Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 13, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/279/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315205937
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315205937.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu I. N. V. T., občianske

združenie, so sídlom L. XX, XXX XX X., IČO: XXXXXXXX, zast. Mgr. Mariánom Lipom, advokátom, so
sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, proti žalovanému L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, XXX
XX R., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, v
konaní o zaplatenie 8.500 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo

výške 510 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.508,93 eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 14.5.2015 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8.500
eur z dôvodu náhrady spôsobenej škody a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca v zastúpení žalovaným ako jeho štatutárnym zástupcom uzavrel
s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR zmluvu o poskytnutí dotácie č. K.,
na základe ktorej obdŕžal dotáciu na financovanie projektu s názvom I. v sume 8.500 eur. V zmysle

článku II. bodu 7 tejto zmluvy bol žalobca povinný použitie dotácie vyúčtovať najneskôr do 31.1.2014,
avšak žalovaný si túto povinnosť nesplnil a vyúčtovanie predložil ministerstvu až 6.2.2014. Z uvedeného
dôvodu preto ministerstvo listom zo dňa 22.4.2014 vyzvalo žalobcu na vrátenie celej poskytnutej
dotácie. Žalovaný zaslal ministerstvu odôvodnenie oneskoreného zaslania vyúčtovania projektu zo dňa
2.5.2014, čo poskytovateľ dotácie zamietol listom zo dňa 14.5.2014. Následne žalobca v zastúpení
novým štatutárom S.. R. R. uzavrelo s ministerstvom Dohodu o splátkovom kalendári zo dňa 30.5.2014,
na základe ktorej vrátil poskytnutú dotáciu. Vzhľadom k tomu, že pre oneskorené vyúčtovanie použitia

poskytnutej dotácie došlo v dôsledku pochybenia žalovaného, tento svojím opomenutím spôsobil škodu
žalobcovivrozsahu8.500eur,pretožeoneskorenévyúčtovanie zdôvodupráceneschopnostiúčtovníčky
mal žalovaný vyriešiť napr. tým, že vyúčtovanie by nechal spracovať iným účtovným subjektom, čo však
z titulu svojej funkcie nerealizoval.

V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 26.5.2015 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, proti ktorému
podal žalovaný včas a odôvodnený odpor, v ktorom sa odvolával na záverečnú správu. Z tejto správy

vyplýva, že predmetné finančné prostriedky boli použité a vyúčtované do 31.1.2014, ako to vyplýva z
datovania záverečnej správy 31.12.2013. Naviac vrátenie finančných prostriedkov upravuje článok IV.
zmluvy a ten neobsahuje ustanovenie o vrátení finančných prostriedkov pri porušení článku II. bodu 7
aj keby porušený bol, čo sa však nestalo.Na pojednávanie nariadené na deň 13.11.2015 sa žalobca nedostavil, hoci predvolanie na pojednávanie
mu bolo riadne a včas doručené. Preto súd postupom podľa ustanovenia § 101 odsek 2 Občianskeho

súdneho poriadku vec prejednal v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca žalobcu, žalovaný a jeho
právny zástupca sa pojednávania zúčastnili.

Predmetom tohto konania je zaplatenie 8.500 eur titulom náhrady škody voči žalovanému.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, a z nich najmä so
zmluvou o poskytnutí dotácie č. K. zo dňa 24.9.2013, žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov
zo dňa 14.5.2014, dohodou o splátkovom kalendári zo dňa 30.5.2014, vyjadrením ministerstva zo dňa
23.9.2015, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca uzavrel s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky dňa

24.9.2013 zmluvu o poskytnutí dotácie č. K., na základe ktorej bola zo strany ministerstva poskytnutá
dotácia vo výške 8.500 eur na financovanie projektu I..
V zmysle článku II. bodu 7 tejto zmluvy o poskytnutí dotácie č. K. mal žalobca ako prijmateľ povinnosť
poskytnutú dotáciu a prostriedky spolufinancovania použiť najneskôr do 31.12.2013 a vyúčtovať
najneskôr do 31.1.2014.

