Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200813
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200813.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov

senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci navrhovateľa: Kaufland Slovenská
republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, práv. zast.: PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3,
Bratislava proti odporcovi Regionálna veterinárna a potravinová správa Spišská Nová Ves, Duklianska
46, Spišská Nová Ves, práv. zast.: JUDr. Marcel Kohút, advokát, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, v konaní
o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 07.07.2015, doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 08.07.2015 sa navrhovateľ
domáhal, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na
ochranu súkromia vo veci kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa dňa 13.06.2015. Súčasne sa v
druhom a treťom odseku petitu návrhu domáhal, aby súd zakázal odporcovi najmä používať podklady a
dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa dňa 13.06.2015 v ďalšom konaní
a aj používať akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves, a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly

voči navrhovateľovi, a aby odporca bol súdom zaviazaný na povinnosť obnoviť stav pred nezákonným
zásahom, t.j. úplne zničiť všetky podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch
navrhovateľa dňa 13.06.2015, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho návrhu navrhovateľ argumentoval nasledovne:
Dňa 13.06.2015 odporca vykonal úradnú kontrolu potravín v prevádzke navrhovateľa na ulici Duklianska
19, Spišská Nová Ves. Kontrola bola vykonaná podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 152/1995 Z.z. o

potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Odporca vyhotovil z kontroly Záznam o
úradnej kontrole potravín č. Q.. Argumentoval, že vzhľadom na to, že mal závažné pochybnosti ohľadom
zákonnosti vykonania kontroly, tak dňa 23.06.2015 podal u odporcu sťažnosť podľa § 3 ods. 1 zákona
č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov proti kontrole, pričom odporca do podania
návrhu na sťažnosť navrhovateľa neodpovedal.

Ďalej odporca argumentoval nasledovne:

„Slovenská republika ratifikovaním Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) prevzala záväzok, že Dohovor bude priamo uplatňovať ako svoju internú právnu prax. Z
uvedeného dôvodu sú všetky národné orgány, vrátane RVPS, povinné vykonávať svoje právomoci
v súlade s Dohovorom a rešpektovať všetky práva a podmienky ich obmedzenia, ktoré priznávaDohovor príslušným subjektom. Ak nie je táto povinnosť splnená, tak odmietnutie postupovať v súlade
s Dohovorom je porušením článku 1 Dohovoru Slovenskou republikou, v zmysle ktorého „Vysoké
zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v Hlave I

tohto Dohovoru“. Z dôvodov uvedených nižšie je Žalobca presvedčený a ďalej v tejto žalobe preukazuje,
že Kontrola vykonaná RVPS sa uskutočnila v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, najmä v
rozpore s článkom 8 (právo na ochranu súkromia) Dohovoru, čím bol Žalobca ukrátený na svojich
právachaprávomchránenýchzáujmochatentostavjemožnéodstrániťlenprostredníctvomrozhodnutia
súdu podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“). Zákon umožňuje RVPS vykonávať kontroly podnikateľských
priestorov Žalobcu. Obdobné oprávnenia majú aj iné štátne orgány, napríklad Protimonopolný úrad
Slovenskej republiky, ktorý takisto vykonáva vyšetrovania v podnikateľských priestoroch príslušných
podnikateľov (pri vykonaní inšpekcie podľa zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže
v znení neskorších predpisov). Žalobca je preto presvedčený, že závery Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúce sa ochrany práv podľa článku 8 Dohovoru, ktoré boli vyslovené

v súvislosti s konaniami v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, sa majú analogicky aplikovať aj na
Kontrolu. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že v oboch prípadoch môžu príslušné orgány - teda
RVPS, ako aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky - udeľovať veľmi vysoké pokuty. RVPS môže
udeliť pokuty za iné správne delikty podľa § 28 ods. 1 až ods. 4 Zákona v sume od 1.000,- eur
do 500.000,- eur, podľa § 28 ods. 7 Zákona môže RVPS udeliť pokutu v sume od 1.000,- eur do

1.000.000,- eur a podľa § 28 ods. 8 Zákona môže RVPS udeliť pokutu vo výške od 1.000.000,- eur
do 5.000.000,- eur. Minimálnu pokutu vo výške 1.000.000,- eur tak môže RVPS udeliť už aj za úplne
banálne pochybenie, akým by napríklad mohol byť predaj trvanlivej potraviny s dlhou dobou minimálnej
trvanlivosti (napríklad konzervované potraviny) 1 deň po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti. Dohovor
upravuje právo na ochranu súkromia v článku 8 Dohovoru, ktorým ustanovuje: „(1) Každý má právo

na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.[…]“. Žalobca
si je vedomý, že právo na ochranu súkromia sa na právnické osoby neaplikuje v celej jeho šírke.
Zároveň však Žalobca odkazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „Ústavný súd“), ako aj ESĽP, v zmysle ktorej oba súdy uznávajú, že právnické osoby sú nositeľmi
práva na nedotknuteľnosť obydlia (t.j. priestory sídla právnickej osoby, priestory pobočiek právnickej

osoby a ďalšie podnikateľské priestory): „Ústavný súd v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva […], ako aj na základe svojej judikatúry […] uznáva právnické osoby za nositeľov práva
na nedotknuteľnosť obydlia - podnikateľských priestorov.” Vo všeobecnosti platí, že právo na ochranu
súkromia (resp. nedotknuteľnosť obydlia) bráni štátnym orgánom zasahovať akýmkoľvek spôsobom do
tohto práva, s výnimkou stanovenou v článku 8 ods. 2 Dohovoru, ktorý ustanovuje, že zásah štátneho

orgánu je možný len: (a) keď je to v súlade so zákonom; a (b) je to nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky; alebo ochrany práv a slobôd
iných. ESĽP vo svojej rozhodovacej praxi ďalej špecifikoval podmienky vyššie uvedenej výnimky, po
splnení ktorých môže kontrolný orgán zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby. Podľa ESĽP musí

zásah: (i) byť v súlade s právom, (ii) sledovať legitímny cieľ; a (iii) byť nevyhnutný v demokratickej
spoločnosti. Na to, aby kontrolný orgán mohol v rámci inšpekcie zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej
osoby musia byť súčasne splnené všetky tri kritéria uvedené pod bodmi (i) až (iii) vyššie. V tomto prípade
všakmožnokonštatovaťlento,žeKontrolamázákladvZákoneasledujelegitímnycieľ,atedasplnenýje
bod(i)a(ii)vyššie.Žalobcatvrdí,žepokiaľideootázku,čiKontrolaaspôsobjejvykonaniajenevyhnutná

