Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Viera Kumová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/177/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111219623
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3111219623.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľov 1/ C. H.,

štátneho občana Slovenskej republiky, bytom XX. novembra XXX/XX, O. O., 2/ T. W., štátnej občianky
Slovenskej republiky, bytom XX. novembra XXX/XX, O. O., zastúpeným JUDr. Branislavom Bognerom,
advokátom so sídlom Vajanského 8, Trenčín proti odporcovi Estate Trading, s.r.o. so sídlom Hlavná
44/807, Šamorín, IČO 43 986 889 zast. Advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o. so sídlom
Velehradská 33, Bratislava, IČO 35 922 907 o určenie nájomcov bytu takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/,2/ sa podaným návrhom domáhali určenia, že sú nájomcami domu súpisné č. 302 s
príslušenstvom nachádzajúceho sa na ulici XX. novembra č. XXX/XX v O. O. a náhrady trov konania. V
návrhu uviedli, že odporca je výlučným vlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľnosti zapísanej v evidencii
nehnuteľností Katastrálneho úradu v O., U. katastra O. v LV č. XXXX pre k.ú. O. O. ako parc. č. XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 312 m2, parc. č. 2910/2-zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 539 m2, parc. č. XXXX-záhrady vo výmere 400 m2, dom súp.č. XXX postavený na parc. č.

2910/1nachádzajúcesanaul.XX.novembraXXX/XXvO.O..Tietonehnuteľnostiobývajúnavrhovatelia
spolu s ich maloletým dieťaťom na základe ústneho dohovoru s právnym predchodcom odporcu -
obchodnou spoločnosťou HKL - MJM, s.r.o. najmenej od roku 2004 dodnes. Odporca nehnuteľnosti
neužíva ani ich v minulosti neužíval. Všetky platby spojené s užívaním za uvedené obdobie uhrádzajú
navrhovatelia 1/, 2/ buď bankovým prevodom z ich účtov alebo peňažnými poukážkami Slovenskej
pošte, a.s.. Odporca sa žiadnym spôsobom nepodieľa na nákladoch spojených s užívaním ani na údržbe
tohto domu. Navrhovateľ 1/ tieto nehnuteľnosti zakúpil v r. 2004 a odvtedy ich nepretržite užíva. V r. 2008

uzatvoril navrhovateľ 1/ s obchodnou spoločnosťou HKL - MJM, s.r.o. kúpnu zmluvu, na základe ktorej
odpredal tieto tejto obchodnej spoločnosti. Nakoľko kupujúci uvedená obchodná spoločnosť neuhradila
kúpnu cenu v súlade so zmluvou, uzatvoril navrhovateľ 1/ s konateľom spoločnosti kupujúceho ústnu
dohodu, podľa ktorej budú navrhovatelia 1/, 2/ bezodplatne užívať dom spolu so záhradou až do úplného
uhradenia kúpnej ceny zo strany kupujúceho. Kupujúci neuhradil celú kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy
do podania návrhu. Následne HKL - MJM, s.r.o. ešte v novembri 2008 previedla vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam na ďalšiu obchodnú spoločnosť a po niekoľkých ďalších prevodoch vlastníctva tieto

nehnuteľnosti v novembri 2010 nadobudol odporca. Ani spoločnosť HKL - MJM, s.r.o. ani žiadny z
ďalších vlastníkov vrátane odporcu nehnuteľnosti fakticky nikdy fyzicky neprevzal do svojej držby a
nikdy nevykonával svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Domnievajú sa, že napriek tomu, že medzi
nimi a odporcom neexistuje písomná nájomná zmluva podľa ustanovenia § 685 ods.1 Občianskehozákonníkavznikolnájombytu(domu)nadobuneurčitúnazákladeústnejdohodymedzinavrhovateľom1/
a spoločnosť HKL - MJM, s.r.o. Navrhovateľom 1/,2/ a ich maloletému dieťaťu vzniklo právo predmetný
dom užívať na základe nájomnej zmluvy. Naliehavý právny záujem na určení, či právo užívať predmetný

dom nezaniklo odôvodnili tým, že bez vyriešenia tejto otázky by sa dostali do právnej neistoty ohľadom
ďalšieho užívania predmetného domu.

Dodali, že dňa 29.07.2011 sa uskutočnilo stretnutie s Alexandrom Salmanovom jediným spoločníkom a
konateľom odporcu, U. U. a T. T., na ktorom sa okrem iného rokovalo o ďalšom užívaní predmetných

nehnuteľností navrhovateľmi 1/, 2/. Následne došlo k verbálnej potýčke a menovaní spoločne fyzicky
napadali navrhovateľa 1/, čím mu spôsobili zranenia s dobou liečenia presahujúcou 40 dní, bol nútený
vyhľadať lekársku pomoc a útok je predmetom preverovania orgánmi PZ SR a bude rozhodnuté o začatí
trestného stíhania. Navrhovatelia majú vedomosť, že odporca podal na Mestský úrad v Trenčianskych
O. návrh na zrušenie trvalého pobytu navrhovateľov 1/, 2/ k predmetnej nehnuteľnosti. Listami zo dňa
30.07.2011 doručenými 10.08.2011 vyzval ich odporca na vypratanie nehnuteľností do troch dní od

