Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. marec 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812200379
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812200379.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľov: v 1/

rade X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 6, K., v 2/ rade Z. I., nar. X.X.XXXX, bytom K., K. XX, proti
odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava,
o zaplatenie 6500,- eur z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Konanie sčasti, a to o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 4 450,- eur
z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo
výške 41,36 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sa pôvodne podaným návrhom doručeným súdu 11.1.2012 domáhali voči
odporcovi náhrady škody a nemajetkovej ujmy spolu vo výške 6500,- eur z titulu nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Prievidza v konaní 10C 150/2006, v ktorom konaní sa navrhovatelia domáhali
náhrady škody voči Q. P. vo výške 7482,41 eur. V tom konaní nastávali neodôvodnené prieťahy v konaní,
keďže až po 15-tich mesiacoch súd určil znalca na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku. Uviedli,

že v uvedenom konaní Ing. Tuchyňa vypracoval znalecký posudok č. 142/08 z 6.11.2008, ktorý bol plný
nedostatkov, vecných a odborných chýb, na základe čoho bolo potrebné v konaní vypracovať náročné
materiály, vyjadrenie a stanovisko k znaleckému posudku. Namietali, že napriek nekvalite posudku súd
znalcovi Ing. Tuchyňovi uznesením č.k. 10C 150/06-158 z 4.9.2009 priznal plnú odmenu, a to napriek
nezodpovedaniu otázok zadaných súdom i napriek výraznému prekročeniu termínu na vypracovanie
posudku. Preto navrhovatelia upozornili na zahanbujúcu úroveň posudku Ministerstvo spravodlivosť
SR, ktoré postúpilo podnet Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, ktorý skritizoval obsah a spracovanie

posudku. Na základe toho MS SR zahájilo voči Ing. Tuchyňovi správne konanie a bola mu udelená
peňažná pokuta. Ing. Tuchyňovi bolo nariadené vypracovať doplnok a tieto nedostatky riešiť. Následne
Ing. Tuchyňa vypracoval doplnok posudku č. 1/10 z 26.6.2010, ktorý mal taktiež značné množstvo
nedostatkov. Uvedený doplnok bol postúpený prípisom z 29.7.2010 Ministerstvu spravodlivosti SR,
ktoré reagovalo prípisom z 7.9.2010, z ktorého vyplýva, že nespochybňuje, že i predmetný doplnok je
neúčelný, pochybný, avšak MS SR uviedlo, že zaujíma k tomu zdržanlivý postoj z dôvodu hospodárnosti
a z dôvodu, aby nedošlo k ovplyvňovaniu súdu. Navrhovatelia následne podaním z 23.9.2010 zaslali

MS SR žiadosť o prehodnotenie a postúpenie uvedeného doplnku Ústavu súdneho inžinierstva, na čo
MS SR reagovalo krátkym prípisom z 5.10.2010 s tým, že napriek skutočnosti spomínanej v úvode
sa s tým MS SR nebude zaoberať. Taktiež navrhovatelia namietali, že súd v konaní 10C 150/2006
určil znalca, ktorý znaleckú činnosť nevykonával, čím nastali ďalšie prieťahy v konaní, súd nezákonnenereagoval na to, že ďalšiemu znalcovi trvalo odovzdanie posudku č. 142/008 namiesto požadovaného
jedného mesiaca 10 mesiacov, že bolo nutné vyhotoviť k ZP dodatok, ktorý bol dodaný až po 18-tich
mesiacoch od zadania posudku, súd nereagoval na neodbornosť znaleckého posudku č. 142/08, súd

priznal za nekvalitný znalecký posudok znalcovi plnú odmenu, súd nereagoval tiež na to, že znalec
písomne uznal, že zlyhal, súd si nesplnil povinnosť a nedôveryhodnosť, nekvalitu posudku neoznámil
MS SR, ktorú povinnosť súdu boli povinní suplovať navrhovatelia, pričom v konaní dochádzalo k
prieťahom, čo konštatovala i predsedníčka OS Prievidza. Súd nereagoval ani na dôkazy o nepravdivom
doplnku č. 1/10, súd porušil ustanovenie § 132 O.s.p., nakoľko nevzal do úvahy všetko, čo vyšlo v

konaní najavo. V dôsledku týchto nesprávnych postupov, nečinnosti, prieťahov súdu v konaní, vznikla
navrhovateľom enormná časová záťaž, stovky hodín bolo nutné študovať podklady, formulovať a viesť
náročnú korešpondenciu so súdom, vypracovať množstvo náročných materiálov, suplovať povinnosť
súdu,podnetyakorešpondencieMSSR,vykonaťúhraduzaneprofesionálnyanedôveryhodnýposudok,
a tým došlo k dlhodobému porušovaniu práv z nečinnosti, k dlhodobému porušovanie práv z dôvodu
nemožnosti prístupu na vlastný pozemok, k porušovaniu práv zaručených Ústavou SR, k zhoršeniu

hygienických podmienok v dôsledku prieťahov, k stresom a k beznádeji z prístupu štátnej správy súdu,
k pocitom krivdy, k ponižovaniu, keď sa permanentne ignorovalo všetko, čo navrhovatelia uviedli.
Navrhovatelia ďalej namietali nesprávnosti a nepresnosti uvedené v rozsudku 10C 150/2006 -323 z
21.10.2010. Uviedli, že z dôvodu nečinnosti a prieťahov v konaní 10C 150/2006, teda nesprávnych
úradných postupov súdu v uvedenom konaní a tiež i z dôvodu nezákonného uznesenia o priznaní

odmeny znalcovi z 4.9.2009, sú splnené podmienky a predpoklady stanovené v zákone č. 514/2003
Z.z. na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Uviedli, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody bola odporcovi postúpená 16.6.2011, na ktorú reagoval stručným prípisom z 15.12.2011,
ktorým uplatnený nárok navrhovateľov neuznal. Preto s poukazom na všetko uvedené navrhli podanému
návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Odporca sa k návrhu navrhovateľov vyjadril v písomnom podaní z 22.4.2013. Uviedol, že namieta, že nie
je zrejmé, z akého dôvodu navrhovatelia požadujú náhradu vo výške 6500,- eur. Uviedol, že skutočnosti
tvrdené navrhovateľmi, ktoré ich viedli k podaniu žaloby, sú právne irelevantné, taktiež námietky vo
vzťahu k rozsudku OS Prievidza pod č.k. 10C 150/06 sú irelevantné, pretože je neprípustné, aby súd v
konaníonáhraduškodypodľazákonač.514/03Z.z.posudzovalsprávnosťrozsudkuvydanéhovkonaní,

ktoré je právoplatne skončené. V súvislosti s namietanou nesprávnosťou, neodbornosťou znaleckého
posudku Ing. Tuchyňu uviedol, že aj keby námietky navrhovateľov vo vzťahu k ZP boli dôvodné, táto
skutočnosť sama o sebe nemá žiadnu relevanciu pre toto konanie, pretože v súvislosti s tvrdenými
nedostatkami k ZP, navrhovateľom nemohla vzniknúť škoda, ktorú je štát povinný nahradiť podľa zákona
č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že ani postupy súdu ani postup znalca, ktorý navrhovatelia namietajú v článku

