Uznesenie Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/185/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315215788
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2315215788.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. E., nar. XX.X.XXXX, a G. E.,
nar. XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov- matka: Ing. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXXX, v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou U. S. s.r.o., so sídlom Š.B., D. X, a otec: S. E., nar.
X.X.XXXX, t. č. bytom N. XXXX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom na čas do rozvodu manželstva, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje sa predbežné opatrenie, ktorým sa obe maloleté deti ponechávajú v starostlivosti matky až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Otcovi sa ukladá povinnosť dočasne platiť na maloletého S. E., nar. XX.X.XXXX, výživné vo výške 80
eur mesačne a na maloletého G. E.Á., nar. XX.X.XXXX, výživné vo výške 70 eur s tým, že výživné na

obe maloleté deti je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých
detí, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Otec je oprávnený stýkať sa s oboma maloletými deťmi každý nepárny víkend v mesiaci v čase od
soboty od 10.00 hod. do nedele do 12.00 hod., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky v čase, ktorý určil súd, a po ukončení styku
je povinný maloleté deti matke v mieste jej bydliska odovzdať. Matka je povinná maloleté deti na styk
riadne pripraviť a otcovi styk v súdom určenom čase umožniť.

Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 23.6.2015, domáhala úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Neskôr, dňa
13.8.2015, doručila matka súdu doplnený a zmenený návrh na úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Spolu s týmto zmeneným a doplneným návrhom
vo veci samej matka doručila súdu i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby
súd dočasne upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že deti zverí do osobnej
starostlivosti matky, otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého S. sumou vo výške 130 eur

mesačne a na výživu maloletého G. sumou vo výške 120 eur mesačne a zároveň upraví styk otca s
maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý druhý týždeň v čase od
soboty od 10.00 hod. do nedele do 12.00 hod.

Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka odôvodnila tým, že po tom, čo otec v máji
roku 2015 opustil spoločnú domácnosť, nie je možné dosiahnuť medzi rodičmi maloletých detí nijakú

dohodu ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a preto je nevyhnutné, aby
o úprave týchto práv a povinností rozhodol súd. Otec totiž na výživu maloletých detí od uvedeného časuplatí nepravidelne, podľa vyjadrení matky v máji a júni 2015 neprispel na výživu maloletých detí nijakou
sumou, v júli 2015 prispel na výživu oboch maloletých detí sumou 150 eur. Okrem toho si otec maloleté
deti občas vezme k sebe proti vôli matky, čím deťom narúša ich harmonogram a podľa vyjadrení matky

tým týra celú rodinu. Tak tomu malo byť i 9.8.2015 2015, kedy otec vošiel do rodinného domu, kde
žije matka spolu s maloletými deťmi, a maloleté deti si zobral k sebe. Keď sa mu v tom matka snažila
zabrániť, otec ju odsotil a vulgárne jej nadával. Otec je pritom podľa matky agresívny a nezodpovedný,
nedokáže zabezpečiť dôslednú starostlivosť o maloleté deti, ktoré museli byť neraz svedkami toho, ako
sa ich otec zabával so svojimi kamarátmi v dedine vo večerných hodinách. V súvislosti s agresívnym

a nezodpovedným správaním otca matka urobila aj dve oznámenia na príslušnom OO PZ, pričom
potvrdenia o týchto oznámeniach zo dňa 9.8.2015 a 20.6.2015 matka pripojila k návrhu. Matka ďalej
v návrhu tvrdí, že pomery otca mu umožňujú, aby na maloleté deti dočasne prispieval spolu vo výške
250 eur.

Súd sa pred rozhodnutím o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s obsahom

návrhu i s listinnými dôkazmi k nemu pripojenými. Súd taktiež vykonal lustráciu oboch rodičov v Sociálnej
poisťovni, lustráciu otca v Registri priestupkov, aby si súd preveril, či sa otec, ktorého matka označila
za nezodpovedného a agresívneho človeka, dopustil nejakých priestupkov, ako aj v Registri obyvateľov
SR, aby súd zistil, či otec má okrem maloletých detí, ktorých sa týka toto konanie, ešte nejaké maloleté
deti, ku ktorým by potom mal aj vyživovaciu povinnosť, a oboznámil sa tiež s obsahom pripojeného

spisu 16P/175/2015, v rámci ktorého sa rieši rozvod manželstva rodičov maloletých detí, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Rodičia maloletých detí síce dosiaľ sú manželmi, avšak toho času spolu nežijú. Na tunajšom súde
pritom prebieha pod sp. zn. 16P/175/2015 konanie o rozvode ich manželstva, ktoré nie je dosiaľ

