Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113226092
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113226092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu Prvá stavebná

sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným X. U.. Q.
E., A.. XX.X.XXXX, W. Š. XX, XXX XX F., X. P. O., A.. XX.X.XXXX, W. XXX XX O. Č.. XXX, zastúpenému
advokátom JUDr. Martinom Staroňom, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, X. P. I., A.. X.XX.XXXX,
W. P. X, XXX XX F., všetci žalovaní štátni občania Slovenskej republiky, o zaplatenie sumy 2 960,63
eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 2 960,63 eura so 7,70 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 2 892,31 eura od 1.8.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

stým,žeplnenímjednéhozožalovanýchzanikávrozsahujehoplneniapovinnosťostatnýchžalovaných,

žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 177,50 eura,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho
plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 9.9.2013 domáhal toho, aby súd uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť mu sumu 2 960,63 eura so 7,7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 892,31
eura od 1.8.2013 do zaplatenia, aby im uložil taktiež povinnosť zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu

vzniknutých s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť ostatných
žalovaných.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX
bola so žalovanými uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 17.2.2004,
na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 9
958,18 eura. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho
medziúveru 7,99 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške po 66,32 eura a do nasporenia

polovice cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo
výške 49,79 eura. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade
zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami
po 49,79 eura. Žalovaný v 3. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak
ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade svoj záväzok zo zmluvy nesplnili, nesplnil
ho po výzve ani žalovaný v 3. rade; na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred
dohodnutou lehotou splatnosťou preto vyzval žalobca listom zo dňa 13.3.2013. K 31.7.2013 je zostatok

pohľadávky žalobcu vo výške 2 960,63 eura a žalobca má aj nárok na úrok z omeškania vyplývajúci
zo zmluvy.Žalovaní v 1. a 3. rade sa k žalobnému návrhu nevyjadrili a na pojednávania, ktoré súd na prejednanie
veci nariadil sa neustanovili.

Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že úver bol poskytnutý žalovanému v 1.
rade ako dlžníkovi, on sám bol len spoludlžníkom. Má vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade úver
nespláca, pokúšal sa s ním kontaktovať, tento sa však zatajoval. Uviedol, že nie je ochotný platiť dlh za
iného, preto pohľadávku žalobcu neuznáva.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, odstúpeniami od
zmluvy, všeobecnými podmienkami žalobcu, výpisom z účtu stavebného úveru, výsluchom žalovaného
v 2. rade, ako aj ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 17.2.2004 uzatvorená bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným v 1. rade ako dlžníkom,
žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom zmluva o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ mimoriadny medziúver
vo výške 300 000,- Sk; úver bol poskytnutý ako stavebný úver. Úroková sadzba bola dohodnutá vo
výške 7,99 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy. Do nasporenia polovice cieľovej sumy zaviazal sa
dlžník vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške minimálne
5 ‰ cieľovej sumy, t. j. vo výške 1 500,- Sk (čl. II. bod 1 zmluvy) a do pridelenia cieľovej sumy

zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 1 998,- Sk (čl. II. bod 2 zmluvy). Z čl. VI. bod 1 a 2 zmluvy vyplýva, že
jej účastníci dohodli sa na tom, že ak je dlžník v omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na
zmluvu o stavebnom sporení, má veriteľ právo účtovať si 5 % úrok z omeškania ročne zo zameškaných
splátok. Ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3 % ročne úrok pri stavebnom

úvere a 5 % ročne úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania na dohodnutú úrokovú sadzbu zo
zameškaných splátok. Podľa čl. VI bod 3 zmluvy účastníci zmluvy sa dohodli, že v prípade omeškania
dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ
oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Z výpisu z účtu stavebného úveru vyplýva, že úver nebol splácaný a na riadne plnenie záväzkov zo
zmluvy musel veriteľ upomínať.

Listami zo dňa 13.3.2013 oznámil žalobca žalovaným odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že ani v
dodatočnej lehote neboli zaplatené splatné splátky z úveru, splatné prvého dňa každého mesiaca.