I, II, IV až XI a XII návrhu, nie sú nesprávnym úradným postupom na účely zodpovednosti štátu za
škodu a možnosť priznania náhrady v súvislosti s uvedeným je vylúčená. V súvislosti s namietaným
nesprávnym úradným postupom, a to uvádzanými prieťahmi v konaní 10C 150/06 uviedol, že v zmysle §
9 ods. 2 Zák. č. 514/03 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho okrem
iného v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia žiadosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní atď.. Uviedol, že navrhovatelia existenciu prieťahov v konaní nepreukázali ani
výsledkami vybavenia sťažnosti na prieťahy, preto považuje návrh i z tohto dôvodu za nedôvodný.
V písomnom podaní doručenom súdu 2.9.2013 navrhovatelia upresnili, v ktorom období malo dochádzať
v konaní 10C 150/2006 podľa nich k prieťahom v konaní, ďalej upresnili nesprávne postupy súdu

v uvedenom súdnom konaní, a to, že súd nerešpektoval závery ZP č. 40/2006, hoci to bol jeden z
podstatných podkladov, súd nerešpektoval všetko, čo vyšlo v konaní najavo, nereagoval na predložené
dôkazy o nekvalite, nedôveryhodnosti doplnku č. 1/10, na žiadosť o informáciu a riešenie z 25.2.2009,
29.3.2010, 8.6.2010, 9.9.2010, súd nevychádzal ani zo záverov Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý
poukázal na nekvalitu posudku. Ďalej poukázal na nesprávne úradné postupy a prieťahy odporcu v

súvislosti s podaním navrhovateľov, a to upozornením na nekvalitu posudku č. 142/08 v liste z 25.2.2009
a v liste z 30.7.2009, kedy v súvislosti s vybavovaním uvedeného upozornenia vznikali v postupe MS SR
prieťahy, pričom odpoveď prišla až 26.11.2009. Nakoľko MS SR ďalej nekonalo, bola zaslaná žiadosť o
riešenie Ministerke spravodlivosti SR z 24.2.2010, ďalšia žiadosť o informáciu bola v podaní z 29.3.2010,
pričom MS SR reagovalo až prípisom z 2.7.2010, čo svedčí taktiež o ďalších prieťahoch. Uviedli, že takto

zo strany súdu i MS SR došlo k veľkému rozsahu nesprávnych úradných postupov, na základe čoho
sú splnené podmienky uvedené v § 6 Zák. č. 514/03 Z.z.. Uviedli, že pri stanovení výšky odškodnenia
za nečinnosť, prieťahy, Európsky súd vychádza z čiastky 1500,- eur. Taktiež namietli, že rozsudok z
21.10.2010 je nezákonný.Na ústnom pojednávaní konanom dňa 5.9.2013 a v písomnom podaní z 12.2.2014 navrhovatelia
upresnili, že požadovaná suma vo výške 6500,- eur pozostáva z náhrady škody vo výške 7000, -
Sk, čo predstavuje v prepočte 232,- eur, a to z titulu zaplatenej úhrady za nekvalitný posudok č.

142/2008 a suma 1818,-eur predstavuje náhradu za nemajetkovú ujmu, spravodlivé zadosťučinenie
za vypracovanie množstva materiálov, korešpondencie, dokumentujúce nekvalitu posudku, dodatku,
rozmnoženie, poštovné a suma 4450,- eur predstavuje náhradu za nemajetkovú ujmu za prieťahy a
nečinnosť súdu.
Súd zmenu návrhu v zmysle písomného podania navrhovateľov z 2.9.2013 v celom rozsahu pripustil na

pojednávaní konanom dňa 13.2.2014.
Odporca sa k pôvodne podanému návrhu i k zmenenému návrhu vyjadril v písomnom podaní z
12.2.2014. Uviedol, že tie nesprávne úradné postupy súdu, ktoré uviedli navrhovatelia v žalobe z
11.1.2012, sú v podstate totožné s rozsahom namietaného nesprávneho postupu súdu v konaní 10C
150/06, ktorý navrhovatelia uviedli a namietali v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku doručenej
MS SR dňa 16.6.2012. Uviedol, že v písomnom podaní z 2.9.2013 rozšírili navrhovatelia nové nesprávne

úradné postupy súdu i MS SR, ktoré úradné postupy ale neboli predmetom predbežného prerokovania
nároku a z toho dôvodu sa žalobcovia nemôžu na súde domáhať uspokojenia nároku na náhradu
škody, ktorá im v súvislosti s nimi mala byť spôsobená, a to v zmysle § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003
Z.z.. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku neobsahovala žiadne námietky k postupu MS SR. V
súvislosti s náhradou škody za vypracovanie ZP z titulu odmeny vyplatenej znalcovi vo výške 232,- eur

uviedol, že uvedená odmena bola priznaná uznesením OS Prievidza, ktoré bolo v dôsledku odvolania
navrhovateľov potvrdené i zo strany KS v Trenčíne uznesením z 30.11.2009, pričom v tomto konaní
nemôže byť preskúmavaný postup súdov, ktorý viedol k vydaniu právoplatných rozhodnutí. Taktiež nie
je možné preskúmavať postupy súdu pri ustanovovaní znalca a pri predkladaní znaleckých posudkov,
či dokonca skúmať vecnú a odbornú kvalitu znaleckých posudkov. V prípade právoplatne skončeného

konania platí predpoklad o zákonnosti rozhodnutí v ňom vydaných ako i zákonnosti postupu, ktorým
súd k vydaniu rozhodnutí dospel. V súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní 10C 150/06 uviedol,
že otázka prieťahov v uvedenom konaní už bola v plnom rozsahu riešená, ako titul nároku na náhradu
škody, a to v konaní vedenom na OS Prievidza pod spis. zn. 17C 48/2012, v ktorom konaní súd dospel k
záveru, že konanie od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia trvalo takmer 5 rokov, no jeho dĺžka

bola ovplyvnená predovšetkým rozsiahlym dokazovaním, dvoma ZP, doplneniami znaleckých posudkov
a rozsiahlymi podaniami navrhovateľov, vrátane opravných prostriedkov, ide teda o vec, ktorá už bola
právoplatne rozhodnutá a v tejto časti je nepochybne daná prekážka veci právoplatne skončenej, čo
zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Neobstojí ani námietka navrhovateľov, že v
tomto konaní namietajú prieťahy z iných dôvodov a na základe iných skutočností, pretože súd v konaní