právoplatne ukončené, a v rámci ktorého sa má prvé pojednávanie vo veci uskutočniť dňa 4.11.2015.
Maloleté deti žijú v súčasnosti spolu s matkou. Maloletý S. je žiakom základnej školy, pričom matka jeho
pravidelné mesačné výdavky vyčíslila na sumu 250 eur. Maloletý G. navštevuje predškolské zariadenie
a jeho pravidelné mesačné výdavky matka vyčíslila na sumu 240 eur. Výdavky maloletých detí však
matka nevydokladovala. Matka maloletých detí je zamestnaná, pričom výška jej priemerného čistého

mesačného príjmu za obdobie od 1/2015 až 5/2015 predstavuje sumu vo výške 378,59 eur. Okrem toho
matka poberá mesačne prídavky na deti vo výške 47,04 eur. Svoje pravidelné mesačné výdavky spojené
s nákladmi na bývanie matka vyčíslila na sumu 350 eur. Otec maloletých detí je taktiež zamestnaný,
pričom lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že priemerný vymeriavací základ otca za obdobie od
1/2015 do 6/2015 je 725,06 eur. Pokiaľ ide o čistý mesačný príjem otca a jeho výdavky, tie súd zatiaľ

nemá nijakým spôsobom preukázané. Lustráciou v Registri obyvateľov SR súd zistil, že otec nemá
okrem maloletých detí, ktorých sa týka toto konanie, iné (maloleté) deti, a teda je vysoký predpoklad,
že nemá ani iné vyživovacie povinnosti, aj keď súd si je zároveň vedomý toho, že okrem výživného na
deti, a to nielen maloleté, existujú aj iné vyživovacie povinnosti, ktoré by otec hypoteticky mohol mať,
a ktoré si súd v tomto štádiu konania preveriť nevie. Lustráciou v Registri priestupkov súd zistil, že

otec má tri záznamy, dva za porušenie pravidiel cestnej premávky a jeden za narušenie občianskeho
spolunažívania za čo bol sankcionovaný pokutou vo výške 20 eur.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o

návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,
ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenienebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do

zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má
byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do
ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky
na náhradu ujmy.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má
náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez
výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľaustanovenia§75ods.8O.s.p.,onariadenípredbežnéhoopatreniarozhodnesúdajbezvyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie

o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby
a)platil výživné v nevyhnutnej miere;

b)odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo
do striedavej osobnej starostlivosti,
c)poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;
d)zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;

e)nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f)niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
g)nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia.
h)nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu ohrozuje,
i)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním
ohrozená,

j)sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená,
k)sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľaustanovenia§162ods.1O.s.p.,prirozsudkochpredbežnevykonateľnýchplynielehotanaplnenie

od ich doručenia.

Podľa ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.

Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j.
musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie
prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje
žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom
výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri

rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o
návrhu na predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že
tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladovopodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov do času, kým súd nevydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia musia byť pritom osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
daná existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, resp. v prípade, ak sa jedná o vec, týkajúcu

sa maloletých detí, je potrebné osvedčiť aspoň skutočnosť, že je daná potreba dočasnej úpravy
pomerovmaloletéhodieťaťa,ktorámusíbyťvzáujmemaloletéhodieťaťa,nakoľkovoveciach,týkajúcich
sa maloletých detí je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav
vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje

schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere podľa ustanovenia § 76 ods.1 písm. a) O.s.p.,

vyžaduje aj osvedčenie toho, že povinný má schopnosti a možnosti výživné, hoci len v nevyhnutnej
miere, platiť. Z citovaného ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine však zároveň vyplýva, že
pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
v minimálnom rozsahu, t.j. 30 % zo sumy životného minima, čo toho času predstavuje sumu vo výške

27,13 eur.

Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa táto
domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a uloženia vyživovacej povinnosti otcovi,
spolu vo výške 250 eur na obe maloleté deti. Matka sa tiež domáhala dočasnej úpravy styku otca s

maloletými deťmi.

Pooboznámenísasnávrhommatkysúddospelkzáveru,ženávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia
je čiastočne dôvodný. Rodičia maloletých detí spolu toho času nežijú v spoločnej domácnosti, pričom
od toho času sa o maloleté deti osobne stará ich matka. Pokiaľ ide o starostlivosť matky o maloleté deti,

