Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Marián Mokoš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/107/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614207104
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4614207104.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom, v právnej veci navrhovateľa: O. W.,
nar.XX.X.XXXX, bytom O. XXX proti odporcovi: H. W., nar.XX.X.XXXX, bytom O. XXX o zvýšenie
výživného a o návrhu odporcu na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok tunajšieho súdu č.k.11P/289/2012-113 zo dňa 18.12.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č.k.9CoP/10/2013-130 zo dňa 26.3.2013 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť
odporcu na navrhovateľa zo sumy 40 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2014
s tým, že výživné je odporca povinný platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

V ostatných častiach uvedené rozsudky zostávajú nezmenené.

Vo zvyšku súd návrh na zvýšenie výživného zamieta.

Zročné výživné za mesiac september 2014 v sume 30 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi
v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Súd návrh odporcu na zníženie výživného zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.8.2014 domáhal zvýšenia vyživovacej
povinnosti od odporcu zo sumy 40 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne s účinnosťou odo dňa
podania návrhu z dôvodu, že od 1.9.2014 mu začína štúdium na STU materiálovotechnologickej fakulte
v Trnave, čím sa mu podstatne zvýšili náklady na štúdium a odporca mu okrem určeného výživného
ničím neprispieva, pričom tomuto zanikla vyživovacia povinnosť na W. W..

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil z dôvodu, že sa mu znížil príjem a zároveň sa návrhom
podaným na tunajšom súde dňa 26.8.2014 domáhal zníženia výživného na navrhovateľa na minimum,
pričom tento návrh bol vedený pod sp.zn.8C/178/2014 a uznesením č.k.4C/107/2014-5 zo dňa 28.8.2014
súd spojil na spoločné konanie veci pod sp.zn.4C/107/2014 a 8C/178/2014 s tým, že ďalej sa konanie
bude viesť pod sp.zn.4C/107/2014.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj oboznámením sa so spisom Okresného súdu
Topoľčany sp.zn.11P/289/2012 a s predloženými dokladmi, pričom zistil, že vyživovacia povinnosť
odporu na navrhovateľa bola naposledy upravená rozsudkom tun.súdu č.k.11P/289/2012-113 zo dňa

18.12.2012, ktorým bolo výživné znížené zo sumy 55 eur na sumu 40 eur mesačne s účinnosťou od
1.12.2012 a uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.9CoP/10/2013-130
zo dňa 26.3.2013. Pri znížení výživného oba súdy vychádzali z toho, že sa zmenili majetkové pomery
na strane odporcu, ktorý v tom čase dosahoval príjem v sume 181,36 eura a okrem výdavkov spojených
s bývaním mal aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru W. v sume 40 eur mesačne a teda v tom
čase výživné na navrhovateľa vo výške 40 eur mesačne zodpovedalo individuálnym schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom odporcu i keď boli nepochybné potreby na strane navrhovateľa či
už v spojitosti s výživou ako i s nákladmi spojenými so štúdiom, avšak výživné zo strany odporcu bolo
možné stanoviť a realizovať len v rámci objektívne daných možností na jeho strane.

V čase poslednej úpravy výživného navrhovateľ navštevoval 3.ročník Gymnázia sv.Cyrila a Metoda v
Nitre, kde býval na internáte a jeho mesačné výdavky predstavovali okolo 250-260 eur.

Navrhovateľ začal od 1.9.2014 navštevovať STU materiálovotechnologickú fakultu v Trnave, pričom sa
jedná o denné bakalárske štúdium, ktoré je 3-ročné a v súvislosti so štúdiom sa mu podstatne zvýšili
výdavky, nakoľko za internát platí 44 eur mesačne a okrem toho musel zložiť kauciu v sume 100 eur.
Cestovné výdavky podľa navrhovateľa predstavujú 150-200 eur mesačne, keďže v súčasnej dobe žije
spolu s matkou v Rakúsku. Za telefón si platí 10 eur mesačne a stravné stojí 7 eur denne, čo podľa
navrhovateľa je mesačne 217 eur. Okrem toho má výdavky na drogériu a hygienické potreby okolo 10
eur mesačne a teda jeho osobné výdavky by mali predstavovať spolu 481 eur. Náklady na jesenné a
zimné oblečenie predstavovali 80 eur a okrem toho má ďalšie výdavky na školské pomôcky, ktoré však
bližšie nešpecifikoval. Navrhovateľ potvrdil, že v Rakúsku sú na neho vyplácané prídavky vo výške 200
eur mesačne a časť svojich výdavkov si platil z poistenia, ktoré mu bolo jednorázovo vyplatené v máji
2014 vo výške 497 eur.

Matka navrhovateľa je v súčasnej dobe nezamestnaná a podporu poberá v Rakúsku vo výške 27,27
eura denne, čo mesačne predstavuje 818,10 eura až 845,37 eura. Platí poistenie bytu v sume 24,34 eura
mesačne a nájomné 495,77 eura mesačne. Za energie platí 117 eur mesačne a koncesionárske poplatky
24 eur mesačne. Za telefón sú náklady 30 eur mesačne a okrem toho si matka navrhovateľa platí životné
poistenie v sume 25 eur a za internet 13 eur mesačne. Podľa navrhovateľa výdavky na domácnosť
predstavujú spolu 729,21 eura mesačne, pričom jeho sestra ukončila štúdium a žije v Rakúsku, kde si
zatiaľ iba hľadá prácu.

