Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 17, 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8C/274/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712214529
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7712214529.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Stanislav Vojtko, v právnej veci žalobcu: RECLAIM, a.s.,

Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 46 076 760, zastúpeného Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, advokátkou
so sídlom advokátskej kancelárie Malý trh 2/A, Bratislava, proti žalovanému: I., zastúpeného JUDr.
Martinom Kostrejom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Kpt. Nálepku 8, Michalovce, o
zaplatenie 8.000 ,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v článku VIII ods. 4 zmluvy o mimoriadnom medziúvere

a stavebnom úvere zo dňa 13.7.2004, podľa ktorej dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie
z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI ods. 2 tejto zmluvy a práve
na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného
zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť, je
neprijateľnou podmienkou.

III. Žalobca je povinný z a p l a t i ť žalovanému náhradu trov konania vo výške 480 ,- € za zaplatený

súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.225,39 € k rukám právneho zástupcu
žalovaného, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 18.9.2012 proti žalovanému na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal, aby mu
žalovaný zaplatil sumu 8.000 ,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,79 % ročne zo sumy
8.000 ,- € od 1.11.2009 do zaplatenia, a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.7.2004
bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere č.. a stavebnom úvere č. XXXXXXX X X.1 medzi
obchodnou spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľom, I. ako dlžníkmi, a žalovaným ako
ručiteľom. Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ dlžníkom medziúver vo výške 300.000 ,- Sk, pričom

dlžníci sa zaviazali do nasporenia 35 % cieľovej sumy vkladať na účet pravidelné mesačné splátky
minimálne vo výške 1.200 ,- Sk a zároveň splácať do pridelenia cieľovej sumy úroky z mimoriadneho
medziúveru vo výške 7,9 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.948 ,- Sk. Žalovaný
urobil dňa 13.7.2004 písomné ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého berie na seba povinnosť uspokojiť
pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Nakoľko dlžníci medziúver prestali riadne a včas splácať a
ani žalovaný si nesplnil povinnosť z titulu ručenia, odstúpil veriteľ od úverovej zmluvy. O odstúpení bol
žalovaný upovedomený s upozornením, že ak dlžníci celý dlh v stanovenej lehote neuhradia, pristúpi

veriteľ k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou aj voči nemu ako ručiteľovi, ak nesplní pohľadávku
v primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej dlžníkovi na plnenie. Od roku 2007 je pohľadávka voči
dlžníkom neúspešne vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom N.. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.11.2009 uzatvorenej medzi veriteľom ako postupcom aobchodnou spoločnosťou Majetkový holding, a.s. ako postupníkom postúpil postupca na postupníka
pohľadávku voči dlžníkom so všetkými právami s ňou spojenými. Na účet obchodnej spoločnosti
Majetkový holding, a.s. bola uhradená dňa 22.7.2010 suma 138,91 € a dňa 17.9.2010 suma 40,38 €. Na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.5.2011 postúpila obchodná spoločnosť Majetkový
holding, a.s. predmetnú pohľadávku na žalobcu. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavovala
ku dňu 31.10.2009 sumu vo výške 11.056,49 €, z toho istina predstavovala sumu 7.910,37 € a úroky
predstavovali sumu 3.146,12 €. Vzhľadom na majetkové pomery žalovaného si však žalobca uplatňuje
voči nemu len nárok na zaplatenie istiny vo výške 8.000 ,- € s príslušenstvom.

V predmetnej veci bol tunajším súdom dňa 30.10.2012 vydaný platobný rozkaz, sp. zn. 7Ro/264/2012,
proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že dlžník Milan Kochan mal vyrovnať v prevažnej
mieresvojzáväzok,nakoľkokúhradezostávazaplatiťužlensumupribližne500,-€.Tým,žepohľadávka
bola uhradená zo strany dlžníka, je zrušená povinnosť ručiteľa splniť dlh za dlžníka.

