Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/40/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109205728
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5109205728.10

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcu: Q. V., nar. X.X.XXXX, bytom G., T. Y. č. XXXX/XX, štátny
občan W. republiky, právne zastúpeného JUDr. Michalom Kováčom, advokátom so sídlom advokátskej
kancelárie v Žiline, ul. Sládkovičova č. 9, proti žalovanému: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom
v Žiline, Námestie obetí komunizmu č. 1, právne zastúpenému JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou
so sídlom advokátskej kancelárie v Žiline, Námestie M.R. Štefánika č. 10, v konaní o náhradu škody

na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.143,05 Eur s úrokom vo výške 9 % ročne zo sumy
2.143,05 Eur od 21.12.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Michal Kováč, s.r.o.,
náhradu trov konania predstavovaných trovami právneho zastúpenia vo výške 433,62 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 13.3.2009 v znení spresňujúceho prednesu na pojednávaní konanom dňa 22.5.2013 (v
kontexte úroku z omeškania uplatneného voči súčasnému žalovanému od času doručenia žaloby jemu)
sa žalobca domáhal voči pôvodnému žalovanému Žilinské komunikácie, akciová spoločnosť, IČO: 31
590 250, so sídlom v Žiline, ul. Vysokoškolákov č. 2, zaplatenia 3.614,25 EUR s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 21.12.2011 do zaplatenia titulom náhrady škody na zdraví (bolestné, náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia, strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti).
Na základe podania zo dňa 17.9.2009, ktorým žalobca navrhol zámenu účastníkov konania na strane
odporcu, tunajší súd uznesením č.k. 8C 40/2009 zo dňa 5.11.2010 v znení opravného uznesenia zo
dňa 13.12.2010 (v časti označenia IČOm) pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalovaný Žilinské
komunikácie, akciová spoločnosť, IČO: 31 590 250, so sídlom v Žiline, ul. Vysokoškolákov č. 2, a aby na
jeho miesto vstúpilo Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom v Žiline, Námestie obetí komunizmu č. 1.

Na základe podania zo dňa 20.8.2013, ktorým žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 1.471,20 EUR
späť (po vypracovaní znaleckého posudku MUDr. Štefanom Sokolíkom), tunajší súd uznesením č.k. 8C
40/2009 zo dňa 11.9.2013 konanie v časti o zaplatenie 1.471,20 EUR zastavil.

Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 27.6.2008 okolo 22.45 hod až 23.00 hod. na ulici Nešporova v

Žiline napriek tomu, že šiel bežnou schôdzou, stúpil do nezabezpečeného otvoru (šachty) a utrpel úraz.
Úraz bol v NsP v Žiline diagnostikovaný ako luxačná zlomenina členkovej kosti nohy vľavo. V dôsledku
úrazu sa dňa 30.6.2008 podrobil v Nemocnici s poliklinikou v Žiline operácii, hospitalizácia trvala do
5.7.2008,zároveňod30.6.2008bolžalobcauznanýpráceneschopným,pričompráceneschopnosťtrvala
do 7.9.2008. Dňa 14.12.2008 sa žalobca opakovane podrobil operácii, keďže bolo potrebné vybrať z
postihnutej ľavej nohy 2 ks skrutiek s podložkou. Hospitalizácia trvala od 14.12.2008 do 18.12.2008

a v súvislosti s týmto operačným výkonom bol žalobca uznaný za práceneschopného od 15.12.2008
do 4.1.2009. Pasívnu legitimáciu pôvodného žalovaného žalobca odôvodnil tým, že pôvodný žalovanýbol zriadený ako právnická osoba transformáciou rozpočtovej organizácie Mesta Žilina, a to v zmysle
rozhodnutia mestského zastupiteľstva v Žiline na zasadnutí dňa 1.7.1993 č.3/93. V zakladateľskej listine
zo dňa 1.7.1993 sa uvádza, že zakladateľom pôvodného žalovaného je Mesto Žilina, do obchodného

registra bol zapísaný dňa 6.8.1993, pričom v stanovách pôvodného žalovaného v predmete podnikania
bolo uvedené okrem iného v článku 3 bod 16 aj správa pozemných komunikácii a nehnuteľností.
Skutkový stav žalobca preukazoval návrhom na výsluch svedkyne Kataríny Pekárovej a obrazovou
dokumentáciou. Titulom predmetného poškodenia zdravia sa žalobca domáhal náhrady za bolesť, teda
bolestným na základe lekárskeho posudku zo dňa 30.1.2009 v rozsahu 200 bodov krát 402,92 Sk, rovná

