Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201358
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad
Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: C. Y. C. E. G. S. Y. Á., bytom J. XXX/X,
K., zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P. O. BOX
261, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 04. augusta 2014, č. : OU-RV-
KO2-2014/V 1494- Pl, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 04. augusta 2014 č.: OU-RV-KO2-2014/V 1494- Pl.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len
„Katastrálny zákon“) o návrhu na vklad záložného práva, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložná

práva č. XXX/XXXX-K. rozhodol tak, že ho zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že záložnú zmluvu uzatvoril za záložcu na základe dohody o
splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Táto dohoda bola uzavretá medzi
splnomocniteľom C. Y. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorú
považuje za neplatný právny úkon z dôvodu, že je tu rozpor medzi záujmami splnomocniteľa a
splnomocnencom v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zástupca splnomocniteľa

ako dlžníka mal hájiť jeho záujmy v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za
dlžníka záložnú zmluvu a dokonca v tejto zmluve záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na
vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa. Teda tento právny úkon je absolútne neplatným
právnym úkonom v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal aj na to, že dohoda
o splnomocnení bola napísaná vo forme pretlače, kde splnomocnenec je v rámci predtlače už vopred
vpísaný a záložca - splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody. Preto absolútnosť neplatnosti
dohody o splnomocnení robí neplatnou aj záložnú zmluvu. Záložná zmluva je okrem toho absolútne

neplatným právnym úkonom aj vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny - úveru v sume 1.000,00
Eur a 350,00 Eur, spolu s bližšie neoznačeným príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a pokút, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecnýchpodmienok od omeškania až do zaplatenia, pričom v tomto prípade nebola rešpektovaná vyváženosť
medzi predmetom úverovej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľnosti v nepochybne vyššej hodnote než je
výška plnenia povinného z úverovej zmluvy.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby v rámci
autoremedúry správny orgán zrušil svoje rozhodnutie a jej návrhu na vklad záložného práva vyhovel,
resp. aby vec postúpil príslušnému súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší, vráti späť na správne
konanie a zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania. Uviedla, že odporca v odôvodnení rozhodnutia

sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto
správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3
Správneho poriadku. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené
aichprávnyvýznampriposúdenímusíobsahovaťkonkrétnyodkaznaprávnypredpis,zktoréhosprávny
orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušných ustanovení, ale je potrebné
aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym

posúdením. Odporca neprípustnosť plnomocenstva odôvodnil aj ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ale v zmysle tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporov alebo pochybnosti
onestrannostizástupcu,alerozpormusíajreálneexistovať.Predloženéplnomocenstvojesamostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a
jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval

alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Odporcadostatočneneodôvodnilprečouprednostnilaplikáciuustanovenia§39Občianskehozákonníka
o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265
Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku,

keď zmluva o úvere v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom.
Ohľadnenerešpektovaniavyváženostimedzipredmetomúverovejzmluvyapredmetomzáložnejzmluvy
uviedol, že je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované
týmto nebankovým veriteľom tiež vyššie ako obvyklé ako bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku
pre tento typ pôžičky je nutné zistiť aká výška úrokov bola považovaná obdobnými podnikateľskými

subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 23 Cdo 1458/2007, 32 Odo 468/2003,
33 Cdo 2675/2007, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 34/2004,
2 Obdo 28/2004, 2 Obdo 28/2004.

Má za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a
znenímjednotlivýchpripojenýchpríloh,následnenesprávnezistilskutkovýstavanesprávnevecsprávne
posúdil. Poukázal aj na to, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh
tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a ona ako veriteľ len využila zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z
dôvodov, ktoré sú uvedené v preskúmavanom rozhodnutí. Uviedol, že C. Y., ani ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, hoci im opravný prostriedok bol doručený, sa k nemu nevyjadrili.

Účastníčka C. Y., ani zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému
prostriedku nevyjadrili.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením

odporkyne, pripojeným administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s
dlžníčkou C. Y. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 14.05.2012, na základe ktorej navrhovateľka

poskytla dlžníčke úver vo výške 1.000,00 Eur a táto sa zaviazala tento úver splatiť spolu
s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok od omeškania až do zaplatenia a ďalej na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa19.10.2012 navrhovateľka poskytla dlžníčke úver vo výške 350,00 Eur, ktorý sa táto zaviazala platiť
spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných

podmienok od omeškania až do zaplatenie. Spolu so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX dlžníčka C.
Y. ako splnomocniteľ podpísala dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnila ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci okrem iného aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom

liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX. Splnomocniteľka dohodu o splnomocnení podpísala v K. 14.05.2012 a zástupca
splnomocnenca v Bratislave 14.05.2012. Spolu so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX dňa 19.10.2012
splnomocniteľka C. Y. uzavrela dohodu o splnomocnení so splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci v takom istom znení (išlo o rovnakú predtlač), ako uzavrela aj dňa 14.05.2012.
Dňa 10.06.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-K. medzi záložným

veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom C. Y., zastúpenou na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníčky zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie K., parcelné číslo XXXX/X o výmere 371 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na
ktorom je postavený bytový dom na ul. J. č. XXX/X, konkrétne byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí.

Záložné právo bolo zriadení za účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.05.2012 a
Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 19.10.2012.

Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom.

Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02).

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanovuje zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy v celom
rozsahu a včas.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v konaní.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve
ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy

majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov a nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladaťs nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k

nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu

s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a
§ 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o jeho zamietnutí.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene, zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne
úkony o ktoré ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho

orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Právny vzťah zastúpenia pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo za zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátnehoorgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme zmluvu, ktorou sa
zakladá právny vzťah zastúpenia, Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o splnomocnení
(§ 22). Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon. Forma plnomocenstva všeobecne nie

je ustanovená. Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene
splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr. prevod nehnuteľností a pod..

