Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 3, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115202318
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115202318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci navrhovateľa:

Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného
advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01
Banská Bystrica, proti odporcovi: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. XX, XXX XX G., v konaní o
zaplatenie 965,91 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 700,-EUR s 5,25%-ným
ročným úrokom z omeškania od 16.3.2014 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania 25,84 EUR a trovy
právneho zastúpenia 53,78 EUR.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.2.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 965,91 EUR s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu
trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 57, 50 EUR a trov právneho
zastúpenia vo výške 132,98 EUR.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako spotrebiteľ uzavreli dňa 10.10.2013

Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporca ako spotrebiteľ prijal
návrh Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo strany navrhovateľa, na
základe čoho mu navrhovateľ ako veriteľ poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 700
EUR. Navrhovateľ ďalej uviedol, že predpokladom pre uzatvorenie týchto zmlúv bola registrácia odporcu
ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa, a to za účelom zriadenia
užívateľského účtu a zároveň žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, o

ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že Rámcová zmluva ako aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudli splatnosť
a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, pričom zo strany
navrhovateľa sa tak stalo zaslaním predzmluvného formulára, ktorý obsahuje informáciu o podmienkach
spotrebiteľského úveru a návrhu samotnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to odporcovi
ako spotrebiteľovi formou elektronickej pošty a zaregistrovaný odporca ako spotrebiteľ vyjadril svoj
súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom ako veriteľom prostredníctvom tejto

elektronickej pošty.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil voči odporcovi sumu 965,91 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 700
EUR, ktorá bola poskytnutá odporcovi ako spotrebiteľovi, z celkových nákladov za poskytnutie úveruvyjadrených pevnou sumou vo výške 200,91 EUR, ktoré predstavujú RPMN, ktorej výška je uvedená
v zmluve a zároveň si uplatňuje voči odporcovi ako spotrebiteľovi aj náhradu skutočne vynaložených
nákladov v celkovej výške 65 EUR. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 15.3.2014 a odporca

bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne
oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporcu ako spotrebiteľa splniť riadne
a včas svoj záväzok. Vzhľadom k tomu, že je odporca v omeškaní, uplatnil si navrhovateľ voči nemu
aj náhradu úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne, a to zo sumy 900,91 EUR (suma 700 EUR +
náhrada nákladov za poskytnutie úveru vo výške 200,91 EUR).

Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

V zmysle § 115a odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len
O.s.p. ) v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

Podľa § 200ea odsek 1 O.s.p. ak v priebehu konanie dosiahne predmet konania 1.000,- EUR od tohto
okamihu ide o drobný spor.

Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,- EUR a vo veci bolo možné rozhodnúť len na
základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo v

rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd v súlade s ustanovením § 115a odsek 2 O.s.p. a § 200ea
odsek 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil
dňa 3.7.2015. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 26.6.2015,
t.j. v súlade s ustanovením § 156 odsek 3 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb; Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo
dňa 12.2.2014; výpisom z bankového účtu navrhovateľa, upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa
22.4.2014; urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa 29.4.2014; upozornením na hrozbu exekúcie
pohľadávky zo dňa 6.5.2014; poslednou výzvou zo dňa 13.5.2014; výpisom z Obchodného registra

Okresného súdu Košice I a zistil tento skutkový stav:

Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel : Sro., Vložka číslo: 30985/V
bolo zistené, že navrhovateľ je zapísaný v tomto Obchodnom registri pod IČOm: 47243368 a jeho
predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre

spotrebiteľov.

Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalšíchslužiebsúdzistil,žetátojepodpísanálenzostranynavrhovateľaazobsahutejtozmluvyvyplýva,
že navrhovateľ ako veriteľ poskytuje odporcovi ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver alebo iný úver a

pôžičku prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku, a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako
krátkodobý bezúčelový úver. Z článku V. tejto zmluvy označeného ako: Podmienky splácania úveru z
bodu 1. bolo zistené, že úver poskytnutý navrhovateľom ako veriteľom, odporcovi ako spotrebiteľovi je
krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní a je poskytnutý jednorázovo v

celej výške.

Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 12.2.2014 súd zistil, že táto je podpísaná len zo
strany navrhovateľa ako veriteľa a na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi krátkodobý
bezúročný úver vo výške 700 EUR s jednorazovým čerpaním, a to bezhotovostným prevodom z účtu

v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, ktorý je uvedený v tejto zmluve, pričom odporca ako
spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi ako veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 900,91
EUR bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou
úveru dňa 15.3.2014. RPMN je stanovená na 1850,9%, pričom celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené
poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrením pevnou sumou vo výške 200,91 EUR a teda celková čiastka,

ktorú sa zaviazal odporca ako spotrebiteľ vrátiť navrhovateľovi je suma 700 EUR a suma 200,91 EUR,
teda spolu 900,91 EUR.Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa číslo XXXXXXXXXX/XXXX za účtovné obdobie od 01.02.2014
do 28.02.2014 bolo zistené, že dňa 12.2.2014 poskytol navrhovateľ na protiúčet s názvom N. N. s číslom
účtu uvedeným v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako účet odporcu, s variabilným symbolom

0000173597 s dátumom splatnosti dňa 15.3.2014 sumu vo výške 700 EUR.

Z navrhovateľom predložených upomienok a výziev, a to z upomienky zo dňa 22.4.2014, z urgencie zo
dňa 29.4.2014, upozornenia zo dňa 6.5.2014 ako aj poslednej výzvy zo dňa 13.5.2014 bolo zistené, že
týmito opakovane vyzýval odporcu na úhradu poskytnutej sumy spolu s poplatkom za poskytnutie úveru,

pričom v každej z týchto upomienok uviedol aj administratívne náklady vymáhania, a to v upomienke zo
dňa 22.4.2014 sumu 35 EUR, v urgencii zo dňa 29.4.2014 sumu vo výške 10 EUR, v upozornení zo dňa
6.5.2014 vo výške 10 EUR a vo výzve zo dňa 13.5.2014 vo výške 30 EUR.