sa80.584,-Sk,rovnása2.674,90Eur,ďalejvrozsahunáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniana
základe lekárskeho posudku zo dňa 30.1.2009 v rozsahu 40 bodov krát 402,92 Sk, rovná sa 16.116,80
Sk, rovná sa 534,98 Eur, ďalej titulom náhrady na stratu na zárobku počas prvej práceneschopnosti od
30.6.2008 do 7.9.2008 za prvý až tretí deň PN vo výške 40,33 Eur, od štvrtého dňa PN do konca PN
v rozsahu 45 pracovných dní vo výške 274,85 Eur a napokon v rozsahu náhrady na stratu na zárobku
počas druhej práceneschopnosti od 15.12.2008 do 4.1.2009 vo výške náhrady za prvý až tretí deň PN

vo výške 40,33 Eur a od štvrtého dňa PN do konca PN v rozsahu 8 pracovných dní vo výške 48,86 Eur,
spolu v rozsahu sumy úrazového príplatku, ktorý predstavuje náhradu za stratu na zárobku počas dvoch
pracovných neschopností žalobcu vo výške 404,37 Eur.

Pôvodný žalovaný Žilinské komunikácie, a.s., sa k veci samej vyjadril podaním zo dňa 20.5.2009 tak,
že žalobu navrhol zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie pôvodného žalovaného, a to
ťažiskovo z dôvodu, že s pôvodným žalovaným nebola uzatvorená zmluva o výkone správy majetku
obce podľa § 6 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb. O prechode vlastníctva veci postúpených majetkových práv
a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O

prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácii
spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy obecné zastupiteľstva a organizácie podľa § 14 ods.
1 zák. č. 138/1991 Zb. Zároveň do 1.7.2004 bola obciam uložená povinnosť uviesť do súladu s § 6
ods. 3 svoje právne vzťahy k právnickým osobám, ktoré založili do 31.12.2001 (prechodné ustanovenie
§ 15 f ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb.). Organizácie založené alebo zriadené obcou, ktoré vykonávajú

správu nehnuteľného majetku podľa tohto zákona navrhujú na strediská geodézie zapísať správu
majetku obce (§ 14 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb.). Pritom podľa č.l. 8 ods. 1 VZN Mesta Žilina č.
6/1992 pôvodný žalovaný je len poverenou organizáciou Mestského úradu v Žiline, a nie správcom
komunikácii, keby ním bol, bol by v uvedenom všeobecne záväznom nariadení Mesta Žilina uvedený
ako správca. Ani s prihliadnutím na ustanovenie § 1 a nadväzne § 20 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri

nehnuteľností nevyplýva, že pôvodný žalovaný má postavenie správcu miestnych komunikácii, nakoľko
by táto skutočnosť bola poznamenaná pri jednotlivých nehnuteľnostiach, čo nie je. To, že dňom 1.7.1991
boli založené Žilinské komunikácie ako rozpočtová organizácia s predmetom činnosti správa a údržba
miestnychkomunikácii,ničnaskutočnostinemení,nakoľkorozhodnutímmestskéhozastupiteľstvanebol
prevedenýnapôvodnéhožalovanéhomajetok,kuktorémumávystupovaťakosprávca.Tedarozpočtová

organizácia bola založená, ale nebol jej zverený majetok do správy, takže tento ani nemohla spravovať,
a preto na jej strane nemožno vyvodzovať objektívnu zodpovednosť. Pôvodný žalovaný tiež namietal
žalobcovi nepreukázanie skutkového stavu a zavinenie samotného žalobcu na vzniku škody, keď fyzické
a právnické osoby majú povinnosť počínať si tak, aby ku škodám nedochádzalo.

Súčasný žalovaný Mesto Žilina sa k veci samej vyjadril písomne dňa 16.1.2012 tak, že sa nejednalo
o také nebezpečné miesto, ktoré by nebolo bežné viditeľné ani pri zvýšenej opatrnosti, v prípade, že
by bol žalobca dostatočne opatrný a díval by sa pod nohy, s určitosťou by nestúpil do nezabezpečenej
šachty, vyhol by sa jej a nespôsobil by si zranenia. Chodník bol frekventovaný, žalobca býval neďaleko

od neho a bol dostatočne osvetlený z pouličného osvetlenia nachádzajúceho sa na hlavnej ceste.
Žalobca tak nevenoval dostatok pozornosti tomu, aby sa zraneniu vyhol. V tomto zmysle sa nejednalo
o závadu v schodnosti chodníkov podľa § 12 ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb. Žalovaný namietol, že lekársky
posudok spracováva posudzujúci lekár, ktorým je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti
s poškodením na zdraví. Lekársky posudok vystavil MUDr. Ernest Paluš, zatiaľ čo podľa lekárskych

záznamov v prepúšťacej správe zo dňa 18.12.2008 je uvedený ošetrujúci lekár MUDr. Agustín Majcher
a v prepúšťacej správe zo dňa 5.7.2008 lekár MUDr. Peter Kotlár. Podľa prepúšťacej správy zo dňa
5.7.2008 sa mal žalobca dostaviť na kontrolu do ortopedickej ambulancie MUDr. Ľubomíra Bažíka a po
prepustení navštíviť svojho obvodného lekára, ale v predložených dokladoch nie je o týchto návšteváchzáznam. Žalovaný konkrétne namietol diagnózu v lekárskom posudku uvedenú ako zlomenina členkovej
kosti, keď táto nevyplýva z lekárskych záznamov z prepúšťacej správy zo dňa 5.7.2008 pri objektívnom
náleze je uvedené, že sa jedná o vykĺbenie pri strednej klinovej kosti od prostrednej klinovej kosti a

