Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232552
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7112232552.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobkyne: U. C., D..

X.X.XXXX, H. N. G. XXX, zast.: JUDr. Sabínou Ištókovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Nerudova
14, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom v Košiciach, Garbiarska
č. 2, zast.: JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej 22, v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku o povolenie odkladu jeho vykonateľnosti

r o z h o d o l :

Okresný súd Košice-okolie rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, vydaný dňa 19.1.2012 v
konaní 2C/842/2012, z r u š u j e .

Vykonateľnosť rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sa odkladá a to až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 12.12.1012, doručeným súdu dňa 13.12.2012 domáhala zrušenia
rozsudku, vydaného Arbitrážnym súdom v Košiciach v konaní 2C/842/2012 dňa 19.1.2012 a zároveň
požiadala o odklad jeho vykonateľnosti.

Žalovaná spoločnosť navrhla žalobu ak plne nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento
skutkový a právny stav:

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 24.9.2007 uzavrela so žalovanou poistnú zmluvu č. 4127700484,
ktorú písomnou žiadosťou, doručenou žalovanej dňa 5.6.2008 vypovedala. Žalovaná reagovala tak, že

listom zo dňa 10.6.2008 žalobkyni oznámila zánik poistenia dňom 25.7.2008 a následne si návrhom,
podaným na Arbitrážnom súde v Košiciach uplatnila voči nej pohľadávku v sume 196,94 eura.
Rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach v konaní 2C/842/2012 zo dňa 19.1.2012 bolo žalobkyni ako
spotrebiteľovi uložené zaplatiť žalobcovi sumu 196,94 eura ako aj trovy rozhodcovského konania 276
eur, alebo v lehote do 5 dní podať proti nemu odpor na súde, ktorý tento rozsudok vydal. Príslušnosť
si rozhodcovský súd založil na základe rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v časti XV. Všeobecných
poistných podmienok, podľa ktorých sa od žalobkyne ako spotrebiteľa požadovalo, aby všetky spory a

sporné nároky z poistenia boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Toto žalobkyňa považovala za
neprijateľnú zmluvnú podmienku a keďže je v rozpore so zákonom, je neplatná. V žalobe žalobkyňa
ďalej poukázala na ust. 52, 53 a 54 Obč. zákonníka.Žalobkyňa v žalobe ďalej namietla, Všeobecné poistné podmienky (ďalej len VPP), súčasťou ktorých
je aj rozhodcovská doložka ako predformulovaná zmluva, a túto žalovaná používa v rámci svojej
podnikateľskej aktivity opakovane v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu,

pričom žalobkyňa nemala možnosť obsah takto formulovanej zmluvy ovplyvniť. Buď ju podpísala ako
celok v znení, ako jej to bolo predložené, alebo odmietla. V danom prípade ale nešlo o individuálne
dojednanú rozhodcovskú doložku tak, ako to vyžaduje § 53 ods. 2 Obč. zákonníka a jedná sa o zjavnú
nerovnováhu medzi podnikateľom - dodávateľom a spotrebiteľom, čím sa zvýraznila nevyváženosť a
podstatne výhodnejšie zmluvné postavenie podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi.

V žalobe tiež akcentovala ja na tú skutočnosť, že v samotnej zmluve i VPP absentujú akékoľvek
dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v konaní tohto sporu absentuje zásada „ústnosti“ a konanie pred
rozhodcom je pre spotrebiteľa nevýhodnejšie aj preto, že na podanie odporu je lehota 5 dní oproti
konaniu pred súdom, kde je lehota 15 dní, na odpor sa prihliada iba pri zaplatení súdneho poplatku,
(v súdnom konaní sa naň prihliada a poplatok sa prípadne vymáha), poplatky vo všeobecnosti sú

oveľa vyššie a oslobodenie od platenia od súdnych poplatkov neprichádza do úvahy. Spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu a na svoju ochranu ani použiť všetky inštitúty, ktoré mu
ako slabšej strane zákon priznáva a po vydaní rozhodcovského rozsudku nemá žiadnu možnosť obrany
v rámci dvojinštančnosti konania.