Žalobca vyzval k zaplateniu dlhu s tým, že pokiaľ dlh nebude zaplatený do 7 dní od doručenia výzvy,
pristúpi sa k jeho vymáhaniu.

Žalovaný v 2. rade vo výsluchu pred súdom uviedol, že je pravdou, že je spoludlžníkom zo zmluvy,
nároky z ktorej žalobca uplatňuje. Do celej situácie dostal sa tak, že v minulosti mu žalovaný v 1. rade

pomohol keď mal problémy v rodine pod podmienkou, že ak bude mať v budúcnosti on sám potrebu
požičať si peňažné prostriedky, že bude jeho spoludlžníkom. Z tohto dôvodu zmluvu ako spoludlžník
uzavrel, neuvedomil si pritom, čo to môže pre neho znamenať. So žalovaným v 1. rade následne dlho
nebol v kontakte. Následne začali mu chodiť upomienky. Nakoľko mal vedomosť, že ručiteľom z úveru
je aj žalovaný v 3. rade, kontaktovali žalovaného v 1. rade spoločne on, ako aj žalovaný v 3. rade. Obaja

mu v roku 2012 aj požičali po 150 Eur, aby ich žalobcovi na úhradu úveru zaplatil. Či tak reálne urobil
vedomosť nemá, ale sumu 150 Eur, ktorú žalovanému v 1. rade požičal, mu žalovaný v 1. rade vrátil.
Žalovanýv2.radepredvyhlásenímrozsudkuuviedol,žežalovanýv1.rademalsavyjadriťvtomzmysle,
že značnú časť záväzku zo zmluvy žalobcovi uhrádza.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Peňažné prostriedky ako mimoriadny medziúver poskytol žalobca žalovaným na stavebné účely v
zmysleustanovenia§1ods.2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochbolaúverová
zmluva vylúčená z aplikácie ustanovení tohto zákona.

Zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka
je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a záväzkové vzťahy, ktoré nazáklade predmetnej zmluvy vznikli sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov zmluvného vzťahu.

V súlade s ustanovením § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa týmto zákonom spravujú aj vzťahy,
ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzku v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú zákonnou
úpravou Obchodného zákonníka v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej príbuznej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplní určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Žalovaní boli v záväzkovom vzťahu, do ktorého vstúpili so žalobcom v postavení spotrebiteľa, žalobca
mohol preto vo vzťahu k nim pri ich omeškaní uplatniť úroky z omeškania najviac vo výške ustanovenej

podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal
súd za to, že žalobcom uplatnený nárok bol nesporným. Žalobca poskytol žalovanému v 1. rade ako
dlžníkoviažalovanémuv2.radeakospoludlžníkovipeňažnéprostriedkyakoúver.Zprehľaduúčtovných
transakcií vyplýva, že zmluvou dohodnutá povinnosť splácať záväzok z úverovej zmluvy dodržanou

nebola, žalobca preto odôvodnene vyzval žalovaných v 1. a 2. rade ako dlžníkov a žalovaného v 3. rade
ako ručiteľa k zaplateniu záväzku zo zmluvy pred lehotou jeho splatnosti. Nakoľko žalovaní s úhradou
naďalej meškajú, je právom žalobcu žiadať aj úrok z omeškania od času a vo výške ako bol žalobou
uplatnený.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku vychádzajúc zo stavu,
aký bol zistený a preukázaný v čase vyhlásenia rozsudku. V prípade, že by v medziobdobí od vyhlásenia
rozsudku do dňa jeho právoplatnosti došlo k plneniu žalovaného v 1. rade na úhradu pohľadávky žalobcu
ako avizoval žalovaný v 2. rade, táto potenciálna skutková okolnosť by znamenala, že došlo k zániku
záväzku, ktorý bol predmetom konania v časti.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca žiadal priznať trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 177,50
eura, súd preto uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi náhradu trov v tejto výške.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).