Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Renáta Sýkorová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/70/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115206729
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115206729.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa
E. Z., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky:
W. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX a otca: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. - W., H.
sadom č. XXX/XX, o úpravu práv a povinností k maloletému, takto
r o z h o d o l :
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške 80,- eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 01.09.2015.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2015 do 30.11.2015 vo výške 90,- eur súd p o v o ľ u
j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Súd s c h v a ľ u j emedzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu:
Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
E.:
- každý párny týždeň v sobotu od 8:00 hod. do 12:00 hod. a v nedeľu od 8:00 hod. do 12:00 hod.,
- každý nepárny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod.
Otec maloletého prevezme od matky v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia odovzdá matke
v mieste bydliska matky. Matka sa zaväzuje maloletého na stretnutie riadne pripraviť.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 07.03.2014 v
časti výživného na maloletého E..
o d ô v o d n e n i e :Otec sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 06.03.2015 domáhal, aby súd upravil
jeho stretávanie s maloletým E. vzhľadom k tomu, že v poslednom rozhodnutí súdu o úprave práv a
povinností k maloletému E. styk nebol upravený.
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 25.05.2015 domáhala, aby súd zvýšil
výživné na mal. E. vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2014
došlo k zmene pomerov.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Návrh otca na úpravu styku a návrh matky na zvýšenie výživného súd spojil na spoločné konanie.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý začal
od septembra 2015 navštevovať materskú školu. Platí sa poplatok v škôlke 17,- eur + 3,- eurá poistné,
teda 20,- eur každý mesiac a stravné okolo 23,- eur. Maloletý má ďalej výdavky so stravou, ošatením.
Naposledy, keď rozhodoval súd o výživnom, poberala rodičovský príspevok. V súčasnej dobe, od 10.
septembra 2015 je zamestnaná v Tescu a jej príjem predstavuje minimálna mzda. Býva v nájomnom
byte spolu s priateľom, ktorý je zamestnaný. Platia za byt 270,- eur mesačne, má výdavky s cestovným,
1,10 eur platí denne. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že navrhuje, aby prispieval na výživu maloletého vyšším
výživným o 30,- eur. V roku 2013 absolvoval protialkoholické liečenie, v roku 2014 bol dlhodobo PN,
navštevoval psychiatra. Následne sa zamestnal v spoločnosti L. musel do dochádzať do Strečna, preto
pracovný pomer ukončil a taktiež kvôli nevyhovujúcim podmienkam, pretože robil aj nočné. Zamestnal
sa v spoločnosti H., spol. s r. o. od 16.06.2015. Uviedol, že odmeňovaný je podľa odpracovaných hodín.
Pomáha svojej priateľke s dcérou, ktorú vodí do škôlky. Spolu s priateľkou sa im narodila dcéra, nie je
však zapísaný ako otec dieťaťa, pretože ako otec je zapísaný manžel jeho priateľky. Jeho priateľka sa s
manželom rozviedla v januári 2015 a mal. J. sa narodila XX.XX.XXXX. S priateľkou bývajú v byte, ktorý
je vo vlastníctve rodičov priateľky, ktorí bývajú s nimi. Mama priateľky poberá invalidný dôchodok a otec
je zamestnaný. Priateľka je na rodičovskej dovolenke. Za bývanie mesačne platí 60,- eur, má výdavky
so stravou a ošatením. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
Uviedol, že fajčí a výdavky s tým sú mesačne 16,- eur.
S výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť
o dieťa. Podľa jeho názoru je dôvod na zvýšenie výživného, keďže maloletý začal navštevovať materskú
školu a otec by mal vynaložiť viac úsilia pri zabezpečení si zamestnania a takého príjmu, aby mohol
zabezpečovať potreby maloletého.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 09.07.2015 súd zistil, že matka nie je evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi v období od 01.05.2014.
Zo správy bývalého zamestnávateľa otca L. SE T. súd zistil, že otec pracoval v hlavnom pracovnom
pomere od 06.12.2014 do 23.03.2015 a jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval 458,- eur.
Otec ukončil pracovný pomer dohodou o skončení pracovného pomeru.
Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Žilina súd zistil, že otcovi boli vyplatené nemocenské dávky v
období od 1/2014 - 10/2014 spolu vo výške 2 483,10 eur.
Z potvrdenia spoločnosti H., spol. s r. o. T. o mzde otca súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem za
obdobie 6/2015 - 8/2015 predstavoval 265,- eur, zamestnaný je od 16.06.2015. Za mesiac september
2015 bol jeho čistý príjem 353,14 eur.
Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi matkou a zamestnávateľom Q. J. SR, a.s. súd zistil, že matka sa
zamestnala na dobu neurčitú dňa XX.XX.XXXX, mesačná mzdová sadzba je vo výške 426,80 eur a
mesačná regionálna zložka mzdy vo výške 35,40 eur.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca
a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný.