17C 48/2012 preskúmaval postup súdu v konaní vedenom pod spis. zn. 10C 150/06 v celom rozsahu,
nielen zo žalobcom naznačených hľadísk a súd v rozsudku dospel k záveru, že nedošlo k zbytočným
prieťahom v konaní. V súvislosti s požadovanou náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 1818,- eur
uviedol, že na jednej strane navrhovatelia tvrdia, že ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na
druhej strane jej vznik odôvodňujú administratívnymi nákladmi, čo predstavuje nepreukázanú majetkovú

škodu, preto navrhol i v tejto časti žalobu zamietnuť. Čo sa týka náhrady škody vo výške 4450,- eur za
prieťahy a nečinnosť súdu, keďže o tomto nároku už bolo rozhodované v konaní 17C 48/2012, navrhol,
aby súd konanie v tejto časti v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania s tým, že ich vyčísli v lehote 3 dní. Vyčíslil ich v podaní z 19.2.2014 v celkovej sume 41,36 eur
z titulu cestovných náhrad.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise tun.
súdu 16C 2/2012, pripojenými spismi tun. súdu 17C 48/2012, 10C 150/2006, sťažnosťami a podaniami
navrhovateľov zapísanými na tun. súde pod Spr. 843/09, Spr. 758/10, Spr. 1408/10, Spr. 203/11, Spr.
488/11 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z pripojeného spisu tun. súdu 17C 48/2012 mal súd preukázané, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sa v

uvedenom konaní domáhali voči odporcovi náhrady škody vo výške 7000,- eur, a to z dôvodu nečinnosti
aprieťahovsúduanesprávnychúradnýchpostupovsúduvsúvislostisosúdnymkonaním10C150/2006,
vedenom na Okresnom súde Prievidza a v súvislosti so znaleckým posudkom č. 019/2010 a jeho
dodatkom č. 048/2010, a to v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. V návrhu v tom konaní navrhovatelia
namietali prieťahy v uvedenom súdnom konaní, kedy po podaní žaloby sa dlhší čas nekonalo, tiež v

súvislosti s prieťahmi v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 019/2010, ktorý namiesto
požadovaného jedného mesiaca bol vypracovaný až po 10-tich mesiacoch, ďalej namietali nesprávnosť,
neodbornosť, nedôveryhodnosť znaleckého posudku č. 019/2010, poukázali tiež na to, že nedostatky
posudku neboli odstránené ani v dodatku č. 048/2010 k uvedenému ZP. V dôsledku týchto nesprávnychúradných postupov, nečinnosti vznikla navrhovateľom enormná časová záťaž a z titulu porušovania
práv a nečinnosti a prieťahov žiadali priznať 1000,- až 1500,-eur za rok prieťahov, celkovo 7000,-
eur. Tunajší súd vo veci samej roz rozhodol rozsudkom č. 17C 48/2012-34 z 4.7.2012 tak, že návrh

navrhovateľov v celom rozsahu zamietol a navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zaviazal spoločne a nerozdielne
nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 66,89 eur. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že
navrhovatelia sa v tom konaní návrhom doručeným súdu 28.3.2012 domáhali proti odporcovi zaplatenia
7000,- eur a náhrady trov konania, pričom všeobecne tvrdili nečinnosti, prieťahy a nesprávne úradné
postupy na Okresnom súde Prievidza v konaní vedenom pod č. 10C 150/2006 a konkrétne to, že

v konaní sa dlhšiu dobu po podaní návrhu nekonalo, oneskorene boli vo veci podané nesprávne
znalecké posudky. Navrhovatelia na pojednávaní zmenili svoj návrh a to tak, že ho rozšírili aj o tvrdenie
spočívajúce v tom, že zodpovednosť štátu vyplýva aj z toho, že MS SR nesprávne postupovalo pri
vybavovaní ich sťažností na znalca, ktorý podal znalecký posudok, túto zmenu návrhu súd uznesením
nepripustil. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia ďalej vyplýva, že navrhovatelia svoj návrh proti odporcovi
primárne odvodili od nesprávnosti znaleckých posudkov podaných znalcami v súdnom konaní. Súd

zaujal právny názor, že podanie znaleckých posudkov či už v súdnom konaní alebo mimo súdneho
konania, nie je výkon štátnej moci, keďže obsahom tejto činnosti nie je rozhodovanie a úradný postup
orgánu verejnej moci o právach právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb. Ide o osobitnú špecializovanú činnosť, za ktorú znalec zodpovedá tomu, kto u
neho vykonanie znaleckej činnosti zadal, preto súd v tomto konaní ani nezisťoval správnosť podaných

znaleckých posudkov, keďže aj v prípade, ak by bolo zistené, že znalecké posudky sú nesprávne, nebolo
by možné z takejto skutočnosti vyvodiť zodpovednosť štátu. Rovnakú zodpovednosť štátu nemožno
vyvodiť ani z toho, že tieto znalecké posudky boli jedným z dôkazných prostriedkov v konaní na
súde, v ktorom konaní bol vydaný rozsudok, ktorým bol návrh navrhovateľov zamietnutý. Rozsudok
je právoplatný, a preto ho treba spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, považovať za zákonný

v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Ďalej súd uviedol, že návrh navrhovateľov nemožno považovať
za dôvodný ani z toho pohľadu, že navrhovateľom v súvislosti s konaním vznikla časová záťaž
spojená s oboznamovaním sa s podkladmi a spísaním vyjadrení. O tejto ich záťaži bolo právoplatne
rozhodnuté rozhodnutím o náhrade trov konania, ktoré začalo na ich nedôvodný návrh. Ďalej uviedol,
že z návrhu nebolo zrejmé, k akým prieťahom a nečinnostiam v súdnom konaní malo dôjsť. Podľa súdu

