Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Blažena Fedorková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/15/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614220349
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614220349.1
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou v právnej veci žalobcu
RYCHLOMATs.r.o.sosídlomvPoprade,Námestiesv.Egídia64,IČO:47083972,Popradprotižalovanej
G. G., F.. X.X.XXXX, T. A. A. X, A., v konaní o zaplatenie sumy 200,- Eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 160 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
22.9.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.12.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu istinu 286 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 200,- eur od
22.9.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca so žalovanou
uzavreli dňa 22.8.2013 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička v sume
200 Eur. Podľa predmetnej zmluvy o pôžičke sa žalovaná zaviazala požičanú sumu 200 Eur vrátane
poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 40 Eur a dohodnutého úroku vo výške 36 Eur
vrátiťvlehotedo30dní,atodo21.9.2013.Okrempoplatkuzaspracovanieúveruvovýške40Eur nebola
žalovanou uhradená žalobcovi žiadna čiastka. Vzhľadom k tomu, že žalovaná do dňa vypracovania
žaloby neuhradila zvyšok svojho dlhu vo výške 236 Eur (istina 200 Eur a dohodnutý úrok z pôžičky
vo výške 36 Eur) podľa zmluvy o pôžičke, a to napriek výzve žalobcu, je žalobca nútený sa domáhať
ochrany svojich práv súdnou cestou. Podľa čl. V. Zmluvy o pôžičke sa žalovaná zároveň zaviazala
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2 Eura za každý mesiac omeškania s vráteným pôžičky. Z
takto dohodnutej zmluvnej pokuty si žalobca uplatňuje od žalovanej zaplatenie sumy 50 Eur. Zároveň
si z poskytnutej istiny uplatňuje žalobca aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % p.a.
Žalobca ani žalovaná sa pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané.
Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním aj v ich neprítomnosti. Súd
preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával neprítomnosti žalobcu aj žalovanej.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke zo dňa
22.8.2013, potvrdením o výške príjmov, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie
dlžnej sumy a zistil tento skutkový stav:
Dňa 22.8.2013 žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanej ako dlžníkovi sumu 200 Eur ako návratnú úročnú pôžičku a to tým spôsobom, že pri
poskytovaní pôžičky mal žalobca (veriteľ) odpočítať žalovanej (dlžníkovi) od požadovanej sumy pri 30-
dňovej pôžičke 20 %, pri 15-dňovej pôžičke 15 % t.j. vstupný poplatok a zvyšnú dlžnú sumu t.j. pri 30-dňovej pôžičke 18 %, pri 15-dňovej pôžičke 10 % mala žalovaná vrátiť v dohodnutej lehote (článok I
bod 2 zmluvy). Z článku I bodu 3 zmluvy o pôžičke vyplynulo, že žalobca na základe tejto zmluvy vyplatil
žalovanej pôžičku v hotovosti. Žalovaná ako dlžník potvrdila prevzatie pôžičky podpisom na výdavkovom
pokladničnom doklade. Žalovaná v článku I bod 4 zmluvy o pôžičke uznala dlžnú sumu vrátane poplatku
v celej výške ako svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a
zaviazala sa ju uhradiť v dohodnutej lehote s tým, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a
zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou
s tým spojenou. Žalovaná sa v čl. 1 bod 5 zmluvy zaviazala požičanú sumu 200 Eur vrátane poplatkov
podľa článku I bod 2, 4 t.j. 76 Eur mínus 40 Eur (poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky), spolu
236 Eur vrátiť do 30 dní naraz, teda do 21.9.2013.
Podľa článku II ods. 4 Zmluvy o pôžičke mala žalovaná ako dlžník uhradiť okrem dlžnej sumy a sumy
dohodnutého úroku, aj sumu za administratívne služby spojené so spísaním uvedenej zmluvy vo výške
76 Eur mínus 40 Eur (poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky), a v prípade jej vymáhania aj
advokátske trovy, súdne poplatky a exekučné trovy.
Súčasťou obsahu uvedenej zmluvy je aj tabuľka poplatkov spojených s nesplácaným pôžičky, podľa
ktorej sa zmluvné strany dohodli na pokute za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote za každý mesiac
v sume 15 Eur.
