Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1Cbi/31/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111214143
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1111214143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I rozhodol v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou

v právnej veci navrhovateľa: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776
005 proti odporcovi: JUDr. PaedDr. Jozef Malich, správca konkurznej podstaty úpadcu Telemont, a.s.,
Trnavská cesta 102, Bratislava, IČO: 35 824 620, zastúpený: Mgr. Ľuboš Jurčo, Pribinova 25, Bratislava,
o návrhu na určenie prihlásenej pohľadávky proti podstate, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že pohľadávka navrhovateľa v sume 3.542,10 EUR je v konkurznom konaní 4K 36/2010
vedenom na Okresnom súde Bratislava I týkajúceho sa úpadcu Telemont, a.s., Trnavská cesta 102,
Bratislava, IČO: 35 824 620 pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z konkurznej podstaty

úpadcu.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ - Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava sa návrhom doručeným
na Okresný súd Bratislava I dňa 03.05.2011 domáhal, aby súd rozhodol tak, že určí, že pohľadávka
navrhovateľa v sume 3.542,10 EUR je pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z výťažku
zo speňaženia majetku konkurznej podstaty úpadcu Telemont, a.s., Trnavská cesta 102, Bratislava.
Uvedeného sa domáhal z nasledujúceho dôvodu:

Uznesením Okresného súdu Bratislava I 4K 36/2010 zo dňa 28.06.2010 súd vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka Telemont, a.s., Trnavská cesta 102, Bratislava, IČO: 35 824 620. Účinky vyhlásenia konkurzu
nastali dňa 09.07.2010. Za správcu konkurznej podstaty bol uznesením Okresného súdu Bratislava
I ustanovený odporca. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ktorá je vecne príslušná uplatňovať
pohľadávky voči odporcovi podaním číslo BAM - OVPo-343661/2011 - jen - 1110 K 2402 zo dňa
30.03.2011 si prihlásila v súlade s ustanovením § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácií
pohľadávku v sume 3.542,10 EUR ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu

z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia na základe § 102 a nasledujúcich v spojení s § 148
ods. 3 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Dátum splatnosti dávok garančného poistenia
bol 30.03.2011 a spôsob výplaty dávok - bankovým prevodom na osobné účty poistencov v bankách
Slovenskej republiky spolu vo výške 3.542,10 EUR.
Listom zo dňa 05.04.2011, doručeným navrhovateľovi dňa 07.04.2011 oznámil odporca, že pohľadávku
uplatnenúztituluvýplatydávokgarančnéhopoisteniaakopohľadávkuprotipodstateneuznáva.Odporca
svoje stanovisko odôvodnil tým, že v ustanovení § 87 ods. 1 a odseku 2 zákona o konkurze a

reštrukturalizácii neeviduje vecné určenie pohľadávky proti podstate napríklad "dávka garančného
poistenia“ spôsobom ako to bolo napríklad v predchádzajúcej právnej úprave v § 31 ods. 6 písm. i)
zákona číslo 328/1991 Z.z. "peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu“ alebo v
poslednom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 7/2005 "vyplatené dávky garančnéhopoistenia“ z čoho vyplýva, že zákonodarca v aktuálnej právnej úprave nepovažuje tento druh pohľadávky
za pohľadávku proti podstate.“
Neuznanie uplatnenej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate a dôvody správcu konkurznej podstaty,

ktorými sa pritom riadil, navrhovateľ pokladá za konanie správcu nielen v rozpore so zákonom, ale
aj v rozpore so známou aplikačnou a súdnou praxou a k veci uvádza: pohľadávky proti podstate sú
definované vecne a časovo v § 87 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V súlade s ustanovením § 87
ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácií: pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli
po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne

poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných
zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru.
Na tomto právnom základe a v súlade so skutkovým stavom preukázaným navrhovateľom v návrhu,
navrhovateľ pokladá pohľadávku vzniknutú vyplatením dávok garančného poistenia jednoznačne za
pohľadávku proti podstate, nakoľko z časového hľadiska ide o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení
konkurzu a z hľadiska vecného o pohľadávku, ktorú osnova zákona jednoznačne zaraďuje medzi

ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo
pracovného pomeru. Toto svoje tvrdenia navrhovateľ opiera o známu aplikačnú a súdnu prax súdov,
ktoréootázkevýplatydávokgarančnéhopoisteniaajejuplatneniavkonkurznomkonaníakopohľadávky
proti podstate už rozhodli ako o otázke po právnej stránke zásadného právneho významu tak, že
predmetná pohľadávka je pohľadávkou proti podstate.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27.10.2011 súd pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho
navrhovateľa Sociálna poisťovňa vstúpil ako nový navrhovateľ Slovenská konsolidačná, a.s..