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konanie od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia
trvalo takmer 5 rokov, no jeho dĺžka bola vyvolaná predovšetkým rozsiahlym dokazovaním, dvoma
znaleckými posudkami, doplneniami znaleckých posudkov a rozsiahlymi podaniami navrhovateľov
vrátane opravných prostriedkov, preto súd návrh navrhovateľov na náhradu škody z titulu prieťahov v
konaní v celom rozsahu zamietol. Proti citovanému rozhodnutiu podali navrhovatelia odvolanie, o ktorom

rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 17Co 327/2012-47 z 21.8.2013, ktorý rozsudok prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdil a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení
uviedol, že navrhovatelia v konaní namietajú postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku,
pričom podanie znaleckého posudku nie je výkonom štátnej moci, keďže obsahom tejto činnosti nie
je rozhodovanie alebo úradný postup, preto bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý uzatvoril,

že zodpovednosť štátu za prípadný nesprávny znalecký posudok na základe zákona č. 514/2003 Z.z.
nie je daná a vo zvyšku v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukázal
na vecne, správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožnil. Prvostupňový rozsudok potom nadobudol právoplatnosť v spojení s cit. rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne dňa 19.9.2013.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 10C/150/2006 súd zistil, že v tom konaní sa konalo o návrhu
navrhovateľov zo dňa 22.8.2006 proti odporcovi Ottovi Fábrikovi, o zaplatenie 7.482,41 eur z titulu
náhrady škody, pričom tento návrh bol zdôvodnený tým, že odporca svojimi stavbami - garážou a
skladom, spôsoboval vlhnutie a vznik plesní v dome navrhovateľov. Súd v tom konaní vykonal rozsiahle
dokazovanie, a to výsluchom účastníkov, ohliadkou na mieste samom, znaleckým posudkom Ing.

Václava Blahovca č. 40/2006, znaleckým posudkom Ing. Tuchyňu č. 142/2008 zo dňa 6.11.208,
ktorého súd ustanovil uznesením zo dňa 15.1.2008 a doplnením znaleckého posudku č. 1/2010 zo
dňa 26.6.2010, kontrolným znaleckým posudkom Ing. Martona č. 019/2010 zo dňa 10.8.2010, ktorého
súd ustanovil uznesením zo dňa 4.9.2009, doplnením znaleckého posudku Ing. Martona č. 048/2010,
pričom z takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľov

o tom, že by príčinou vlhnutia ich domu bolo protiprávne konanie odporcu spočívajúce v postavení
stavby na vedľajšom pozemku. Preto Okresný súd Prievidza rozsudkom č.k. 10C/150/2006 - 323 zo
dňa 21.10.2010 rozhodol tak, že návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol, pričom toto rozhodnutiebolo v celom rozsahu potvrdené i odvolacím súdom a prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.8.2011.
Z pripojených vyššie uvedených Spr. spisov tunajšieho súdu, a to Spr. 843/09 súd zistil, že 27.7.2009

navrhovateľ v 1/ rade Ladislav Šmida doručil predsedníčke tun. súdu sťažnosť v konaní 10C 150/2006, v
ktorom namietal obsahovú nesprávnosť znaleckého posudku, vypracovaného Ing. Tuchyňom, prieťahy
v konaní a zároveň požiadal vrátiť preddavok 7000, -Sk. Na uvedenú sťažnosť predsedníčka súdu JUDr.
Valéria Píšová zaslala navrhovateľovi v 1/ rade odpoveď v liste z 25.8.2009, v ktorom uviedla, že zistila,
že podnet na postup znalca Ing. Tuchyńu pri vypracovaní znaleckého posudku pre potreby súdneho

konania ste podali aj na MS SR, ktoré začalo preskúmavať postup znalca pri výkone znaleckej činnosti,
čiže postup znalca rieši kompetentný orgán, ktorému súdu poskytuje súčinnosť. Ďalej konštatovala, že
žiadosť o vrátenie preddavku vo výške 7000, -Sk je predčasná s tým, že o znalečnom rozhodne súd
uznesením, proti ktorému bude prípustné odvolanie. Ďalej uviedla, že pojednávanie z 22.1.2009 bolo
odročené ne neurčito za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, pričom uznesenie o
nariadení kontrolného znaleckého dokazovania nie je doposiaľ vypracované, čo hodnotí ako prieťah v

konaní. Uviedla, že zákonná sudkyňa v období od 21.7.2009 do 12.8.2009 čerpala riadnu dovolenku,
so sťažnosťou bola oboznámená a uviedla, že v priebehu jedného mesiaca vypracuje uznesenie o
nariadení kontrolného znaleckého dokazovania, čo po uplynutí jedného mesiaca preverí.
Zo spisu Spr. 758/10 mal súd preukázané, že 9.6.2010 navrhovatelia v 1/ a 2/ rade doručili predsedníčke
súdu žiadosť o odňatie súdneho konania 10C 150/06 JUDr. Kataríne Zajacovej. Zo strany predsedníčky

súduJUDr.Píšovejimbolazaslanáodpoveďvlistez15.6.2010,vktoromuviedla,žeobsahomžiadostije
uplatnenie námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni JUDr. Kataríne Zajacovej, pričom pri rozhodovaní
onámietkezaujatostisamusídodržaťprocesnýpostupupravenýv§14,16O.s.p.stým,žemomentálne
sa spis nachádza u znalca Doc. Ing. Martona, CSc, preto námietku zaujatosti zakladá do náhradného
obalu spisu 10C 150/06 za účelom ďalšieho procesného postupu, a to rozhodnutia o nej.

Zo spisu Spr. 1408/10 súd zistil, že 8.12.2010 bola doručená predsedníčke súdu sťažnosť v súvislosti
s prieťahmi v konaní 10C 150/2006, na ktorú odpovedala predsedníčka súdu v podaní z 21.12.2010,
v ktorom zaujala stanovisko, že zo strany konajúcej sudkyne k prieťahom v konaní nedošlo, znalec
síce prekročil lehotu, v ktorej mal podať znalecký posudok o 4 mesiace, toto prekročenie lehoty je
však primerané rozsiahlosti a obtiažnosti podaného znaleckého posudku. V súvislosti s tým, že súd

navrhovateľom nezaslal informácie na ich žiadosti z 25.2.2009, 29.3., 6.5., 8.6., 9.9.2010 oznámila,
že všetky obsahovali výhrady proti znaleckému posudku Ing. Tuchyňa, na ktoré súd nemá povinnosť
písomne reagovať, pretože vyhodnotenie tohto dôkazu súd vykonáva pri odôvodnení rozhodnutia vo
veci samej.
Zo spisu tun. súdu Spr. 203/2011 súd zistil, že 20.1.2011 bola doručená MS SR zo strany navrhovateľa v