Dohody o splnomocnení, ktoré boli pripojené spolu s návrhom na vklad záložného práva, ako aj Zmluvou
o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-K. zo dňa 10.06.2014 boli napísané vo forme predtlače,

tzv. formulára, kde splnomocnenec, t. j. ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je už priamo
vpísaný v tejto zmluve a takisto v tejto dohode o splnomocnení je už priamo vpísané, že určený
splnomocnenec má splnomocniteľa zastupovať pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto
zmluve, kde je konkrétne uvedená zmluva o úvere poskytnutá POHOTOVOSŤOU, s.r.o., ako aj číslo
zmluvy o úvere. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že pri uzatváraní dohody o splnomocnení
splnomocniteľ bol obmedzený na svojich právach, pretože tento nemal v žiadnom prípade možnosť

vybrať si splnomocnenca, nakoľko splnomocnenec v dohode o splnomocnení bol už vopred vpísaný a
takistozobsahudohodyosplnomocneníjednoznačnevyplýva,žedohodaosplnomocneníbolauzavretá
len za účelom hájenia nie práv splnomocniteľa, ale veriteľa, v danom prípade POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a je uvedené aj v súvislosti, s ktorou konkrétnou zmluvou o úvere. Z tohto jednoznačne vyplýva, že v
tomto prípade splnomocnenec mal skôr hájiť záujmy veriteľa ako samotného splnomocniteľa. Taktiež

je pochybné, aby jeden a v ten istý deň dohodu o splnomocnení splnomocniteľka podpísala v K. a
zástupca splnomocnenca v Bratislave, preto v zmysle citovaného ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka záujmy splnomocnenca podľa obsahu dohody o splnomocnení boli v rozpore so záujmami
splnomocniteľa.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľnesmožnýmplnením.Slobodaavážnosťsúzákladnénáležitostivôle.Slobodavôlevychádza

z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle
súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej
kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len
vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné náhodile alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže

odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v citovanom ustanovení vyvoláva
iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú
podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho
úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárne určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s
účelom dovoleným zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon

formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú)
práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť
so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov).

Ako už bolo uvedené, vkladové konanie je návrhovým konaním, pričom Katastrálny zákon zakotvuje
jednak obligatórne náležitosti návrhu na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo
prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Preto v priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán v čase vydávania
preskúmavaného rozhodnutia posudzovala podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z
hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a v § 36b ods.
2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z., teda posudzovala skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenievkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (v danom
prípade záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia) bolo

povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom
na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi

dlžníčkou C. Y. ako splnomocniteľkou podpísaná dňa 14.05.2012 a 19.10,2012 t. j. v deň, keď bola
podpísaná aj Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX a č.XXXXXXXXX a splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci nie sú platne uzavreté. Totiž dohody o splnomocnení boli vpísané do vopred
predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení
buď súhlasiť alebo nesúhlasiť, teda aj s tým koho vlastne splnomocňuje, aby ho zastupoval v
budúcnosti v súvislosti s uzatváranou zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá mu

poskytla úver. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca (v predtlačenom formulári) a to zrejme
záložným veriteľom, lebo aj tento bol vytlačený priamo v dohode o splnomocnení, bola obmedzená
slobodná vôľa splnomocniteľa a zrejme aj samotného splnomocnenca, ktorý by mal v mene dlžníka
uzatvoriť v budúcnosti záložnú zmluvu a skutočne by mal hájiť aj jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si
možno predstaviť, aby samotný dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je dokonca identický s

predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhu
na vklad záložných zmlúv. Sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere
už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzatváral v budúcnosti záložnú
zmluvu ohľadne jemu vlastnícky patriacich nehnuteľností, ktorých identifikáciu pri uzatváraní zmluvy o
úvere, ako aj podpísaní dohody o splnomocnení dňa 14.05.2012 a 19.10.2012 zrejme vedel presne

identifikovať ktoré mu vlastnícky patria, ako aj hodnotu týchto nehnuteľnosti. Na základe uvedených
skutočnosti nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník pri podpisovaní dohody o
splnomocnení mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere splnomocnenca, ktorý by hájil v
budúcnosti jeho záujmy. Takéto dojednanie dohody o splnomocnení spôsobuje absolútnu neplatnosť
právneho úkonu v zmysle citovaných ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za

tejto situácie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu
a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky C. Y.. Teda neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie
vkladu záložného práva z predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-K. zo dňa
10.06.2014.

K námietkam rozporu s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania
súd nevidí dôvod zaujímať stanovisko, lebo ani odporca v preskúmavanom rozhodnutí sa nevyporiadal
s otázkou, či zmluva o úvere bola platne uzavretá. Návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľnosti bol zamietnutý z dôvodu, že dlžníčka pri uzatváraní zmluvy o záložnom práve č. XXX/
XXXX-K. z 10.06.2014 nebola riadne zastúpená a záložná zmluva je absolútne neplatná, vzhľadom aj

na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva z úverovej zmluvy, pričom
hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom prípade je vyššia ako nesplatený úver s
príslušenstvom. Vzhľadom na spôsob vyhotovenia, ako i obsah dohody o splnomocnení sa javí, že táto
bola uzavretá účelovo, skôr hájiť záujmy veriteľa ako dlžníčky.

Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčka si ich náhradu

neuplatnila a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume

35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.