Naposledy súd o výživnom rozhodoval rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo
dňa 07.03.2014, ktorým schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že mal. E. sa zveruje do osobnej
starostlivosti matky a otec sa zaväzuje prispievať na jeho výživu výživným vo výške 50,- eur mesačne.
O úprave styku súd nerozhodoval. Otec bol v tom čase PN, matka poberala rodičovský príspevok.
Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného
tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičovnavzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. detí.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd
skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov.
Súd zistil, že matka býva s maloletým spolu s priateľom v prenajatom byte, za ktorý platia mesačne
270,- eur. Matka je zamestnaná, jej príjem predstavuje minimálna mzda. Nie je vlastníčkou žiadnych
nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
Mal. E. začal od septembra 2015 navštevovať MŠ. Poplatok sa platí mesačne 20,- eur, stravné mesačne
okolo 23,- eur, ďalej má výdavky so stravou, ošatením.
Otec bol v roku 2014 dlhodobo PN, navštevoval psychiatra, v roku 2013 absolvoval protialkoholické
liečenie. Bol zamestnaný v spoločnosti L., s.r.o., kde ukončil pracovný pomer dohodou, podľa jeho
vyjadrenia z dôvodu, že dochádzal do Strečna a tiež kvôli nevyhovujúcim podmienkam, pretože pracoval
aj v noci. Zamestnal sa u zamestnávateľa H., spol. s r. o. od 16.06.2015 a jeho príjem závisí od
odpracovaných hodín. Naposledy jeho príjem predstavoval 353,- eur. Býva s priateľkou v byte jej rodičov,
ktorí bývajú spoločne s nimi a ako uviedol, s priateľkou sa im narodilo spoločné dieťa, dcéra, avšak ako
otec je zapísaný bývalý manžel priateľky, keďže ešte nedošlo k zapretiu otcovstva. Prispieva na bývanie
60,- eur mesačne, ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie. Na pojednávaní dňa 16.11.2015 uviedol,
že navrhuje zvýšiť výživné o 30,- eur.
Od posledného rozhodovania súdu o výživnom, došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá sa
zamestnala, dosahuje minimálnu mzdu, na strane otca, ktorý je tiež zamestnaný. Je nepochybné,
že došlo k zmene pomerov aj na strane mal. E. v súvislosti s nástupom do MŠ od septembra
2015. Z toho dôvodu súd zvýšil výživné na maloletého na sumu 80,- eur mesačne od 01.09.2015,
teda od nástupu maloletého do MŠ. Podľa názoru súdu, takto určená výška výživného zodpovedá
odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, vzhľadom na jeho
príjem a nevyhnutné výdavky. Takúto výšku výživného navrhoval aj otec maloletého, to znamená, že
si bude môcť plniť vyživovaciu povinnosť v tejto výške. Matka ponechala určenie výšky výživného na
úvahe súdu. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a upokojovaním
bytových potrieb maloletého. Maloletému je vyplácaný aj rodinný prídavok vo výške 23,52 eur, z čoho
je uhrádzaných tiež časť odôvodnených potrieb maloletého.
Súdpoznamenáva,žerodičjepovinnýplnerešpektovaťvyživovaciupovinnosťasvojevýdavkyusmerniť
tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje
schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť
k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému
podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo
najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností
a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť
výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich
potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Naposledy bolo určené výživné vo výške 50,- eur mesačne. Nedoplatok na výživnom za obdobie od
01.09.2015 do 30.11.2015 ( 3 mesiace x 30 - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným
výživným ) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám matky spolu s bežným
výživným, pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p.. V prípade nezaplatenia jednej splátky, sa stane
splatným celý nedoplatok.
V priebehu konania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne úpravy styku otca s maloletým tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku. Podľa názoru súdu dohoda rodičov je v záujme maloletého, preto do
dohody nezasahoval a dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým E. schválil. Súd prihliadol na to,
že maloletý má právo stretávať sa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, prihliadol na útly
vek maloletého, na skutočnosť, že sa pravidelne s otcom nestretáva. Otec bude mať takto zabezpečené
stretávanie počas každého párneho víkendu v sobotu a v nedeľu a taktiež počas nepárneho týždňa v
utorok a vo štvrtok. Súd v priebehu konania zistil, že medzi rodičmi viazne komunikácia a preto je lepšie,
pokiaľ budú mať presne stanovené dni a hodiny kedy sa otec s maloletým bude stretávať.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné od 01.06.2015, zamietol.Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením §
146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu
môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O. s. p. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
15P/35/2014-12 zo dňa 07.03.2014 v časti výživného na mal. Mareka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.