doručenia výzvy. Uvedené konanie konateľa odporcu hrubo porušuje dobré mravy a rovnako zasahuje
do pokojného stavu. Navrhovatelia majú odôvodnené obavy o ich životy, zdravie a bezpečnosť ako aj
o život, zdravie a bezpečnosť ich maloletého dieťaťa.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa 1/ a svedkov, vypočutím vyjadrení právnych
zástupcov účastníkov, oboznámením výpisu z obchodného registra odporcu, LV č. XXXX k. ú. O.
O., výpisu z peňažného ústavu, potvrdenia o úhradách, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, výzvy na
vypratanie nehnuteľností, výpisu z obchodného registra bývalej spoločnosti HKL-MJM, s.r.o., výzvy na

vypratanie nehnuteľností č. 2 vrátane doručeniek, kópie spisu V 4903 zo Správy katastra O., spis OR PZ
V O. K.-C. XXX/X C.-XXXX, úradného záznamu, vyjadrenia svedka Štefana P., výpisu z obchodného
registra spoločnosti SGS Invest s.r.o. a CBN-Sobrana, s.r.o. a zistil tento skutkový stav:

Z vyjadrenia PZ navrhovateľov 1,2/ v súvislosti s rozporom medzi navrhovateľmi v návrhu tvrdenými

skutočnosťami a skutočnosťami uvedenými v kúpnej zmluve, ( čl. II. Bod 2 písm. b/) vyplynulo, že
napriek tomu, že v kúpnej zmluve je uvedené, že kúpna cena bola poukázaná na účet navrhovateľov
( v tomto konaní) v skutočnosti tieto peniaze na ich účet prevedené neboli a kupujúci t.j. spoločnosť
HKL-MJM s.r.o. navrhovateľovi 1/ doteraz neuhradila časť kúpnej ceny vo výške 2.600.000,- Sk. Na
základe dohody navrhovateľa 1/ so U. U., boli peniaze vo výške 31,000.000.-Sk poukázané na účet

U. U., čo preukazuje skutočnosť, že spoločnosť HKL-MJM neuhradila celú kúpnu cenu. Ustanovenie
kúpnej zmluvy je v tejto časti v rozpore so skutočnosťou. Zároveň je pravdou, že pri uzatváraní
predmetnej kúpnej zmluvy bolo so spoločnosťou HKL-MJM dohodnuté, že až do úplného uhradenia
kúpnej ceny je navrhovateľ 1/ oprávnený užívať predmetnú nehnuteľnosť bezodplatne. Navrhovatelia
1/,2/ nepredložili zápisnicu o obsahu dojednanej nájomnej zmluvy pretože takúto zápisnicu nemajú

k dispozícii, nebola spísaná, nakoľko nájomný vzťah s nimi bol uzavretý konkludentne so súhlasom
nadobúdateľa predmetnej nehnuteľnosti a prešiel na následných vlastníkov nehnuteľnosti. Poukázal na
to, že v tomto konaní považuje za právne relevantnú dohodu o práve bezodplatne užívať predmetnú
nehnuteľnosť , ktorú navrhovateľ 1/ uzatvoril so spoločnosťou HKL-MJM s.r.o. Ani táto spoločnosť ani
žiadny z jej právnych nástupcov sa až do júla 2011 nedomáhal od navrhovateľov úhrady akejkoľvek

čiastky za užívanie predmetnej nehnuteľnosti ani sa nedomáhal vypratania predmetnej nehnuteľnosti.
Je teda zrejmé, že všetci právni predchodcovia odporcu uznávali tento právny vzťah a zároveň uznávali
existenciu dohody o užívaní nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o spôsob vzniku tohto nájomného vzťahu, resp.
obligatórne náležitosti faktickej zmluvy o nájme, má za to, že aj ústna dohoda o tom, že navrhovateľ
bude predmetnú nehnuteľnosť užívať bezodplatne, je de facto stanovením ceny nájmu. Navrhovateľ

na vlastné náklady nehnuteľnosť udržiava, vykonával na nej všetky potrebné opravy, uhrádza mesačné
náklady, ktoré sú spojené s užívaním nehnuteľnosti. Má za to, že spoločnosť odporcu rovnako spočiatku
uznávala túto fakticky uzatvorenú nájomnú zmluvu a zároveň právo navrhovateľov nehnuteľnosť užívať,
a vypratanie nehnuteľnosti sa začala domáhať až potom, čo došlo k narušeniu vzájomných vzťahov
medzi navrhovateľom 1/ a Sergejom U., ktorý je ako opakovane uvádza otcom spoločníka a konateľa

spoločnosti odporcu.