zvyšku nohy. Uvedené zranenie si vyžadovalo operačný zákrok, ktorým došlo k repozícii vykĺbených
kostí za použitia reponovaných retinovaných dvoch skrutiek. Operácia, ako aj operácia na odstránenie
skrutiek z nohy prebehla bez komplikácii. Žalovaný nesúhlasil ani so zvýšením bodového ohodnotenia
na dvojnásobok, pokiaľ MUDr. Ernest Paluš uvádzal, že dôvodom na zvýšenie bolestného je súbeh
všetkých troch dôvodov v zmysle § 9 ods. 6, ale zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že by v časti

operačnej rany vznikla infekcia. Rovnako z ničoho nevyplýva, že by zranenie vyžadovalo bolestivejší
spôsob liečenia a nemožno ani akceptovať dôvod operačného zákroku, lebo po prehodnotení diagnózy
pod bodom 179b je zahrnuté liečenie operáciou. Žalovaný tiež namietol lekársky posudok od sťažení
spoločenského uplatnenia, ktorý bol vypracovaný o 7 mesiacov odo dňa, kedy došlo k zraneniu, zatiaľ
čo podľa § 8 ods. 4, ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok sa vydáva spravidla
po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia. Podľa názoru žalovaného s odstupom času by lekár

nezistil obmedzenie hybnosti poškodeného, navyše obmedzenie hybnosti môže správne zhodnotiť len
odborný lekár z oblasti ortopédie.

Súd prejednal vec na pojednávaniach (za účasti pôvodného žalovaného) dňa 16.6.2010 a (za účasti

súčasného žalovaného) na pojednávaniach konaných dňa 22.5.2013, 12.3.2014 a 9.4.2014, na ktorých
sporové strany aj v právnom zastúpení skutkovo a právne argumentovali, predkladali dôkazy a
vyjadrovali sa k nim.

Osobitne na pojednávaní konanom dňa 22.5.2013 žalobca v právnom zastúpení poukázal na to, že
podľa dodatočne doloženej druhej strany prepúšťacej správy ošetrujúcim lekárom žalobcu v čase pred
úrazom, aj v čase keď sa liečil, bol MUDr. Paluš a z ďalšej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že žalobca
absolvovala aj kontroly u ortopéda 11.7., 27.8., 4.9. a 1.10. u MUDr. Bažíka.

Podaním zo dňa 23.8.2013 sa žalovaný vyjadril k znaleckému posudku MUDr. Štefana Solíka tak, že
súhlasí s ohodnotením bolestného na 60 bodov v zmysle položky 179b, ale nesúhlasí so zvýšením
bodového ohodnotenia o polovicu na konečných 90 bodov podľa § 9 ods. 5 písm. b zák. č. 437/2004.
Činiteľ bolestivejšieho spôsobu liečenia by mal byť posudzovaný z objektívneho a nie subjektívneho

hľadiska.Žalovanýtiežnamietazáverznalcatýkajúcisabodovéhoohodnoteniasťaženiaspoločenského
uplatnenia na 40 bodov, ktoré je rovnaké ako bodové ohodnotenie určené lekárom MUDr. Ernestom
Palušom dňa 30.1.2009. Ak obmedzenie hybnosti je u žalobcu ku dňu 9.8.2013 rovnaké ako bolo
dňa 30.1.2009, tak hybnosť nohy sa nezlepšila ani po 4 a pol roku a z uvedeného vyplýva, že
žalobca nevykonal žiadne kroky k tomu, aby sa hybnosť nohy zlepšila, preto je otázne, či navštevoval

rehabilitácie, aby hybnosť nohy zlepšil. Osobitne žalobca nepreukázal, akým spôsobom ho zranenie
obmedzuje v uspokojovaní jeho spoločenských a životných potrieb. Tvrdenie, že nemôže športovať a
venovať sa turistike nie je dostatočným dôkazom toho, že došlo k obmedzeniu jeho spoločenského
uplatnenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne Kataríny Pekárovej, znalca MUDr. Štefana
Solika a listinnými dôkazmi.

