Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sp/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200120
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci

navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 25, Trenčín, za účasti V.,
bytom I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V XXX/XXXX zo dňa 17. februára 2014,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V XXX/XXXX zo dňa 17. februára
2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšiemu súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 18. marca 2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu
predložené na rozhodnutie dňa 13. februára 2015, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V XXX/XXXX
zo dňa 17. februára 2014 a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti.

Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 ako záložný veriteľ V. bytom I. ako záložca, v zastúpení na
základe Dohody o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO:
42 180 139, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva sú
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie Y., podielovom spoluvlastníctve 1/6, byt č. X,. na
prízemí, vo vchode č.., v obytnom dome so súp. č. XXXX na CKN parc. č. XXXX/XX, spoluvlastnícky

podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 52/976, spoluvlastnícky podiel
52/5856 na pozemku CKN parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 415, na LV
XXXX, k.ú. Y.. Odporca preskúmal zmluvu spolu s prílohami a zistil, že záložca je v konaní zastúpený
občianskym združením ProHelp s.r.o. Bratislava, a to na základe dohody o splnomocnení. Dohoda je
spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou
tzv. „úverového balíka“. Z predloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní
zmluvy si záložca nevybral zástupcu sám, ale záložný veriteľ presadil nim vybraného splnomocnenca

a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného
veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri udeľovaní splnomocnenia slobodný výber
splnomocniteľa, konaním záložného veriteľa došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosťprávneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveň predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku,
ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V zmluve o zriadení záložného práva čl. II zmluvy sa zmluvné

strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 27. novembra 2012 na zabezpečenie istiny v sume 800,00 Eur spolu s príslušenstvom,
úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania

až do zaplatenia. Podľa odporcu sa v zmluve nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej
zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka
vyššie citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia
povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného
právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Podľa odporcu sa v zmluve
nerešpektujevyváženosťmedzipredmetomúverovejzmluvy,čosatýkavýškyúveruajehopríslušenstva

a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka vyššie citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do
práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré
mravy, čo spôsobuje taktiež neplatnosť zmluvy.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanovenia občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými
sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody

o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o
úvere a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval
sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov,

čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho možno konštatovať,
že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnuté rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiaobmedzillennakonštatovanie,žezáložca-dlžníknemoholovplyvniťvýbersplnomocnenca,
pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu

podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so
záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na
poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi

zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať a
nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a preto sa na ňu ani

nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vytýkal správnemu orgánu, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny orgán uprednostnil aplikáciu ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a teda

špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkamáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka. Zastával názor, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere
s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,

následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a
vydal nezákonné rozhodnutie.V. k odvolaniu navrhovateľa vo vyjadrení uviedol, že spoločnosti Pohotovosť do novembra 2014 už
uhradil 1779 Eur, pričom pýtajú ďalšie peniaze. Z pôžičky 800 Eur mu každý deň narastajú úroky z
omeškania v takej výške, že to nemá šancu splatiť do konca života. Nesúhlasí teda so záložným právom

na byt.

Krajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieodporcupodľa§250lO.s.p.vrozsahudôvodovodvolania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ

a p. V., ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. novembra 2012
na zabezpečenie istiny v sume 800,- Eur, spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Následne na to
p. V. v Dohode o splnomocnení z 27. novembra 2012 udelil plnomocenstvo Združeniu

ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, ktoré mal záložca v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy podielovom spoluvlastníctve. Zmluvu o zriadení záložného práva č. X/XXXX-P.TR uzavreli
navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava), ako záložný veriteľ a p. V. ako záložca
v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, dňa 08. januára 2014.

Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, . kat. územie Y., podielovom
spoluvlastníctve 1/6, byt č. X, na prízemí, vo vchode č. XX, v obytnom dome so súp. č. XXXX na
CKN parc. č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo
veľkosti 52/976, spoluvlastnícky podiel 52/5856 na pozemku CKN parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 415, na LV XXXX, k.ú. Y.. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu

a odporca o ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam

do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo

právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený

jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia t.j., či odporca v súlade
so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. X/XXXX-.PTR zo dňa

08. januára 2014. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. V. pri uzavretí Dohody o
splnomocnení bol platný, t.j. či išlo o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne
(§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. §
31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do

katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní
o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na

povolenie vkladu.

Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že p. V. uzavrel s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 27. novembra 2012. Následne na to dňa 27. novembra 2012 uzavreli Dohodu o splnomocnení,

v ktorej udelil plnomocenstvo združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v bode 4. dohody, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho

zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje
dvojstranný právny vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods.
1 veta druhá Občianskeho zákonníka) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany
splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby sním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným
v návrhu (rozsahom plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný,
psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení

je predtlačený zmluvný formulár, nie je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa. Vzhľadom
k tomu, že splnomocnenec nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne uzavretej
dohody o splnomocnení, správne odporca návrh navrhovateľa zamietol. Rovnako ani
námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom pri uzavieraní
dohody o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o

splnomocnení, v ktorej preberal splnomocnenec plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za
dlžníka, vyplývajú zo zastúpenia pre splnomocnenca povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka),
najmä hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za
dlžníka záložnú zmluvu v prospech záložného veriteľa, aby tento mohol podať návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností. Z dikcie ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby
právny úkon ako taký odporoval výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami

sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, resp. sa priečil dobrým mravom. V danom prípade je konanie
splnomocnenca v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi
zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Platnosť, či neplatnosť
právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu,
keď k právnemu úkonu došlo. Preto súd posúdil konanie zástupcu dlžníka v

rozpore so záujmami zastúpeného a z tohto dôvodu, za neplatné. Námietka navrhovateľa o prekročení
právomoci odporcu, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi, je irelevantná,
nakoľko správny orgán skúmal nepomer, nevyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka
výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýkala celého nehnuteľného
majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa

výrazne zasiahlo do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku
sa tým ohrozujú dobré mravy. Z tohto dôvodu považuje súd tento právny úkon za neplatný (§ 22
Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil

z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné
podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, zároveň navrhovateľa

zaviazal zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 35€ prostredníctvom tunajšieho súdu do troch dní od
právoplatnosti toto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia
odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.