Podľa tvrdení žalobcu, v zastúpení žalovaným si nesplnil svoju povinnosť v zmysle článku II. bodu 7
zmluvy o poskytnutí dotácie a vyúčtovanie predložil ministerstvu až dňa 6.2.2014.

Z listu žalobcu zo dňa 2.5.2014 označeného ako „Odôvodnenie žiadosti na oneskorené zaslanie

vyhodnotenia k projektu MZV SR“ vyplýva, že dôvodom oneskoreného zaslania vyúčtovania dlhoročná
pracovníčka vykonávajúca požadované finančné vyúčtovanie v závere mesiaca január skolabovala a
bola pripútaná na lôžko. Preto bola schopná zaslať na ministerstvo vyúčtovanie až 5.2.2014.

Zo žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov - opätovného posúdenia Ministerstva zahraničných vecí

a európskych záležitostí Slovenskej republiky zo dňa 14.5.2014 je zrejmé, že oneskorené zaslanie
vyhodnotenia projektu bolo opätovne posúdené, avšak z dôvodu nedodržania podmienok uvedených v
zmluve nemôže byť akceptované. Ministerstvo teda opätovne žiadalo od žalobcu vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov vo výške 8.500 eur.

Z dohody o splátkovom kalendári zo dňa 30.5.2014 vyplýva, že žalobca s ministerstvom sa dohodli na
uhradení dlhu vo výške 8.500 eur formou siedmych mesačných splátok vo výške 1.200 eur od 1.6.2014.

V zmysle uvedeného si tak žalobca uplatňoval od žalovaného ako náhradu škody zaplatenie sumy 8.500
eur, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nekonania žalovaného a to konkrétne, že vyúčtovanie projektu

bolo v rozpore s článku II. bodu 7 zmluvy o poskytnutí dotácie zaslané ministerstvu až 5.2.2014.

Žalobca na pojednávaní dňa 16.9.2015 žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukazoval na
to, že žalobca je občianskym združením a žalovaný bol v rozhodnom čase jeho predsedom a bol jedinou
oprávnenou osobou, ktorá bola oprávnená robiť také úkony. Porušenie právnej povinnosti stanovenej

v právnom predpise, resp. v zmluve videl v tom, že dátum podacej pečiatky na obálke vyúčtovania
zasielanej ministerstvu bol 5.2.2014 a doručené vyúčtovanie na ministerstvo bolo 6.2.2014. Poukazoval
nalistministerstvazodňa14.5.2014,vktoromžiadaloovráteniefinančnýchprostriedkov.Uviedol,žebol
prítomný aj na osobnom jednaní na ministerstve, kde mu právne zástupkyne jednoznačne povedali, že
bol porušený zákon, pretože vyúčtovanie malo byť zaslané do 31.1.2014. L. E., ktorá podľa žalovaného

urobila pre žalobcu vyúčtovanie nebola a nie je zamestnankyňou žalobcu. Žalobca potvrdil, že žalovaný
vykonával svoju funkciu u žalobcu ako čestnú a nedostával žiaden pravidelný plat, ani odmenu za jej
výkon.

Žalovaný na pojednávaní dňa 16.9.2015 žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca nepreukázal splnenie

podmienok pre náhradu škody, nie je preukázané, žeby zo strany žalovaného došlo k porušeniu
konkrétnej právnej povinnosti stanovenej právnym predpisom, alebo zmluvou. Uviedol, že v čase
poskytnutia dotácie vykonával funkciu štatutárneho zástupcu žalobcu, a to predsedu, ako čestnú funkciu
bez odmeny.Vo vzťahu k povinnosti vyúčtovania projektu podľa zmluvy poukazoval na to, že sa skladá z dvoch častí,
a to záverečnej správy a finančnej správy o čerpaní finančných prostriedkov, t.j. vyúčtovanie. Presne si
nepamätal, kedy vypracoval toto vyúčtovanie, mohlo to byť tak ako je to uvedené v žalobe 31.1.2014.