Na pojednávaní konanom dňa 16.6.2010 osobne vypovedal žalobca tak, že pri vzniku predmetnej
škody išiel peši so svedkyňou Katarínou Pekárovou z plavárne, rozprávali sa a on zrazu zašiel do
prázdna. Snažil sa ísť ďalej, ale po niekoľkých krokoch zistil, že má problém s chôdzou, svedkyňa
mu pomohla, dostal sa domov, tam si dal najprv ľad, neskôr mu noha začala puchnúť a krvácať,
preto išiel do nemocnice. Následne podstúpil operáciu, kvôli ktorej bol v nemocnici vyše týždňa a

2 mesiace práceneschopný. Neskôr absolvoval druhú operáciu, aby mu vybrali šrób. Jeho zmena
zamestnávateľa cestovnej agentúra Kartágo na Akadémiu vzdelávania s touto udalosťou prakticky
nesúvisí, ako následok však pociťuje obmedzenú hybnosť nohy a ráno jej bolestivosť. Vzdal sa práce
profesionálneho plavčíka. Na otázky právneho zástupcu protistrany najmä odpovedá, že si nevšimol, žeby tam nebola mreža, nevie ako dlho tam tá mreža nebola, príslušný úsek chodníka možno považovať
za frekventovaný a nie je osvetlený. Trvá na mieste výskytu škodovej udalosti podľa predloženej
fotodokumentácie.

Napojednávaníkonanomdňa16.6.2010vypovedalasvedkyňaKatarínaPekárovátak,ževpredmetnom
čase išli so žalobcom z plavárne, on vpadol do kanála, ktorý bol na kraji chodníka a zlomil si palec
na nohe. Oni potom išli k žalobcovi, ona - svedkyňa mu pomáhala, u žalobcu mu jeho mama na to

dala ľad a ona - svedkyňa napokon odviezla žalobcu do nemocnice. Na otázky najmä odpovedá, že
pri udalosti normálne išli z plavárne, kráčali a rozprávali sa. Chodník je frekventovaný, aj keď večer
menej, osvetlenie si nepamätá a myslí si, že osvetlený nie je. Trvá na mieste výskytu tejto udalosti podľa
predloženej fotodokumentácie.

Na pojednávaní konanom dňa 9.4.2014 osobne vypovedal znalec MUDr. Štefan Solik tak, zotrváva
na svojom znaleckom posudku, keď predchádzajúci lekársky posudok bol zmätočný, keďže tam bola
obodovaná skutočnosť, ktorá sa nestala. V skutočnosti pacient utrpel luxáciu, čo je vykĺbenie klinovitých
kostí, jednak jednej klinovitej kosti od druhej a tieto dve od zvyšku celej nohy. Toto bodové ohodnotenie
on - vypovedajúci znalec zvýšil o 50 % vzhľadom na to, že bolo riešené operačnou cestou. Neboli

pritom splnené všetky 3 podmienky, aby došlo k zvýšeniu bodového ohodnotenia až na dvojnásobok,
ako v predchádzajúcom lekárskom posudku, ktorými by bolo hnisanie rany, ktoré predlžuje liečbu,
bolestivá liečba, alebo operačný zákrok. Osobitne na otázky právnej zástupkyne žalovaného odpovedá,
že keď zvýšil bodové ohodnotenie bolestného, vychádza z toho, že každá operácia je bolestivá, v
tomto prípade bolo postavenie kostí upravené dvomi skrutkami, čo predstavovalo prvú operáciu a keď

sa skrutky vyberali, to predstavovalo druhú operáciu. V tomto stave pacient užíval zvýšené množstvo
liekov proti bolesti opiátového charakteru. Na nohe sú pooperačné bolesti vyššie ako napríklad na
ruke. Zvýšená bolestivosť sa nekonštatuje paušálne, ale vychádza zo zoznamu liekov, ktoré pacient
užíva. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, tak pacient v tomto prípade vykonal 30 až 40
rehabilitácii, aj individuálne rehabilitoval, preto následkami sú pronácia, ktorá predstavuje vnútorné

pohyby a supinácia, ktorá predstavuje pohyby vonkajšie a tieto sú spojené s charakterom zranenia.
Takéto následky poškodenia zdravia v praktickom živote sa prejavujú napríklad pri chôdzi, alebo pri
športe, ide o trvalý následok. Takéto následky udával aj žalobca.

Z listinných dôkazov súd zistil:

Z hlásenia traumatologickej pohotovostnej ambulancie z 27.6.2008, z nálezu, z prepúšťacích správ
a potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (spolu č.l. 11 až 17 spisu) súd zistil, že žalobca dňa

27.6.2008 okolo 23.00 hod. utrpel úraz pri chôdzi po chodníku tým, že stúpil do otvoreného kanála a
vyvrtol si ľavú nohu. V súvislosti s týmto úrazom sa žalobca podrobil operácii, v súvislosti s ktorou bol
od 30.6.2008 do 5.7.2008 hospitalizovaný a od 30.6.2008 do 7.9.2008 práceneschopný, následne sa
žalobca podrobil druhej operácii, v súvislosti s ktorou bol od 14.12.2008 do 18.12.2008 hospitalizovaný
a od 15.12.2008 do 4.1.2009 práceneschopný.