Pred súdom žalobkyňa doplnila skutkové okolnosti tak, že skôr, ako jej bol doručený napadnutý
rozsudok, o existencii žiadneho rozhodcovského konania nevedela a to do momentu, kým dňa
19.11.2012 neotvorila obálku s rozsudkom a návrhom poisťovne na jeho vydanie.

Žalobkyňa predložila súdu zároveň originál obálky, v ktorej bola zásielka doručovaná a súd znej zistil,

že rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sp.zn. 2C/842/2012 bol daný na Poštu Košice I dňa
16.11.2012.

Žalobkyňa ďalej prezentovala, že vôbec nevedela, čoho sa toto konania vôbec týkalo t.j., o aký nárok
sa v danom konaní jednalo. Popísala, že k samotnému uzavretiu poistnej zmluvy došlo po tom, ako

sa p. Liptaiová viacnásobne a opakovane snažila najprv cez matku žalobkyne spojiť so žalobkyňou v
čase, keď aj so sestrou pracovali v zahraničí. Matky sa mala pýtať, či už majú deti a kedy sa vrátia
a zhodou okolností sa dostavila aj vtedy, keď žalobkyňa aj so sestrou očakávali narodenie dieťatka.
Napokondošlokstretnutiuumatkydomastým,žeohľadomživotnéhopoistenia,ktoréžalobkyňahodlala
uzavrieť, ona osobne vyplňovala jedine tú časť, ktorá sa týkala jej zdravotného stavu. Po tom, ako

vypísala zdravotnú časť, žalobkyňu zaujímalo iba to, koľko bude platiť mesačne a akú dlhú dobu, čo jej to
prinesenie a pod. Vo vzťahu k zmluve samotnej však jej boli už iba ukázané miesta, kde sa má podpísať.

Ohľadom VPP vypovedala, že ich iba v zmysle pokynov p. Liptaiovej podpísala bez toho, aby mala
vysvetlenú čo i len časť z nich, pričom sa jedná o 12 stranový elaborát a preto ich ani nečítala. O

tom, že za určitých okolností bude žalobkyňa musieť vrátiť provízne náklady, nepadla ani zmienka. P.
Liptaiová pôsobila u žalovanej ako poisťovací agent a v akom vzťahu so žalovanou bola v skutočnosti
(či pracovnoprávnom alebo inom), sa vyjadriť nevedela. Vypovedala však, že po tom, ako zmluvu zrušila
ona a všetky zmluvy zrušila aj jej sestra, s ktorou bolo uzavretých viacero zmlúv, p. Liptaiová sestre
vyvolávala kvôli tomu, aby to nerobila, lebo bude musieť všetky provízie vrátiť.

Žalovaná reagovala na túto časť výpovede žalobkyne tak, že p. Litaiová skutočne pôsobila pre žalovanú
ako poisťovací agent na základe osobitnej zmluvy na províznom princípe a pri uzatváraní tejto konkrétnej
zmluvy žalovaná fyzicky nebola prítomná.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 24.54.2013 (čl. 32) navrhla žalobu ako plne nedôvodnú
zamietnuť tvrdiac, že v prejednávanom prípade nejde o spotrebiteľský spor a nejdená sa ani o odvolacie
či iné konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o opravnom prostriedku, pričom existencia takéhoto konania
nemá vplyv na právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že vydaný rozhodcovský
rozsudok, pokiaľ nebol zrušený v osobitnom inštančnom konaní podľa § 40 a nasl. zákona 244/2002