Kodporusapísomnýmpodanímzodňa20.2.2013vyjadrilžalobca,ktorýuviedol,žetvrdeniažalovaného
o údajnom vyplatení pohľadávky zo strany dlžníkov sa nezakladajú na pravde. Exekučné konanie sa voči
dlžníkom začalo dňa 23.8.2007, pričom odvtedy neboli vymožené v prospech žalobcu žiadne finančné
prostriedky. Žalobca zároveň navrhol zmeniť žalobu tak, že sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy
8.000 ,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,79 % ročne zo sumy 7.910,37 € od 1.11.2009 do

zaplatenia.

Uznesením zo dňa 19.4.2013 súd pripustil navrhnutú zmenu žaloby tak, že žalobca požaduje od
žalovaného sumu 8.000 ,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,79 % ročne zo sumy 7.910,37
€ od 1.11.2009 do zaplatenia.

Písomným podaním zo dňa 16.4.2013 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že právo obchodnej
spoločnosti PSS a.s. na plnenie voči žalovanému vzniklo po odstúpení od zmluvy o úvere a oznámení
tohto odstúpenia žalovanému, t.j. dňom 24.8.2006, pričom toto právo sa premlčalo v trojročnej
premlčacej lehote, teda dňom 24.8.2009. V úverovej zmluve síce bolo stranami dohodnuté, že pri

práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru a práve na vrátenie
bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy sa v zmysle § 401 Obchodného zákonníka
predlžuje zákonná premlčacia doba na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Podľa názoru
žalovaného je však toto ustanovenie zmluvy neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je možné zmluvne dojednať predĺženie zákonnej premlčacej

lehoty. Predmetná zmluva o úvere je totiž spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka, pričom spotrebiteľské zmluvy podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať
neprijateľnépodmienky.Vzhľadomktomu,žežalobaboladoručenánasúddňa18.9.2012,tedapribližne
3 roky po premlčaní nároku žalobcu, navrhol žalovaný, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Písomným podaním zo dňa 6.5.2013 sa k veci vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že vzťah vyplývajúci
zo zmluvy o úvere je zo zákona vzťahom obchodnoprávnym, nakoľko zmluva o úvere patrí podľa §
261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody. Občiansky zákonník účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy, ako aj v čase účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy obsahoval
síce ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, avšak podľa vtedy účinného § 52 ods. 1 sa na zmluvy

o úvere tieto ustanovenia nevzťahovali. Z tohto dôvodu je preto potrebné nároky žalobcu posudzovať
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Úprava premlčania navyše nie je úpravou, ktorá smeruje k
ochrane spotrebiteľa, nakoľko premlčanie pôsobí voči obom stranám rovnako, a nesmeruje k ochrane
slabšej strany. Podľa § 402 obchodného zákonníka prestáva plynúť premlčacia doba, keď veriteľ za
účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa

predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie, pričom dňa 23.8.2007 sa začalo u súdneho
exekútoraN.exekučnékonanievočidlžníkomzúverovejzmluvyatotoexekučnékonaniestáleprebieha.
Vzhľadom k tomu, že podľa § 310 Obchodného zákonníka sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí
pred premlčaním práva voči dlžníkovi, nemôže sa žalovaný ako ručiteľ dovolať premlčania skôr, ako sa
premlčí záväzok voči obligačnému dlžníkovi.

V zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) sa podaním odporu platobný
rozkaz zrušil v celom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a prečítaním listinných dôkazov.

Žalovaný pri výsluchu uviedol, že od obchodnej spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. prevzal dňa

23.8.2006 oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 17.8.2006, ako aj samotné odstúpenie od zmluvy.