Z osobnej výpovede žalobcu s oporou v osobnej výpovedi svedkyne a s oporou v listinných dôkazoch
- snímka z katastrálnej mapy a výpis z LV, súd zistil, že úraz žalobcu sa stal na verejnej komunikácii, a
to chodníku, ktorý je zapísaný ako parc. č. 5905 o výmere 4117, zastavené plochy a nádvoria, zapísaný

na LV č. 1100, k.ú. Žilina, vo výlučnom vlastníctve Mesta Žilina. V podrobnostiach bolo miesto úrazu
žalobcom preukázané aj obrazovou dokumentáciou využitou na pojednávaniach vo veci č.l. 24 až 38,
resp. 99 až 102 spisu.

Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Ernesta Paluša zo
dňa 30.1.2009 bolo bolestné spojené s predmetným úrazom žalobcu obodované podľa položky 209
ako zlomenina členkovitej kosti luxačná nohy vľavo počtom bodov 100, ktoré bolo pri súbehu dôvodov
podľa § 9 ods. 6 zvýšené na dvojnásobok na 200 bodov. Zároveň týmto lekárskym posudkom došlo kobodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu položkou 412a ľahké obmedzenie, pronácia a
supinácia ľavej nohy počtom bodov 40.

Podľa znaleckého posudku MUDr. Štefana Solika č. 9/2013 zo dňa 9.8.2013 bolo bolestné spojené s
predmetným úrazom žalobcu obodované podľa položky 179b ako vykĺbenie kosti členkovej, kockovitej
alebo klinovitej, liečená operačne počtom bodov 60, ktoré bolo podľa § 9 ods. 5 písm. b) zvýšené o
polovicu na 90 bodov. Zároveň týmto lekárskym posudkom došlo k obodovaniu sťaženia spoločenského

uplatnenia žalobcu položkou 412a ľahké obmedzenie pronácie a supinácie nohy počtom bodov 40.

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5.11.2007 sa stal žalobca zamestnancom INBIS, s.r.o. s nástupom
od 5.11.2007, pričom podľa mzdového listu žalobcu (č.l. 50 spisu) od vzniku pracovného pomeru dňa
5.11.2007 bol žalobca nemocensky poistený a jeho vymeriavacím základom bol v obd. 11/2007 20.000,-

Sk, resp. v období 12/2007 22.000,- Sk.
VčaseutrpeniapredmetnéhoúrazubolžalobcazamestnancomKartagotours,a.s.nazákladepracovnej
zmluvy zo dňa 1.2.2008 a tento pracovný pomer bol skončený na základe listu zamestnávateľa zo dňa
29.7.2008 dohodou ku dňu 31.8.2008.
Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5.9.2008 bol žalobca zamestnancom Akadémia vzdelávania s

dojednaním v skúšobnej doby 3 mesiace.

V okolnostiach sporu súd zistil, že Mesto Žilina zakladateľskou listinou zo dňa 1.7.1993 zriadilo
akciovú spoločnosť Žilinské komunikácie, ktorej predmetom podnikania okrem iného bola údržba

dopravných stavieb. Následne v kontexte zabezpečovania verených úloh Mestom Žilina v súvislosti so
starostlivosťou o verejné komunikácie súd v okolnostiach sporu zistil, že dňa 6.6.2003 Mesto Žilina
uzatvorilo so Žilinskou parkovacou spoločnosťou, s.r.o. zmluvu o prevádzke parkovísk a poskytovaní
služieb pri prevádzke parkovísk podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj zmluvu o dielo zo dňa
6.8.1993 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.10.2002 a v znení dodatku č. 2 zo dňa 29.12.2003, ktorú Mesto

Žilina ako objednávateľ uzatvorilo so zhotoviteľom Žilinské komunikácie, a.s., ktorá sa týkala správy
verejných komunikácii.

Podľa § 3d ods. 3/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) miestne

komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Podľa § 3d ods. 5/ písm. d/ zák. č. 135/1961 Zb. správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o
prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce a miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve
obce - obce, príp. právnickej osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Podľa § 9 ods. 2/, 3/ zák. č. 135/1961 Zb.:
2/ Závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekov
ciest cez obce ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácii, určených výhradne pre chodcov,
sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácii. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých

nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou,
sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto
závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
3/ Rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi
všeobecne záväznými nariadeniami.

Podľa § 12 ods. 5 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon
o miestnych komunikáciách (cestný zákon): Závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií
určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom
území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani

pri zvýšenej opatrnosti chodcov.