Vypracovala ju ekonómka, on správu podpísal a táto mala prefotiť príslušné doklady, chronologicky ju
usporiadať a pripojiť finančné vyúčtovanie ako aj záverečnú správu, jednotlivé doklady a zaslať ich na
ministerstvo.
Poukazoval na zmluvu, kde nie je uvedené, že do 31.1.2014 muselo byť vyúčtovanie aj zaslané, teda
doručené ministerstvu zahraničných vecí.

Ďalej uviedol, že funkciu štatutárneho zástupcu vykonával od roku 2006 do 2014, ako čestnú funkciu
bez odmeny, pričom nemal podpísanú žiadnu pracovnú zmluvu. Mimo toho mal uzavreté len viacero
samostatných zmlúv na určitý malý časový úsek. V čase keď vykonával funkciu predsedu, nebola táto
funkcia honorovaná, nedostával žiadny plat a ani inú odmenu. Účtovné práce vykonávala L. E., ktorá
mala ku konkrétnym projektom, ktoré sa robili uzavreté zmluvy. Mala uzavretú aj zmluvu asi o dielo
na takúto činnosť a to aj na tento projekt, avšak nemala uzavretú žiadnu pracovnú zmluvu a nebola

zamestnankyňou žalobcu.

Žalobca na pojednávaní dňa 13.11.2015 mal za to, že z logického výkladu vyplýva, že vyúčtovanie v
stanovenej lehote malo byť nielen vypracované ale aj doručené ministerstvu do 31.01.2014. Zo zmluvy
je zrejmé, že iná lehota tam stanovená nebola, a preto mal za to, že vyúčtovanie malo byť aj doručené

ministerstvu v uvedenej lehote.

Žalovaný na pojednávaní dňa 13.11.2015 poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané porušenie
nejakého všeobecne záväzného predpisu, resp. porušenie inej právnej povinnosti jeho klientom, resp.
zmluvnej povinnosti. Je potrebné rozlišovať jednak uskutočnenie právneho úkonu a jednak jeho

doručenie, čo v tomto prípade tiež treba rozlišovať aj vzhľadom na ustanovenie zmluvy.

Z vyjadrenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zo dňa
23.9.2015 vyplýva, že v súlade s článkom II. bodu 7 zmluvy uzavretej medzi ministerstvom ako
poskytovateľom a žalobcom ako prijímateľom sa prijímateľ zaviazal, že poskytnutú finančnú dotáciu

použije do 31.12.2013 a vyúčtuje ju do 31.1.2014 za predpokladu, že finančné prostriedky budú
poukázané na účet prijímateľa do 1.10.2013. Poskytnutú dotáciu mal jej prijímateľ použiť na schválené
výdavky štruktúrovaného rozpočtu, ktoré vznikli za účelom realizácie schváleného projektu do
31.12.2013. Prijímateľovi bola uvoľnená dotácia dňa 25.9.2013, avšak ten nepredložil - nedoručil
ministerstvu vyúčtovanie v stanovenom čase, teda do 31.1.2014, a tak mu vznikla povinnosť uhradiť

neoprávnene získané finančné prostriedky vo výške 8.500 eur.

Podľaustanovenia§420Občianskehozákonníka,každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 420 odsek 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže,
že škodu nezavinil.

Kedže žalovaný vykonával svoju funkciu ako čestnú funkciu bez odmeny za vykonávanú prácu a bez
pracovnej zmluvy, nejde v tomto prípade o pracovnoprávnu zodpovednosť podľa Zákonníka práce, ale

o zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka.

Súd preto nárok žalobcu na náhradu škody posúdil podľa ustanovení o občianskoprávnej zodpovednosti
za škodu. Predpokladom vzniku každej subjektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je
protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

Všeobecná zodpovednosť spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa predpokladá. Môže
vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností resp. iných zákonom uložených
povinností.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených

štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Vtomtosporovomkonaníjenažalobcovi,abyvkonanípreukázalsplnenievyššieuvedenýchpodmienok
zodpovednosti u žalovaného. V tomto spore žalobca do ukončenia dokazovania tieto skutočnostinepreukázal, neuniesol svoju dôkaznú povinnosť, ďalšie návrhy na dokazovanie nemal a preto súd
žalobu zamietol. Predovšetkým nepreukázal porušenie právnej povinnosti z právneho predpisu, alebo
zo zmluvy, t.j. protiprávny úkon zo strany žalovaného.