Z výsluchu navrhovateľa 1/ bolo zistené, že od roku 2004 bol vlastníkom predmetného domu, ktorý v
roku 2007alebo 2008 odpredal spoločnosti, ktorej majiteľom i konateľom bola rodina U.. Od roku 2004bol s nimi v dlhoročnom priateľskom vzťahu, so starším U. chcel rozbiehať nejaký obchod. V tom čase
sa nehnuteľnosti predávali za dobré ceny, preto mu povedal, že ho zoznámi so serióznou firmou, ktorá je
ochotnázaplatiťzapredmetnúnehnuteľnosťserióznukúpnucenu.Dohodolsasním,žemutietopeniaze

požičia. Zoznámil ho s konateľom firmy HKL- MJM, s.r.o., dohodli sa na kúpnej cene. Kontrakt riadne
prebehol, nehnuteľnosť bola zavkladovaná u nadobúdateľa, ktorý vyplatil prevažnú časť kúpnej ceny.
Zostávalo ešte doplatiť sumu cca 2.600.000,- Sk. Navštívil vtedy spoločnosť HKL-MJM, s.r.o. Rokovanie
prebehlo v Bratislave a druhé v J. nad Váhom. Keď vyzval nadobúdateľa, aby mu doplatil zostatok
kúpnej ceny, ubezpečil ho, že sa tak stane. Bolo spomenuté, že majú spoločného známeho, p. U., tam

mu aj povedal, že môže v nehnuteľnosti naďalej bývať, aby si nerobil starosti. On asi po týždni oslovil
p. U. U., ktorý ho taktiež ubezpečil, že s tým nebude problém. Nemal pochybnosti, nakoľko ho poznal
dlhé roky, robili spolu obchod a nakoniec mu požičal i sumu 31.000.000,- Sk s tým, že z obchodu, ktorý
z týchto peňazí rozbehne, bude mať určitý podiel. V súvislosti s odpoveďou na otázku z akého dôvodu
podpísal kúpnu zmluvu, v tom znení ako je uvedené v čl. III., bod 2, písm. b/ (teda, že kúpna cena bola
uhradená v celosti na jeho účet) navrhovateľ 1/ poukázal na skutočnosť, že medzi ním a nadobúdateľom

bola dôvera vybudovaná aj na tom základe, že nadobúdateľ mu poslal cca 5,000.000,- Sk potrebnú na
splatenie úveru bez akejkoľvek písomnej zmluvy "len na dobré slovo", takže nemal dôvod mu neveriť. V
priebehu dvoch týždňov prebiehal prevod a predpokladal, že príde celý doplatok kúpnej ceny, ale prišla
nižšia suma. Následne zistil, že počas roka a pol bola nehnuteľnosť prevedená na viacero subjektov.
Keď to zistil, navštívil p. U. pričom zistil, že nehnuteľnosť je napísaná na spoločnosť, ktorej konateľom

je jeho syn. Ich stretnutie bolo chladné a následne došlo k situácii popísanej v návrhu. Voči U. a H.
U. a T. T. bolo vznesené obvinenie. Ich "priateľské" vzťahy ukončilo i to, že p. U. mu nevrátil požičanú
sumu vo výške 31.000.000,- Sk. So spoločnosťou KHL - MJM, s.r.o. rokoval s pánom Grékom a s
ním sa dohodol, že v predmetnej nehnuteľnosti môžem naďalej bývať. O tom, že táto spoločnosť mu
umožní bývať v nehnuteľnosti nebola spísaná žiadna písomnosť. Bolo dojednané, že tam môže bývať

s tým, že môže uhrádzať platby za plyn a ostatné služby. O tom, že by mal platiť nájomné nebola
„žiadna reč“. Dohodnuté to bolo i so Sergejom U., aké bolo prepojenie, resp. vzťahy medzi U. U. a HKL-
MJM, s.r.o. uviesť nevie. Pokiaľ ide o konkrétny obchod, ktorý mal uskutočniť so U. U. a aký podiel v
ňom navrhovateľ 1/ mal mať uviedol, že išlo o pôvodnú fabriku AB kozmetika Bratislava, a U. U. budoval
novú halu a v prípade, že mu poskytne finančné prostriedky bude partnerom, resp. podielnikom. V tom

čase som bol nezamestnaný, nemal od roku 2004 žiaden podnik, , nakoľko skončili jeho aktivity na
východnomSlovenskuapretovzáujmezabezpečeniafinančnýchprostriedkov mupredalnehnuteľnosť.
Pokiaľ ide o zmluva o pôžičke na sumu 31.000.000,- Sk išlo o ústnu zmluvu. Nebola dohodnutá doba
splatnosti, v podstate bolo dohodnuté, že sa použije na investovanie a keď investícia riadne prebehne
a objekty budú dokončené, budú použité finančné prostriedky tak, že navrhovateľ 1/ bude vystupovať

ako partner. V opačnom prípade mu bude táto čiastka vrátená. Pokiaľ ide o to kto bol prítomný na dvoch
stretnutiach s firmou HKL-MJM,s.r.o. uviedol, že prvé stretnutie v podstate prebehlo vo firme p. U., za
ktorým prišiel a bol tam zástupca firmy HKL-MJM,s.r.o. Potom sa uskutočnilo stretnutie u notára resp.
u právnika v P. a v obchodnom dome v Bratislave v H.. Väčšinou na týchto stretnutiach bol prítomný
p. H. R., a pár krát bol prítomný pán U. U.. Pri stretnutí v J. nad P. bol prítomný p. R. a P. P.. Pokiaľ

ide o úver na predmetnej nehnuteľnosti na stretnutí v P. sa dohodlo ako to bude prebiehať. Bolo to v
rámci dohody o kúpnej zmluve (v tom čase budúcej), nakoľko oznámil, že na dome je úver. Dohodlo sa,
že firma HKL-MJM, s.r.o. priamo uhradí úver banke a zvyšok bude poukázaný na jeho účet. Zostatok
úveru bol 5.350.000,- Sk.

