Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 9, 2012

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/7/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610200106
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2012:1610200106.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Behranovou, v právnej veci

navrhovateľa: D.A.PRESS, spol. s r.o., so sídlom Cesta mládeže 2025, 901 01 Malacky, IČO: 34 115
595, zastúpený JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou so sídlom Pribinova 3, 901 01 Malacky proti
odporkyniam: 1. C., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XXXX, XXX XX E., 2. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX/XXXX, XXX XX E., o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov konania v sume 227,85 € v lehote 15

dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 07.01.2010 sa navrhovateľ domáhal určenia, že
darovacia zmluva uzavretá medzi I. ako darujúcou a C., rod. T. a D. ako obdarovanými, na základe ktorej
Správa katastra E. pod č. V-XXXX/XX zo dňa 24.07.2009 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra
v prospech obdarovaných a na základe ktorej darujúca previedla na obdarované nehnuteľnosť v k. ú.
E., zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre k .ú. E. ako byt č. X v bytovom dome súpisné č. XXXX,
postavenom na parcele registra „C“ č. XXX/X jako aj svoj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX na každú z odporkýň v podiele 1-ica, je voči

navrhovateľovi právne neúčinná.

Návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že platobným rozkazom č. 16Ro/954/2009-26
(1609204280) zo dňa 16.11.2009 bola I., nar. XX.XX.XXXX, matka odporkýň 1, 2 zaviazaná zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne s A. a I. istinu vo výške 16 295,39 € s príslušenstvom z titulu
náhrady škody (schodku) zo zamestnaneckého pomeru. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol
podaný navrhovateľom dňa 13.07.2009, t. j. keď I. nedodržala lehotu na uhradenie dlhu - schodku

navrhovateľovi v lehote do 07.05.2009 a 13.05.2009, ktorý dlh uznala a zaviazala sa uhradiť. V mesiaci
máj 2009 I. uznala pohľadávku navrhovateľa, tj vedela, že má voči navrhovateľovi splatný dlh a jeho
výšku. Svoj záväzok však nesplnila v dohodnutej lehote, dlh nevyrovnala a naopak, darovacou zmluvou,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra E. pod č. V-XXXX/XX dňa 24.07.2009 previedla svoje
vlastnícke právo k vyššie opísanej nehnuteľnosti - bytu č. X na odporkyne 1, 2, každej v podiele 1-ica.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že má za to, že Anna Brádlová ako dlžníčka v čase súdneho konania o

uplatnenej pohľadávke uzavrela darovaciu zmluvu s odporkyňami v 1. a 2. rade v úmysle a vedome
ukrátiť navrhovateľa a dosiahnuť nemožnosť uspokojenia jeho súdom priznanej pohľadávky.

Odporkyne s návrhom na začatie konania nesúhlasili a tento žiadali zamietnuť ako nedôvodný.Odporkyňa v 1. rade vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedla, že sama iniciovala prevod
predmetného bytu na ňu a odporkyňu v 2. rade, ktorá je jej mladšou sestrou, nakoľko I., ich matka,

už v roku 2008 povedala, že predmetný byt predá, pretože si nemôže dovoliť platiť náklady s bytom
spojené. S týmto matkiným úmyslom odporkyňa v 1. rade nesúhlasila a v marci 2009, kedy I. navštívila
odporkyňu v 1. rade vo R. T., kde táto dlhodobo žije, sa dohodli, že byt prevedie na odporkyne v 1.
a 2. rade. Teda dohoda o darovaní bytu bola uzavretá už v marci 2009, podpísaná bola pri najbližšej
návšteve odporkyne v 1. rade na Slovensku. Odporkyňa v 1. rade vo svojom vyjadrení poukázala aj na

tú skutočnosť, že inventúra a uznanie dlhu, od ktorých skutočností navrhovateľ odvodzuje svoj nárok
sú spochybnené a sú predmetom samostatných sporov vedených na tunajšom súde. Poukázala tiež na
to, že voči vydanému platobnému rozkazu podala I. odpor a ak by aj v budúcnosti bola zaviazaná na
zaplatenie dlhu, má dostatok prostriedkov na jeho zaplatenie.

Odporkyňav2.radepoukázalaokremskutočností,ktoréuviedlaodporkyňav1.radeajnatúskutočnosť,

že I. nie je žiadnym rozhodnutím zaviazaná k úhrade nejakej pohľadávky voči navrhovateľovi, žaloba je
podaná bez právneho titulu, a neoprávnene by zasahovala do jej vlastníckych práv ako aj vlastníckych
práv odporkyne v 1. rade.

Podľa ustanovenia § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že

dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľaods.2citovanéhoustanoveniaodporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobilvposledných

troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a
právnemuúkonu,ktorýmbolveriteľdlžníkaukrátenýakuktorémudošlovposlednýchtrochrokochmedzi
dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri

náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa ods.3 citovaného ustanovenia odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117 ), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže,
že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľaustanovenia§116Občianskehozákonníkablízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Vykonávajúc dokazovanie sa súd predovšetkým zameral na skutočnosť, či právny úkon I. (matky
odporkýň), o ktorej navrhovateľ tvrdí, že je jeho dlžníčkou, ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky.

Podľa ustálenej judikatúry je vymáhateľnou pohľadávkou taká pohľadávka, ktorej splnenie je
možné vynútiť výkonom rozhodnutia, teda pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným
rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť výkon rozhodnutia.

Navrhovateľ takouto vykonateľnou pohľadávkou voči I. nedisponuje.