1/ rade sťažnosť v súvislosti s prieťahmi v konaní 10C 150/2006 a nesprávnosť rozsudku z 21.10.2010,
ktorásťažnosťbolapostúpenápredsedníčketun.súdu.Nauvedenúsťažnosťpredsedníčkasúduzaslala
navrhovateľovi v 1/ rade odpoveď v liste z 7.3.2011, v ktorom konštatovala, že tun. súd vec pod spis.
zn. 10C 150/2006 rozhodol rozsudkom z 21.10.2010, pričom spis sa nachádza na KS v Trenčíne za
účelom rozhodnutia o odvolaní. V súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní odkázala na odpovede

zaslané pod Spr. 843/09 a Spr. 1408/10 s tým, že jej stanovisko je totožné s predchádzajúcim písomnými
odpoveďami.
Zo spisu Spr. 488/11 súd zistil, že 31.3.2011 navrhovateľ v 1/ rade doručil tun. súdu doplnok k sťažnosti
z 7.3.2011, na ktorý predsedníčka súdu odpovedala v liste z 28.4.2011, v ktorom odkázala na vybavenie
jeho sťažnosti pod Spr. 843/09, Spr. 758/10 a Spr. 1408/10. Uviedla, že plynulosť vybavovania bola

zhodnotená pod Spr. 843/09 z 25.8.2009 a Spr. 1408/10 z 21.12.2010, pričom OS Prievidza rozhodol
vo veci rozsudkom 21.10.2010. Ďalej uviedla, že spis sa nachádza na Krajskom súde v Trenčíne a zo
strany predsedu súdu nie je potrebné prijímať vo veci žiadne opatrenia.
Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 6500,- eur, doručenej MS
SR 16.6.2011 mal súd preukázané, že predmetom tejto žiadosti bolo prerokovanie nároku na náhradu

škody navrhovateľov v súvislosti s nečinnosťami a prieťahmi súdu v konaní 10C 150/06 a nesprávnych
úradných postupov v súvislosti s uvedeným súdnym konaním a vypracovaným znaleckým posudkom č.
142/08 a doplnkom č. 1/10 k uvedenému ZP, predmetom ktorej žiadosti boli namietané tie skutočnosti,
ktoré navrhovatelia v 1/ a 2/ rade uviedli i v žalobe zo dňa 11.1.2012 v predmetnej veci č.k. 16C 2/2012.
Z doložených listinných dôkazov zo strany odporcu mal súd preukázané, že 2.3.2009 bolo doručené

MS SR upozornenie navrhovateľa v 1/ rade na neodborný posudok s množstvom chýb, nepresností a
zmätočných výrazov znalca Ing. Tuchyňu pod č. 142/08 podaného v súdnom konaní 10C 150/06. V
liste z 18.3.2009 MS SR- sekcia civilného práva zaslalo navrhovateľovi v 1/ rade oznámenie, že na
základe podania navrhovateľa, MS SR začalo v zmysle § 29 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 382/2004Z.z. preskúmavať podnet na menovaného znalca a vyžiadalo si predloženie znaleckého posudku č.
142/08, vyjadrenie znalca ako i spisový materiál 10C 150/06, na základe ktorého bude možné posúdiť
spôsobovanie prieťahov znalcom. Listom z 18.3.2009 MS SR vyzvalo znalca Ing. Tuchyňu na doručenie

znaleckého posudku, ako i vyjadrenia k uvedenému podnetu a k postupom pri vypracovaní znaleckého
posudku v lehote 5 dní. Dňa 30.3.2009 bola doručená MS SR odpoveď od Ing. Ľuboša Tuchyňu.
Podaním z 15.6.2009 MS SR požiadalo profesora Kasanického, aby v lehote 10 pracovných dní
podal stanovisko, či znalecký posudok Ing. Tuchyňu č. 142/08 spĺňa predpísané formálne a metodické
náležitosti. Dňa 3.8.2009 bolo doručené MS SR podanie navrhovateľa v 1/ rade z 30.7.2009, v ktorom

doplnil dôvody neodbornosti znaleckého posudku Ing. Tuchyňu, upozornil na výrazné prekročenie
termínu dodania posudku. Listom z 24.8.2009 MS SR urgovalo prof. H. o zaujatie stanoviska k ZP Ing.
Tuchyňu. Dňa 4.9.2009 bola doručená MS SR žiadosť o informáciu v súvislosti podnetom z 25.2.2009 zo
strany navrhovateľa v 1/ rade. V liste z 11.11.2009 MS SR zaslalo navrhovateľovi v 1/ rade oznámenie,
že podaním z 15.6.2009 a urgenciou v liste z 6.11.2009 bol požiadaný Ústav súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity na vyjadrenie k ZP č. 142/08. V liste z 11.11.2009 MS SR opätovne urgovalo prof.

Kasanického o zaujatie stanoviska k ZP Ing. Tuchyňu. Dňa 10.12.2009 bolo doručené MS SR odborné
stanovisko prof. Ing. A. H., U.., riaditeľa Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, v ktorom zaujal odborné
stanoviskokvypracovanémuZPIng.Tuchyňu.Vlistez24.2.2010zaslalnavrhovateľv1/radeMinisterke
spravodlivosti SR list, v ktorom jej oznámil, že podaním z 30.7.2009 zaslal doplnok upozornenia na
neodborný znalecký posudok Ing. Tuchyňu, čo následne urgoval prípisom z 3.9.2009, na ktorý nedostal

žiadnu odpoveď. Dňa 30.3.2010 bolo doručené MS SR podanie navrhovateľa v 1/ rade z 29.3.2010,
v ktorom žiadal o informáciu v súvislosti s tým, v akom štádiu šetrenia je preskúmavanie znaleckého
posudku Ing. Tuchyňu. V liste z 30.3.2010 MS SR zaslalo navrhovateľovi v 1/ rade oznámenie, v
ktorom ho oboznámilo s odborným stanoviskom Ústavu súdneho inžinierstva žilinskej univerzity k ZP
č. 142/2008 s tým, že upovedomilo Ing. Tuchyňu o začatí správneho konania o uložení sankcie za

správny delikt, podľa § 27 ods. 1 písm. b/ Zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch. V liste z
21.4.2010 navrhovateľ v 1/ rade zaslal MS SR svoje stanovisko k začatému správnemu konaniu voči Ing.
Tuchyňovi. Rozhodnutím z 2.7.2010 MS SR uložilo znalcovi Ing. Y. Y. za správny delikt podľa § 27 ods. X
písm. a/ a za správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
peňažnú pokutu vo výške 200,- eur z dôvodu, že Ing. Tuchyňa nevypracoval znalecký posudok č.