Z vyjadrenia odporcu prostredníctvom právneho zástupcu súd zistil, že má za to, že okolnosti kúpnej
zmluvy uzavretej so spoločnosťou HKL-MJM, s.r.o. t.j. hlavne nezaplatenie kúpnej ceny sú vo vzťahu k
predmetnej veci bez právneho významu. Navrhovateľ 1/ mohol v prípade tvrdeného nedoplatku kúpnej
ceny od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť a to, že sa začal týmto spôsobom brániť až v rámci tohto konania
svedčí o účelovosti jeho tvrdení. Rozpor medzi ustanoveniami kúpnej zmluvy a skutočnosťou nebol

nijakým spôsobom preukázaný. Prípadná dohoda so spoločnosťou HKL-MJM, s.r.o. o bezodplatnom
užívaní je záväzkom medzi navrhovateľom 1/ a touto spoločnosťou, nie medzi účastníkmi konania.
Konkludentný súhlas nie je zákonom aprobovaný spôsob vzniku nájomného vzťahu. Zákon jasne
špecifikuje, že k platnému vzniku nájomného vzťahu musí byť dohoda o výške nájmu a zápisnica o
podstatnom obsahu nájomného vzťahu. Nijaký taký dôkaz nebol zo strany navrhovateľov produkovaný.

Z výsluchu svedka Andrej R., štatutárneho zástupcu - konateľa obchodnej spoločnosti HKL - MJM, s.r.o.
(od 24.03.2007 do 10.12.2009) bolo zistené, že navrhovateľa 1/ osobne pozná. V minulosti sa stretli,
nakoľko uskutočňovali určitý obchod, ale neformálne sa poznajú veľmi málo. Je pravdou, že v čase, keďbol konateľom spoločnosti HKL - MJM, s.r.o. nadobudla nehnuteľnosť v O. O.. Išlo o obytný dom. Tomuto
prípadu nevenoval žiadnu osobitnú pozornosť, myslí, že všetko prebehlo v poriadku. Spomína si, že
asi pred rokom, alebo pred dvoma bol vyzvaný, on osobne ako súkromná osoba, aby navrhovateľovi

1/ doplatil cca 80.000,- Eur. K tejto písomnej výzve sa aj písomne vyjadril a oznámil mu, že pokiaľ
ide o nezrovnalosti v obchodnej spoločnosti, že už nie konateľom tejto spoločnosti. Netušil ani, že k
určitému nedoplatku voči jeho osobe došlo. Bol prekvapený, nakoľko mal vedomosť, že v súvislosti so
záväzkami súvisiacimi s nákupom tejto nehnuteľnosti boli dlhy voči navrhovateľovi 1/ vysporiadané a
žiadny nedoplatok kúpnej ceny podľa neho neexistoval. Iniciatíva k nákupu predmetnej nehnuteľnosti

od navrhovateľa 1/ vyšla od spoločníka spoločnosti SGS Capital Ltd., ktorý zabezpečil aj finančné
prostriedky. Kto dojednával podmienky kúpnej zmluvy nevie uviesť, nakoľko sa s týmto oboznámil,
až keď bola kúpna zmluva, resp. jej návrh pripravený písomne. Kúpna zmluva bola podpisovaná v
Auparku v Bratislave, či boli overované podpisy uviesť neviem, myslím, že museli byť, ale jeho podpis
si nepamätá, že by sa overoval. Pokiaľ ide o podpisy iných to uviesť nevie. Bolo to za prítomnosti
nielen jeho, navrhovateľa 1/ a zástupcu spoločníka. Boli tam štyria alebo piati. Nadobúdateľ vykonával

všetky úkony, ktoré so zmluvou súviseli, nič osobitné, ani zvláštne mu v súvislosti s uvedeným v pamäti
neutkvelo. Okrem toho, čo je uvedené v zmluve si s navrhovateľom 1/ nič nedohadovali. Stretnutie
mohlo trvať asi hodinu. Veci "papierovo" vyriešili na mieste, pamätá sa, že on túto zmluvu podpísal,
predložili sa bežné doklady, ktoré sa k zmluve predkladajú. Príslušný obnos bol odovzdaný v hotovosti,
vie, že asi 10% kúpnej ceny bolo uhradené v hotovosti a 90 % bolo uhradené cez banku. Počas tohto