V predmetnej veci žalobca poukazoval na nesplnenie konkrétnej zmluvnej povinnosti žalovaným ako
vtedajším štatutárnym zástupcom žalobcu, a to konkrétne článku II. bodu 7 zmluvy o poskytnutí dotácie
č. K. predložiť vyúčtovanie o poskytnutí dotácie ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí
Slovenskej republiky v lehote do 31.1.2014. V dôsledku porušenia tejto zmluvnej povinnosti žalovaným

mala žalobcovi vzniknúť škoda tým, že poskytnutú dotáciu vo výške 8.500 eur musel vrátiť ministerstvu.
Na porušenie tohto ustanovenia zmluvy poukazovalo i samotné ministerstvo vo svojom vyjadrení zo dňa
23.9.2015.

Text článku II. bodu 7 tejto zmluvy o poskytnutí dotácie č. K. : Poskytnutú dotáciu v zmysle čl.I, ods.2 tejto
zmluvy a prostriedky spolufinancovania v zmysle čl.I ods.3 tejto zmluvy je žalobca - prijímateľ povinný

použiť najneskôr do 31.12.2013 a vyúčtovať najneskôr do 31.1.2014.

Po vykonanom dokazovaní však súd dospel k záveru, že žalovanému nemožno pričítať porušenie
povinnosti uvedenej v článku II. bodu 7 predmetnej zmluvy, a treba rozlišovať v tomto prípade tieto
právne povinnosti : jednak povinnosť prijímateľa použiť dotáciu najneskôr do 31.12.2013 a povinnosť

prijímateľa vyúčtovať dotáciu najneskôr do 31.01.2014 a povinnosť doručiť ministerstvu.
Z predmetného článku je výslovne uvedená len povinnosti najneskoršieho použitia dotácie do
31.12.2013 a povinnosť vyúčtovať poskytnutú dotáciu v lehote do 31.1.2014, avšak uvedený článok
zmluvy ani iné jej ustanovenie a ani iný predpis neukladajú aj namietanú právnu povinnosť žalobcu,
toto vyúčtovanie v stanovenej lehote aj doručiť ministerstvu. Je nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi

uskutočnením právneho úkonu a jeho doručením. V prípade, ak predmetné vyúčtovanie malo byť v
lehote do 31.1.2014 aj doručené, malo to byť výslovne uvedené v zmluve.
V zmysle uvedeného, preto súd uzatvára, že nebol splnený už prvý predpoklad občianskoprávnej
zodpovednosti, a to porušenie povinnosti žalovaným z predmetnej zmluvy o poskytnutí dotácie, a
to článku II. bodu 7. S nesplnením predpokladu porušenia povinnosti je spojený ten následok, že

zodpovednosť za škodu nie je daná a žaloba sa zamieta.

Súd teda po vykonanom dokazovaní zistil, že ministerstvo z tohto dôvodu nemalo nárok na vrátenie
dotácie od žalobcu, pretože projekt bol v súlade so zmluvou žalobcom ako prijímateľom splnený a
vyúčtovanie urobené.

Žalobca nemal nikde v zmluve dohodnuté, že vyúčtovanie musí byť v lehote do 31.01.2014 aj
doručené ministerstvu. Žalobca teda nemal v zmluve dohodnutú takúto konkrétnu právnu povinnosť -
v stanovenej lehote doručiť vyúčtovanie ministerstvu. Zmluvu pritom pripravovalo ministerstvo a nič mu
nebránilo výslovne uviesť do zmluvy, že žalobca je povinný v lehote do 31.01.2014 doručiť ministerstvu
vyúčtovanie. Preto ani žalovaný ako vtedajší št. zástupca žalobcu, nemohol porušiť túto svoju konkrétnu

právnu povinnosť zo zmluvy.