142/2008 riadne a z dôvodu, že spôsobil v období od uplynutia lehoty na podanie posudku /15.2.2008/
do prevzatia súdneho spisu /do druhej polovice júna 2008/ štyri mesiace prieťahy v súdnom konaní.
V liste z 2.7.2010 MS SR oznámilo navrhovateľovi v 1/ rade, že vydalo rozhodnutie, ktorým uložil Ing.
Tuchyňovi za správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. a/ b/ Zákona o znalcoch peňažnú pokutu s tým, že
rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. V liste z 8.7.2010 navrhovateľ v 1/ rade oznámil MS SR,

že Ing. Tuchyňa vykonal ohliadku nehnuteľnosti bez riadneho upovedomenia jeho brata - spolumajiteľa
poškodeného domu. Dňa 2.8.2010 navrhovateľ v 1/ rade doručil MS SR stanovisko k doplnku posudku
č. 1/2010 s tým, že tento je nekompetentný a nedôveryhodný, obsahuje veľa evidentných nedostatkov.
V liste z 7.9.2010 MS SR zaslalo navrhovateľovi v 1/ rade oznámenie, že v rámci dohľadu nad činnosťou
znalcov v zásade MS SR vybavuje sťažnosti na postupy a činnosť znalcov, avšak v prípadoch, ak sa

jedná o sťažnosti na ich postup v občianskom-súdnom konaní, zaujíma principiálne zdržanlivejší postoj
k prešetrovaniu sťažností, a to vzhľadom na znenie § 31 ods. 1 Zák. č. 382/2004, keďže prvým orgánom,
ktorý má hodnotiť vecnú stránku posudku, je súd, a to v rámci hodnotenia dôkazov. V závere uviedol,
že ak má navrhovateľ v 1/ rade vecné námietky voči znaleckému posudku, je potrebné ich vyjadriť vo
vzťahu k súdu. Dňa 23.9.2010 navrhovateľ v 1/ rade doručil súdu list z 22.9.2010, v ktorom ho požiadal

o prehodnotenie svojho stanoviska z 7.9.2010. V liste z 5.10.2010 MS SR oznámilo navrhovateľovi v 1/
rade, že zotrváva na svojom stanovisku zaujatom v liste z 7.9.2010.
Z listu z 26.11.2009 od MS SR - oddelenia kontroly a sťažností, adresovaného navrhovateľovi v 1/ rade,
mal súd preukázané, že v uvedenom liste bolo navrhovateľovi v 1/ rade zaslané oznámenie o vybavení
sťažnosti, ktorá bola doručená MS SR 29.10.2009, v ktorej namietal nečinnosť odboru občianskeho a

správneho práva pri vybavení jeho podania z 25.2.2009. MS SR uviedlo, že jeho sťažnosť doručená
29.10.2009 je sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach len v časti namietania činnosti resp. nečinnosti
orgánu verejnej správy, v danom prípade nečinnosti odborných útvarov MS SR v zmysle § 3 Zák. o
sťažnostiach. V tej súvislosti uviedlo, že na základe prešetrenia podnetu v zmysle § 29 Zák. o znalcoch
má ministerstvo podľa § 27 ods. 7 možnosť, nie povinnosť, uložiť sankciu do jedného roka odo dňa

zisteniaporušeniapovinností,najneskôrvšakdotrochrokovododňaporušeniapovinností.Zuvedeného
potom vyplýva, že vybavenie podnetu nie je upravené z hľadiska obligatórnych lehôt, pričom odborné
útvary ministerstva postupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pri zachovaní
kompetencií ministerstva a dodržaní vecnej príslušnosti, preto je jeho sťažnosť neopodstatnená.Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 31.12.2012 právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 103 O.s.p. v platnom znení, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 cit. zákona, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie,
súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky

spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 cit. zákona, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel
súd k názoru, že ohľadom návrhu navrhovateľov, a to v časti o zaplatenie náhrady škody / nemajetkovej
ujmy/ vo výške 4450,- eur za prieťahy a nečinnosť súdu v konaní 10C 150/2006, nie sú splnené

podmienky konania, pretože o takomto uplatnenom nároku súd už rozhodoval v konaní 17C 48/2012,
v ktorom konaní súd návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade v celom rozsahu zamietol, z ktorého dôvodu
nie je splnená podmienka konania v zmysle § 103 O.s.p., keďže existuje prekážka veci rozsúdenej /
res iudicata/, a to v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. , pre ktoré nesplnenie podmienky, súd už nemôže
ohľadom tohto nároku vo veci konať. Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

súd konanie v tejto časti v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. V súvislosti s uplatneným nárokom na
náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu súdu, a to prieťahmi v konaní 10C 150/2006,
súd ešte považuje za potrebné uviesť, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sa domáhali nároku na náhradu
škody z titulu prieťahov v uvedenom súdnom konaní. Z návrhu vo veci samej v tom konaní vyplýva, že
navrhovatelia v 1/ a 2/ rade si v zmysle článku II. a V. návrhu uplatňovali v tom konaní nárok na náhradu

škody i z titulu nesprávnych úradných postupov, nečinnosti a prieťahov v konaní, pričom si uplatnili,
podľa smerníc EU 1000-1500,- eur / rok prieťahov, pričom nečinnosť súdu bližšie kvalifikovali v článku
II podaného návrhu, a to po podaní návrhu, pričom k prieťahom v konaní malo dôjsť po podaní žaloby
na súd v súvislosti s nariaďovaním a vypracovávaním znaleckých posudkov Ing. Tuchyňom a Doc. Ing.
Martonom. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku v tom konaní 17C 48/2012-34 z 4.7.2012 vyplýva,

že navrhovatelia v tom konaní všeobecne tvrdili nečinnosti, prieťahy a nesprávne úradné postupy v
konaní pod spis. zn. 10C 150/2006, a konkrétne to, že v konaní sa dlhšiu dobu po podaní návrhu
nekonalo, oneskorene boli vo veci podané nesprávne znalecké posudky. Z odôvodnenia citovaného
rozhodnutia vyplýva, že súd posudzoval primeranosť dĺžky súdneho konania 10C 150/2006 a možné
prieťahy v tom konaní globálne, pričom dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že konanie od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia trvalo takmer 5 rokov, no jeho dĺžka
bola vyvolaná predovšetkým rozsiahlym dokazovaním dvoma znaleckými posudkami, doplneniami ZP
a rozsiahlymi podaniami navrhovateľov vrátane opravných prostriedkov, z ktorých dôvodov súd návrh
navrhovateľov zamietol. Uvedené rozhodnutia v tejto časti v celom rozsahu potvrdil i Krajský súd vTrenčíne vo svojom rozhodnutí č.k. 17 Co 327/2012-47 zo dňa 21.8.2013, pričom v celom rozsahu sa
stotožnil v tejto časti s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia.
Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že i keď v tomto konaní počas súdneho konania

došlo k bližšej špecifikácii zo strany navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, v ktorom období malo dochádzať
k prieťahom v konaní, podľa názoru súdu o nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného
postupu súdu v konaní - prieťahov v konaní 10C 150/2006, bolo už právoplatne rozhodnuté, v dôsledku
čoho existuje prekážka veci rozsúdenej, preto súd konanie sčasti, a to o zaplatenie 4450,- eur za
prieťahy a nečinnosť súdu v konaní 10C 150/2006 v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania vo zvyšnej časti súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je nedôvodný. Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného
postupu súdu a vzniku škody sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len

ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Navrhovatelia podľa názoru súdu v konaní nepreukázali splnenie ani

jedného zo zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu.
V tej súvislosti a s ďalším uplatneným nárokom o náhradu škody vo výške 1818,-eur je potrebné uviesť,
žeznávrhuizvyjadrenínavrhovateľovv1/a2/radenespornevyplýva,ženáhradyvočištátuvzastúpení
MS SR sa domáhajú v tomto konaní jednak z titulu nesprávneho úradného postupu súdu v súdnom
konaní 10C 150/2006 ako i v súvislosti s nesprávnym úradným postupom MS SR pri rozhodovaní o ich

podnete z 25.2.2009 / doplnenom v liste z 30.7.2009/ pri vykonávaní dohľadu ministerstva v zmysle §
29 Zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, pričom navrhovatelia v 1/ a 2/ rade
taktiež odvodzovali uplatnené nároky i v súvislosti s neodborne vypracovaným znaleckým posudkom č.
142/2008 a doplnkom č. 1/2010 zo strany znalca Ing. Tuchyňu. Uvedenú škodu žiadali navrhovatelia
priznať z titulu náhrady za nemajetkovú ujmu, spravodlivé zadosťučinenie za vypracovanie množstva

materiálov, korešpondencie, dokumentujúce nekvalitu posudku, dodatku, rozmnoženie a poštovného.
V tej súvislosti je potrebné uviesť, že v konaní navrhovatelia ničím nepreukázali vznik materiálnej
škody za administratívne a iné skutočné náklady a tiež nebola v konaní preukázaná príčinná súvislosť
medzi týmito nákladmi a nesprávnym úradným postupom, i z ktorého dôvodu súd návrh v tejto časti
zamietol. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy im v uvedených súvislostiach taktiež podľa názoru

súdu nevznikol, a to z nasledovných dôvodov. Čo sa týka návrhu navrhovateľov o náhradu škody z
titulu nesprávneho úradného postupu v súvislosti s podaným znaleckým posudkom Ing. Tuchyňom
č. 142/2008 a jeho doplnkom č. 1/2010, súd udáva, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym
názorom zaujatým zo strany súdu, už v konaní 17C 48/2012, a to že podanie znaleckých posudkov,
či už v súdnom konaní alebo mimo súdneho konania nie je výkonom štátnej moci, keďže obsahom

tejto činnosti nie je rozhodovanie a úradný postup orgánu verejnej moci o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, kedy by bola daná zodpovednosť
štátu za vypracovanie neodborného resp. nesprávneho znaleckého posudku v rámci začatého súdneho
konania. Rovnako zodpovednosť štátu nemožno vyvodiť ani z toho, že tieto znalecké posudky boli
jedným z dôkazných prostriedkov v konaní na OS Prievidza 10C 150/2006, v ktorom bol vydaný

rozsudok, ktorým bol návrh navrhovateľov zamietnutý. Vyššie uvedený rozsudok v tom konaní je
právoplatný, a preto ho treba spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, považovať za zákonný. Súd v
tomto konaní v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nemôže posudzovať zákonnosť uvedeného rozhodnutia
a hodnotiť postup súdu pri vykonávaní dokazovania a pri hodnotení dôkazov, výsledkom ktorého
postupu bolo vydanie rozhodnutia, ktoré bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené. Postup súdu v tom

konaní bol hodnotený i v rámci vybavovania sťažností zo strany navrhovateľov, a to vyššie uvedenými
stanoviskami vtedajšej predsedníčky súdu, ktorá vo svojich stanoviskách hodnotila postup súdu v konaní
ako zákonný s výnimkou jedného prípadu, kedy v stanovisku zo dňa 25.8.2009, konštatovala prieťah
v konaní, a to v súvislosti s tým, že pojednávanie z 22.1.2009 bolo odročené ne neurčito za účelom
nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, pričom uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého

dokazovania nie je doposiaľ vypracované, čo hodnotí ako prieťah v konaní. S uvedeným však súvisí
nároknavrhovateľovonáhraduškodyvsúvislostisnamietanýmiprieťahmivuvedenomkonaní,ohľadom
ktorej časti návrhu súd konanie zastavil. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov i v tejto časti podaný
návrh ako neopodstatnený zamietol.V súvislosti s nárokom navrhovateľov na náhradu škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a
prieťahmi odporcu a konkrétne orgánu štátnej správy MS SR v súvislosti s podaním navrhovateľov, a to

upozornením na nekvalitu posudku č. 142/2008 v liste z 25.2.2009 doplnenom v liste z 30.7.2009, v tej
súvislosti súd udáva, že MS SR v zmysle § 29 ods. 1,2 Zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch, vykonáva dohľad nad činnosťou, a to a/ sledovaním dodržiavania zákonnosti a
správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, preskúmavaním podnetov na postup pri
výkone tejto činnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe uvedeného upozornenia

navrhovateľa v 1/ rade v liste z 25.2.2009/ č.l. 122 spisu/ začalo na MS SR vykonávanie dohľadu v
zmysle cit. ustanovenia, a to preskúmanie postupu znalca Ing. Tuchyňu a dodržiavanie zákonnosti z
jeho strany pri vypracovávaní znaleckých posudkov v konaní 10C 150/2006 spôsobom, ako je podrobne
uvedené vyššie. V liste z 18.3.2009 MS SR zaslalo navrhovateľovi v 1/ rade oznámenie, že začalo v
zmysle § 29 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 382/2004 Z.z. preskúmavať jeho podnet na uvedeného znalca,
listom z 18.3.2009 MS SR vyzvalo znalca na doručenie znaleckého posudku. Podaním z 15.6.2009 MS