Podľa § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy ( ďalej len Občiansky zákonník ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 odsek písmeno l zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon
o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace.

Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným

veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,
ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo
pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného
predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 9 odsek 1, prvá veta zákona o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 odsek 1.

Podľa § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo

pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods.
2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to

obvyklé.

Podľa § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak

právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 2 písmeno a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako
spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere,
ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán (navrhovateľ v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako
dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ) posúdil v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho

zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v
predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace a to na dobu 31 dní
a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. takýto
úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona č. 129/2010 Z.z.

mal navrhovateľ pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho
podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie
§ 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona.
Vychádzajúc z ustanovenia § 9 odsek 1 zákona o spotrebiteľskom úvere mal súd za to, že v tomto

prípade nebola dodržaná písomná forma aj keď navrhovateľ tvrdil, že uzavrel Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a Rámcovú zmluvu s odporcom elektronickými prostriedkami, ale toto svoje
tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by táto zmluva bola účastníkmi
podpísaná spôsobom, ktorý je upravený v § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je
potrebné skonštatovať, že tento úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov a navyše súd poukazuje

aj na samotné znenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 12.2.2014, kde je uvedené, že
veriteľ poskytuje spotrebiteľovi bezúročný úver, pričom však na druhej strane vyčíslil celkové náklady a
to RPMN v hodnote 1850,9%. Vzhľadom k tomu súd odmenu, teda celkové náklady tvorené poplatkom
za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 200,91 EUR posúdil ako konanie v rozpore s
dobrýmimravmivzmysleustanovenia§3Občianskehozákonníka,majúczato,žetakémutozmluvnému

dojednaniu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Nakoľko bolo v konaní preukázané (výpisom z účtu
navrhovateľa), že navrhovateľ poskytol odporcovi sumu vo výške 700 EUR, ktorú odporca neuhradil,
vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd zaviazal odporcu len na úhradu sumy 700 EUR.

Za nedôvodnú považoval súd žalobu v časti navrhovateľom požadovanej sumy odmeny vo výške 200,91

EUR, a to jednak vzhľadom na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka a vzhľadom aj na to, že tento
úver považoval za bezúročný a bez poplatku. Takisto súd považoval za nedôvodný návrh navrhovateľa
čodosumynáhradyskutočnevynaloženýchnákladovvovýške65EUR,nakoľkonavrhovateľničímsúdu
nepreukázal, že mu v súvislosti s poskytnutím úveru respektíve z nezaplatením úveru vznikli akékoľvek
náklady. Za skutočne vynaložené náklady pritom navrhovateľ označil len sumy tak, ako sú uvedené v

jednotlivých upomienkach a výzvach, t.j. suma 35 EUR, 10 EUR, 10 EUR, 30 EUR, pričom vychádzajúc
z článku 4 bod 5 Rámcovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o paušálne sumy a nie o skutočne vynaložené
náklady tak, ako boli uplatnené v tomto konaní. Nakoľko ani Rámcová zmluva nebola uzavretá písomnou
formou ( je teda považovaná za bezúročnú a bez poplatkov ) a ani neboli individuálne dojednané žiadne
poplatky,súdzanedôvodnýpovažovalajnávrhvčasti,ktorousadomáhalnavrhovateľnáhradyskutočne

vynaložených nákladov v celkovej výške 65 EUR.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Pretože sa odporca dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, vznikol navrhovateľovi nárok
na náhradu úrokov z omeškania, a to vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR číslo 87/1995.
Keďže odporca mal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 1 mesiaca vychádzajúc zo zmluvy
do dňa 15.3.2014, dňom 16.3.2014 sa dostal do omeškania. Výšky úrokov z omeškania v tento deň
predstavovala hodnotu sadby ECB v tom čase 0,25% + 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie
citovaného nariadenia, t.j. výška úrokov z omeškania predstavovala hodnotu 5,25 % ročne na úhradu

ktorých z dlžnej sumy 700 EUR odo dňa splatnosti až do zaplatenia zaviazal súd odporcu tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
podľa ktorého, ak mal účastník úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko mal navrhovateľ v tomto konaní iba čiastočný úspech, súd náhradu trov pomerne rozdelil. Tým,
že súd priznal navrhovateľovi istinu vo výške 700 EUR, súd vyhovel jeho návrhu v rozsahu 72,47%. Čistý
úspech navrhovateľa po odrátaní úspechu odporcu vo výške 27,53% tak predstavuje 44,94%, preto súd

priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 44,94%. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za
podaný návrh vo výške 57,50 EUR z čoho 44,94% predstavuje 25,84 EUR. Nakoľko bol navrhovateľ
v konaní zastúpený právnym zástupcom, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle
vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Navrhovateľ si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 132,98 EUR pozostávajúcich

z odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, žaloba)
t.j. 2 x 51,45 EUR + režijný paušál vo výške 2 x 8,39 EUR, trovy právneho zastúpenia potom predstavujú
119,68 EUR, z čoho 44,94% je 53,78 EUR.

Priznaná náhrada trov konania tak pozostáva z náhrady trov zaplateného súdneho poplatku vo výške

25,84 EUR a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 53,78 EUR, spolu 79,62 EUR.

O povinnosti nahradiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa ustanovenia
§ 149 odsek 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).