v demokratickej spoločnosti (bod (iii) vyššie), odpoveď musí byť záporná, t.j. toto kritérium nie je v danom
prípade zjavne splnené. Z dôvodov uvedených nižšie Žalobca tvrdí, že počas Kontroly bolo porušené
právo Žalobcu na ochranu súkromia (konkrétne nedotknuteľnosť obydlia). Bolo tým preto porušené
právo Žalobcu podľa čl. 8 Dohovoru, resp. podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“).
Nevyhnutnosť v demokratickej spoločnosti: ESĽP sa vyjadril, že (ohľadne výnimky stanovenej v článku 8

ods. 2 Dohovoru) podmienka podľa bodu (iii) vyššie (teda: byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti)
nie je splnená ak „príslušná legislatíva a postup pri výkone inšpekcie neposkytujú dostatočné a efektívne
záruky voči jej zneužitiu“. Zásah kontrolného orgánu nemôže byť v súlade s článkom 8 Dohovoru
najmä v prípade, kedy: (a) bola inšpekcia uskutočňovaná bez predchádzajúceho príkazu vydaného
sudcom; (b) kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadom kontroly (kontrolný orgán mal

výlučné právo určiť vhodnosť vykonania inšpekcie, počet, trvanie a rozsah inšpekcií); a (c) počas
výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá tretia osoba. Vyššie uvedené požiadavky vyslovil ESĽP v
prípade Q. C. M. T. H. v. G., zo dňa 16. apríla 2002. Vo vzťahu k týmto požiadavkám uvádza Žalobca
nasledovné: Inšpekcia uskutočňovaná bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom: Žalobca vprvom rade podotýka, že si je vedomý, že Zákon nevyžaduje na výkon Kontroly zo strany RVPS
predchádzajúci príkaz zo strany súdu. V prípade L. X. a.s. proti G. J. však ESĽP vyslovil, že tam,
kde vnútroštátne právo oprávňuje správne orgány k vykonaniu prehliadky bez súdneho príkazu je

nevyhnutnévždyvenovaťmimoriadnupozornosťtomu,čiboliposkytnutéprimeranéadostatočnézáruky
proti zneužitiu tohto oprávnenia. Žalobca tvrdí, že v tomto prípade Kontroly nemal poskytnuté primerané
a dostatočné záruky proti jej zneužitiu. Široká právomoc kontrolného orgánu ohľadom kontroly: V
prípade Kontroly Zákon nelimituje kompetencie RVPS žiadnym jasne stanoveným rámcom a/alebo
cieľom, ktorý sa má Kontrolou dosiahnuť. RVPS v tomto prípade disponoval veľmi širokou právomocou

ohľadom Kontroly a mal výlučné právo určiť vhodnosť vykonania Kontroly, jej rozsah, zameranie, trvanie
(atď.). Žalobca nemal žiaden prostriedok, ktorým by mohol zákonnosť a primeranosť priebehu Kontroly
kontrolovať. Žalobca je presvedčený, že situácia v ktorej RVPS disponuje neohraničenou možnosťou
preskúmať akýkoľvek ľubovoľne určený aspekt súkromia príslušnej kontrolovanej osoby (a teda by mala
prístup do úplne celého súkromia kontrolovanej osoby) je v rozpore s požiadavkou nevyhnutnosti v
demokratickej spoločnosti. Nevyhnutným predpokladom zachovania a rešpektovania práva na súkromie

kontrolovanej osoby je predchádzajúce vymedzenie rozsahu príslušného zásahu do súkromia. Žalobca
je presvedčený, že požiadavka na vydanie predchádzajúceho príkazu/poverenia (bez ohľadu na to či
súdom alebo aj samotným orgánom verejnej moci pri zachovaní možnosti jeho súdneho prieskumu)
na zásah orgánu verejnej moci do práva na súkromie v zmysle článku 8 Dohovoru, nepredstavuje len
formálnu požiadavku, ale má skutočný praktický význam pri kontrole zákonnosti a primeranosti kontrol.

V akomkoľvek prípadnom príkaze alebo poverení na takýto zásah (v tomto prípade Kontroly) by mal byť
jednoznačne identifikovaný rozsah príslušného šetrenia/kontroly/zásahu orgánu verejnej moci do práva
na súkromie, t.j. skutočnosti na ktoré sa má orgán verejnej moci zamerať a ktoré tak vytvárajú hranice
pre úkon a činnosť orgánu verejnej moci pri takomto úkone. Zisťovanie akýchkoľvek iných skutočností
alebo informácií než tých, ktoré sú vymedzené v príslušnom predchádzajúcom príkaze/poverení bude

potom predstavovať nezákonný zásah orgánu verejnej moci do práva na súkromie garantovaného v
článku 8 Dohovoru. Žalobca zdôrazňuje, že v tomto prípade oprávnenie RVPS vykonať Kontrolu nebolo
nijakým spôsobom konkretizované, napríklad tak, že by bol vopred stanovený rozsah Kontroly. V tomto
prípade totiž neexistoval žiadny predchádzajúci príkaz alebo poverenie (či už súdu alebo čo i len
príslušného správneho orgánu či vedúceho RVPS), ktoré by konkretizovalo a zároveň aj vymedzovalo

rozsah Kontroly. Žalobca preto nemal možnosť si nijako overiť predmet Kontroly či už pri jej zahájení a
ani počas jej priebehu. Žalobca tak nemal žiadnu možnosť kontrolovať zákonný rámec Kontroly a ani
jej primeranosť. RVPS síce v Zázname uviedla ciele Kontroly, tieto ciele však nevyplývajú zo žiadneho
poverenia alebo iného aktu, ktorý by bol vydaný pred samotnou Kontrolou a ktorý by bol daný Žalobcovi
pred začatím Kontroly. Ako mohol Žalobca kontrolovať, či RVPS počas Kontroly neprekročila rozsah

Kontroly? RVPS sa jednoducho počas Kontroly mohla rozhodnúť, že skontroluje ďalšie ciele a tieto
ciele jednoducho doplniť do Záznamu, ktorý sama pripravovala a spísala po vykonaní Kontroly. Navyše
Žalobca zdôrazňuje, že Záznam sa v cieli 8. - Kontrola na zverejnenie „zoznamu prevádzkovateľov“, v
ktorom je uvedený percentuálny podiel výrobkov vyrobených v Slovenskej republike z celkovej ponuky
- odvoláva na konkrétne usmernenie do Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky

(ďalej len „ŠVPS“). Toto usmernenie však nebolo žalobcovi pred vykonaním Kontroly predložené!
Žalobca teda v tomto prípade nemal možnosť skontrolovať či RVPS náhodou neprekračuje alebo
nemení príslušné usmernenie ŠVPS. Preto je zjavné, že Kontrola bola už od počiatku sama o sebe
nezákonná - v rozpore s čl. 8 Dohovoru, resp. v rozpore s čl. 16 Ústavy. Nebola prítomná tretia osoba:
Požiadavka na prítomnosť tretej osoby vyslovená ESĽP v súvislosti so zásahom orgánov verejnej

moci do práva na súkromie, takisto nemôže byť vnímaná iba ako formálna požiadavka. Podstatou
tejto požiadavky je poskytnúť príslušnej osobe, do súkromia ktorej zasahuje orgán verejnej moci,
určité záruky, aby príslušný orgán verejnej moci nevykonával takýto zásah svojvoľne. Prítomnosť tretej
osoby je navyše nepochybne dôležitá aj z psychologického hľadiska, pretože poskytuje kontrolovanej
osobe určitú oporu voči zásahu orgánu verejnej moci do jej súkromia v tom smere, že kontrolovaná

osoba nemusí čeliť osamotená zásahu orgánu verejnej moci do jej súkromia. Pri Kontrole však nebola
prítomná žiadna nezávislá tretia osoba, ktorá by kontrolovala zákonný priebeh Kontroly. Žalobca bol
tak pri výkone Kontroly úplne osamotený voči RVPS, ktorá prevyšovala Žalobcu z hľadiska svojich
právomoci, ale aj počtom a odbornosťou inšpektorov (Kontrolu vykonali až 4 inšpektori). Akékoľvek
efektívne záruky, aby RVPS počas Kontroly nezneužila svoje právomoci a neporušila práva spoločnosti

Kaufland na ochranu súkromia (konkrétne nedotknuteľnosť obydlia) podľa čl. 8 Dohovoru, resp. podľa čl.
16 Ústavy Slovenskej republiky v tomto prípade úplne absentujú! Judikatúra Súdneho dvora Európskej
únie: Žalobca podporne odkazuje aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“),
ktorý sa vyššie uvedenej problematike opakovane venoval, a ktorá vyššie uvedené tvrdenia Žalobcu(založené najmä na judikatúre ESĽP) potvrdzuje. Vo vzťahu k ochrane súkromia SDEÚ vyslovil, že:
„požiadavka ochrany pred svojvoľnou alebo neprimeranou intervenciou zo strany verejných orgánov
do sféry súkromných aktivít právnickej osoby tvorí všeobecnú zásadu práva EÚ. Táto zásada bola

zakotvená v článku 7 Charty základných práv Európskej únie […], podľa ktorej “každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie. Ak Komisia vykonáva
inšpekciu v priestoroch podnikateľa […], je povinná obmedziť svoj prieskum na činnosti spomenutého
podnikateľa, ktoré sa týkajú odvetví uvedených v rozhodnutí nariaďujúcom inšpekciu, pričom adekvátne
tomu, ak po prehliadke zistí, že dokument alebo iný nosič informácie sa netýka spomenutých činností,

nesmie dokument alebo iný nosič informácie použiť pre účely svojho vyšetrovania. Ak by Komisia
nepodliehala uvedenému obmedzeniu, mala by v praxi možnosť vždy keď disponuje nepriamym
dôkazom nasvedčujúcim tomu, že podnikateľ porušil pravidlá hospodárskej súťaže v konkrétnej oblasti
svojich činností, vykonávať kontrolu ohľadom všetkých takých činností s primárnym cieľom odhaliť
akékoľvekporušeniespomenutýchpravidiel,ktoréhosamoholspomenutýpodnikateľdopustiť.Uvedené
je nezlučiteľné s ochranou sféry súkromnej činnosti právnických osôb, ktorá je zaručená ako základné

právo v demokratickej spoločnosti.“ SDEÚ v týchto rozhodnutia formuloval svoje závery v súvislosti so
vzťahom, ktorý sa riadil právom Európskej únie a vychádzal z princípov práva Európskej únie. Žalobca
však tvrdí, že vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, na charakter Slovenskej
republiky ako právneho a demokratického štátu v zmysle čl. 1 a čl. 2 Ústavy, ako aj na vyššie uvedené
ustanovenia Ústavy (najmä čl. 16 a 50) a Dohovoru (najmä čl. 6 a 8), musia byť tieto princípy analogicky

a v rovnakom rozsahu aplikovateľné aj na vnútroštátne konania, t.j. aj na Kontrolu. Porušenie práv
žalobcu: Z dôvodov uvedených vyššie Žalobca tvrdí, že Kontrolou bolo porušené právo Žalobcu na
ochranu súkromia (konkrétne nedotknuteľnosť obydlia) podľa čl. 8 Dohovoru, resp. podľa čl. 16 Ústavy.
Žalobca sa obáva, že RVPS sa prostredníctvom Kontroly snaží „loviť“ akékoľvek potenciálne porušenie
Zákona bez toho, aby malo primerané podklady alebo dôkazy odôvodňujúce podozrenie, že Žalobca

porušil Zákon. V tejto súvislosti si dovoľujeme zdôrazniť, že Kontrola predstavovala v poradí už 9-
tu kontrolu podľa Zákona namierenú voči Žalobcovi (prevádzke Spišská Nová Ves) od 01.01.2015
(celkovo RVPS viedla za posledných 12 mesiacov proti Žalobcovi (prevádzke Spišská Nová Ves) už 24
kontrol). V tejto súvislosti spoločnosť Kaufland zdôrazňuje, že z celkového počtu 24 kontrol len 6 kontrol
skončilo so zisteniami naznačujúcimi možné porušenie Zákona. Dokonca z počtu 9 kontrol vykonaných

od 01.01.2015 len 3 kontroly skončili so zisteniami naznačujúcimi možné porušenie Zákona.“

Žalobca v závere svojho návrhu odôvodňoval prípustnosť návrhu na nezákonný zásah, a teda
vyčerpanie opravných prostriedkov a tiež dodržanie lehoty na podanie návrhu. Súčasne si uplatnil právo
na náhradu trov konania, trov právneho zastúpenia.