SR požiadalo prof. Kasanického o posúdenie znaleckého posudku Ing. Tuchyňu, pričom následne bol
opakovane urgovaný k zaujatiu stanoviska k ZP Ing. Tuchyňu. Stanovisko prof. H. bolo doručené MS
SR až 10.12.2009. Následne MS SR v liste z 30.3.2010 zaslalo navrhovateľovi v 1/ rade oznámenie,
v ktorom ho oboznámilo s odborným stanoviskom Ústavu súdneho inžinierstva a upovedomenie, že
voči Ing. Tuchyňovi začal správne konanie o uloženie sankcie za správny delikt, pričom rozhodnutím

z 2.7.2010 MS SR uložilo znalcovi Ing. Tuchyňovi peňažnú pokutu za správny delikt v súvislosti s
podaním ZP č. 142/08, o čom bol navrhovateľ v 1/ rade oboznámený zo strany MS SR listom z 2.7.2010.
V súvislosti s námietkami navrhovateľa v 1/ rade ohľadom doplnku k znaleckému posudku zo strany
Ing. Tuchyňu č. 1/2010 v podaní z 2.8.2010, MS SR zaslalo navrhovateľovi v 1/ rade svoje stanovisko
v liste z 7.9.2010 a následne v liste z 5.10.2010. Na základe uvedeného súd hodnotí postup MS SR

pri vykonávaní uvedeného dohľadu ako zákonný a správny a lehoty, v ktorých bol uvedený podnet
vybavený, za primeraný okolnostiam a súvislostiam uvedeným vyššie. Postup MS SR, a to konkrétne
sekcie civilného práva bol preskúmavaný i na základe podanej sťažnosti navrhovateľom z 26.10.2009 /
č.l. 160 spisu/ , ktorá bola vybavená oznámením MS SR - odelenia kontroly a sťažností z 26.11.2009 /
č.l. 161 spisu/ , ktorá sťažnosť bola posúdená ako neopodstatnená, kde bol zaujatý názor, že vybavenie

podnetu nie je upravené z hľadiska obligátorných lehôt, pričom odborné útvary MS postupovali v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi pri zachovaní kompetencií ministerstva a dodržaní vecnej
príslušnosti. Súd sa stotožňuje s uvedeným názorom, že vykonávanie dohľadu MS SR nad znaleckou
činnosťou nie je upravené z hľadiska obligatórnych lehôt, preto súd i v tejto časti podaný návrh ako
neopodstatnený zamietol. V súvislosti s nárokom navrhovateľov o náhradu škody z titulu nesprávneho

úradného postupu MS SR pri vykonávaní dohľadu nad znaleckou činnosťou je taktiež potrebné uviesť,
že podľa názoru súdu nárok v tejto časti bolo potrebné zamietnuť i z dôvodu, že v konaní nebola splnená
podmienka stanovená v § 16 ods. 4 Zák. č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého pri uplatnení nároku na
súde, môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a
z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. V tej súvislosti súd udáva, že súd sa stotožňuje s názorom

odporcu, že v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, doručenej MS SR 16.6.2011,
navrhovatelia neuviedli ako titul nároku na náhradu škody nesprávny postup MS SR v súvislosti s
vykonávaním dohľadu nad znaleckou činnosťou, preto i z tohto dôvodu bolo potrebné návrh v tejto časti
zamietnuť.

Čo sa týka uplatneného nároku navrhovateľov o náhradu škody vo výške 232,- eur (7000,- Sk) je
potrebné uviesť, že uvedenú sumu navrhovatelia v 1/ a 2/ rade zaplatili pôvodne ako preddavok
na trovy znaleckého dokazovania v konaní 10C 150/2006 / záloha zložená navrhovateľmi pod účt.
dokladom 47-11-07 a pol. reg. 14-127/07 v sume 7000,- Sk, č.l. 115 uvedeného spisu/ z ktorej zálohy
bol znalcovi Ing. Tuchyňovi zaplatený preddavok vo výške 3000,- Sk / č.l. 71 a 114/, t.j. v prepočte

99,58 eur a odmena vo výške 63,87 eur v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom č. 142/2008,
a to na základe uznesenia 10C 150/2006-158 z 4.9.2009 , ktoré rozhodnutie bolo potvrdené v celom
rozsahu uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co 291/2009- 165 z 30.11.2009, v dôsledku
čoho prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.1.2010. Z preddavku 7000,- Sk, čo
predstavuje v prepočte 232,36 eur potom zostalo 68,91 eur / 232,36 - 99,58- 63,87/ z ktorej sumy bola

časť v sume 47,41 eur vyplatená v súvislosti s uznesením 10C 150/2006-254 z 28.9.2010 znalcovi Doc.
Pavlovi Martonovi , ktoré rozhodnutie bolo potvrdené v celom rozsahu uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 6Co 31/2010- 375 z 21.6.2011, v dôsledku čoho prvostupňové rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.8.2011, na základe úpravy sudcu z 30.10.2013 / č.l. 383 spisu/ a zvyšná časť zpreddavku , a to vo výške 21,50 eur bola vrátená navrhovateľovi v 1.rade dňa 22.11.2013, o čom svedčí
záznam o výplate z č.l. 386 spisu 10C 150/2006 . Z uvedeného potom vyplýva, že o priznaní odmeny
uvedeným znalcom bolo rozhodnuté uvedenými rozhodnutiami súdu, ktoré boli v rámci odvolacieho

konania v celom rozsahu potvrdené, v dôsledku čoho prvostupňové rozhodnutia o priznaní odmeny
znalcom nadobudli právoplatnosť, v dôsledku čoho nie je splnená podmienka, že by v tejto časti
uplatneného nároku na náhradu škody došlo k vzniku škody navrhovateľom z titulu nezákonného
rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 6 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z., keďže uvedené
rozhodnutia o priznaní odmeny znalcom boli potvrdené i v rámci odvolacieho konania, prvostupňové

rozhodnutia neboli pre nezákonnosť zrušené resp. zmenené, preto nemožno ani konštatovať, že by
došlo zo strany súdu z tohto titulu k nesprávnemu úradnému postupu. Preto súd i v tejto časti návrh
navrhovateľov ako neopodstatnený zamietol.

O trovách konania účastníkov v predmetnej veci rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi,
ktorý mal plný úspech v konaní priznal plnú náhradu uplatnených trov konania z titulu cestovných náhrad

spolu vo výške 41,36 eur, za účasť na pojednávaní 13.2.2014 /395 km x 26,193 pri cene PHM 1,579,
čo predstavuje 41,36 eur/ , ktoré trovy sú povinní nahradiť odporcovi navrhovatelia v 1/ a 2/ rade, keďže
boli v konaní v celom rozsahu neúspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.