Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 6, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/263/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213226015
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213226015.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci

žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava,
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Vodná
3, 040 01 Košice, proti žalovanej: W. D., Q. U. XXX XX T. R. Č.. XXX, t.č. na neznámom mieste,
zastúpená opatrovníkom H.. A. D., M. K. Y. E., o zaplatenie 1917,50 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1917,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo
sumy 1917,50 eur od 6.aprála 2013 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 416,34 eur na trovách právneho
zastúpenia a 115 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, to všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu na číslo účtu Z.: Y. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, vedený v UniCredit Bank, a.s.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.decembra 2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 1917,50 eur s príslušenstvom titulom
pohľadávky pozostávajúcej z neuhradených služieb. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.februára
2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo

zistené, že bola odoberaná elektrina bez platnej zmluvy. Žalobca poukázal na ust. § 46 zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike, v zmysle ktorého sa odber bez uzavretej zmluvy považuje za neoprávnený
odber elektriny a v zmysle ktorého je ten, kto neoprávnene odoberal elektrinu, povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. Následne vyčíslil škodu vo výške 1917,50 Eur, ktorú žalovanej vyfakturoval faktúrou
č. XXXXXXX splatnou dňa 5.apríla 2013. Žalovaná dlžnú sumu však neuhradila ani po písomnej výzve
žalobcu zo dňa 14.mája 2013.

Súd v predmetnej veci vydal dňa 27.januára 2014 platobný rozkaz pod č.k. 8Ro/642/2013-12, ktorý však
pre neznámy pobyt žalovanej, nevedel doručiť žalovanej do vlastných rúk, a preto uznesením zo dňa
16.apríla 2015, č.k. 8Ro/642/2013-27 zrušil predmetný platobný rozkaz. Šetrením súdu bolo zistené, že
žalovaná sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, nepodarilo sa zistiť jej súčasný pobyt.

Súd následne uznesením zo dňa 12.mája 2015, č.k. 14C/263/2015 ustanovil žalovanej opatrovníka
v osobe zamestnanca Okresného súdu Galanta, ktorému doručil podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku spolu s procesnými poučeniami vrátane § 120 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku žalobu do vlastných rúk. Opatrovník žalovanej sa k žalobe vyjadril len v tom smere,
že neuznáva nárok a namietol jeho premlčanie a poukázal na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu.Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 6.novembra 2015 v neprítomnosti opatrovníka
žalovanej v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. Súdom ustanovený opatrovník žalovanej sa na
pojednávanie nedostavil, hoci doručenie predvolania na pojednávanie mu bolo riadne vykázané, svoju

neúčasť ospravedlnil. Pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi,
najmä vyúčtovaním náhrady škody (č.l. 5), pokusom o zmier (č.l. 6), Výpočtom škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny (č.l. 7 - 8), Protokolom o zistení neoprávneného odberu (č.l. 9),

fotodokumentáciou (č.l. 10), výsledkami odpočtu elektromera (č.l. 41 - 42), výpisom z listu vlastníctva č.
40 (43), informáciou o integrovanej cene (č.l. 44 - 47), náklady so zisťovaním neoprávneného odberu
(č.l. 48).

Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Ďalej krátkou cestou predložil súdu
listinné doklady, ktoré súd oboznámil, a to: výsledky odpočtu elektromera, výpis z listu vlastníctva č. 40,

informáciou o integrovanej cene, náklady so zisťovaním neoprávneného odberu.

Súd zistil nasledujúci skutkový stav. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č.
XXXXXX súd zistil, že žalovaná neoprávnene odoberala energiu, keď na odbernom mieste: XXXX XXX
XXX, kontrolou dňa 18.februára 2013 bolo zistené, že elektromer zaznamenával spotrebu bez platnej

zmluvy. Uvedený protokol podpísala týmto dňom aj žalovaná.
V dôsledku uvedeného neoprávneného odberu bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 1917,50
eur. Žalobca si na túto sumu vystavil riadne vyúčtovanie náhrady škody (č.l. 5) dňa 21.marca 2013 so
splatnosťou dňa 5.apríla 2013, ktorú však žalovaná neuhradila.

Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny
je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,

Podľa ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je

ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

Podľa ust. § 1 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania
neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa
odseku 2.

Podľa ust. § 2 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, cena neoprávnene
odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely

pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím

platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektrinyv domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy

cenovým rozhodnutím platných počas trvania.

Podľa ust. § 3 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ak odberateľ nemá
uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej

sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu
určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti
elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre
príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre
napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

Podľa ust. § 4 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, celková spotreba
elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby
neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom
dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného

odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po
vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného
meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

Podľa ust. § 5 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa

ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri
neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu
alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak
odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do
52 kV, sa vypočíta tak, že

a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

Podľa ust. § 6 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri
neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s
napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak

a)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín
za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,

b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený
odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola

zistená denná doba využitia dlhšia.

Podľa ust. § 7 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, k škode vypočítanej
podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s

odstránením neoprávneného odberu elektriny.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba je v

celom rozsahu dôvodná. S poukazom na vyššie zistené skutočnosti ako aj vyššie citované zákonné
ustanovenia,súdvykonanýmdokazovanímdospelkzáveru,žežalobcavpriebehukonaniajednoznačne
preukázal, že žalovaná mu spôsobila škodu v dôsledku neoprávneného odberu elektriny. Žalovaná
nemalasožalobcomvrozporesustanovením§46ods.1zákonač.251/2012Z.z.oenergetike,uzavretú
zmluvu, pričom bol nameraný odber elektriny. Žalobca následne vyúčtoval vzniknutú škodu vyúčtovaním

náhrady škody, žalovaná však svoj dlh doposiaľ nesplnila.

Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil skutočnú škodu zistenú na základe spoľahlivých podkladov,
pričom pri výpočte výšky škody vychádzal zo stavov elektromera žalovanej nainštalovaného
na odbernom mieste v technicky zodpovedajúcom stave. Žalobca celkový objem neoprávnene

spotrebovanej elektriny v období od 27.marca 2011 do 18.februára 2013 vo výške 12,240 kWh vynásobil
cenou platnou v rozhodnom období rokov 2011 a 2012 podľa cenníkov pre domácnosti schválených
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví s celkovou spotrebou elektriny počas trvania neoprávneného
odberu 8506 kWh v sume 1722,32 eur a náklady žalobcu v zmysle § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky, č. 292/2012 Z.z. za vykonanú kontrolu v sume 41,43 eur, kedy

bol zistený neoprávnený odber, ktorý potom vyčíslili podľa vnútropodnikovej kalkulácie (č.l. 7 a 8) a
súčasne k výške škody pripočítal DPH. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd dospel k záveru že žalobcovi
vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie dlžnej sumy 1917,50 eur. Žalobca sa svojho práva domáhal
podaním žaloby na súd dôvodne a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd zaviazal žalovanú na
úhradu žalovanej sumy vyčíslenej v žalobe a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vzhľadom k tomu,

že žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry v zákonnej výške.

Čo do vznesenia námietky premlčania opatrovníkom žalovanej, túto súd nezistil, nakoľko k
neoprávnenému odberu došlo od 27.marca 2011 do 18.februára 2013, pričom žaloba bola podaná včas,

23.decembra 2013. Súd bral ohľad aj na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, pričom nevzhliadol
žiadne skryté poplatky vo vyúčtovaní, resp. iné nedostatky pri uplatnení žalobného návrhu.

Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd preto
o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech,
preto mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 416,34 eur (za 3 úkony právnej služby
- prevzatie a príprava veci, podanie žaloby a účasť na pojednávaní po 81,33 eur; 2x režijný paušál po

7,81; 1x režijný paušál po 8,39; DPH 20%; náhrada cestovného v sume 23,03 eur a náhradu za stratu
času v sume 55,92 eur) a náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 115 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).