Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200326
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu

JUDr. Milana Končeka JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu EUROSTONE, s.r.o., Brezová
49, Michalovce, zast. advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom, Plynárenská 1, Michalovce, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 1100303/1/29637/2015/5309 zo dňa 21.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 16.03.2015 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.03.2015 sa žalobca

domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/29637/2015/5309 zo dňa 21.01.2015, ktorým
žalovaný podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9810301/5/4937678/2014
zo dňa 06.11.2014 o uložení pokuty žalobcovi podľa § 155 ods.1 písm.f/ bod 4 Daňového poriadku
752,00 eur za správny delikt podľa § 154 ods.1 písm.e/ Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie I.
štvrťrok 2012.

Správny orgán prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že správca dane Daňový
úrad Košice, pobočka Michalovce vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2014. Na základe výsledkov kontroly vydal správca dane rozhodnutie č.
9810401/5/916778/2014 zo dňa 11.03.2014, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty
určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 1.619,95 eur a nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 5.630,46
eur. Podľa správneho orgánu prvého stupňa sa žalobca týmto konaním dopustil správneho deliktu
podľa § 154 ods.1 písm.e/ Daňového poriadku, preto mu správny orgán prvého stupňa uložil pokutu

podľa § 155 ods.1 písm.f/ bod 4 Daňového poriadku vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku
základnej úrokovej sadzby ECB a sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a
nadmernéhoodpočtuuvedenéhovdaňovompriznaníalebododatočnomdaňovompriznaní.Podľa§155
ods.6 Daňového poriadku daní pri ukladaní pokuty podľa ods.1 písm.f/ sa uplatňuje základná úroková
sadzba ECB platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Podľa § 155 ods.4
Daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží
vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa ods.1 písm.f/ bod 4. Pretože trojnásobok základnej úrokovej

sadzby ECB nedosiahol 10 %, uložil správca dane pokutu vo výške rovnajúcej sa 10 % z rozdielu medzi
daňou zistenou správcom dane a nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní.Na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaný napadnutým
rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia akceptoval skutkové zistenia a právne hodnotenie veci správnym orgánom prvého

stupňa. Konštatoval, že správca dane zistil, že daňový subjekt naplnil skutkovú podstatu správneho
deliktu v zmysle § 154 ods.1 písm.e/ Daňového poriadku tým, že v predmetnom zdaňovacom období
neuviedol v daňovom priznaní daňovú povinnosť (uviedol daň nižšiu ako mal), ale uplatnil si nadmerný
odpočet vo výške 5.630,46 eur. Za tento správny delikt správca dane bol povinný uložiť pokutu
podľa § 155 ods.1 písm.f/ bod 4 Daňového poriadku. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej

neuznanie nároku na odpočítanie dane je nezákonný a nesprávny postup správcu dane, pretože
nemá oporu v zákone, vo výsledkoch daňovej kontroly a vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho
rozhodnutie o uložení sankcie nemá právne opodstatnenie a je neodôvodnené, uviedol, že v odvolacom
konaní voči rozhodnutiu o uložení pokuty odvolací orgán nepreskúmava zákonnosť rozhodnutia č.
9810401/5/916778/2014/Sab, pretože toto rozhodnutie je právoplatné a je právnym podkladom pre
uloženie pokuty za predmetné zdaňovacie obdobie. Dôsledkom právoplatnosti uvedeného rozhodnutia

je jeho záväznosť a nezmeniteľnosť. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy sa pokuta ukladá obligatórne
zo zákona, t.j. správca dane je povinný uložiť pokutu, ak zistí porušenie povinností uložených právnymi
predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní.

Vo včas podanej žalobe žalobca uviedol, že podkladom rozhodnutia správcu dane o uložení pokuty bolo

neuznanie odpočítania dane z faktúry od dodávateľov žalobcu z dôvodu, že správca dane spochybnil
reálne dodanie fakturovaných prác a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu z titulu
dodania fakturovaných služieb, z čoho následne vyplynulo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie
dane. Nadmerný odpočet vznikol najme z búracích prác na budove Autoservis - sklad, Štúrova
44, Košice, vykonaných spoločnosťou K.P.KOV, s.r.o. Košice, pričom tieto práce boli vykonané v

subdodávke firmou ZENEKAR, s.r.o., Karlovarská 32, Bratislava. Žalobca je toho názoru, že žalovaný
na základe zistených a preukázaných skutočností prijal záver, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho
dvora Európskej únie a rozsudkom v spojených veciach C-80/11 a C-142/11. Žalobca je toho názoru, že
právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry si neuplatnil v rozpore s daňovými predpismi. K vzniku
zdaniteľného plnenia došlo a teda došlo aj k reálnemu dodaniu služieb a žalobca ako daňový subjekt

si mohol uplatniť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správcovi dane vytýkal, že nevykonal
najpodstatnejší dôkaz na preverenie týchto skutočností, a to ohliadku na mieste samom, ktorou by
nepochybne zistil, že práce boli reálne vykonané a dodané a taktiež sa nezaoberal ani kompletnou
fotodokumentáciou k priebehu vykonaných prác a tento dôkaz nedôvodne zamietol a odmietol vykonať.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.05.2015 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobné
námietky sa netýkajú merita veci a ich uplatnenie v žalobe nemá vplyv na posúdenie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane o uložení pokuty. Obsahom
žaloby nebolo preskúmanie právoplatného rozhodnutia správcu dane z 11.03.2014, ktorým nebol
priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a bola určená vlastná daňová povinnosť za I.