Odporca, ktorý sa stará o zdravotne ťažko postihnutú matku poberá peňažný príspevok na opatrovanie
v sume 65,55 eura mesačne a okrem toho dávku v hmotnej núdzi v sume 115 eur mesačne. Z dôvodu
zlej finančnej situácie zrušil v roku 2011 dve poistné zmluvy, z ktorých mu bolo spolu vyplatených okolo
800 eur. Platí inkaso vo výške 4,64 eura mesačne a za vodu 7,62 eura štvrťročne. Daň z nehnuteľností
zaplatil v sume 24,19 eura a za telefón si platí 12 eur mesačne. Uviedol, že za elektriku platí 19,26 eura
mesačne a za plyn 84,22 eura mesačne, avšak tieto výdavky nedokladoval. Rozsudkom tunajšieho súdu
č.k.4C/93/2014-15 zo dňa 5.9.2014 bola odporcovi zrušená vyživovacia povinnosť na dcéru Katarínu v
sume 40 eur mesačne s účinnosťou od 31.8.2014 z dôvodu, že táto ukončila vysokoškolské štúdium
a do 15.7.2014 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kde sa však odhlásila a je dobrovoľne
nezamestnaná. Uvedený rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa, podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ods. 2, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o
výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného
je podaný dôvodne, pretože navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť, keďže naďalej študuje a od
1.9.2014 začal navštevovať vysokú školu - STU v Bratislave so sídlom v Trnave, s čím sú nepochybne
spojené zvýšené výdavky na jeho výživu a hlavne na štúdium spočívajúce predovšetkým v nákladoch
na ubytovanie, stravovanie ako aj cestovné z miesta bydliska v Rakúsku do miesta štúdia. Tieto
náklady boli navrhovateľom vyčíslené približne na sumu 480 eur, čo je podstatne vyššia suma ako
v čase, keď navštevoval strednú školu v Nitre, kde jeho náklady boli okolo 250 eur mesačne. Táto
zmena pomerov na strane navrhovateľa nepochybne odôvodňuje aj zmenu výšky výživného zo strany
odporcu, ktorý v čase poslednej úpravy výživného mal príjem v sume 181,36 eura a v súčasnej dobe
tento príjem predstavuje spolu 180,55 eura (115 eur + 65,55 eura) teda tento sa podstatne nezmenil,
avšak odporcovi zanikla vyživovacia povinnosť na dcéru W. v sume 40 eur mesačne. Keďže príjem
na strane odporcu zostal približne rovnaký a jeho výdavky na výživné sa zánikom výživného na dcéru
znížili o 40 eur mesačne, tak táto skutočnosť umožňuje súdu zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu
na navrhovateľa, ktorý má preukázateľne zvýšené výdavky na výživu a podľa názoru súdu je v tomto
prípade možné zvýšiť vyživovaciu povinnosť zo sumy 40 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, čo
zodpovedá objektívne individuálnym schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Súd
prihliadol aj na skutočnosť, že časť nákladov na výživu navrhovateľa je hradená z prídavkov, ktoré
navrhovateľ poberá v Rakúsku vo výške 200 eur mesačne a okrem toho vyživovaciu povinnosť voči
nemu má aj matka, ktorá okrem osobnej starostlivosti je tiež povinná uhrádzať časť nákladov na výživu
navrhovateľa i keď tejto sa znížil príjem, keďže je nezamestnaná a poberá iba podporu. Z uvedených
dôvodov súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa zo sumy 40 eur mesačne na sumu
70 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2014 teda od začiatku vysokoškolského štúdia navrhovateľa a vo
zvyšku nad priznanú sumu ako aj za obdobie od 19.8.2014 do 31.8.2014 návrh ako nedôvodný zamietol.

Zročné výživné za mesiac september 2014 v sume 30 eur (rozdiel medzi doterajšou výškou výživného
v sume 40 eur a s výživným v sume 70 eur priznaným od 1.9.2014, ktoré by malo byť uhradené do 15-
tého dňa v mesiaci) súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po 10 eur mesačne tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Zároveň súd rozhodol aj o návrhu odporcu na zníženie výživného na minimum tak, že tento návrh
ako nedôvodný zamietol, keďže na strane odporcu nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá
by odôvodňovala zníženie výživného a práve naopak tieto pomery sa zmenili v tom, že mu zanikla
vyživovacia povinnosť na dcéru W. v sume 40 eur mesačne a preto nie je žiaden dôvod na zníženie
výživného na navrhovateľa, pričom v kontexte s návrhom navrhovateľa na zvýšenie výživného, ktorému
bolo čiastočne vyhotovené do sumy 70 eur mesačne je potrebné návrh odporcu na zníženie výživného
v celom rozsahu zamietnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko obaja mali vo veci iba čiastočný úspech, keďže navrhovateľ bol čiastočne
úspešný v konaní o zvýšenie výživného a odporca bol neúspešný v konaní o jeho návrhu na zníženie
výživného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu pova-
žuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.