Podaním doručeným súdu 09.11.2011 sa k návrhu vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu nasledovne: podaním zo dňa 30.03.2011 si navrhovateľ uplatnil u odporcu pohľadávku proti
podstate vo výške 3.542,10 EUR, ktorá navrhovateľovi vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného
poistenia zamestnancom úpadcu. Konkurzné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho
konania, v ktorom sa uspokojujú pohľadávky veriteľov úpadcu, na ktorého majetok súd vyhlásil konkurz.
Nevyhnutným predpokladom pre uspokojenie pohľadávky je prihlásenie pohľadávok. Z tohto aspektu

zákon pozná 2 skupiny pohľadávok. Prvú skupinu pohľadávok tvoria pohľadávky, ktoré sa uplatňujú v
lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihláškou na súde a u správcu. Pohľadávky, ktoré sa uplatňujú
v stanovenej lehote u správcu a na konkurznom súde, sa musia uplatniť prihláškou, ktorá musí mať
stanovené formálne a obsahové náležitosti. Ide o pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu.
Ďalej sa touto formou a v tejto lehote prihlasujú aj podmienené pohľadávky, t. j. také pohľadávky,

ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky. Aj takúto pohľadávku, ktorá síce ešte nevznikla, ale
môže vzniknúť, si veriteľ musí prihlásiť prihláškou na súde a u správcu konkurznej podstaty. Práva z
tejto podmienenej pohľadávky môže veriteľ uplatňovať v konkurze až vtedy, keď správcovi preukáže
vznik podmienenej pohľadávky, ak zákon nestanovuje inak. Ďalším druhom pohľadávok, ktoré síce do
vyhlásenia konkurzu nevznikli, ale sa musia prihlasovať v stanovenej lehote formou prihlášky na súde

a u správcu, patria aj budúce pohľadávky, ktoré sa prihlasujú ako podmienené pohľadávky. Z § 28
ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že budúce pohľadávky voči úpadcovi si uplatňujú
aj ručitelia, spoludlžníci, záložcovia úpadcu a ďalšie osoby, ktorým vznikne po vyhlásení konkurzu
pohľadávka voči úpadcovi, ak budú za neho plniť záväzok.
Druhú skupinu pohľadávok tvoria pohľadávky proti podstate, ktoré sa uplatňujú len u správcu konkurznej

podstaty a pre ktoré zákon nestanovuje žiadne osobitné formálne a obsahové náležitosti a ani presnú
lehotu na ich uplatnenie. Pohľadávky proti podstate sú definované vecne a časovo. Podľa § 87 ods. 1
zákona o konkurze a reštrukturalizácii medzi pohľadávky proti podstate patria všetky pohľadávky, ktoré
vznikli po vyhlásení konkurzu, pokiaľ vznikli v súvislosti so správou a speňažovaním tohto majetku, ktorý
podlieha konkurzu. Pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú

prihláškou. Medzi pohľadávky proti podstate patria ďalej pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu
a sú určené taxatívnym výpočtom.
Navrhovateľ podľa § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vyplatením dávky garančného poistenia
zamestnancom úpadcu po vyhlásení konkurzu sa stal veriteľom úpadcu. Táto pohľadávka veriteľovi
vznikla až po vyhlásení konkurzu. I napriek tomu, že pohľadávka navrhovateľa vznikla po vyhlásení

konkurzu, netýka sa správy a ani speňažovania majetku, ktorý podlieha konkurzu. Rovnako nepatrí
medzi pohľadávky proti podstate, ktoré sú uvedené v taxatívnom výpočte v § 87 zákona o konkurze a
reštrukturalizácií a nejde ani o ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o
prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Z týchto dôvodov nie je možné uvedenú pohľadávkupovažovať za pohľadávku proti podstate. Ide o podmienenú pohľadávku v zmysle § 28 ods. 4 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, o ktorej navrhovateľ vedel, že vznikne po vyhlásení konkurzu, keďže bude
plniť záväzok za úpadcu.