K návrhu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným súdu 14.08.2015, v ktorom
uviedol svoje stanovisko takto:
„Zákon NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o
potravinách“) ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín, manipuláciu

s nimi aj umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu
potravín. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách povinní
na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja, dodržiavať
požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. V zmysle zákona o potravinách ten,
kto predáva potraviny, zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín a má povinnosť na

všetkých stupňoch, teda aj na stupni maloobchodu dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Hlavným cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne
ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. Prevádzkovatelia potravinárskych
podnikov, ktoré riadia, sú v zmysle platnej potravinovej legislatívy povinní nielen zabezpečiť, aby
potraviny spĺňali požiadavky zákona o potravinách, ale aj overovať, či sa také požiadavky plnia. Účelom

zákona o potravinách je upraviť a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku (ďalej len
„prevádzkovateľ“) v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín,
b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov
úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov (§ 1 ods. 1 zákona o potravinách). Úradná
kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti

určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme
určenýmvosobitnompredpiseaoboznámiťsnimiprevádzkovateľa,ktorýmámožnosťzaujaťstanovisko
k jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného
stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade, ak dôjde k záveru, žeprotiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových
podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným
vo všeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení

pokuty. Zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín majú rozsah svojich oprávnení presne určený v
§ 20 zákona o potravinách. Nemôžu ísť nad rámec týchto činností a v mene regionálnej veterinárnej a
potravinovejsprávyrozhodnúťozačatísprávnehokonania.Takétorozhodnutieprislúchaibasamotnému
správnemu orgánu a v jej mene konajúcemu štatutárnemu orgánu.“

Odporca ďalej citujúc ustanovenia § 18 zákona o potravinách uviedol:
„Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách
uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a
predpisov o zdraví zvierať a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES)
č. 882/2004“). Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a

krmivové právo a predpisy o zdraví zvierať a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či
prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky
tohto práva a týchto predpisov. Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. Tiež je potrebné,
aby frekvencia úradných kontrol bola pravidelná a úmerná riziku, berúc pritom do úvahy výsledky
kontrol, ktoré vykonali prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín v rámci programov kontroly na základe

HACCP alebo v rámci programov zabezpečenia kvality, ak sú tieto programy navrhnuté tak, aby spĺňali
požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.
Je potrebné, aby sa v prípade podozrenia z nedodržania predpisov vykonávali kontroly ad hoc. Je
potrebné, aby ďalšie kontroly ad hoc vykonávali kedykoľvek, a to aj v prípade, keď neexistuje podozrenie
z nedodržania predpisov.“

Odporca citujúc ustanovenia čl. 2 ods. 1, 7, čl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 4 ods. 1 a 2 písm. g), čl. 9 ods.
1 až 3, čl. 10 ods. 1., čl. 54 ods. 1, 2, 3, čl. 55 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie
dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierať a o starostlivosti o zvieratá

v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 882/2004“) k tvrdeniu navrhovateľa, že predmetná kontrola
nebola vykonaná v súlade s čl. 8 Dohovoru uviedol:
„Podľa názoru správneho orgánu uvedený výklad ide zásadne nad rámec čl. 6 a 8 Dohovoru. Správny
orgán poukazuje na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez
predchádzajúceho ohlásenia (čl. 3 ods. 2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004

z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania
potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá podľa
ktorého „Úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých
prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín
potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať aj ad hoc.“, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu

ďalšieho orgánu (samozrejme vo frekvenciách stanovených určeným spôsobom), s vymedzeným
oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo
prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny
vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. (§ 20 ods. 8 zákona o potravinách, čl. 3 ods.
1 až 3, čl. 4 a čl. 10 ods. 2 písm. a) až i) Nariadenia (ES) č. 882/2004). Podľa čl. 3 ods. 8 Nariadenia

(ES) č. 178/2002 „umiestnenie na trhu“ znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na
účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo
nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na
trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti,
ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu

potravín. Navyše, z charakteru vykonávanej činnosti vyplýva, že predaj potravín nie je možné vykonávať
beztohto,abydonejnemaliprístupspotrebitelia.Dohovoroochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,
priznáva práva fyzickým osobám aj právnickým osobám. „Pod ochranou Dohovoru spadajú práva
každého jednotlivca nachádzajúceho sa na území zmluvného štátu a podliehajúceho jeho jurisdikcii.
Adresátmi ustanovení Dohovoru tak môžu byť občania signatárskych štátov, ale aj cudzinci a utečenci,

prípadne osoby bez štátnej príslušnosti. Právnické osoby sa môžu dovolávať ustanovení Dohovoru v
obmedzenom rozsahu, ich pôsobnosť je odvodená od povahy oprávnenia zakotveného v konkrétnom
ustanovení (Šišková: Dimenze ochrany lidských práv..., s. 113-115). Podľa názoru správneho orgánu
vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na povahu oprávnenia, právnická osoba sa nemôžedovolávať napríklad práva na rodinný a súkromný život, práva na uzatvorenie manželstva, práva na
vzdelanie a práva na slobodné voľby. Práve čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, na ktorý sa žalobca odvoláva, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života právnickej

osobe zaručovať nemôže, keďže výkon tohto práva by bol irelevantný. Oprávnenie orgánu úradnej
kontroly potravín vstupovať do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých
sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, mu prináleží z osobitného
právneho predpisu, ktorým je zákon o potravinách, a preto orgán úradnej kontroly potravín nepotrebuje
schválenie kontroly žiadnym nezávislým orgánom vopred, je to nemožné z právneho aj z praktického

hľadiska. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že vykonávanie úradných kontrol vykonáva v
rámci svojho pôsobenia RVPS prostredníctvom inšpektorov a ich vykonávaním nemohlo byť porušené
právo žalobcu na súkromie. Je nepochybné, že prevádzkareň, kde sú na trh umiestňované potraviny
s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za obydlie s garantovanou
ochranou súkromia a nedotknuteľnosti. Takýto výklad by išiel nepochybne nad rámec dikcie čl. 8
Dohovoru.Kebytomutakbolo,každýspotrebiteľbyužvstupomdoprevádzkarnezasiaholdosúkromiaa

nedotknuteľnosti žalobcu, čo by bolo v rozpore so samotným účelom ním vykonávanej činnosti, ktorou je
predaj potravín. Kontroly sa vykonávajú neohlásené. Orgán úradnej kontroly potravín vykonáva úradné
kontroly potravín vždy s cieľom ochrany života a zdravia ľudí a zvierat a ochrany spotrebiteľa. K vyššie
uvedenému udávame, že žalobca uvádza len všeobecné frázy, pričom absolútne v žalobe neuvádza, v
čombymalspočívaťrozporsčl.8Dohovoruavakýchprávachmalbyťukrátený.Ktomupodotýkame,že

v žiadnych právach ukrátený nebol, príslušný orgán postupoval v súlade so zákonom a v jeho medziach.
Pokiaľ ide o výpočet výšky pokút v bode 13/žaloby, musíme podotknúť, že tvrdenia žalobcu o tom, že
príslušný orgán je oprávnený udeliť pokutu aj za banálne pochybenie sú tendenčné a zavádzajúce,
pretože pokuty vo výške od 1 mil. do 5 mil. eur príslušný orgán ukladá až po splnení podmienok podľa §
28 ods. 8 zákona o potravinách, t.z. musí dôjsť k dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré

bola uložená pokuta podľa odseku 7, teda ide o dvojité opakované porušenie zákona.“