stretnutia, prešiel asi 15 m do príslušnej banky, kde zadal expresný prevodný príkaz na prevod 90 %
kúpnej ceny na navrhovateľa 1/ a vrátil sa späť. Následne sa rozišli, čím pre mňa tento obchodný
prípad skončil. Pokiaľ ide o predmetné nadobudnutie nehnuteľnosti, existovala písomná kúpna zmluva,
žiadna iná dohoda ani ústna uzatváraná medzi účastníkmi zmluvy nebola. Potvrdil, že mu bolo známe,
že navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/ v predmetnom dome bývajú, ale v tejto súvislosti nedošlo k

rokovaniam. Zdôraznil, že ich dovtedy, kým nehnuteľnosť ďalej predajú, netrápilo, či tam navrhovatelia
1/,2/ budú bývať. Bolo zrejmé, že po nadobudnutí nehnuteľnosti ich spoločnosťou tam navrhovatelia
budú bývať. Ich spoločnosť túto nehnuteľnosť kupovala so zámerom ju ďalej odpredať. K odpredaju
nehnuteľnosť došlo asi rok potom, ako bola kúpená. Doplnil, že im ako nadobúdateľovi bolo zrejmé, že
navrhovatelia 1/,2/ môžu dočasne nehnuteľnosť užívať dokým ju neodpredajú. Vedeli, že sa jedného

dňa nehnuteľnosť bude odpredávať a potom si majú svoje veci odpratať. Dodal, že " túto skutočnosť
nejako neobkecávali." Nemali v úmysle, aby ho nútili okamžite veci z nehnuteľností vypratať. Bolo mu
dovolené, Nadobúdateľom, teda ním, aby si ich tam nechal. Zdôraznil, že doslovne bolo povedané, že
má možnosť tam do určitého času mať veci. Pokiaľ ide o stav nehnuteľnosti myslí, že navrhovateľom
1/ im to bolo povedané, pretože z ich iniciatívy to nevzniklo s tým, že môže ešte určitú dobu užívať túto

nehnuteľnosť. Bolo to na základe jeho požiadavky, keďže nadobúdateľ s touto nehnuteľnosťou nebude
zatiaľ nič robiť, preto mu to neprekáža. K uvedenému neboli dohodnuté žiadne podmienky. Nadobúdateľ
po zavkladovaní predmetnej nehnuteľnosti s touto nehnuteľnosťou nerobil nič nerobil. Nevie o tom, že by
spoločnosť riešila nejakým spôsobom prevádzku uvedenej nehnuteľnosti, myslí, že bola len zaplatená
príslušná zákonná daň. Asi rok držali túto nehnuteľnosť a potom ju odpredali. Pokiaľ ide o odpredaj

nehnuteľnosti, on navrhovateľov 1/,2/ neriešil, nakoľko nebol s nimi rok v kontakte. Aj v čase keď bola
nehnuteľnosť odpredávaná bol naďalej konateľ spoločnosti. Bývanie - užívanie navrhovateľmi 1/2/
v dome neriešil, nakoľko s nimi nebol v kontakte. Nehnuteľnosť predával ako vlastník a či v čase
odpredaja bola prázdna, či niekto, alebo niečo sa nej nachádzalo si nepamätá. Kúpna cena bola
dohodnutá niečo vyše 33.000.000.,- Sk s členením ako povedal približne 90 % prevodom cez bankový

účet a 10 % v hotovosti. Má za to, že všetko prebehlo správne, nakoľko sa spolu nekontaktovali, až
po troch rokoch. Na časť, ktorá bola vyplatená v hotovosti bol určite vystavený príjmový pokladničný
doklad. K archívu spoločnosti, ktorej bol konateľom nemá v súčasnosti prístup.

Pokiaľ ide o preukázanie zaplatenia predmetnej časti poukázal na to, že išlo o spoločnosť, nie o neho.

Pokiaľ ide o prevzatie nehnuteľnosti bol iba vonku, nie vo vnútri, nakoľko vedel, že o jej nadobudnutie
má záujem spoločník, ktorý sa s jej stavom oboznámil. Navrhovateľov 1/, 2/ nikdy nevyzýval na jej
vypratanie. Nehnuteľnosť prevzali pri jej nadobudnutí, boli im odovzdané kľúče a nebol dôvod, aby
niekoho vyzývali. Uvedené neriešil, nakoľko mu boli známe kontakty spoločníka a navrhovateľa 1/.
Mal k dispozícii všetky veci, aby nehnuteľnosť mohli následne predať. Kľúče boli odovzdané ďalej,

keď bola nehnuteľnosť predaná. Počas vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti žiadne úpravy resp.
úkony nevykonávali, ale pokiaľ boli niekým vyzvaní na nejakú úhradu túto urobili. O nehnuteľnosť
sa starali len tým, že vykonávali všetky platby, na ktoré boli vyzvaní. Pokiaľ ide o to či bol nový
nadobúdateľinformovanýotom,vakomstavebolanehnuteľnosťzdôraznil, ženanehnuteľnostineviazložiadne bremeno, takže nikoho nemohli informovať o bremenách. Nehnuteľnosť novému nadobúdateľovi
odovzdali tak, ako ju prevzali. Či na predmetnej nejakej nehnuteľnosti je nahlásený nejaký trvalý pobyt
po jej nadobudnutí nezisťovali. Poprel, že bol v Dubnici nad P. s navrhovateľom 1/. Nemá ani vedomosť

o tom, že v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou, keď bola vo vlastníctve spoločnosti HKL-MJM,
s.r.o. bola uzavretá akákoľvek nájomná zmluva.