Zákonodarca v právnej úprave platnej od 01.01.2012 považuje vyplatené peňažné náhrady z
garančného fondu za pohľadávku proti podstate, avšak iba vtedy, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Za takúto
pohľadávku proti podstate sa považuje mzda zamestnanca aj ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej
zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré vznikli po vyhlásení

konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený.
Pohľadávka z titulu dávok garančného poistenia je pohľadávka, ktorá vznikla tým, že navrhovateľ plnil za
úpadcu. Úpadca ako zamestnávateľ nesplnil svoje povinnosti a to mzdové a iné peňažné nároky, ktoré
vznikli jeho zamestnancom z titulu pracovnoprávneho vzťahu alebo na základe dohôd vykonávaných
mimo pracovného pomeru. Pretože úpadca nesplnil svoje povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov,
navrhovateľ bol povinný poskytnúť peňažné náhrady z garančného fondu, pretože garančne poistený

je úpadca. Pokiaľ by úpadca sám riadne a včas plnil tieto záväzky, ktoré mal voči zamestnancom
nevznikla by navrhovateľovi povinnosť plniť z garančného poistenia a nestal by sa veriteľom úpadcu. Z
týchto dôvodov považuje odporca pohľadávku navrhovateľa pre účely § 28 ods. 4 zákona o konkurze a
reštrukturalizácií za takú pohľadávku, ktorá síce vznikla po vyhlásení konkurzu, avšak z toho dôvodu, že
navrhovateľ plnil záväzok za úpadcu. V žiadnom prípade teda nejde o pohľadávku proti podstate, ale o

podmienenú pohľadávku podľa § 28 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktorú si navrhovateľ
mal a mohol riadne prihlásiť prihláškou v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ disponuje
robustným informačným systémom, z ktorého je možné získať všetky rozhodujúce údaje k prihláseniu
podmienenej pohľadávky prihláškou do konkurzu v lehote 45 dní. Ak by aj navrhovateľ nesprávne vyčíslil
výšku svojej podmienenej prihlásenej pohľadávky a odporca by takúto prihlásenú pohľadávku v spornom

rozsahu poprel, tak navrhovateľ ako veriteľ popretej pohľadávky sa môže v súlade s § 32 ods. 6 zákona
o konkurze a reštrukturalizácií návrhom domáhať, aby súd určil výšku popretej pohľadávky.
Odporca má za to, že konkurzné konanie je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným
spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha, ale vetrám
si tohto konania. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd. Podľa názoru odporcu nie je

možné, aby súd zasahoval do iného samostatného konania. Konkurzné konanie vedené na Okresnom
súde Bratislava I v konaní 4K 36/2010 je autonómne konanie s vlastným predmetom konania a je teda
vylúčené, aby súd v rámci tohto konania rozhodoval o veciach, ktoré sa týkajú iného súdneho konania,
čím zároveň namieta nedostatok príslušnosti súdu v tomto konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca navrhuje, aby súd návrh zamietol a navrhovateľa

zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania tak ako dodatočne vyčísli odporca.

Dňa 05.03.2012 doručil súdu vyjadrenie k návrhu aj nový navrhovateľ Slovenská konsolidačná, a.s.,
ktorý opätovne zhrnul argumenty uvádzané pôvodným navrhovateľom v návrhu.

Na pojednávanie konané dňa 19.01.2015 sa dostavili nový navrhovateľ, odporca a právny zástupca
odporcu. Obaja účastníci sa pridržiavali svojich doterajších návrhov a vyjadrení.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa prednesom navrhovateľa a odporcu, a s listinnými
dôkazmi založenými v spise, a to najmä: podaným návrhom, výpisom z obchodného registra úpadcu,

uznesením Okresného súdu Bratislava I o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, uplatnením
pohľadávky vzniknutej po vyhlásení konkurzu zo dňa 30.03.2011, rekapituláciou vyplatených dávok k
dátumusplatnosti30.03.2011,oznámenímzamestnávateľaovznikuplatobnejneschopnosti,vyjadrením
odporcu k uplatnenej pohľadávke zo dňa 05.04.2011, Uznesením NSSR 5Obdo/2/2010, Rozsudkom
16Cbi/3/2010 - 90, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2011 a jej dodatkom, vyjadrením

odporcu zo dňa 10.11.2011, vyjadrením nového navrhovateľa zo dňa 27.02.2012, zápisnicou z
pojednávania zo dňa 19.01.2015, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci:
Okresný súd Bratislava I dňa 28.06.2010 v konaní 4K 36/2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
Telemont,a.s.,Trnavskácesta102,Bratislava,IČO:35824620.Dofunkciesprávcukonkurznejpodstaty
bol ustanovený JUDr. PaedDr. Jozef Malich.

