Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 6, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215207741
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215207741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci

žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783,
právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01
Martin, proti žalovanému: E. G., X.. X.O. XXXX, L. XXX XX Y. L. Č.. XXX, o zaplatenie 1519,29 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.228,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 1.228,90 eur od 4.júna 2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
vedený v Poštovej banke, a.s. číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX, v.s. 1514420001.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo
výške 118,28 eur na trovách právneho zastúpenia a 38,17 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet vedený v ČSOB, a.s. číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, v.s. XXXXXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.apríla 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým

by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 1519,29 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh
odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 12.septembra 2013
poskytol žalovanému úver vo výške 1228,90 Eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal
poskytnutý úver splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 53,58 eur, avšak sa dostal do omeškania
s plnením svojho záväzku. Dňa 3.júna 2014 sa stal splatným dlh žalovaného vo výške 1519,29 eur.
Súdny poplatok žalobca zaplatil až 14.septembra 2015 v sume 91 eur (č.l. 23).
Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane

§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk (11.septembra 2015,
čl. 18), ktorý sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi,
najmä Zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 12.septembra 2013 (č.l. 8 - 9), splátkovým kalendárom, kartou
klienta (č.l. 10), prehľadom úrokových mier úverov vydaným Národnou bankou Slovenska, potvrdením o
odfinancovaní peňažných prostriedkov z 9.októbra 2015 (č.l. 28), a ustálil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola dňa
12.septembra 2013 uzavretá spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
peňažnú sumu vo výške 1228,90 eur na nákup tovaru, s výškou mesačnej splátky 53,58 eur, s počtommesačných splátok 48, so splatnosťou mesačných splátok k 15.dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej
mesačnej splátky 15.októbra 2013, konečnou splatnosťou úveru 15.septembea 2017, výškou úrokovej
sadzby 39%, RPMN 46,78%, priemernou RPMN 46,06%, celkovou čiastkou k zaplateniu 2443,20 eur.

Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaného Národnou bankou
Slovenska súd zistil, že za sledovaný mesiac, kedy bola zmluva o úvere uzatvorená (september 2013)
bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery splatné do päť rokov vo výške 15,39% a
priemerná ročná percentuálna miera nákladov za toto obdobie bola vo výške 16,15%.
Z predloženého prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 10) súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanému

sumu vo výške 1228,90 eur, pričom žalovaný nezaplatil na splátkach nič.
Zmluva o úvere je upravená všeobecne v § 497 Obchodného zákonníka. Keďže žalovaná v predmetnom
právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, na tento vzťah sa vzťahuje aj zákon o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3
tohto ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom

a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, bola
vo výške 0,25%, úroky z omeškania teda predstavujú 5,25 % ročne.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v žalobcom predloženej spotrebiteľskej

zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom pre uvedené
nedostatky sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnom prípade ide o tzv.
typovú zmluvu, napísanú drobným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok
boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ

nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a tiež neprijateľnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný čerpal úver vo výške 1228,90 eur, pričom na splátkach nezaplatil
nič, je žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej istiny, ako aj v časti nároku žalobcu na úrok z

omeškania vo výške 5,25% ročne od 4.júna 2014 do zaplatenia, preto súd žalobe vyhovel, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na dôvažok súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 26/2011
z 26.apríla 2012, podľa ktorého, pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými
mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o

pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý
sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou
výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni
„zhodnotiť obvyklým spôsobom“. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu
o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej
finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takej

to situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
V zmysle vyššie uvedeného, keď dojednaný úrok v zmluve je vo výške 39% ročne, tento je teda v rozpore

aj s dobrými mravmi aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru bola
priemerná výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam
s dobou konečnej splatnosti do päť rokov vo výške 15,39% ročne. V predmetnej zmluve je neprimerane
vysoký aj údaj o RPMN, keď je vo výške 46,78 %. Takáto informácia ohľadne RPMN je prinajmenšom
zavádzajúca, prieči sa dobrým mravom, nakoľko takto určená RPMN je evidentne vyššia než RPMN

(16,15%) úverov poskytovaných za obdobné podmienky. Taktiež údaj celková čiastka k zaplateniu vo
výške 2443,20 eur, je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, pretože sa požaduje suma vo výške 1,79
násobku poskytnutého úveru (1364,90 eur), teda náklady za poskytnutý úver, ktoré mal spotrebiteľ
zaplatiť sú vo výške 1.078,30 eur.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.
2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom
rozsahu úspešný žalobca (žalobca bol vo veci úspešný v časti 80,89% a žalovaný v časti 19,11%), a
teda pomer úspechu predstavuje 61,78 %, preto mu súd náhradu trov konania priznal podľa jeho pomeru
úspechu v konaní, t.j. vo výške 61,78 % z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 191,45 eur
(2x úkony právnej služby po 71,38 eur + 2x režijný paušál vo výške 8,39 eur + DPH), t.j. vo výške

118,28 eur a 61,78 % z uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 91 eur, t.j. vo výške
38,17 eur. Tretí právny úkon súd žalobcovi nepriznal, nakoľko tento úkon, predloženie ďalších dokladov
a špecifikáciu istiny, mal a mohol vykonať už podaním žaloby, a teda nie sú to trovy potrebné na účelné
uplatňovanie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).