Podľa § 6 ods. 1 - 3 zák. č. 138/1991 Zb. O majetku obcí v znení účinnom od 1.1.2002 do 30.6.2009:1)Obecmôžezveriťsvojmajetokdosprávyrozpočtovejorganizáciialebopríspevkovejorganizácii,ktorú
zriadila podľa osobitného predpisu (ďalej len "správca"). Všetky právne úkony spojené s nakladaním s
majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

2) Pod správou obecného majetku sa rozumie oprávnenie majetok obce držať, užívať, brať úžitky a
nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestské časti
tiež v súlade so štatútom mesta.
3) Obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku
založiť inú právnickú osobu. Obec môže uzavrieť zmluvu o výkone správy svojho majetku s obchodnou

spoločnosťou alebo s inou právnickou osobou. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä účel využitia
majetku, čas trvania výkonu správy a práva a povinnosti zmluvných strán; obec nie je oprávnená dať
súhlas tejto právnickej osobe na zriadenie záložného práva k majetku obce ani na jeho iné zaťaženie.

Podľa § 14 zák. č. 138/1991 Zb. O majetku obcí v znení účinnom od 1.1.2002 do 30.6.2009:
1) O prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať

odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k
veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej
štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.
2) Zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec vykonajú príslušné strediská geodézie na základe
zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom. 25)

3) Organizácie založené alebo zriadené obcou, ktoré vykonávajú správu nehnuteľného majetku obce
podľa tohto zákona, navrhujú na strediská geodézie zapísať správu majetku obce.
4) Obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12
mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie
majetku viaže na ďalšie podmienky, 26) sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.

Podľa § 15f ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. (prechodné ustanovenie): Do 1. júla 2004 obce uvedú do súladu
s § 6 ods. 3 svoje právne vzťahy k právnickým osobám, ktoré založili do 31. decembra 2001.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon): Kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,
a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú

alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Súd právne vyhodnotil, že súčasný žalovaný mesto Žilina je pasívne vecne legitimovaným na
podanie tejto žaloby, lebo on ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá je miestnou komunikáciou, je zároveň

vykonávateľom správy, resp. správcom tejto komunikácie podľa cit. ust. § 3d ods. zák. č. 135/1961 Zb.
a z vnútorných vzťahov mesta Žilina nevyplýva iný pasívne vecne legitimovaný subjekt, príznačne nie
navonok bez zápisu v katastri nehnuteľností podľa cit. ust. § 14 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb. K vývoju
tohto sporu je namieste poznamenať, že je pravdou, že tento právny názor sa odlišuje od rozhodnutia vo
veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7C 20/2007 (nepriamo v spojení s odvolacím konaním

Krajského súdu Žilina pod. sp. zn. 8Co 171/2008, ktoré viedlo toho času k zrušeniu prvostupňového
rozsudku).

Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej tiež OZ) Každý zodpovedá za

škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že boli splnené všetky predpoklady
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo

žalovaný ako správca pozemnej komunikácie porušil svoju povinnosť odstraňovať závadu v schodnosti
priechodovprechodcovnamiestnychkomunikáciáchaprejazdnýchúsekovciestcezobce,resp.závadu
v schodnosti miestnych komunikácii, podľa cit. ust. § 9 ods. 2/, 3/ zák. č. 135/1961 Zb. Následkom
tohto porušenia právnej povinnosti bol vznik škody na zdraví žalobcu, a to v príčinnej súvislosti stýmto porušením právnej povinnosti. V tejto súvislosti sa súd nestotožnil s obranou žalovaného vo
veci samej, pokiaľ žalovaný poukazoval na všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať vzniku škody
samotného žalobcu, ani s poukazom na frekvenciu danej komunikácie s poukazom na to, že chodník

bol schodný pre iných chodcov, že bol primerane osvetlený a že samotný žalobca cestu poznal. Tunajší
súd k tomu dodáva, že ponechanie otvoreného zvislého otvoru kanála na verejnej komunikácii je takým
porušením právnej povinnosti správcu verejnej komunikácie, pri ktorom správcu komunikácie nezbavuje
zodpovednosti bežná nepozornosť chodca pri chôdzi, v dôsledku ktorej tento do tohto otvoru spadol.
Pritom zhodne podľa osobnej výpovede žalobcu a svedkyne Kataríny Pekárovej oni sa pri chôdzi

rozprávali. Na uvedenom už nič nemení drobný rozpor v opisovanom skutkovom stave o priebehu
deja, najmä či chodník bol osvetlený, keď podľa vysvetlenia žalovaného mal byť osvetlený z verejného
osvetlenia od cestnej komunikácie.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia:
1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,

priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z.

1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7
a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č.

1 v II. a IV. časti.

Podľa § 9 ods. 5, 6 zák. č. 437/2004 Z.z.: Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak
a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,

b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,
c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný
výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.
6)Prisúbehudôvodovpodľaodseku5možnohodnotiťbolesťnajviacdovýškydvojnásobkuustanovenej

sadzby.

Podľa § 446 obč. zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného
sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení.