Z obsahu spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 4C 176/2010 súd zistil, že platobný rozkaz
vydaný tunajším súdom pod č. 16Ro/954/2009-26 (1609204280) zo dňa 16.11.2009 nenadobudol
právoplatnosť, nakoľko voči nemu odporkyne v uvedenom konaní - I. a A. podali včas odpor s

odôvodnením. Platobný rozkaz bol teda zrušený v súlade s ustanovením § 174 ods.2 Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.), podľa ktorého ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením
vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.Pokiaľ by aj súd akceptoval ten názor, podľa ktorého vymáhateľnou pohľadávkou je už žalovateľná
pohľadávka, žaloba neobstojí z dôvodu, že predmetný právny úkon Anny Brádlovej - uzavretie zmluvy
o darovaní bytu číslo 9 v bytovom dome súpisné číslo 2780, na parcele číslo. 754/8 v katastrálnom

území Malacky spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a
pozemku, neukracuje uspokojenie prípadnej pohľadávky navrhovateľa, vzniknutej na základe zisteného
schodku na zverených hodnotách („prípadnej“ preto, že táto pohľadávka je sporná a je jej dôvodnosť
je predmetom súdneho sporu) .

K uvedenému záveru súd dospel na základe výsluchov účastníkov, po oboznámení sa s dohodami
o uznaní a splatení dlhu zo dňa 04.05.2009 a zo dňa 13.05.2009, vyčíslením podielu I. na zistenom
schodku,výpisomzlistuvlastníctvač.XXXXprekatastrálneúzemieE.,nazákladevýsluchusvedkyneI.,
výpisom z listu vlastníctva č.XXXX pre katastrálne územie E., informáciami realitných kancelárií ROFIN,
s.r.o.aT.-MKREALohodnotebytuč.Xna1.p.domunaul.X.Mája.súp.čísloXX,keďzistilnasledovné:

Dohodami o uznaní a splatení dlhu zo dňa 04.05.2009 a zo dňa13.05.2009 uznali I., I. a A. ako dlžníci dlh
(manko na tovare a finančných prostriedkoch) vo výške 14.340,16 € a vo výške 1.955,23 €,a zaviazali sa
zaplatiťdlžnúsumunavrhovateľoviakoveriteľovivstanovenejlehote.Dohodaouznaníasplatenídlhuje
formulovaná ako spoločný záväzok I., I. a A.. Súd prejudiciálne vyhodnotil uvedené dohody ako neplatné
z dôvodu, že obsah týchto dohôd odporuje zákonu ( podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka

neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom).

Uvedené dohody o uznaní a splatení dlhu odporujú ustanoveniu § 189 ods. 2 Zákonníka práce, podľa
ktorého pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady

podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava
v dvojnásobnej sume.

Podľa ods.3 cit.zákonného ustanovenia podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému

mesačnému zárobku pred vznikom škody.

Podiel na schodku bolo preto potrebné určiť u každej zo zamestnankýň osobitne v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami a nie ako spoločný záväzok uhradiť celý schodok.

Po výzve súdu navrhovateľ predložil súdu vyčíslenie podielu I. na zistenom schodku, ktorý by mal
predstavovať sumu 6.347,31 €. Táto suma by teda mala predstavovať dlh I. voči navrhovateľovi za
predpokladu, že navrhovateľ bude úspešný v súdnych konaniach, predmetom ktorých sú nároky zo
zisteného schodku.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že I. je spolu s odporkyňou v 1. rade spoluvlastníčkou
bytu č. X na 1. p. bytového domu na ul. X. Mája. súp. číslo XX v E. v podiele 1 k celku. Podľa vyjadrení
realitných kancelárií trhová hodnota uvedeného bytu je približne 45.000,- €, pričom sa jedná o byt v
širšom centre mesta Malacky vo vyhľadávanej lokalite. Z výsluchu I. súd zistil, že má úspory vo výške
6.000,- € (súdu predložila sumu 5.700,- € v hotovosti), na ďalšom účte má k dispozícií 4.000,- €, má

zlaté šperky, 8-ročné osobné motorové vozidlo J. s najazdenými 30.000 km.

Z uvedeného je zrejmé, že I. darovaním bytu číslo X v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na parcele
číslo. XXX/X v katastrálnom území E. odporkyniam v 1. a 2. rade nezmenšila svoj majetok do tej miery,
že by tým ukrátila uspokojenie prípadnej pohľadávky navrhovateľa. I. disponuje majetkom, z ktorého je

spôsobilá uhradiť dlh vo výške 6.347,31 €.

Na základe uvedeného súd návrh zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporkyňa v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnila.Odporkyňa v 1. rade vyčíslila trovy konania ako náhradu nákladov na cestu na pojednávanie z miesta
bydliska J., R. vo výške 227,85 € - nafta do osobného motorového vozidla R. J. (181,65 €) + diaľničná

známka (8,- €) + trajekt z C. do C. (32,- GBP=38,20 €). Túto náhradu trov konania jej súd priznal.

Odporkyňav1.radevyčíslilaajnáhradutrovprávnehozastúpeniazatriúkonyprávnejslužbyposkytnutej
advokátkou spolu v sume 261,52 €.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd odporkyni v 1. rade nepriznal z dôvodu, že v konaní zastúpená
advokátkou nebola (nepredložila súdu dohodu o plnomocenstve, resp. plnomocenstvo), vyúčtovanie
právnych služieb, ktoré odporkyňa v 1. rade predložila súdu je vyúčtovanie advokátky adresované I., je
tedazrejmé,žedohodaoplnomocenstvebolauzatvorenámedziadvokátkouaI.,ktorániejeúčastníčkou
tejto prejednávanej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.