V zmysle vyššie uvedeného tak žalovaný na rozdiel od žalobcu uniesol bremeno svojho tvrdenia,
podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu žalovaným do skončenia dokazovania neboli
preukázané a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 v spojení s § 151 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný mal v tomto konaní plný úspech, preto má právo na náhradu
trov konania nevyhnutných na účelné bránenie svojho práva. Trovy konania žalovaného pozostávajú zo
súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 510 eur a z trov právneho zastúpenia advokátom. Trovy

právneho zastúpenia pozostávajú zo 4 úkonov právnej služby, a to 1. príprava a prevzatie zastúpenia,
2.písomné podanie na súd - odpor zo dňa 21.6.2015, 3. Účasť na pojednávaní dňa 16.9.2015, 4.
Účasť na pojednávaní dňa 13.11.2015 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) z tarifnej hodnoty veci 8.500 eur, z ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby predstavuje sumu 253,93 eur podľa ustanovenia § 10 odsek 1 vyhlášky a paušálnej
náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16
odsek 3 vyhlášky za 4 úkony právnej služby. Odmena vrátane náhrad predstavuje sumu 1.049,28 eur
(4x253,93 eur + 4x8,39 eur).Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú v zmysle ustanovenia § 15 odsek 1 vyhlášky z náhrady
cestovného na trase Svidník - Humenné a späť t.j. 2 x 66 km (132 km) osobným automobilom značky

Škoda Yeti s evidenčným číslom Y pri priemernej spotrebe 6,10 l/100 km. Za cestu na pojednávanie
dňa 16.9.2015 pri cene pohonných hmôt 1,239 eur/1 l (z predloženého dokladu o kúpe PHM dňa
7.9.2015) a paušálnej náhrade 0,183 Eur/1 km (v zmysle ustanovenia § 1 opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 632/2008 Z.z.) má žalovaný právo na náhradu
cestovného vo výške 34,14 eur (cestovné vo výške 9,98 eur + paušálna náhrada vo výške 24,16 eur).

Súd uvádza, že pri rozhodovaní o náhrade cestovného vychádzal z kombinovanej spotreby uvedenej
v technickom preukaze, a to 6,1 l/100 km, pričom právny zástupca žalovaného pri výpočte cestovného
nesprávne priemeroval všetky spotreby uvedené v technickom preukaze, a z uvedeného dôvodu mu
bola priznaná náhrada cestovného iba v sume 34,14 eur. Za cestu na pojednávanie dňa 13.11.2015 pri
cene pohonných hmôt 1,249 eur/1 l (z predloženého dokladu o kúpe PHM dňa 7.11.2015) a paušálnej
náhrade0,183Eur/1km(vzmysleustanovenia§1opatreniaMinisterstvapráce,sociálnychvecíarodiny

Slovenskej republiky číslo 632/2008 Z.z.) má žalovaný právo na náhradu cestovného vo výške 34,22
eur (cestovné vo výške 10,06 eur + paušálna náhrada vo výške 24,16 eur).

Ďalej trovy právneho zastúpenia žalovaného pozostávajú z náhrady za stratu času vo výške 1/60
výpočtovéhozákladuzakaždúajzačatúpolhodinuvzmysleustanovenia§17odsek1citovanejvyhlášky

za 10 polhodín za cestu na obe pojednávania na trase 2 x Svidník - Humenné a späť (výpočtovým
základomjepriemernámesačnámzdazamestnancahospodárstvaSRzaprvýpolrokpredchádzajúceho
kalendárneho roka, t.j. za 1.polrok roku 2014; 1/60 - 13,98 eur) vo výške 139,8 eur.

Odmena vrátane náhrad za zvyšuje o 20 % DPH, pričom právny zástupca žalovaného preukázal, že je

jej platiteľom. Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.508,93 eur (1.049,28 eur + 34,14 eur +
34,22 eur + 139,80 eur + 20 % DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.