Podľa zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej dňa 13.7.2004 medzi
obchodnou spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ako veriteľom, I. ako dlžníkom, W. ako
spoludlžníkmi, ažalovanýmakoručiteľom,sazaviazalveriteľposkytnúťdlžníkovimimoriadnymedziúver

pod č. XXXXXXX X XX. na základe zmluvy o stavebnom sporení na preklenutie obdobia do pridelenia
cieľovej sumy, a to vo výške 300.000 ,- Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod Q. vo výške 195.000 ,- Sk, pričom presná
výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy.
Dlžník sa podľa článku II zmluvy zaviazal splatiť poskytnutý medziúver vrátane úroku vo výške 7,79 %
ročne, pričom tento úrok sa zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.948 ,- Sk

vždy do 15. dňa mesiaca. Zároveň sa dlžník zaviazal poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy
o stavebnom sporení vklad vo výške 1.200 ,- Sk a to až do nasporenia 35 % cieľovej sumy. Stavebný
úver vrátane úroku vo výške 4,7 % ročne sa dlžník zaviazal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 3.000 ,- Sk vždy do 15. dňa mesiaca. Podľa článku VI ods. 3 zmluvy v prípade omeškania
dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ

oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Podľa článku
VII ods. 1 zmluvy má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených
v čl. XIX Všeobecných podmienok. Podľa článku VIII ods. 4 zmluvy dlžníci vyhlasujú, že pri práve na
peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI ods. 2 tejto

zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401
Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz
plynúť. Lenka Kochanová sa v zmluve pri podpise zaviazala k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne so
stavebným sporiteľom. Ručiteľ v zmluve pri podpise prehlásil, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť
uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa článku XIX bodu 3 písm. a/ Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (ďalej len
Všeobecné podmienky) stavebná sporiteľňa môže od úverovej zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie stavebného úveru v prípadoch, ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami
alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka.

Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 17.8.2006 adresovanom I. vyplýva, že obchodná spoločnosť Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s. odstúpila od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a
stavebnom úvere č.. zo dňa 13.7.2004 v súlade s článkom VI a VII úverovej zmluvy. Zároveň táto
obchodná spoločnosť požiadala o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžnú sumu

vo výške 237.626,80 Sk žiadala obchodná spoločnosť uhradiť do 7 dní od doručenia tohto listu. Toto
odstúpenie bolo I.j doručené dňa 24.8.2006.

Z oznámenia zo dňa 17.8.2006 adresovanom žalovanému vyplýva, že obchodná spoločnosť Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že listom zo dňa 17.8.2006 odstúpila od zmluvy o

mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 13.7.2004.
Zároveň žalovaného upozornila, že ak dlžník celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, pristúpi k vymáhaniu
svojej pohľadávky súdnou cestou aj voči žalovanému ako ručiteľovi, ak nesplatí pohľadávku v primeranej
lehote po uplynutí doby poskytnutej dlžníkovi na plnenie. Toto oznámenie bolo doručené žalovanému
dňa 23.8.2006.

Podľa upovedomenia o začatí exekúcie súdneho exekútora N. zo dňa 31.10.2007, sp. zn. Ex 2115/07,
súdny exekútor upovedomil I., že na základe vykonateľného exekučného titulu, zmenkového platobného
rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.3.2007, sp. zn. 1Zm/9/07, ktorý sa stal právoplatným
dňa 24.4.2007, a vykonateľným dňa 7.5.2007, a ktorým sa povinným I. ukladá zaplatiť pohľadávku

vo výške 260.374 ,- Sk s príslušenstvom, sa dňa 23.8.2007 začalo exekučné konanie v prospech
oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu

nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe
nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od

ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval.

Podľa § 310 Obchodného zákonníka právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva
voči dlžníkovi.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany

nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie
premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Podľa § 400 Obchodného zákonníka zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 401 Obchodného zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením
druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia
ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom
plynutia premlčacej doby.

Podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo

rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí,
možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa,
keď sa mohlo začať.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.2004 do 31.12.2007 dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.2004 do 31.12.2007 neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.2004 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.1.2008 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa článku 1 bodu 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách účinnom od 16.4.1993 (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) účelom tejto
smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa článku 2 písm. a/ Smernice Rady 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky"
znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/EHS na účely tejto smernice "spotrebiteľ" znamená

akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim
sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c/ Smernice Rady 93/13/EHS na účely tejto smernice "predajca alebo dodávateľ"
znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná

s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú
alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 6 bodu 1 Smernice rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa bodu 14 Rozsudku Súdneho dvora č. 106/77 zo dňa 9.3.1978 (Simmenthal) priama uplatniteľnosť
znamená, že predpisy práva Spoločenstva musia byť plne účinné a aplikované jednotným spôsobom vo
všetkých členských štátoch odo dňa nadobudnutia účinnosti a počas celej doby trvania ich platnosti.

Podľa bodu 15 Rozsudku Súdneho dvora č. 106/77 zo dňa 9.3.1978 (Simmenthal) tieto ustanovenia
zakladajú s okamžitým účinkom práva a povinnosti pre všetkých, ktorých sa týkajú, či členských štátov,
alebo jednotlivcov, ktorí sú účastníkmi právnych vzťahov vyplývajúcich z práva Spoločenstva.

Podľa bodu 16 Rozsudku Súdneho dvora č. 106/77 zo dňa 9.3.1978 (Simmenthal) tento účinok sa
vzťahuje aj na každý súd, ktorému bolo v rámci jeho právomoci predložené podanie a ktorého poslaním
ako orgánu členského štátu je chrániť práva priznané jednotlivcom právom Spoločenstva.

Podľa bodu 21 Rozsudku Súdneho dvora č. 106/77 zo dňa 9.3.1978 (Simmenthal) každý vnútroštátny
súd, ktorému bolo v rámci jeho právomoci predložené podanie, je povinný v plnej miere aplikovať právo

Spoločenstva a chrániť práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom, pričom musí prípadne neaplikovať
akékoľvek vnútroštátne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je s ním v rozpore, bez ohľadu na to, či
bolo prijaté skôr alebo neskôr ako predpis Spoločenstva.

Podľa bodu 24 Rozsudku Súdneho dvora č. 106/77 zo dňa 9.3.1978 (Simmenthal) vnútroštátny súd,

ktorý v rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenia práva Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný
účinok týchto noriem a z vlastnej úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo
o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať
alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 13.7.2004 je potrebné posudzovať podľa § 497 a násl. Obchodného
zákonníka a to s poukazom na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o

obchodný záväzkový vzťah. Zároveň je však táto zmluva taktiež spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia
zmluvy, sa síce zmluva o úvere nepovažovala za spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento charakter zmluvy
možno vyvodiť zo znenia článku 1 bodu 1, a článku 2 psím. b/ a c/ Smernice Rady 93/13/EH. Predmetná
zmluva je totiž uzatvorená medzi právnickou osobou, ktorá konala s cieľom vzťahujúcim sa k jej

podnikaniu ako dodávateľom na jednej strane (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) a fyzickou osobou, ktorá
konala s cieľom nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu ako spotrebiteľom na
druhej strane (. Z uvedeného je teda zrejmé, že definícia spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere je v rozpore s definíciou spotrebiteľskej
zmluvy podľa Smernice Rady 93/13/EHS. V takomto prípade súd s poukazom na závery Rozsudku

Súdneho dvora č. 106/77 zo dňa 9.3.1978 (Simmenthal) neuplatnil pri posudzovaní, či ide v prípade
predmetnej zmluvy o úvere o spotrebiteľskú zmluvu, vnútroštátnu normu, t.j. ustanovenie § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.2001 do 31.12.2007, ale aplikoval právo Spoločenstva,
teda Smernicu Rady 93/13/EHS, a to z dôvodu, že ustanovenia tejto smernice musia byť účinné a
aplikované v Slovenskej republike odo dňa účinnosti tejto smernice (16.4.1993) a počas celej doby

trvania jej platnosti.

Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, súd aplikoval na túto
zmluvu okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníkaupravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súd následne dospel k záveru, že zmluvná podmienka uvedená
v predmetnej zmluve o úvere v článku VIII ods. 4, podľa ktorej dlžníci vyhlasujú, že pri práve na
peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI ods. 2 tejto

zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401
Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý
raz plynúť, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd mal totiž
zato, že takáto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, teda dlžníkov I.. Z obsahu tejto podmienky totiž vyplýva, že predĺžená

premlčacia doba sa týka práva na peňažné plnenie, pričom z charakteru úverovej zmluvy je zrejmé, že
sa jedná predovšetkým o práva veriteľa, a to najmä práva na vrátenie úveru, vrátenie bezdôvodného
obohatenia, prípadne práva na zaplatenie iných sankcií vyplývajúcich zo zmluvy. Dlžníkovi sa týmto
ustanovením predĺžila premlčacia doba pri práve na poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany
veriteľa, čo je v podstate jeho jediné právo na peňažné plnenie vyplývajúce z úverovej zmluvy. Z bežnej
praxe je však zrejmé, že bankové alebo nebankové inštitúcie poskytnú dlžníkom peňažné prostriedky

prakticky hneď pri podpise zmluvy, prípadne vo veľmi krátkej dobe po podpise zmluvy, a z tohto dôvodu
nemá pre dlžníka žiaden význam predĺženie premlčacej doby pri jeho práve na poskytnutie týchto
finančných prostriedkov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že predĺženie premlčacej doby na
10 rokov podľa citovaného zmluvného ustanovenia bolo dojednané výhradne v prospech veriteľa, čím
došlo k značnej nerovnováhe v právach zmluvných strán v neprospech dlžníkov ako spotrebiteľov. Z

týchto dôvodov sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že takáto úprava premlčania pôsobí voči obom
stranám rovnako a v smeruje aj k ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd určil, že vyššie uvedené
zmluvné ustanovenie je neprijateľnou podmienkou.

Vzhľadom k tomu, že neprijateľná podmienka je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení

platnom od 1.4.2004 do 31.12.2007 neplatná, bolo potrebné pri práve veriteľa na vrátenie dlžnej sumy
s úrokmi voči dlžníkom po odstúpení od zmluvy uplatniť zákonnú štvorročnú premlčaciu dobu v zmysle
§ 397 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že z predmetnej zmluvy o úvere vzniká dlžníkom
voči veriteľovi iba jediné právo, a to právo na poskytnutie finančných prostriedkov (článok V zmluvy),
pričom toto právo dlžníkov uspokojí veriteľ obvykle ako bolo vyššie uvedené v krátkej dobe po podpise

zmluvy, a všetky ostatné práva vyplývajúce zo zmluvy patria veriteľovi voči dlžníkom, je pre dlžníkov ako
spotrebiteľov výhodnejšia kratšia trojročná premlčacia lehota upravená v § 101 Občianskeho zákonníka,
ktorou by sa tieto práva veriteľa premlčovali. V súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
platnom od 1.1.2008 súd preto použil pri premlčaní práv veriteľa voči dlžníkom a práv dlžníkov voči
veriteľovi vyplývajúcich z tejto zmluvy ustanovenie o premlčaní podľa § 101 Občianskeho zákonníka,

nakoľko je to na prospech dlžníkov ako spotrebiteľov.

Táto trojročná premlčacia doba začala plynúť voči dlžníkom v súlade s § 349 ods. 1 a § 394
ods. 1 Obchodného zákonníka dňom doručenia odstúpenia od zmluvy, teda 24.8.2006, a uplynula dňa
24.8.2009.