súdu neboli dosiaľ signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti, takže súd rozhodol o dočasnom
ponechaní maloletých detí v starostlivosti matky. Matka síce žiadala maloleté deti dočasne zveriť do
svojej osobnej starostlivosti, na takéto rozhodnutie ale nie je daný dôvod, keďže deti sa už v starostlivosti
matky fakticky nachádzajú. Potrebu rozhodnutia o dočasnom ponechaní detí v starostlivosti matky všaksúd vidí v tom, že takéto rozhodnutie je nevyhnutné pre vytvorenie podkladu pre ďalšie rozhodnutie
požadované návrhom, a to pokiaľ ide o predbežné určenie výživného a predbežnú úpravu styku. Čo
sa týka žiadosti matky dočasne určiť výživné na maloleté deti, táto je podľa súdu dôvodná, avšak

súd jej nemôže vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko dosiaľ nemá dostatočne osvedčené majetkové
pomery otca, súd totiž nielenže nepozná jeho čistý mesačný príjem (zatiaľ preto musí vychádzať z jeho
vymeriavacieho základu), ale súdu nie sú známe ani jeho pravidelné mesačné výdavky. Súd preto otcovi
síceuložilpovinnosťdočasneprispievaťnavýživuobochmaloletýchdetí,nakoľkovyživovaciapovinnosť
voči maloletým deťom je jeho zákonná povinnosť, avšak nie vo výške 130 eur mesačne na mal. Petra

a vo výške 120 eur mesačne na maloletého G., ako to vo svojom návrhu žiadala matka, ale vo výške
80 eur na maloletého S., ktorý je už žiakom základnej školy a výdavky spojené so starostlivosťou oňho
sú preto vyššie než výdavky na maloletého Erika, ktorý zatiaľ navštevuje iba predškolské zariadenie,
a na ktorého preto súd uložil otcovi povinnosť dočasne prispievať sumou vo výške 70 eur mesačne.
Ostatne aj z vyčíslenia výdavkov na maloleté deti zo strany matky vyplýva, že na maloletého S. má
matka o 10 eur mesačne vyššie výdavky ako na maloletého G.. Súd pri určovaní výšky výživného pritom

vychádzal z toho, že otec, ktorého pomery nemá dosiaľ súd dostatočne osvedčené, sám uhradil matke v
mesiaci júl 2015 výživné na obe maloleté deti vo výške 150 eur, z čoho súd usudzuje, že výživné v tejto
výške by mal byť otec schopný platiť. Takto určené výživné pritom predstavuje viac ako 2,9- násobok
sumy minimálneho výživného, ktoré aktuálne predstavuje sumu 27,13 eur, na maloletého Petra a viac
ako 2,5-násobok sumy minimálneho výživného na maloletého Erika, takže výživným určeným v takejto

výške by nemalo dôjsť k ohrozeniu odôvodnených potrieb maloletých detí. Súd v tejto súvislosti zároveň
poznamenáva, že niektoré výdavky na maloleté deti, ktoré matka označila ako pravidelné mesačné
výdavky, avšak nijako ich nepreukázala, sa súdu ako pravidelné nejavia, napríklad pokiaľ ide o výdavky
na lieky, na ktoré matka údajne mesačne vynakladá po 30 eur na každé dieťa, hoci z návrhu nevyplýva,
že by niektoré z detí malo nepriaznivý zdravotný stav. Aj z tohto hľadiska sa súdu javí výživné určené

súdom na obe maloleté detí vo výške 150 eur ako dostatočné. Pokiaľ ide o návrh matky na úpravu
styku otca s maloletými deťmi, v tejto časti súd návrhu matky vyhovel, možno povedať, v celom rozsahu,
aj keď jej návrh preformuloval tak, aby úprava styku nebola zmätočná, keďže matka pôvodne žiadala
upraviť styk otca s deťmi každý druhý týždeň v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 12.00 hod,
avšak slovné spojenie "každý druhý týždeň" je podľa názoru súdu pomerne vágne, a preto jej návrh

preformuloval tak, že styk určil v matkou navrhnutých intervaloch, a to každý nepárny víkend. Matkou
navrhnuté intervaly pre styk otca s maloletými deťmi sa pritom súdu javia predbežne dostačujúce nato,
aby mohol otec svoje právo stýkať sa so svojimi maloletými deťmi až do rozhodnutia vo veci samej
plnohodnotne využívať a rovnako na to, aby bol rešpektovaný záujem a právo maloletých detí stýkať sa
aj s tým rodičom, ktorý ich nemá v osobnej starostlivosti. Tým, že sa otcovi dočasne presne stanoví čas,

kedy sa môže s maloletými deťmi stýkať, sa navyše zamedzí tomu, aby otec narúšal harmonogram detí
tým, že si ich k sebe vezme vtedy, keď to vyhovuje jemu, kedy to však nemusí vyhovovať aj maloletým
deťom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Súd zároveň poznamenáva, že skutočnosti tvrdené otcom v návrhu budú predmetom ďalšieho
dokazovania v konaní vo veci samej.

Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.