Odporca ďalej citujúc ustanovenia § 28 ods. 1 až 9 zákona o potravinách k námietke žalobcu týkajúcej
sa rozporu zásahu kontrolného orgánu s čl. 8 Dohovoru ďalej uviedol, že „zásah prvostupňového
správneho orgánu bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej

spoločnosti. V prípade úradnej kontroly potravín sa nevyžaduje príkaz sudcu na jej vykonanie. Inšpektori
pri výkone kontroly postupovali v zmysle oprávnení daných zákonom. Nezákonnosť postupu RVPS
Spišská Nová Ves vidí žalobca v tom, že kontrola nebola vykonaná v súlade s článkom 8 Dohovoru,
ktorý zaručuje právo na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia, pričom štátny orgán nemôže do
tohto práva zasahovať akýmkoľvek svojvoľným a nekontrolovateľným spôsobom - iba ak je to v súlade

so zákonom a je to v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu
krajiny, predchádzaniu nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky, ochrany práv a slobôd.
Inšpekcia bola uskutočnená bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom alebo iným nezávislým
orgánom, pri kontrole nebola prítomná žiadna nezávislá tretia osoba. Uvedený výklad ide zásadne
nad rámec čl. 6 a čl. 8 Dohovoru. RVPS Spišská Nová Ves poukazuje na jednoznačne vymedzené

zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek
povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu (samozrejme vo frekvenciách stanovených určeným spôsobom), s
vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom
čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v
ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Prevádzkareň, v ktorej

sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a
nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany
spotrebiteľa na trhu potravín. Navyše, z charakteru vykonávanej činnosti vyplýva, že predaj potravín
nie je možné vykonávať bez toho, aby do prevádzkarne nemali prístup spotrebitelia. Úradné kontroly
sú vykonávané v súlade s čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov. Kontrolu potravín vykonáva kontrolný orgán z vlastného podnetu, v zmysle vopred
schválených harmonogramov kontrol, alebo z podnetu tretej osoby. Pri kontrole neboli žiadne práva
účastníka konania na ochranu súkromia a ochranu práva na spravodlivý proces porušené ani dotknuté.
Kontrolný orgán pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahoval do súkromnej sféry účastníka
konania (napr. nezákonnou prehliadkou kancelárií, kontrolu pošty alebo emailov a podobne), ale len

vykonával kontrolu potravín podľa zákona o potravinách. Orgán kontroly postupoval v danom prípade
zákonným spôsobom v rozsahu svojej pôsobnosti. Kontrolné činnosti, ktoré vykonáva sú logickým a
zákonným dôsledkom jeho postupu s cieľom zistiť, či právnická osoba dodržiava predpisy potravinového
práva. Je jasné a nesporné, že sa o nezákonný zásah contra legem nejedná. Príslušný orgán postupovalv súlade so zákonom sledujúc cieľ ochrany zdravia ľudí a ochrany práv spotrebiteľa, pričom úradné
kontroly potravín sú legitímnym nástrojom kontroly na vnútornom trhu a sú v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné.“

V závere svojho vyjadrenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktoré sa viedlo pod
sp.zn. 2S 245/2014-165, a v závere vyjadrenia k sťažnosti na výkon kontroly vykonanou odporcom
dňa 13.06.2015 v prevádzke Kaufland SR v.o.s., Duklianska ulica, Spišská Nová Ves uviedol, že bola
táto sťažnosť navrhovateľa písomne doručená odporcovi 26.06.2015 a zaevidovaná pod č. XXX/XXXX.

Uvedená sťažnosť bola zaslaná na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR Bratislava k riešeniu
v súlade so zákonom č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi
Štátna veterinárna a potravinová správa SR Bratislava zaslala odpoveď zo dňa 16.07.2015 pod č.
spisu XX/XXXX/XXXX v stanovenej lehote. Preto podľa odporcu z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
navrhovateľovi bolo odpovedané vo vzťahu k predmetu sťažnosti a nie tak, ako je uvedené v návrhu
navrhovateľa.

Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je upravené v Občianskom
súdnom poriadku v piatej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Súd preto podľa ustanovení § 250v O.s.p. preskúmal zásah odporcu tvrdený navrhovateľom a

po oboznámení sa s obsahom návrhu, obsahom vyjadrenia odporcu a obsahom predloženého
administratívneho spisu odporcu, po vypočutí účastníkov konania zistil tento skutkový stav.

Zo Záznamu z úradnej kontroly potravín č. Q. zo dňa 13.06.2015 vyplýva, že odporca vykonal u
navrhovateľa podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona kontrolu dňa 13.06.2015 v čase od 8:00 hod.

do 13:00 hod.. Kontrolu vykonali D.. T.Á. B., F.. T. Z., F.. A. B. a D.. B. I., zamestnanci odporcu.
Kontrolovaným subjektom bola prevádzka navrhovateľa s miestom vykonania kontroly Supermarket
Kaufland SR v.o.s., Duklianska 19, Spišská Nová Ves. Účelom kontroly bola plánovaná kontrola
zameraná na plnenie ustanovení zákona a cielená kontrola zameraná na plnenie ustanovení zákona
vykonaná mimo pracovnej doby CS č. XXX. Súčasťou kontroly bola kontrola dokladov potrebných

na výkon činností, kontrola osobnej a prevádzkovej hygieny, dodržiavanie hygienických predpisov pri
skladovaní, pri manipulácii a predaji potravín, kontrola predaja potravín (označovanie potravín, balenie
potravín, dodržiavanie dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, kontrola nápojov - prítomnosť
vločiek zlata...), kontrola vysledovateľnosti potravín, rýchly výstražný systém, politika kvality EÚ a
kontrola na zverejnenie „zoznamu prevádzkovateľov“, v ktorom je uvedený percentuálny podiel výrobkov

vyrobených v Slovenskej republike z celkovej ponuky - Usmernenie ŠVPS SR č. XXXX/XXXX-XXX zo
dňa 17.09.2013.

Z tohto záznamu súčasne vyplýva, že pri kontrole bola prítomná p. D. O., vedúca oddelenia potravín,
ako osoba, ktorá sa zúčastnila kontroly, ktorá bola oprávnená konať za kontrolovaný subjekt a ktorá

do záznamu uviedla, že „k záznamu sa vyjadríme v zákone stanovenej lehote“. Predmetný záznam
obsahuje text, že ak oboznámená osoba, ktorá sa zúčastnila kontroly, nie je oprávnená konať za
kontrolovaný subjekt, je povinná bezodkladne informovať o možných opatreniach osobu oprávnenú
konať za kontrolovaný subjekt. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporcovi bolo takéto oznámenie
doručené.