Podľa § 85 zák. č. 461/2003 Z.z. O sociálnom poistení, zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a
zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol
uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od 1. dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného

predpisu, alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Podľa § 86 zák. č. 461/2003 Z.z. Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

Podľa § 87 zák. č. 461/2003 Z.z. Suma úrazového príplatku je

a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto
dočasnej pracovnej neschopnosti,b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy
úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) (definícia o.i. úrazového príplatku - pozn.
súdu) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov
zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe
z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu

kalendárnychdnírozhodujúcehoobdobiaazaokrúhľujesanaštyridesatinnémiestanahor.Rozhodujúce
obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo
sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia
zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný
úrazalebopreddňom,odktoréhobolazistenáchorobazpovolania,jeobdobieodvznikunemocenského
poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená

choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť
rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého
sa zistila choroba z povolania.

Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z.: Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo ...

a) v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na
nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od
vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v

ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Vo výške priznanej náhrady v časti bolestného súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Štefana
Solika č. 9/2013 zo dňa 9.8.2013, ktorý ako znalec bol ustanovený súdom. Je namieste dodať, že

tomuto znaleckému posudku súd dáva prednosť pred pôvodným lekárskym posudkom, ktorý neobstál
v zmysle námietok žalovaného v tomto konaní, pokiaľ bol namietaný ako predčasný a predovšetkým
v obsahu bodového hodnotenia, najmä v konštatovaní zlomeniny nohy pred správnym konštatovaním
vykĺbenia nohy. V tomto rozsahu napokon žalobca vzal žalobu v časti späť. Napokon je tak namieste
vychádzať z bodového hodnotenia počtom bodov 60, pričom súd napriek pokračujúcim námietkam

právne zastúpeného žalovaného skutkovo uznal aj zvýšenie bodového ohodnotenia o polovicu na
90 bodov podľa § 9 ods. 5 písm. b). V dôvodoch tohto zvýšenia súd vychádza z osobnej výpovede
znalca na pojednávaní, ktorý vysvetlil, že bodové ohodnotenie zvýšil o 50 % vzhľadom na to, že bolo
riešené operačnou cestou, neboli pritom splnené všetky 3 podmienky, aby došlo k zvýšeniu bodového
ohodnotenia až na dvojnásobok (podľa § 6 - pozn. súdu), pričom vychádza z toho, že každá operácia

je bolestivá, v tomto prípade bolo postavenie kostí upravené dvomi skrutkami, čo predstavovalo prvú
operáciu a keď sa skrutky vyberali, to predstavovalo druhú operáciu, na nohe sú pooperačné bolesti
vyššie ako napríklad na ruke, zvýšená bolestivosť sa nekonštatuje paušálne, ale vychádza zo zoznamu
liekov, ktoré pacient užíva. S týmto vysvetlením sa súd stotožnil. Súd tak v časti bolestného zaviazal
žalovaného na násobok počtu bodov 90 x hodnota bodu podľa Oznámenia MZ SR č. 186/2008 Z.z.

402,92 Sk = 36.262,80 Sk = 1.203,70 Eur.

Vo výške priznanej náhrady v časti sťaženia spoločenského uplatnenia súd obdobne vychádzal zo
znaleckého posudku MUDr. Štefana Solika č. 9/2013 zo dňa 9.8.2013, (tu obsahovo zhodného ako

lekársky posudok MUDr. Enesta Paluša), ku ktorému súd obdobne vychádza z osobnej výpovede
znalca na pojednávaní, ktorý vysvetlil, že pacient v tomto prípade vykonal 30 až 40 rehabilitácii, aj
individuálne rehabilitoval, preto následkami sú pronácia, ktorá predstavuje vnútorné pohyby a supinácia,
ktorá predstavuje pohyby vonkajšie a tieto sú spojené s charakterom zranenia. Takéto následky
poškodenia zdravia v praktickom živote sa prejavujú napríklad pri chôdzi, alebo pri športe, ide o trvalý

následok,takétonásledkyudávalajžalobca.Súdtakvčastisťaženiaspoločenskéhouplatneniazaviazal
žalovaného na násobok počtu bodov 40 x hodnota bodu podľa Oznámenia MZ SR č. 186/2008 Z.z.
402,92 Sk = 16.116,80 Sk = 534,98 Eur.Vo výške priznanej náhrady v časti náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti súd
vychádzal z cit. ust. § 446 Občianskeho zákonníka s odkazom na právnu úpravu úrazového príplatku

podľa citovaných ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z. O sociálnom poistení. Na základe predloženého
mzdového listu (č.l. 50 spisu) súd uznal vymeriavací základ žalobcu v obd. od 5.11.200 do 31.12.2007,
a to v obd. 11/2007 20.000,- Sk, resp. v období 12/2007 22.000,- Sk, keďže primerane podľa § 54
ods. 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. nemocenské poistenie žalobcu vzniklo v kalendárnom roku
predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Z

tohto súčtu s prihliadnutím na počet dní (42.000 : 57) vyplýva denný vymeriavací základ 736,8421 Sk.
U prvej práceneschopnosti od 30.6.2008 do 7.9.2008 z denného vymeriavacieho základu podľa cit. ust.
§ 87 zák. o soc. poistení vyplýva za prvé tri dni v miere 55% (jednotlivo 405,- Sk) náhrada vo výške
1.215,- Sk = 40,33 Eur, a za zvyšných 45 dní v miere 25% (jednotlivo 184,- Sk) náhrada vo výške 8.280,-
Sk = 274,85 Eur.
U druhej práceneschopnosti od 15.12.2008 do 4.1.2009 z denného vymeriavacieho základu podľa cit.