V predmetnej zmluve absentuje akýkoľvek údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Predžalobnou upomienkou zo dňa 18.11.2013 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celkovej sumy
397Euratovlehote7dní.Žalobcanepreukázal,čiakedybolauvedenáupomienkažalovanejdoručená.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom k 22.8.2013,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.11.2013,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.8.2013,
spotrebiteľským úverom nie sú :
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.8.2013,
ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.
Podľa § 2 písm. a/ až g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k
22.8.2013, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.8.2013,
na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú
poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2,
9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom
k 22.8.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.8.2013,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je odôvodnený len čiastočne.
Dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 22.8.2013 uzavretá Zmluva o
pôžičke, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a
to § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka.
Okrem toho, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, poukazujúc na ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
platnom a účinnom v čase dojednania predmetnej zmluvy platí, že žalobca spĺňa definíciu pojmu tzv.
iného veriteľa. Podľa citovaného ustanovenia za takéhoto veriteľa sa okrem iného považovala aj tá
fyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktorávrámcisvojhopodnikaniaponúkaaleboposkytujeúveralebo
pôžičku, ktorý resp. ktorá sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, avšak len za predpokladu,
že táto pôžička, resp. úver nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e),
g) až k) a m) až r) citovaného zákona. Pôžička poskytnutá žalobcom žalovanej na základe Zmluvy o
pôžičke zo dňa 22.8.2013 nespĺňala žiadnu z uvedených podmienok, a bola poskytnutá na obdobie 30
dní, teda na dobu kratšiu ako tri mesiace. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca má poskytovanie úverov
a pôžičiek aj v predmete podnikania podľa výpisu z Obchodného registra.
Následne podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona sa na uvedenú Zmluvu o pôžičke vzťahujú okrem iného
aj ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré predpisovali obligatórne náležitosti, ktorézmluvy riadiace sa úpravou uvedeného zákona povinne musia mať. Medzi tieto okrem iného patril aj
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Tento údaj v predmetnej zmluve o pôžičke uzavretej medzi
účastníkmi konania preukázateľne chýbal.
Zároveň v zmysle citovaného § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa obligatórne na uvedenú zmluvu o
pôžičke vzťahujú aj ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorých sa pri absencii údajov
uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) citovaného zákona, teda aj v prípade absencie údaja o
ročnej percentuálnej miere nákladov, úver poskytnutý na základe takej zmluvy považuje za bezúročný
a bez poplatkov.
Vzhľadom na absenciu uvedeného údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v predmetnej zmluve
o pôžičke bola preto pôžička poskytnutá žalobcom žalovanej na jej základe považovaná zo zákona
za bezúročnú a bez akýchkoľvek poplatkov. Z uvedených dôvodov nie je možné žalovanú v tomto
konaní zaviazať na akékoľvek poplatky a zmluvné úroky, ktorých sa žalobca dožadoval a to aj vrátane
prípadných sankčných poplatkov v podobe uplatnenej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu súd nepovažuje
v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, nakoľko
zmluva je štandardná a žalovaná tak nemohla ovplyvniť jej obsah. Z tohto dôvodu je táto zmluvná
podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná, a tým v konečnom dôsledku
neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Žalovaná nezaplatila žalobcovi pôžičku riadne a včas, čím sa dostala do omeškania s plnením
peňažného záväzku. Preto súd v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v navrhovateľom
požadovanej výške 5 % ročne z dlžnej sumy 160 Eur, predstavujúcej nesplatenú istinu pôžičky a to od
22.9.2013 (deň nasledujúci po predĺženej splatnosti úveru, ktorý je zároveň prvým dňom omeškania
žalovanej) do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č.
87/1995Z.z.o5percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 22.9.2013 základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky bola stanovená na 0,50 %, teda žalobca by mohol žiadať úroky vo výške
5,50 %. Keďže žalobca žiadal úroky 5 % a súd nemôže priznať vyšší úrok, než je žalobcom žiadaný,
priznal úroky vo výške požadovanej žalobcom.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v
prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd v zmysle citovaného ustanovenia žalobcovi
náhradu nepriznal, keďže mal vo veci len čiastočný úspech (55,94%) a žalovaná si náhradu trov konania
neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.