Podľa ust. § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie
je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú

alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa ust. § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia
uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného
verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.

Podľa ust. § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol aleboje nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ust. § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze
pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Podľa ust. § 250v ods. 5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

Podľa ust. § 250v ods. 6 O.s.p. súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň
rozhodne o trovách konania.

Podľa ust. § 250v ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa ust. § 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy
tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov v § 1 - účel a rozsah zákona v odseku
1 upravuje, že tento zákon ustanovuje
a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a
ochrany spotrebiteľa na trhu potravín,
b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám,

c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov.

Zákon o potravinách ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín,
manipuláciu s nimi, aj umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa
na trhu práce. Zároveň ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín,

manipuláciu s nimi, aj ich umiestnenie na trhu v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany
spotrebiteľa na trhu potravín. Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a
distribúcie dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, potravinovým kódexom a ostatnými
na vec sa vzťahujúcim právnymi predpismi. Osobitné predpisy ustanovujú požiadavky na bezpečnosť
potravín, hygienu, požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky, ako aj technologické postupy

používané pri výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín,
a rozsah a spôsoby označovania, ich skladovanie, prepravu, manipuláciu s nimi a ich umiestňovanie na
trh, ako aj zásady na odber vzoriek a ich ošetrení.

Úlohy orgánov úradnej kontroly potravín sú upravené v ust. § 18 ods. 1 zákona o potravinách, podľa

ktorého úradná kontrola potravín sa vykonáva:
a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie,
b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom,
c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich
požiadavkynaosobnúhygienuahygienuosôbpriamoalebonepriamozúčastnenýchnavýrobepotravín,

manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh,
d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.

Podľa ust. § 18 ods. 2 zákona o potravinách úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie
podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v

odseku1;neuplatňujesa,akideometrologickúkontroluametrologickýdozor,veterinárnekontrolypodľa
osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 18 ods. 3 zákona o potravinách orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d)
zákona o potravinách vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu, ktorým je

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách
uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a
predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá v platnom znení.Úradná kontrola predstavuje zákonom definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či si kontrolovaný
subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu má príslušný orgán povinnosť
zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa,

ktorému poskytne možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam alebo podať vysvetlenie.

Podľa § 21 citovaného zákona - orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto
zákona a osobitných predpisov sú:
a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva,

b) orgány verejného zdravotníctva,
c) štátna veterinárna a potravinová správa,
d) regionálne veterinárne a potravinové správy.

Podľa § 23 ods. 1 uvedeného zákona - orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené v §
21 odsek 1 písm. c) a d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri

manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh
a) potravín živočíšneho pôvodu,
b) potravín rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných
poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe po zbere úrody, nápojov vrátane
potravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v

spotrebiteľskom balení... .

V súvislosti s realizáciou kontroly odporcu tak, ako vo vyjadrení k návrhu uviedol odporca, je potrebné
postupovať aj podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004
o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a

krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

Z článku 1 bod 1 uvedeného nariadenia vyplýva, že toto nariadenie stanovuje všeobecné pravidlá pre
vykonávanie úradných kontrol s cieľom overovania dodržiavania predpisov zameraných najmä na tieto
oblasti:

a)prevencia,elimináciaalebozníženienaprijateľnúmierurizíkhroziacichľuďomazvieratámbuďpriamo
alebo nepriamo cez životné prostredie,
b) zaručenie spravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrana záujmov
spotrebiteľov, vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa.

Článok 2 uvedeného nariadenia pod bodom 1 upravuje pojem definície úradnej kontroly tak, že
táto znamená akúkoľvek formu kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom
overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti
o zvieratá.

Z článku 3 bod 2 nariadenia vyplýva, že úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho
upozornenia okrem takých prípadov, ak je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa
v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať aj ad hoc.

Podľa bodu 3 tohto článku - úradné kontroly sa budú uskutočňovať v každej fáze výroby, spracovania

a distribúcie krmív alebo potravín, zvierat a živočíšnych výrobkov. Budú sem patriť aj kontroly
prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín, kontroly používania krmív a potravín, ich skladovania a
kontroly akéhokoľvek procesu materiálu akejkoľvek látky, činnosti alebo operácie, vrátane prepravy
uplatnených na krmivách alebo potravinách a na živých zvieratách potrebných na dosiahnutie cieľov
tohto nariadenia.

Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku teda vyplýva, že účelom konania o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo
právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný

proti nej alebo jeho dôsledku, bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo
jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie má byť zárukou, že súd vyslovením
povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné,obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol
protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem zásah nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani
inýzákon.Zustanoveniavyplýva,žeideosúdnuochranupredfaktickýminezákonnýmizásahmiorgánov
verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Teda možno povedať, že zásah
je nezákonný, resp. protiprávny útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo
právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne,

prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv navrhovateľa.

V predmetnej veci navrhovateľ tvrdí, že došlo k zásahu do jeho súkromia a obydlia v rozpore s čl. 8
ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ale aj podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej
republiky. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho
orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

Na pojednávaní súdu navrhovateľ tvrdil, že cit.:
„Trváme na podanom návrhu. Jeho podstatou je námietka, že vykonaná kontrola nesplnila podmienky
stanovené čl. 8 spolu s čl. 6 Dohovoru, ako aj čl. 16 Ústavy SR, resp. irelevantnou judikatúrou Súdneho
dvora EÚ. Vychádzame z toho, že tieto relevantné články sa na kontrolu aj podľa zákona o potravinách

vzťahujú. Nespochybňujeme, že kontrola bola vykonaná na základe zákona a že sleduje legitímny
cieľ a nerozporujeme, že je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Toto odôvodňujeme v návrhu
uvedenými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva. Osobitne
chcem poukázať na to, že takáto kontrola by mala byť buď na základe predchádzajúceho príkazu
vydaného sudcom alebo aspoň na základe, efektívnym súdnym spôsobom. V ostatných náležitostiach

odkazujem na písomné vyhotovenie návrhu a trváme na dôvodoch tam uvedených, ktoré nepominuli.
Okrem toho by som poukázal na nedávnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, vzťahujúcu sa na porušené
práva hospodárskej súťaže, podľa ktorej je zakázané vykonávať kontroly iba za účelom lovenia dôkazov.
Okrem toho si myslíme, že návrh je prípustný a nie je dôvod návrhu nevyhovieť. Samozrejme, že
žiadame náhradu trov a zápisnicu z dnešného pojednávania.“