ust. § 87 zák. o soc. poistení vyplýva za prvé tri dni v miere 55% (jednotlivo 405,- Sk) náhrada vo výške
1.215,- Sk = 40,33 Eur, a za zvyšných 8 dní v miere 25% (jednotlivo 184,- Sk) náhrada vo výške 1.472,-
Sk = 48,86 Eur.

Spolu tak titulom náhrady škody spolu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie (1.203,70 + 534,98 +
40,33 + 274,85 + 40,33 + 48,86 =) 2.143,05 Eur.

Na základe spresnenia žaloby na pojednávaní konanom dňa 22.5.2013 (v kontexte úroku z omeškania

uplatneného voči súčasnému žalovanému od času doručenia žaloby jemu) súd uznal, že súčasný
žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu od 21.12.2011, preto od tohto dátumu súd priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania. Výška úroku zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

O trovách konania v meritórne rozhodnutej časti súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. v spojení s § 151 ods.

1 O.s.p., podľa ktorého vo veci mal úplný úspech vo veci žalobca a súd nezistil dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý by žalovaný nemal byť zaviazaný na náhradu trov konania v celom rozsahu. Náhrada
trov konania žalobcu pozostáva výhradne z trov právneho zastúpenia, keď žalobca bol od platenia
súdnych poplatkov oslobodený.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú odmenu advokáta, a to jednotlivo vo výške 91,29 Eur
podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., ktorá vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v priebehu
konania je podľa názoru súdu spravodlivo uplatnená iba z priznanej čiastky 2.143,05 Eur vzhľadom na
dodatočné hodnotenie účelnosti právnych úkonov.

Súd priznal odmenu advokáta za úkony právnej pomoci podľa § l4 ods. l písm. a), b), c) vyhl. č. 655/2004
Z. z. s posúdením významu vynaloženia:
- návrh na pripustenie zámeny účastníka na strane žalovaného 17.9.2010 (1/2 podľa § 14 ods. 3 písm.
b) vyhl.) 45,64
- návrh na vydanie opravného uznesenia 9.12.2010 (1/4 podľa § 14 ods. 8 vyhl.) 22,82

- účasť na pojednávaní konanom dňa 22.5.2013 91,29
- vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 20.8.2013 91,29
- účasť na pojednávaní konanom dňa 12.3.2014 91,29
- účasť na pojednávaní konanom dňa 9.4.2014 91,29
K vykonaným úkonom súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu tzv. režijného paušálu podľa

§ l6 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za úkony vykonané v r. 2010 2 x 7,21 Eur, za úkony vykonané v r.
2013 2 x 7,81 Eur, za úkony vykonané v r. 2014 2 x 8,04 Eur, režijný paušál spolu 46,12 Eur.
Na rozdiel od vyčíslenia z 9.4.2014 súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkony: prevzatie a
príprava zastúpenia v r. 2009, podanie žaloby na súd, 10.3.2009, účasť na pojednávaní 16.6.2010, lebo
išlo o úkony každopádne v konaní vedenom proti pôvodnému žalovanému Žilinské komunikácie, a.s.

Príznačne pokiaľ uznesením č.k. 8C 40/2009 z 5.11.2010 došlo k pripusteniu súčasného žalovaného
na miesto pôvodného žalovaného, došlo zároveň k rozhodnutiu o zaviazaní žalobcu na zaplatenie trov
konania predchádzajúcemu žalovanému a k právnemu napadnutiu tohto výroku uznesenia nedošlo. Nie
je tak možné konštatovať účelnosť trov konania vo fáze konania vedeného proti pôvodnému žalovanémuŽilinské komunikácie, a.s., ani pri tomto rozhodovaní, ani s prihliadnutím na odôvodnenie vynaložených
trov v podaní aktuálneho vyčíslenia z 9.4.2014, že išlo o prvotné úkony nevyhnutné pre uplatnenie
práva, resp. o zabezpečenie osobnej výpovede osôb na pojednávaní. Hypoteticky aj hmotnoprávne

vzájomné námietky sporových strán by boli relevantné až vzhľadom na uplatnenie tu podaného nároku
voči tunajšiemu žalovanému. Počnúc návrhom na pripustenie zámeny účastníka na strane žalovaného
išlo následne o účelne vynaložené úkony, lebo boli vyvolané procesnou činnosťou protistrany alebo
súdom.
Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje spolu 433,62 Eur, náhrada iných trov konania 0,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline, v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon

rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom
znení).