Z písomného vyjadrenia svedka Štefana P. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že s navrhovateľom 1/ sa
pozná necelých 5 rokov a zoznámili sa v súvislosti s vybavovaním rodinnej záležitosti svedka. Stretávali

sa asi do februára, marca 2009. Vie, že navrhovateľ 1/ býval v rodinnom dome v O. O., chcel ho predať
a následne mu spomenul, že ho už predal, ale že mu ešte nevyplatili časť kúpnej ceny. Pamätá si , že ich
stretnutie asi v 11 alebo 12/2008 prerušil jemu neznámy človek a keďže si odsadol pomerne blízko počul
aj obsah rozhovoru. Navrhovateľ 1/ dôrazne žiadal neznámeho o urýchlené doplatenie zvyšku kúpnej
ceny v čo najkratšom čase pretože zmluva už bola daná na kataster, pričom hovoril o sume približne
2,500.000,-Sk. Neznámy sa správal vyhýbavo, akoby sa vyhováral v tom zmysle, že on je iba konateľom

spoločnosti a o financiách rozhoduje spoločník. Keďže sa im nedarilo dohodnúť sa na konečnom termíne
na uhradenie doplatku navrhovateľ 1/ nakoniec povedal, že dom bude on a jeho rodina užívať až
dovtedy kým nebude uhradená celá kúpna cena. Neznámy muž ochotne súhlasil a povedal doslovne,
že môžu dom voľne užívať dokedy budú chcieť a potrebovať. Vie, že sa ešte bavili o úhradách za
užívanie domu, pričom neznámy muž povedal, že vzhľadom na okolnosti nebude spoločnosť požadovať

od navrhovateľa 1/ žiadne úhrady a že stačí, ak si uhradí energie a réžiu domu. Mal pocit, že neznámy
ochotne akceptoval návrh navrhovateľa 1/ na ďalšie užívanie domu až do zaplatenia dlžnej sumy a bol
s týmto návrhom spokojný. Po skončení rozhovoru v trvaní 15-20 minút navrhovateľ na otázku svedka
či si bude prenajímať dom, ktorý mu predtým patril s úsmevom povedal, že vlastne áno. Po opísanom
stretnutí neznámeho viac nevidel a s navrhovateľom 1/ sa o tejto záležitosti viac nebavil. Vie, že pokiaľ

sa s navrhovateľom 1/ stretával stále užíval a obýval a ten istý dom.

Z výsluchu svedka Štefana P., ktorého priateľka bola priateľkou navrhovateľky 2/, vyplynulo, že sa
pridržiava v plnom rozsahu skutočností a faktov, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, nakoľko
tieto zosumarizoval po tom ako si na uvedené spomenul, nakoľko od predmetnej udalosti uplynul

určitý čas. Bolo zistené, že v r. 2008 sa opakovane stretával s navrhovateľom 1/, pričom riešili veci
súvisiace s ich podnikaním, ale i veci súkromné. Jednania sa spravidla uskutočňovali v X. S. v J. nad
P., nakoľko neďaleko má kanceláriu a býva. Keď raz sedeli s navrhovateľom 1/ v tejto kaviarni prišiel za
ním svedkovi neznámy človek. Nepamätá si ako vyzeral, myslí, že bol strednej postavy. Popísať túto
osobu nevie, nakoľko sedel vo vedľajšom boxe, nedíval som sa na neznámeho, dokáže len popísať, kde

sedeli oni, ale ako vyzeral, to nevie. Keď ho navrhovateľ 1/ požiadal odsadol si do vedľajšieho boxu
a vzhľadom k tomu, že sa bavili o veciach, ktoré súvisia s predmetom aj jeho podnikania (prenajímanie
priestorov, uzatváranie kúpnych zmlúv) počúval a registroval ich rozhovor. Vie, že sa bavili o predaji
a nadobudnutí nejakej "chalupy" a myslí, že sa bavili o chalupe navrhovateľa 1/. Vedel o tom, nakoľko
keď sa s navrhovateľom 1/ spoznal, hovoril mu, či nechce predať "chalupu". V nehnuteľnosti nebol,

ako vyzerá nevedel. Vie, že sa bavili o tom, že navrhovateľ 1/ vyzýval tohto pána na doplatenie kúpnej
ceny. Bavili sa o tom, že tam môže navrhovateľ 1/ bývať. Navrhovateľ 1/ hovoril, že tam má dcéru a
rodinu.Svedoksasámstretolsproblémomnedoplateniakúpnejceny,takžemástýmnejakéskúsenosti.
Rozprávali sa spolu asi 20 minút. On z rozhovoru navrhovateľa 1/ a neznámeho muža pochopil, že
navrhovateľ 1/ môže v nehnuteľnosti ďalej bývať. Myslí, že to má aj logiku, vzhľadom na to, že nedošlo