Odporca na pojednávaní súdu uviedol, cit.:
„Trváme na vyjadrení doručeného súdu 14.08.2015. Máme za to, že pri vykonávaní kontroly v žiadnom
prípade nedošlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru, ani k žiadnemu zásahu do ochrany súkromia a obydlia.
Kontrola bola vykonaná jednoznačne v súlade so zákonom o potravinách a s Nariadením Európskeho

parlamentu a Rady č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie
dodržiavaniepotravinovéhoakrmivovéhoprávaapredpisovzdravýchzvierataostarostlivostiozvieratá.
Máme za to, že výklad, ktorý je prezentovaný navrhovateľom, že by malo pri danej kontrole dôjsť k
zásahu do súkromnej a právnickej osoby kontrolnými orgánmi v obchodných priestoroch právnickej
osoby, považujeme za absurdný a uvádzaná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva alebo

Európskeho súdneho dvora je v tomto prípade neaplikovateľná. Chceme poukázať na rozhodnutie
Ústavného súdu SR č. 259/05, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Naopak hovorí kontra návrhu, kedy
Ústavný súd SR konštatoval, že ochrana právnických osôb pre rešpektovanie ich sídla nie je taká
intenzívna ako pri ochrane obydlia fyzických osôb a v danom prípade išlo o sídlo právnickej osoby,
nie o jeho prevádzku. Kontrola vykonávaná odporcom bola v prevádzke navrhovateľa, nie v sídle

navrhovateľa. Predkladám rozhodnutie Ústavného súdu SR. Záverom dávam do pozornosti súdu, že
úplne rovnaký návrh bol podaný na Krajský súd v Prešove s tým rozdielom, že išlo o kontrolu Regionálnej
a potravinovej správy v X. v prevádzke A. X. a návrh bol v celom rozsahu zamietnutý. Rozhodnutie je
právoplatné. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o
doplnenie návrhu, máme za to, že návrh bol doplnení po uplynutí 30-dňovej lehoty, takže súd by naň

nemal vôbec prihliadať.“

Primárne súd musel posúdiť, či v predmetnej veci navrhovateľ vyčerpal opravné prostriedky, ktoré je
povinný vyčerpať. Napriek skutočnosti, že Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn.: 3Sž 31/2009 vyslovil,
že (citácia): „Kumulatívne stanovenie podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v § 250v ods. 3 O.s.p. a to vyčerpanie prostriedkov
nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a podanie návrhu v subjektívnej lehote, je
nevyhnutné v zmysle § 152 ods. 4 v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať tak, aby sanavzájom nevylučovali. Ustanovenie §250v ods. 3 druhá veta O.s.p. je nevyhnutné vykladať tak, že o
existencii zásahu sa žalobcovia najskôr dozvedeli až doručením oznámenia o vybavení sťažnosti.“

Navrhovateľ síce predložil dôkaz o tom, že proti postupu odporcu podal sťažnosť, ktorá k dňu podania
návrhu vybavená nebola. Napriek uvedenému súd vo veci vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu SR
sp.zn.: II.ÚS 513/2011-33, ktorý jednoznačne konštatoval, že treba vychádzať z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva v súvislosti s existenciou efektívneho prostriedku nápravy vo vnútroštátnom
poriadku,pričompodľačlánku35Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdjepovažovaný

za efektívny prostriedok nápravy taký prostriedok, ktorý je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu
alebo zadosťučinenie za namietané porušenia. Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne
konkrétna nielen v teórii, ale aj v praxi, v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a
účinnosť. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že podanie sťažnosti navrhovateľom nie je
efektívnym prostriedkom nápravy, a preto považoval podaný návrh za podaný včas.

Navrhovateľ tvrdí, že zásah odporcu bol nezákonný, pretože došlo k zásahu do súkromia a obydlia a
neboli splnené kumulatívne tri základné podmienky, ktoré súd v odôvodnení tohto rozsudku cituje vyššie.
S týmto názorom navrhovateľa sa však súd nestotožňuje.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o potravinách a z Nariadenia č. 882/2004 jednoznačne vyplýva,

že odporca bol oprávnený vykonať kontrolu v prevádzke navrhovateľa, vstúpil do obchodných priestorov
a do skladových priestorov, a teda navrhovateľ žiadnym spôsobom nedefinoval, ktoré ustanovenie
ktorého právneho predpisu, resp. nariadenia, ktoré je súčasťou komunitárneho práva, odporca porušil.
V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že posúdenie zákonnosti štátnej kontroly musí nutne
obsahovať určitý subjektívny prvok, a či kontrola bola primeraná okolnostiam.

Z v návrhu navrhovateľa uvedených námietok v žiadnom prípade nevyplýva, žeby orgán kontroly
vstupoval do iných priestorov, ako mu to umožňuje Zákon o potravinách, resp. Nariadenie č. 882/2004 a
jeho námietky uvedené v návrhu sú veľmi všeobecné, nepoukazujúce na konkrétny subjektívny zásah
do práv navrhovateľa ako právnickej osoby a pritom je notoricky známe, že rozsah ochrany súkromia

právnickej osoby je oproti fyzickej osobe značne obmedzený.

Ústava Slovenskej republiky v článku 16 ods. 1 upravuje, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je
zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ani z námietok navrhovateľa, ani zo záznamu nevyplýva, žeby odporca postupoval v predmetnej veci
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože kontroloval obchodnú prevádzku navrhovateľa, čo
je podľa názoru súdu plne v intenciách citovaných ustanovení zákona č. 152/1995 Z.z. a Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 8 upravuje právo na rešpektovanie
súkromného a rodinného života v rade 1. tak, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie, podľa bodu 2 štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva
zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné demokratickej spoločnosti
v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania

nepokoju alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných. Pri
doslovnom gramatickom výklade citovaného sa javí, že aplikácia čl. 16 Ústavy SR a článku 8 bod 1, 2
Dohovoru sú na právnickú osobu neaplikovateľné, pretože právnická osoba je organizácia osôb alebo
majetku, ktorá sa vykonáva na určitý účel, a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu
a je to napr. podnik, organizácia atď.. Je teda jednoznačne polemické, či právnická osoba má právo na

súkromný a rodinný život a ochranu obydlia. Prevádzkovateľ priestory (predajňa a skladové priestory)
podľa názoru súdu nemožno subsumovať pod pojmy súkromie ale ani obydlie.