Z.z., je riadnym právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Namietol právo všeobecného súdu
zaoberať sa meritom veci, prejednaným pred rozhodcovským súdom, pretože toto právo mu prislúcha
iba v rozsahu súdneho prieskumu podľa § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. č. 244/2002 Z.z. ohľadom toho,
či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania nevybočoval z medzí podľa tohto ustanovenia.Rozsudkom Arbitrážneho súdu 2C/842/2012 bol vydaný v skrátenom konaní na základe podkladov
predložených žalovanou obdobne ako pri vydávaní platobných rozkazov všeobecným súdom. V

prejednávanej žalovaná spochybnila skutočnosť či a kedy bol rozsudok žalobkyni doručený a či
žalobkyňa dodržala 30 dňovú prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku ako aj to, či žalobkyňa využila podať proti tomuto rozsudku opravný prostriedok a kedy sa tak
stalo. Poukázala aj na to, že rozhodcovské konanie začalo skôr, je preukázané jeho pokračovanie a po
podaní odporu žalobkyňou má konanie pred rozhodcovským súdom prednosť. Za tohto stavu nie je

splnená jedna zo základných podmienok konania pred všeobecným súdom a navrhla konanie podľa §
106 ods. 1, ods. 3 OSP zastaviť.

V podaní zo dňa 24.5.2013 žalovaná poukázala ja na to, že žalovaná uzavrela so žalobkyňou
poistnú zmluvu č. 4127700484 dňa 24.9.2007, súčasťou ktorej boli tiež VPP z 21.5.2007 a Osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k tejto poistnej zmluve. Súčasťou bodu 2. týchto Osobitných zmluvných

dojednaní bola aj rozhodcovská doložka znenia: „Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne
a každý zároveň svojím podpisom samostatne vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako
rozhodcovskú doložku“ .

Žalovaná s poukazom na znenie tohto ustanovenia VPP argumentovala, že táto rozhodcovská doložka
bola dojednaná individuálne a práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od
ostatného textu VPP, a aby jej druhá zmluvná strana mohla venovať náležitú pozornosť. Do úvahy teda
prichádzali dve možnosti: 1/ buď spolu s poistnou zmluvou podpísať aj VPP spolu s čatou obsahujúcou

rozhodcovskú doložku alebo 2/ osobitné zmluvné dojednania nepodpísať, čím by ale jej poistný vzťah
v ostatných častiach zostal nedotknutý.

Ohľadom posúdenia takto dojednanej rozhodcovskej doložky poukázal na skutočnosť, že žalovaná
disponuje s viacerými rozhodnutiami súdov z celej SR, kde totožnú rozhodcovskú doložku ako

individuálne dohodnutú a teda platnú. V tejto súvislosti dal do pozornosti najmä uznesenie Krajského
súdu Prešov 10CoE/51/2011, ale upriamil pozornosť aj na rozhodnutia KS Prešov 10CoE/48/2011, KS
Banská Bystrica 17CoE/209/2012, 7CoE/224/2012 či KS Košice 14CoE/235/2012.

V samotnom konaní pre Arbitrážnym súdom v Košiciach 2C/842/2012 bola predmetom konania suma

196,94 eura titulom nákladov žalovanej, vynaložených na uzavretie poistenia a to podľa časti XVII ods.
7a VPP, podľa ktorej: „S uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý
uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo
výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada

pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému
plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva
splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa
zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom“.

Podľa tvrdenia žalovanej predmetom konania 2C/842/2012 nebolo dlžné poistné (to sa skončilo s
bilanciou preplatku poistného 500 Sk k u dňu zániku poistenia), ale osobitná pohľadávka vo výške
províznej odmeny, ktorú žalovaná vyplatila sprostredkovateľovi. Žalovaná tvrdila, že existenciu
tejto pohľadávky, ktorá vznikla v momente zániku poistného vzťahu, neovplyvňovalo to, že nebola
započítaná; a jej vznik nebol viazaný na osobitné písomné alebo iné upozornenie.

Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa v podaní zo dňa 6.12.2013, reagujúc na písomné vyjadrenie žalovanej z 24.5.2013,
namietala relevantnosť skutočností uvádzaných žalovanou a poukázala (vo svojej podstate) na tie isté

okolnosti ako v návrhu na začatie konania. Na podporu svojich právnych argumentov akcentovala na
rozhodnutieKrajskéhosúduPrešov20CoE/24/2011akoajrozhodnutieNSSR6Cdo1/2012,ktorýmbola
rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole a neposlednom rade na predbežné opatrenie vydané
okresným súdom Trenčín 11C/91/2009 z 2.11.2009, ktorým bolo zakázané žalovanej používať vyššiešpecifikovanú rozhodcovskú doložku, a toto rozhodnutie bolo uznesením KS Trenčín 19Co/352/2009
z 28.1.2010 potvrdené.