štvrťrok 2012, ale napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o uložení pokuty. Pokiaľ ide o ukladanie sankčných postihov v prípade porušenia povinností daňových
subjektov vyplývajúcich im z príslušných hmotnoprávnych predpisov upravených v ustanovení §
154 Daňového poriadku (správne delikty), správca dane uplatňuje zásadu oficiality. To znamená, že
daňové konanie vo veci uloženia pokuty začína z vlastného podnetu. Ide o samostatné daňové konanie

a správca dane v rámci tohto konania uplatňuje jednotlivé formy sankčného postihu v závislosti od
charakteru porušenia hmotnoprávneho predpisu. Správca dane však v rámci tohto konania nezisťuje
a ani nepreveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti
(daňová kontrola) ani neurčuje daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená (vyrubovacie konanie).
Podkladom pre uloženie pokuty bolo konkrétne rozhodnutie, právoplatnosťou ktorého boli splnené

právne podmienky pre postup správcu dane podľa § 155 ods.1 písm.f/ bod 4 Daňového poriadku.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 9810401/5/916778/2014/Sab zo dňa 11.03.2014 bol žalobcovi
za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 7.250,41 eur.Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku oznámením
č. 9810401/5/1595249/2014/Sab zo dňa 24.04.2015 žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie proti
rozhodnutiu správcu dane zo dňa 31.03.2014 nezakladá právne účinky, lebo nebolo podané zákonom

predpísaným spôsobom v zmysle § 14 Daňového poriadku (povinnosť doručovať podania elektronickými
prostriedkami podľa § 13 ods.5 Daňového poriadku). V dôsledku uvedeného rozhodnutie Daňového
úradu Košice, pobočka Michalovce zo dňa 11.03.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2014.

Podľa § 154 ods.1 písm.e/ Daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí aj ten, kto uvedenie v

daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v
daňovom priznaní uviesť.

Podľa § 155 ods.1 písm.f/ bod 4 Daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej
sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy súčtu vlastnej
daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní

alebo v dodatočnom daňovom priznaní.

Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa ods.1 písm.f/
nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa ods.1 písm.f/ (§ 155
ods.4 prvá veta Daňového poriadku).

K naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 154 ods.1 písm.e/ Daňového poriadku
dôjde vtedy, ak je správcom dane zistená vyššia vlastná daňová povinnosť než vlastná daňová
povinnosť uvedená daňovým subjektom v daňovom priznaní. Rozhodnutím č.9810401/5/916778/2014/
Sab zo dňa 11.03.2014 vydaným podľa § 68 ods.5 a 6 Daňového poriadku bol na základe protokolu

o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 určený žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty v sume 7.250,41 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 01.04.2014 po tom, čo
žalobca podal proti nemu odvolanie právne neúčinným spôsobom (oznámenie správcu dane zo dňa
24.04.2014). Za situácie, keď právoplatným a vykonateľným rozhodnutím správcu dane bol žalobcovi
vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty, bolo povinnosťou správcu dane uložiť žalobcovi pokutu podľa

ustanovenia § 155 ods.1 písm.f/ bod 4 Daňového poriadku.

Žalobca v podanej žalobe neuviedol ani jediný žalobný dôvod, pre ktorý by malo byť žalobou napadnuté
rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom. Poukázal iba na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
v spojených veciach C-80/11 (žalobca Mahagében Kft) a C-142/11 (žalobca D. N.). V žalobe uviedol

iba výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ v týchto veciach bez toho, aby uviedol, ktoré právne závery
tohto rozsudku svedčia v jeho prospech. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že predmetný rozsudok
Súdneho dvora EÚ riešil výklad článku 167, článku 168 písm.a/, článku 178 písm.a/, článku 220 ods.1 a
článku 226 Smernice Rady 2006/112 z 28.11.2006, ktoré sa týkajú zamietnutia práva zdaniteľnej osoby
na odpočet dane z pridanej hodnoty. Pretože žalobné námietky žalobcu smerovali proti rozhodnutiu

správcu dane o nepriznaní nadmerného odpočtu, určení vlastnej daňovej povinnosti a rozdielu dane z
pridanej hodnoty, ktoré nebolo predmetom súdneho prieskumu, súd sa týmito žalobnými námietkami v
tomto konaní nemohol zaoberať.

Súd nemohol preskúmať zákonnosť rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 11.03.2014 v spojení

s jeho oznámením zo dňa 24.04.2014 ani postupom podľa § 245 ods.1 O.s.p., ktoré umožňuje
súdu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmať zákonnosť prv urobeného správneho
rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie
záväzné a nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Rozhodnutie zo dňa 11.03.2014 v
spojení s oznámením zo dňa 24.04.2014 nemá charakter tzv. podkladového rozhodnutia v zmysle § 245

ods.1 O.s.p. vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 21.01.2015, pretože
zákonnosť rozhodnutia zo dňa 11.03.2014 v spojení s oznámením zo dňa 24.04.2014 bolo možné
preskúmať v samostatnom konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.

Pretože súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, rozsudkom vyslovil,

že žaloba sa zamieta (§ 250j ods.1 O.s.p.).

Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.