Z upovedomenia o začatí exekúcie súdneho exekútora N. zo dňa 31.10.2007, sp. zn. Ex 2115/07, je však
zrejmé, že veriteľ uplatnil svoje právo voči dlžníkom žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V, v
dôsledku čoho prestala podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba plynúť a táto premlčacia
doba spočívala. Právo veriteľa voči dlžníkom bolo následne priznané v súdnom konaní zmenkovým

platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.3.2007, sp. zn. 1Zm/9/07, ktorý sa stal
právoplatným dňa 24.4.2007, a vykonateľným dňa 7.5.2007. V prípade práv právoplatne priznaných
súdom nezačne v zmysle Obchodného zákonníka plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa,
keď sa malo podľa rozhodnutia súdu plniť tak, ako je to upravené v Občianskom zákonníku, nakoľko
Obchodný zákonník takéto ustanovenie nemá. Obchodný zákonník v § 408 ods. 2 rieši jedine situáciu,

keď bolo právo právoplatne priznané súdom neskôr ako 3 mesiace pred uplynutím premlčacej doby
alebo po jej uplynutí. Z daného ustanovenia je potrebné vyvodiť, že v obchodnoprávnych vzťahoch
právoplatným priznaním práva rozhodnutím súdu nezačne plynúť nová premlčacia doba, ale sa táto
premlčacia doba môže len predĺžiť v prípade ak bolo právo právoplatne priznané súdom neskôr ako
3 mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí. Keďže v danom prípade bolo právo

veriteľa právoplatne priznané skôr ako 3 mesiace pred uplynutím premlčacej doby (24.4.2007), plynutie
premlčaciedoby,ktorápočassúdnehokonaniaspočívala,budeďalejpoprávoplatnostirozhodnutiasúdu
pokračovať, a právo sa premlčí po uplynutí 3 rokov odo dňa, keď začala premlčacia doba plynúť. Právo
veriteľa voči dlžníkom sa teda premlčalo dňa 24.8.2009.Pri práve veriteľa voči žalovanému ako ručiteľovi súd uplatnil zákonnú štvorročnú premlčaciu dobu v
zmysle § 397 Obchodného zákonníka, nakoľko vzťah veriteľa a ručiteľa nie je vzťahom spotrebiteľským,

a nebolo možné v tomto prípade použiť ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom
od 1.1.2008. Premlčacia doba začala voči žalovanému ako ručiteľovi plynúť dňom nasledujúcim po dni,
ktorým dlžníkom uplynula lehota na vrátanie úverových prostriedkov podľa odstúpenia od zmluvy (7 dní
po doručení listu dňa 24.8.2006), teda 1.9.2006, a táto lehota uplynula dňa 1.9.2010.

Právo veriteľa voči žalovanému ako ručiteľovi sa teda premlčalo neskôr ako právo veriteľa voči dlžníkom,
čo je v súlade s § 310 Obchodného zákonníka.

Vzhľadom k tomu, že žalobca uplatnil svoje právo voči žalovanému ako ručiteľovi na súde podaním
žaloby až dňa 18.9.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaný vzniesol námietku
premlčania, súd nemohol v zmysle § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčané právo žalobcovi

priznať, a z tohto dôvodu žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech,
priznal mu súd plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
480 ,- € a trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Martinom Kostrejom, vo výške 1.225,39 €.

Súd priznal advokátovi odmenu za päť úkonov právnej služby:
- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon prevzatia a prípravy
veci odmenu vo výške 237,34 €,
- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon písomného podania

na súd - odpor proti platobnému rozkazu, odmenu vo výške 237,34 €,
- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon písomného podania
na súd - vyjadrenie zo dňa 16.4.2013, odmenu vo výške 237,34 €,
- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon účasti na pojednávaní
dňa 19.4.2013 odmenu vo výške 237,34 €,

- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon účasti na pojednávaní
dňa 17.5.2013 odmenu vo výške 237,34 €.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 2 úkony po 7,63
€ vo výške 15,26 €, a režijný paušál za 3 úkony po 7,81 € vo výške 23,43 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§ 251 ods. 1/.