Žalobkyňa v tomto podaní zároveň vyhodnotila, že aj taká dôležitá povinnosť, akou je úhrada
provízneho nákladu, ktorá navyše v čase vzniku právneho vzťahu nebola konkretizovaná, je pri svojom
zakomponovaní do stredu niekoľkostranových VPP nekalou obchodnou praktikou a predstavuje tak
ukážkový príklad znevýhodnenia, nevyváženosti a neprijateľnosti vo vzťahu podnikateľ - spotrebiteľ.

Žalovaná pred súdom prezentovala tvrdenia zhodného obsahu ako v písomnom vyjadrení k žalobe a na
pojednávaní predložila tiež uznesenie KS Banská Bystrica 41 CoE 138/2013 a uznesenie Ústavného
súdu II.ÚS 382/2013.

Súd oboznámil tiež obsah spisu Arbitrážneho súdu Košice s.r.o. 2C/842/2012, z ktorého zistil, že:
- dňa 4.1.2012 bol tento rozhodcovský súd doručený návrh žalovanej (v pozícii žalobcu) voči Lenke

Hužvejovej o zaplatenie 196,94 eura titulom osobitnej pohľadávky podľa časti XVII ods. 7a VPP s
návrhom, aby bola zaviazaná zaplatiť túto sumu spolu s poplatkom za konania, paušálnou sumou na
správne náklady a právne zastupovanie v sume 276 eura a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
- súčasťou návrhu je príloha
a) poistná zmluva č. 4127700484 z 24.9.2007

b) oznámenie o zániku poistenia dňom 25.7.2008 o 00. hodine
c) XVI. a XVII. časť VPP, ktorá upravuje osobitný provízny náklad (ods. 7a) a osobitné dojednania č.
01/2007, a podľa znenia bodu 2.: „Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň
svojím podpisom samostatne vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému

konaniu v zmysle XV. časti VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“
d) sadzby provízií pre jednotlivé druhy poistenia

Zo spisu 2C/842/2012 ďalej vyplýva, že dňa 9.1.2012 bolo vydané Upovedomenie o začatí konania
pred rozhodcovským súdom, Rokovací poriadok spolu so sadzobníkom trov rozhodcovského konania

a samotný rozhodcovský rozsudok 2C/842/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaný v skrátenom konaní, ktorého
zrušenie je predmetom tohto konania.

Z originálov doručeniek obsiahnutých v danom spise je zrejmé, že žalobcovi (Rapid life životná
poisťovňa a.s.) bol rozsudok z 19.1.2012 doručený dňa 4.10.2012 a žalovanej dňa 19.11.2012, tak ako

to v konečnom dôsledku potvrdila aj v rámci tohto konania. Žalovaná však potvrdila aj to, že okrem
rozsudku a návrhu jej boli s tým doručené aj ostatné listiny rozhodcovského spisu, vrátane rokovacieho
poriadku a procesných poučení.

Z oboznámeného spisu 2C/842/2012 teda vyplýva, že ak žalovanej bol napadnutý rozsudok

rozhodcovského súdu doručený dňa 19.11.2012, 30 dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku by uplynula dňa 20.12.2012. Žalobu ale žalobkyňa podala na Okresnom súde
Košice-okolie dňa 13.12.2012, takže svoj nárok uplatnila včas.

Podľa § 4 zákona 244/2002 Z.z.

Forma rozhodcovskej zmluvy

(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve.