k vyplateniu celej kúpnej ceny. Vie, že sa dohodli, že pokiaľ navrhovateľovi 1/ nebude vyplatená celá
kúpna cena, môže v dome bývať. Pokiaľ ide o charakter rozhovoru navrhovateľa 1/ s neznámym
bol to bežný rozhovor. Myslí, že tam boli nejaké náznaky zvýšenia hlasu, nakoľko išlo o peniaze a
bývanie, ale nedá sa povedať, že by po sebe kričali. Spomínaný v rozhovore bol zostatok kúpnej ceny,
ktorý bol neuhradený, vo výške 2,5 milióna slovenských korún. Kto neznámy je, aké je jeho postavenie

svedok z rozhovoru nevyrozumel. Zdôraznil, že viem, že bolo povedané, že tam navrhovateľ 1/ so
svojou rodinou, dokedy nebude vec doriešená môže bývať. Pokiaľ ide o to, kedy sa uskutočnilo stretnutie
navrhovateľa 1/ s neznámym človekom uviedol, že to bolo v zime, ale nevie či začiatkom alebo koncom
roka predchádzajúceho, myslí, že to bolo v roku 2008, nakoľko v júli 2008 na jar otvárali prevádzku,
takže to bolo koncom tohto roka.

Z výpisu LV č.1831, k.ú. pre k.ú. O. O. súd zistil, že odporca je výlučný vlastník nehnuteľností a to
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X-zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX-záhrady vo výmere XXX m2, dom súp.č. XXX postavenýna parc. č. XXXX/X nachádzajúce sa na ul. XX. novembra XXX/XX v O. O. na základe kúpnej zmluvy
zavkladovanej pod V XXXX/XX. Zo spisu Správy katastra O. č. V XXXX/XX bolo zistené, že na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2010 (vklad povolený dňa 02.11.2010) nadobudol predmetné nehnuteľnosti

odporca, zastúpený konateľom Alexandrom U.. V Kúpnej zmluva (článok II., bod 2.) predávajúci prehlásil
okrem iného, že predmet kúpy nie je viazaný žiadnymi dlhmi, záložným právom, vecným bremenom ani
inými záväzkami voči tretím osobám.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008 bolo zistené, že navrhovateľ 1/ (predávajúci) ako výlučný vlastník

nehnuteľností zapísaných v evidencii nehnuteľností Katastrálneho úradu v O. na LV č. XXXX pre
k.ú. O. O. ako parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X-
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX-záhrady vo výmere XXX m2, dom
súp.č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X nachádzajúce sa na ul. XX. novembra XXX/XX v O. O.
odpredávatietoobchodnejspoločnostiHKL-MJM,s.r.o.(kupujúci)zakúpnucenu39,000.000,-Sk.Platba
kúpnej ceny bola dohodnutá tak, že prvú časť vo výške 5,350.000,- Sk uhradil kupujúci predávajúcemu

pred podpisom kúpnej zmluvy, pričom predávajúci sa tieto zaviazal použiť na uspokojenie pohľadávky
zabezpečenej záložným právom k prevádzaným nehnuteľnostiam a druhá časť kúpnej zmluvy vo
výške 33,650.000,-Sk bola uhradená v celosti na účet predávajúceho pred podpisom tejto kúpnej
zmluvy. V článku V - Osobitné ustanovenia predávajúci okrem iného vyhlásil, že na predávaných
nehnuteľnostiach neviaznu žiadne majetkové práva tretích osôb, žiadne nájomné práva tretích osôb (s

výnimkou záložného práva pričom potvrdenie o jeho zániku tvorí prílohu tejto zmluvy). Kupujúci potvrdil,
že stav prevádzaných nehnuteľností dobre pozná z ohliadky na mieste samom. Predávajúci sa okrem
iného zaviazal, že najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vydania listu vlastníctva v prospech
nadobúdateľauvoľniťpredmettejtozmluvy(bod6.) VkladzmluvybolpovolenýSprávoukatastraTrenčín
pod V 6595/08.

Z výpisu z účtu navrhovateľky 2/ v peňažnom ústave Tatrabanka, a.s., bolo zistené, že na účte bol
dňa 30.10.2008 zaznamenaný transfer (kredit) vo výške 31.000.000,- Sk a transfer(debet) vo výške
-31.000.000,- Sk.

Z úradného záznamu - oznámenia Katastrálneho úradu Trenčín bolo zistené, že obchodná spoločnosť
Jackson & Meridian Riverboats, s.r.o. pôvodne pod obchodným menom HKL-MJM, s.r.o., IČO 35 868
112 previedla predmetné nehnuteľnosti na obchodnú spoločnosť SGS Invest s.r.o., IČO 35 914 441
ako nadobúdateľa.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 34310/B bolo zistené, že
obchodná spoločnosť SGS Invest s.r.o., IČO 35 914 441 bola zapísaná dňa 28.12.2004 a vymazaná dňa
26.07.2011, nakoľko zanikla v dôsledku zlúčenia. Po celú dobu existencie spoločnosti bol jej konateľom
Alexander Salmanov.