Sociálna poisťovňa, Bratislava (pôvodný navrhovateľ) podaním číslo BAM- OVPo-343661/2011 - jen -
1110 K 2402 zo dňa 30.03.2011 si prihlásila v súlade s ustanovením § 87 ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácií pohľadávku v sume 3.542,10 Eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla povyhlásení konkurzu z titulu vyplatených dávok garančného poistenia na základe § 102 a nasl. v spojení
s § 148 odsek 3 zákona o sociálnom poistení.
Vyjadrením zo dňa 05.04.2011 oznámil správca konkurznej podstaty, že uplatnenú pohľadávku proti

podstate vzniknutú z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia vyplatenej zamestnancom úpadcu
neuznáva.

Podľa § 87 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré
vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu,

výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon;
pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

Podľa § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii Pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky,
ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné
na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov

úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak
správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z
prevádzkovania podniku.

Podľa § 87 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca

z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň
splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu,
uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu
vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto
ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 46 zákona o konkurze a reštrukturalizácii Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré
vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia
konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky,
ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

Podľa § 102 odsek 1 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1
písm. a) a d) a v § 4 ods. 2 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal
platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom
vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného

predpisu,
l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu
zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

Podľa § 148 odsek 3 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Po vyplatení dávky garančného

poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom
dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.

Predmetom sporu je určenie, či pohľadávka vo výške 3.542,10 EUR (jej výška nebola medzi účastníkmi
sporná a súd ju mal za preukázanú aj z „rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu splatnosti

30.03.2011“), ktorá vznikla pôvodnému navrhovateľovi a to vyplatením dávok garančného poistenia
zamestnancom úpadcu je pohľadávkou proti podstate.Výkladom vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že nie je možné stotožniť
sa s tvrdením odporcu, že ustanovenie § 87 odsek 1 a 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate. V ustanovení § 87 odsek 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii po texte „pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu“ nasleduje spojka „ako“, z čoho možno usudzovať, že v tomto ustanovení sú pohľadávky proti
podstate uvedené príkladmo a zákon o konkurze a reštrukturalizácii nevylučuje možnosť považovať
v zmysle tohto ustanovenia za pohľadávky proti podstate aj iné pohľadávky. Keďže pohľadávka
pôvodného navrhovateľa vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu

(pôvodný navrhovateľ ako poskytovateľ dávky z garančného fondu nebol veriteľom úpadcu, t. j.
zamestnávateľa v platobnej neschopnosti z dôvodu existencie mzdových nárokov, ale je veriteľom z
dôvodu výplaty dávok z garančného fondu vyplatených v rámci jedného druhu sociálneho poistenia, a
to z garančného poistenia), súd má za to, že predmetnú pohľadávku možno považovať za pohľadávku
proti podstate. K rovnakému záveru došiel aj Najvyšší súd SR, pričom za základ zobral nielen
gramatický výklad ustanovenia § 87 zákona o konkurze a vyrovnaní, ale aj výklad logický a historický (v

predchádzajúcom zákone o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. - v § 31 odsek 4 (pracovné nároky
zamestnancov) a v ustanovení § 31 odsek 6 písmeno i) (peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z
garančného fondu). Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obidva tieto nároky boli pohľadávkami proti
podstate). Zo všetkých metód použitého výkladu vyplýva, že predmetná pohľadávka je pohľadávkou
proti podstate.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a navrhovateľ
preukázal naliehavý právny záujem na určení spornej skutočnosti - či pohľadávka v sume 3.542,10 EUR
je pohľadávkou proti podstate.

O trovách súd rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože ten si žiadnu náhradu trov
konania neuplatnil.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).