(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 cit. zákona:(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Žalovaná pred súdom (na pojednávaní 28.1.2014) ohľadom dôvodnosti žalobkyňou uplatneného
práva argumentoval, že žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť svojich tvrdení keď nedefinovala
neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo značnú nerovnováhu práv a povinností medzi dodávateľom

a spotrebiteľom, zotrvala len na všeobecnej konštatácii a citovaní právnych predpisov, ktoré ale ňou
uvádzané skutočnosti nepreukazujú. Poukázal na to, že žalobkyni bolo umožnené, aby spornú
rozhodcovskú doložku podpísala alebo odmietla, o čom svedčí jej podpis na predložených materiáloch.
neprijatie spornej doložky by na existenciu poistného vzťahu nemalo žiaden vplyv. Akcentoval na to, že
žalobkyňa bola sprostredkovateľom poistenia vyčerpávajúco, jasne a zrozumiteľne informovaná, pričom

ideoosobunezávislúodpoisťovne. Tátoosoba jeotýchtoskutočnostiachklientovpoučovaťzozákona,
a zároveň, prejav vôle žalovanej v podobe uzatvorenia osobitných zmluvných dojednaní nereprezentuje
to, čo je tam slovne napísané. žalobkyňa podľa názoru žalovanej účelovo na súde prezentuje svoju vôľu
keď tvrdí, že ničomu nerozumela, ktoré tvrdenia s odstupom času a za zmenenej situácie je v rozpore
s výkladovými pravidlami prejavu vôle. Tvrdená neprijateľnosť zmluvnej podmienky nebol podložená

žiadnym konkrétnym dôkazom a sama o sebe ani neprijateľná nie je a keďže nebolo preukázané tiež
znevýhodnenie žalobkyne ako spotrebiteľa na jeho právach, navrhol žalobu zamietnuť.

K tejto argumentácii žalovanej súd uvádza, že:
Bola to žalobkyňa, ktorá súdu predložila kompletné znenie Všeobecných poistných podmienok (VPP

na čl. 11 - 16) a z obsahu ktorých súd zistil úpravu v časti XV - Rozhodcovské konanie. Podľa bodu 1.:
poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou
úpravou vykonaným týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom“.

Uvedené VPP sú tvorené 12 stranami husto a malým písmom písaným textom, v rámci ktorého je
„rozhodcovské konanie“ vsunuté za tú časť, ktorá je venovaná práve poistným produktom, a jedine
ktorým (obyčajne) ľudia venujú svoju pozornosť.

V spise rozhodcovského súdu 2C/842/2002 Z.z. však z týchto VPP sa nachádza jedine posledný
list týchto VPP - dvojstrana, na konci ktorej sa nad podpismi zmluvných strán nachádza už vyššie
citovaná úprava v bode 2 Osobitných podmienok, že: „Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja
spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporumedzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku“ .

Za tohto stavu preto nie je jasné, na základe čoho si Arbitrážny rozhodcovský súd Košice s.r.o. založil
svoju právomoc, keď znenie 1. bodu XV. časti ani nemal k dispozícii.

K námietkám žalovanej v tom smere tom, že žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť svojich tvrdení

keď nedefinovala neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo značnú nerovnováhu práv a povinností medzi
dodávateľom a spotrebiteľom a zotrvala len na všeobecnej konštatácii a citovaní právnych predpisov,
uvádza, že:
Aj podľa § 121 Obč. súdneho poriadku o.i. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
súdu známe z jeho činnosti a ani obsah právny predpisov. Z dokazovania vzišlé skutkové zistenie je
potom treba vyhodnotiť v kontexte s tým, čo je z hľadiska právnej akceptovateľnosti udržateľné a pre

konečné rozhodnutie dôležité. V danej veci bola predmetom konania suma 196,94 eura a náhrada trov
konania 276 eur.
Vychádzajúc už z týchto základných údajov je možné porovnať rozdiel medzi rozhodcovským a riadnym
súdnym konaním a ich diametrálna odlišnosť a zjavná nevýhodnosť pre spotrebiteľa sa preukazuje
sama, pretože:

1/ za riadne súdne konanie tohto typu je súdny poplatok 16,50 eura a rovnaký by bolo treba zaplatiť
za podaný odpor proti platobnému rozkazu. V arbitrážnom konaní je podmienkou prihliadania na odpor
zaplatenie poplatku 72 eur čo je viac, ako celkové trovy riadneho súdneho konania (viď nižšie)