Z výziev na vypratanie nehnuteľností bolo zistené, že odporca opakovane vyzýval navrhovateľov 1/,2/
na vypratanie uvedených nehnuteľností v lehote troch dní od doručenia výzvy.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že navrhovateľ má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať navrhovateľ, pričom
naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase,

kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite
(tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, musí byť naliehavý v tom zmysle,

že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu práv a
oprávnených záujmov práve a len navrhovaným určením. Vo všeobecnosti platí, že ak žaloba neslúži
potrebám života alebo ak má navrhovateľ inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho
vzťahu účastníkov, nie je takáto žaloba spravidla účelná a procesne prípustná a preto ju trebazamietnuť. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti tvrdiť a preukázať, že na navrhovanom určení je
v čase rozhodovania súdu naliehavý právny záujem zaťažuje navrhovateľa. Naliehavý právny záujem
je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi účastníkmi konania, ktorý je ohrozením

postavenia navrhovateľa v právnom vzťahu a ktorý nie je možné odstrániť iným právnym prostriedkom,
len určovacou žalobou.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde
proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej ( t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať

dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností ( t.j. dôkazná povinnosť ) je záležitosťou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia,
vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena , t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihujetohtoúčastníka,naktoromspočívalodôkaznébremenoaktorýsadostaldodôkaznejnúdze,t.j.

neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmibysapreukázaliprevýsledok
sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom
konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd vychádza
predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy
má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade

to však nie je jeho povinnosťou.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba, ktorou sa navrhovatelia
1/,2/ domáhali určenia, že sú nájomcami domu spolu s príslušenstvom a záhradou nie je dôvodná.
Ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. pripúšťa žalobu smerujúcu k určeniu len za podmienky, že na

takom určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti žaloby na
určenie, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov práve a len navrhovaným určením. V
predmetnej právnej veci mal súd za to, že navrhovateľ osvedčil, že by určenie, ktorého sa podanou
žalobou domáha je spôsobilé privodiť mu priaznivejšie právne postavenie a odstrániť jeho neisté právne

postavenie. Je nesporné, že odporca je súčasným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú
navrhovateľ 1/ v minulosti odpredal právnemu predchodcovi odporcu na základe uzavretej kúpnej
zmluvy, ktorej znenie nebolo do podania žaloby zmluvnými stranami spochybnené. V konaní neboli
preukázané tvrdenia navrhovateľov 1/, 2/ v tom zmysle, že medzi nimi a právnym predchodcom odporcu
( nadobúdateľom nehnuteľnosti od navrhovateľa 1/)došlo k dohode o prenechaní predmetného domu

od ich užívania za odplatu(nájomné) na dobu určitú (do zaplatenia kúpnej ceny) teda k dohode o vzniku
nájomného vzťahu. Existenciu nájomného vzťahu popiera text uzavretej kúpnej zmluvy na základe
ktorej nadobudol vlastníctvo od navrhovateľa 1/ nový vlastník podľa ktorej sa navrhovateľ 1/ zaviazal
ako predávajúci nehnuteľnosť uvoľniť v dojednanej trojdňovej lehote. Takéto konkludentné zmluvné
dojednaniejednoznačne vylúčilvosvojejsvedeckejvýpovedii bývalýštatutárnyzástupcanadobúdateľa

ako nového vlastníka nehnuteľnosti- domu, ktorý len potvrdil, že vlastník nevykonával žiadne úkony
voči navrhovateľom 1/,2/ na jej vypratanie. Nevyplynulo bez pochybností ani z výsluchu svedka Vilíma,
ktorý na jednej strane tvrdil, že jemu neznámy zástupca spoločnosti oznámil navrhovateľovi 1/ pri ich
stretnutí, že môžu dom voľne užívať dokedy budú chcieť a potrebovať a súčasne tvrdil, že vie, že sa
dohodli, že pokiaľ navrhovateľovi 1/ nebude vyplatená celá kúpna cena, môže v dome bývať.

Vznik nájomné vzťahu nemožno vyvodiť ani zo skutočností, že reálne nedošlo k vyplateniu kúpnej
ceny predanej nehnuteľnosti, ktorú súd z tohto dôvodu ani nepreskúmaval, ale ani z toho, že žiadny
z nasledujúcich vlastníkov nehnuteľností nevyzýval navrhovateľa 1/, 2/ ako spolužijúcu osobu na
jej vypratanie. Naviac i v prípade preukázania uzavretia dohody o dočasnom prenechaní domu do

užívania na určitú dobu navrhovateľovi 1/ právnym predchodcom odporcu by v prípade jeho
bezodplatného prenechania nešlo o nájomnú zmluvu ale o zmluvu o výpožičke pričom podaným
návrhom je súd viazaný. Na základe uvedených skutočností súd musel konštatovať, že v konaní nebolo
preukázané splnenie náležitostí uzavretia nájomnej zmluvy medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a spoločnosťouHKL-MJM,s.r.o. právnym predchodcom odporcu. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno čoho
dôsledkom je zamietnutie ich žaloby.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením v zmysle § 151 ods.3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.