenie celého záväzku žalovanému ku dňu 31.03.2010. Dňa
21.11.2007 uzavrel žalovaný s právnou predchodkyňou žalobkyne zmluvu o bežnom účte a pre prípad

nepovoleného prečerpania bola dohodnutá debetná úroková sadzba 25 % p. a. Výška dlžnej sumy
predstavuje 1.460,86 eur, z toho 663,88 eur je istina, riadny úrok je 330,61 eur, úrok z omeškania 415,52
eur, debetný zostatok na bežnom účte 55,70 eur a 28,21 eur ako poplatky.

Žalovanému bola pre toto konanie uznesením tunajšieho súdu zo 14.04.2015 č. k. 10C/17/2012-43
ustanovená opatrovníčka Mgr. Mária Šimoničová, vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Trnava,
nakoľko pobyt žalovaného nie je známy (§ 29 ods. 2 a 6 O.s.p.).

Žalovaný, resp. jeho opatrovníčka sa k návrhu žalobkyne písomne nevyjadril/a.Súd vykonal dokazovanie a to čítaním listinných dôkazov (najmä návrh, zmluva o bežnom účte a
poskytovaní maxikonta z 21.11.2007, dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte z 24.02.2008, výpis z účtu,
úrokové sadzby žalobkyne platné od 01.04.2011, úrokové sadzby žalobkyne platné od 01.10.2011,

upomienka I z 19.03.2009, upomienka I z 26.03.2009, posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy z
09.03.2010 s podacím hárkom, oznámenie o zosplatnení úveru zo 06.04.2010 s podacím hárkom,
vyjadrenia žalobkyne, sumarizácia k 29.11.2011, ostatné poplatky žalobkyne, ako i ostatný obsah spisu).
Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 21.11.2007 Istrobanka, a.s. Bratislava (právna predchodkyňa žalobkyne) na strane jednej a
žalovaný na strane druhej uzavreli zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA /č. l. 15/. Podľa
časti I. zmluvné strany uzatvorili v zmysle § 708 - 715 Obchodného zákonníka zmluvu o bežnom
účte a podľa časti II. zmluvu o poskytovaní MAXIKONTA Standard. Dňa 25.02.2008 bol podpísaný

zmluvnýmistranamidodatokč.1ktejtozmluve.VzmyslečlánkuIdodatku,bankaumožňujeprečerpanie
peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom vo výške 20.000,- Sk s
dohodnutou úrokovou sadzbou platnou ku dňu podpisu zmluvy. Z platobnej histórie (č. l. 12 spisu) je
zrejmé, že nepovolený debetný zostatok žalovaného na účte k 31.03.2011 bol vo výške 55,70 eur a
debetný zostatok 663,88 eur (č. l. 13). Upomienkami z 19.03.2009 a 26.03.2009 vyzvala Istrobanka,

a.s. k úhrade prekročenia povoleného debetného zostatku. Listom zo 06.04.2010 žalobkyňa oznámila
žalovanému zosplatnenie úveru k 31.03.2010. Žalovaný na výzvy nereagoval. Z obchodného registra
vyplýva zlúčenie žalobkyne so spoločnosťou ISTROBANKA, a.s., Bratislava, IČO: 31 331 491, ktorá
bola zrušená bez likvidácie.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Obchodný
zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len
„Obchodný zákonník“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu
bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na

bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

dodatku k zmluve, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

V zmysle § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy a jej dodatku, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojej domácnosti, b) predávajúcim1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len „Občiansky

zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetná zmluva v znení jej neskoršieho dodatku je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom,
ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy. Žalovaný v priebehu
splácania poskytnutého prečerpania na základe zmluvy o bežnom účte a poskytnutí MAXIKONTA v
zmysle jej dodatku z 25.02.2008 nedisponoval potrebným množstvom peňažných prostriedkov na účte
žalobkyne (resp. jej právnej predchodkyne), z ktorého sa realizovalo inkaso prečerpania v prospech

žalobkyne. Žalovaný neuhradil prečerpanie ani iným spôsobom v dôsledku čoho sa dostal do omeškania
so zaplatením splátok prečerpania. Žalobkyňa oznámila zosplatnenie celého záväzku žalovanému ku
dňu 31.03.2010. K úhrade zo strany žalovaného nedošlo. Dohodnutý úrok bol vo výške 14 %, následne
16,90 ročne (aj s odkazom na úrokové sadzby vyhlásené bankou v rozhodnom období). Pre prípad
nepovoleného prečerpania na účte bola dohodnutá debetná úroková sadzba 25 % p. a.

Výška dlžnej sumy predstavuje 1.460,86 eur, z toho 663,88 eur istina, riadny úrok 330,61 eur, úrok z
omeškania 415,52 eur (vyčíslený do 29.11.2011), debetný zostatok na bežnom účte 55,70 eur a 28,21
eur ako poplatky. Ďalej je žalovaný povinný uhradiť aj:
- dohodnutý úrok z istiny zo sumy 663,88 eur a to 16,90 % ročne od 30.11.2011 do zaplatenia,

- dohodnutý „debetný“ úrok zo sumy 55,70 eur a to 25 % ročne od 01.04.2011 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.022,70 eur od 30.11.2011 do zaplatenia (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase
začatia omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 01.04.2010, nakoľko úver bol zosplatnený
k 31.03.2010).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je podaná dôvodne a preto jej v plnom
rozsahu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní,
priznal súd náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému (nakoľko
si ich náhradu uplatnila a zároveň vyčíslila). Tieto trovy spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za
návrh v sume 87,50 eur a v trovách právneho zastúpenia spolu v sume 189,60 eur /podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a to za 2 úkony právnej služby:
- 2012 - prevzatie a príprava veci v sume 71,37 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky
- 2012 - písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba - v sume 71,37 eur podľa § 10 ods. 1, § 14
ods. 1 písm. b/ vyhlášky
- náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej

stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 15,26 eur
(2 x 7,63 eur).
- DPH 19 % v sume 31,60 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Ďalší úkon za prevzatie a prípravu veci, súd nepriznal, nakoľko tento bol už účtovaný a priznaný v

rámci náhrady trov právneho zastúpenia. Zmeny v právnom zastúpení žalobkyne, nemôžu byť na ťarchu
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.