K námietke navrhovateľa týkajúce sa rozporu zásahu kontrolovaného orgánu s čl. 8 Dohovoru je
potrebné uviesť, že zásah prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s právom, sledoval legitímny

cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Inšpektori pri výkone kontroly postupovali v zmysle
oprávnení uložených im zákonom. Vychádzajúc z ustanovení § 20 ods. 1 zákona o potravinách
zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín, ktorý vykonávajú úradné kontroly potravín sú oprávnení
odoberaťvzorkyvýrobkovnaanalýzyahodnoteniavnevyhnutnommnožstvearozsahu,pričommusíbyťzabezpečené právo prevádzkovateľov na dostatok vzoriek pre doplnkové stanovisko znalca. V zmysle
ust. § 20 ods. 8 písm. a) zákona o potravinách sú zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín
vykonávajúci úradné kontroly potravín pri výkone kontroly oprávnení vstupovať v prevádzkovom čase a

mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa
potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Z vyššie citovaných ustanovení
jednoznačne vyplýva, že vykonávanie úradných kontrol a odber vzoriek vykonávajú v rámci svojho
pôsobenia regionálne veterinárne a potravinové správy prostredníctvom inšpektorov a ich vykonávaním
nemohlo byť preto porušené právo na súkromie. Je jednoznačné a nepochybné, že prevádzka

navrhovateľa, kde sú na trhu umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi,
nemôže byť považovaná za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti. Taký výklad,
akýuvádzanavrhovateľbynepochybnešielnadrámecdikciečl.8Dohovoru,pretožekebytomutakbolo,
každý spotrebiteľ by už vstupom do prevádzky zasiahol do súkromia a nedotknuteľnosti navrhovateľa,
čo by bolo v rozpore so samotným účelom ním vykonávanej činnosti, ktorou je predaj potravín.

Pre prípad, že by súd vychádzal z navrhovateľom uvedených judikátov, tak by sa stotožnil s názorom,
že aj právnická osoba má právo na ochranu súkromia, avšak aplikovať judikáty vo vzťahu ku kontrole
hospodárskej súťaže štátnymi orgánmi je nenáležité, pretože pri týchto kontrolách ide o kontrolu
obchodnoprávnych vzťahov.

Súdu preto ostalo posúdiť namietaný zásah odporcu z hľadiska neoprávneného zasahovania, ktorým je
také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a
zmysle obmedzeného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením
na dosiahnutie legitímneho cieľa.

K námietke navrhovateľa, že nebol mu známy rozsah kontroly, a teda nemohol zistiť, či odporca
neprekročil svoje kompetencie, je treba zdôrazniť, že aj táto námietka je veľmi všeobecná a navrhovateľ
neuviedol žiadne konkrétnosti poukazujúce na to, že zamestnanci odporcu vykonávali kontrolné činnosti
nad rámec Zákona o potravinách a citovaného nariadenia.

Pokiaľ ide o realizovanie pričastých kontrol odporcom, súd poukazuje na to, že navrhovateľ neuviedol
žiaden právny predpis, ktorý by odporca porušil a rovnako neuviedol v akých časových intervaloch má
odporca právo vykonávať kontrolu. Kontrola bola realizovaná v obchodnej sieti, súčasťou ktorých sú aj
skladovacie priestory potravín.

Aj z obsahu predloženého administratívneho spisu odporcu je zrejmé, že nie je dôvodná námietka
navrhovateľa, že pri kontrole nebola prítomná tretia osoba, pretože z citovaného záznamu je zrejmé, že
pri kontrole bola prítomná vedúca oddelenia potravín.

K námietke navrhovateľa, že nebolo predložené poverenie na vykonanie kontroly, súd poukazuje na tú

skutočnosť, že zo Zákona o potravinách jednoznačne vyplýva, že poverenie na vykonanie kontroly je
potrebné iba v tom prípade, ak zamestnanci regionálnej potravinovej a veterinárnej správy vykonávajú
kontroly mimo rámca svojho obvodu. V predmetnej veci kontrolu vykonávali zamestnankyne Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves s miestom vykonania kontroly Supermarket
Kaufland v.o.s., Duklianska 19, Spišská Nová Ves (§ 23 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z.).

K námietkam navrhovateľa o zásahu do súkromia a obydlia je treba uviesť, že z judikatúry Ústavného
súdu jednoznačne vyplýva, že ochrana predovšetkým obydlia vo vzťahu k právnickej osobe nie je taká
intenzívna, ako u fyzickej osoby. Naviac kontrola nebola vykonávaná v sídle spoločnosti, ktorá je v
Bratislave, ale v obchodných priestoroch navrhovateľa a vzhľadom na to, že potraviny sú umiestňované

aj v sklade, je možné túto kontrolu realizovať aj v týchto priestoroch.

Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci
úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení a) vstupovať v prevádzkovom čase do
priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b)

požadovať od prevádzkovateľa vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti na výkon
kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak
sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, sú zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín povinní
o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť (§ 20 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z.z.), a pretovýklad prezentovaný navrhovateľom v súvislosti so zásahom do súkromia právnickej osoby kontrolnými
orgánmi v obchodných priestoroch súd považuje za nesprávny a ním uvádzanú judikatúru, či už
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Európskeho súdneho dvora na predmetnú vec navrhovateľa

za neaplikovateľnú.

Navrhovateľ ako právnická osoba realizujúca predaj potravín, vrátane ovocia a zeleniny, je povinná
strpieť vykonávanú kontrolu, pričom zo záznamu je zrejmé, že odporca nerealizoval žiaden nezákonný
zásah, kontroloval iba tie oblasti, ktoré súd už vyššie citoval v tomto rozsudku.

Pre úplnosť súd uvádza, že keďže druhý a tretí odsek petitu návrhu nebol súladný s ust. § 250v ods. 4
druhá a tretia veta O.s.p., súd sa ním nezaoberal a že v predmetnej preskúmavanej veci sa nezaoberal
ani námietkami navrhovateľa uvedenými v dodatočnom návrhu došlom súdu 31.08.2015, pretože z
ustanovenia § 250v ods. 8 O.s.p. vyplýva, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej
a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Ak teda ustanovenie §

250v ods. 3 stanovuje lehotu, v ktorej je povinnosť návrh podať a odsek 8 odkazuje na ustanovenia
druhej hlavy piatej časti O.s.p., podľa názoru súdu analogicky v zmysle § 250h ods. 1 námietky proti
nezákonnému zásahu možno realizovať iba v 30-dňovej lehote. Doplnený návrh bol navrhovateľom
podaný po uplynutí tejto lehoty.

Po preskúmaní postupu odporcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu súd dospel k záveru, že
návrh nie je dôvodný, a preto návrh podľa § 250v ods. 4 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo na
náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Pretože súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).