2/ trovy právneho zastúpenia za dva úkony u všeobecného súdu by boli 51,78 vrátane režijného
paušálu ( 2 x 18,256 eura plus 7,63 eura režijný paušál) a spolu so súdnym poplatkom by činili celkové
trovy konania 68,28 eura (na rozdiel od arbitrážneho konania, v ktorom priznaná suma 276 eura). Zo
sadzobníka poplatkov Arbitrážneho súdu Košice súd zistil, že (položka 8): základný poplatok pri hodnote
predmetu konania do 500 eur je suma 72 eur, plus paušálny poplatok za správne náklady súdu 84 eur a

paušálna odmena za právne zastupovanie suma 120 eur. Celkové trovy činí súčet týchto súm t.j. sumu
276 eur. Žalobu za žalobcu podpísala JUDr. Ľubica Dribňáková - právny zástupca na základe plnej
moci, no k žalobe žiadna plná moc priložená nie je. Navyše trovy právneho zastúpenia 120 eur nemajú
oporu vo vyhl.655/2004 Z.z.

3/ lehota na podanie odporu u všeobecného súdu je 15 dní od doručenia, kým u arbitrov je to 5 dní a za
predpokladu, že rozhodnutie dlžník obdrží v piatok, na opravný prostriedok má k dispozícii iba 3 dni

4/ odporom, podaným rozhodnutiu všeobecného súdu sa súd zaoberá bez ohľadu na to, či žalovaný
zaplatil súdny poplatok, kým u arbitrov sa bez zaplateného súdneho poplatku v sume, značne

prevyšujúcej súdny poplatok všeobecného súdu, jeho obranou už nikto nezaoberá,

5/ ak by chcel spotrebiteľ, aby sa konalo ústne pojednávanie, musel by zaplatiť poplatok 36 eur (viď
položka 1. sadzobníka trov rozhodcovského konania), ak aby chcel priznať oslobodenie od platenia
poplatkov, za tento návrh by musel zaplatiť poplatok 36 eur (položka 3. sadzobníka) a za nahliadnutie

a manipuláciu so spisom poplatok 24 eur (položka2. sadzobníka)

Súd zastáva názor, že uvedené skutočnosti žalobkyňa nemá povinnosť dokazovať, keďže existujú
objektívne a nerovnováha práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, o ktorých sa v
rozhodcovskom konaní rozsudkom rozhodlo, je viac než evidentná. Uvedené okolnosti sa týkajú len a

čisto procesných ustanovení upravených v zákone o rozhodcovskom konaní a ustanovení podľa Obč.
súdneho poriadku bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci samej.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“).Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

Žalobkyňa uzatvorila so žalovanou poistnú zmluvu dňa 24.9.2007. Zmluvu dojednávala so
sprostredkovateľom a vo VPP v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom
je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere všeobecných podmienok je

ako osobitné zmluvné dojednanie pod číslom 01/2007 znovu dojednaná rozhodcovská doložka vo forme
samostatnej tabuľky, s uvedením textu: „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý
zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie

chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“

Práve na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19. 01. 2012
pod sp. zn. 2C/842/2012 vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice s.r.o. ktorým bola
žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanej 196,94 eura spolu s trovami konania 276 eur do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodcovská doložka sa tak stala súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu
spotrebiteľov.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil
postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.

k/bolaupravenáažnovelouvykonanouzákonomč.568/2007Z.z.súčinnosťouod1.1.2008,kýmhlavná
transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004.Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň
sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných
podmienok aj širšie ako odporúča smernica: ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie

opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu

neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude

len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je
obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. nerovnováha je daná v neprospech spotrebiteľa. Ide o doložku, ktorá vyžaduje,

aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh žalovanej, spotrebiteľ by aj tak bol nútený nezvratne podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu.

Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim
zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide
aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a
spotrebiteľom (čl. 1 ods.1, čl.2 písm. b/,c/ Smernice Rady 93/13/EHS).

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za transparentných
podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.

Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa
rozumie ,,najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,

využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovaniezmluvnejslobody
(pre porov. § 4 ods. 8 ZOS).

Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok alebo

odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom (žalovanou) vopred pripravený a na jej
obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie
žalovanej,žeideoindividuálnynávrh žalobkynenariešenieprípadnéhosporuvrozhodcovskomkonaní.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa

podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2 Smernice).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiťsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Z dikcie cit. ustanovenia vyplýva dôkazné bremeno dodávateľa t.j. žalovanej preukázať, že spotrebiteľ si
vo svetle vyššie uvedených požiadaviek (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie.
V tomto smere popri nedôslednej argumentácii neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy
podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má dokázať,

že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať
individuálne vyjednanie (§ 53 ods. 3 OZ). Z predloženej zmluvy nevyplýva individuálne vyjednaná
rozhodcovská zmluva a žalovaná neoznačila žiadne iné relevantné dôkazy. Ak si spotrebiteľ individuálne
vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť , že si individuálne (podľa predstav spotrebiteľa)
vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver rozhodne nemožno prijať. Dôvodne
teda možno konštatovať, že žalovaná dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej

doložky neuniesla.

V prejednávanej veci súd preto skonštatoval v súlade s návrhom žalobkyne neplatnosť rozhodcovskej
doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi
navrhovateľkou a odporcom vyplýva,
že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v
nej uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. v časti týchto podmienok. Na tom nič

nemení skutočnosť, že v deň podpisu obe strany podpísali (pokračovanie predtlačeného formulára)
aj formulárovú časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných
podmienkach.

Na podporu tohto konštatovania súd poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súdu ČR: III.ÚS 562/2012
zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého:

Nelze zpochybnit skutečnost, že v předmětné smlouvě na straně jedné vystupuje stěžovatel (dlužník) v
postavení spotřebitele a na straně druhé vedlejší účastník v pozici dodavatele jednajícího v rámci své

obchodní nebo podnikatelské činnosti (§ 53
zákona č. 40/1964 Sb., občanský zákoník, ve znění pozdějších předpisů, dále jen „obč. zák.“). Z
těchto důvodů je nutné na posouzení sporné rozhodčí doložky nahlížet z pohledu práva na ochranu
spotřebitele. Práva spojená s ochranou spotřebitele jsou v občanském zákoníku upravena v ustanovení
§ 52 násl. obč. zák. Ústavní soud při hodnocení této problematiky vždy bere v úvahu cíl této právní

úpravy, kterou je především ochrana slabší smluvní strany (spotřebitele). Ústavní soud se již v nálezu
ze dne 1. 11. 2011 sp. zn. II. ÚS 2164/10 podrobně zabýval významem směrnice Rady č. 93/13/ES ze
dne 5. 4. 1993.

Ústavní soud dospěl k závěru, že rozhodčí doložka v projednávané věci tak, jak byla vymezena pod

bodem II smlouvy ze dne 10. 9. 2007, naplňuje znaky nepřiměřených podmínek, neboť vyvolává nerovné
postavení mezi účastníky řízení a tato nerovnováha dosahuje značné disproporční intenzity, která je
ve svém důsledku způsobilá vést ke značné procesní nevýhodě jednoho z účastníků řízení, v daném
případěstěžovatele.Ústavnísoudvesvémnálezusp.zn.II.ÚS2164/10uvedl,žeprocesnínerovnováha
ve spotřebitelských smlouvách může spočívat i ve zbavení spotřebitele ochranných ustanovení právního

řádu o ochraně spotřebitele například formou rozhodování na základě zásad spravedlnosti.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a v súlade s vyššie uvedenými úvahami preto súd
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice 2C/842/2012 zo dňa 19.1.2012 zrušil a zároveň podľa § 40 ods. 2
posledná veta, vykonateľnosť tohto rozsudku odložil.Po právoplatnosti tohto rozsudku súd bude pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania (ako
to vyplýva aj z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), preto aj o trovách konania rozhodne až v
rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí,

t. j. v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v
2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť

len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.