Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 16, 2011

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/54/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911202201
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2011:5911202201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľky:

I. P., nar. XX.XX.XXXX,. bytom Ž. C. č. XX,. XXX. XX. R. - R., proti odporcovi: J. P., nar. XX.XX.XXXX,.
bytom Ž. C. č. XX,. XXX. XX. R. - R., v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky,

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.04.2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil
odporcovi prispievať navrhovateľke ako rozvedenej manželke na jej výživu, príspevkom na výživu
rozvedenej manželky vo výške 15,-eur mesačne, a to vždy do každého 25-ho dňa v mesiaci. V návrhu

na začatie konania poukázala na to, že dňa 10.03.2011 sa na Okresnom súde Ružomberok uskutočnilo
konanie o rozvode jej manželstva s odporcom, pričom predmetné manželstvo bolo rozvedené. Ďalej
poukázala na to, že ona si v súčasnosti vybavuje dávku v hmotnej núdzi a keďže jej príjem bude nízky,
tak si uplatňuje aj nárok na príspevok na výživu rozvedenej manželky.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Na pojednávaní zo dňa 16.05.2011 navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu na začatie konania, ako
aj na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu na začatie konania. Vo svojej výpovedi uviedla,
že tak ona, ako aj odporca sú v súčasnosti nezamestnaní, pričom ona nepoberá žiadny príjem a
odporca poberá iba rodičovský príspevok na ich spoločné maloleté dieťa D. P. vo výške 190,10 eur
mesačne a súčasne prídavky na maloletého vo výške 22,01 eur mesačne. Navrhovateľka v súčasnosti
žije v spoločnej domácnosti s odporcom a oni si uhrádzajú aj spoločné náklady spojené s chodom
spoločnej domácnosti. Oni budú zdieľať spoločnú domácnosť dovtedy, dokým si niektorý z nich nenájde

iné bývanie. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s odporcom, ona má
vedomosť o majetkových pomeroch odporcu, pričom odporca nemá dostatočné finančné prostriedky na
to, aby jej prispieval na výživu ako rozvedenej manželky akúkoľvek sumu. Navrhovateľka nemá žiadne
zdravotné problémy, ktoré by jej znemožňovali vykonávať zárobkovú činnosť.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd konal a rozhodol v
neprítomnosti odporcu, ktorý bol na termín pojednávania riadne a včas predvolaný, a ktorého neúčasť

na pojednávaní ospravedlnila navrhovateľka.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v súdnom spise a pripojeným
spisom tunajšieho súdu sp.zn. 7C/80/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:navrhovateľka je bývalou manželkou odporcu, pričom ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 7C/80/2010-49 zo dňa 10.03.2011, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 16.04.2011. Z vyjadrenia navrhovateľky mal súd preukázané, že
ona netrpí žiadnymi zdravotnými problémami, ktoré by jej znemožňovali vykonávať zárobkovú činnosť.
Ona si predmetný návrh na začatie konania podala iba z toho dôvodu, aby splnila všetky podmienky
predpokladané zákonom na priznanie dávky v hmotnej núdzi. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo,
že odporca nemá dostatočné finančné prostriedky na to, aby jej prispieval na výživu akúkoľvek sumu.

Odporcajevsúčasnostinezamestnaný,pričompoberárodičovskýpríspevoknamaloletéhosynaDenisa
P. vo výške 190,10 eur mesačne a súčasne prídavky na maloletého vo výške 22,01 eur mesačne.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Zákon o
rodine“) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby
mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo

o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozvedený manžel sa môže oprávnene domáhať
príspevku na výživu rozvedeného manžela v prípade, ak nie je schopný sám sa živiť, a to v rozsahu

zodpovedajúcom schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného manžela. Zo súdnej
praxe (R 3/1978) vyplýva, že dôvody uplatňované pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného
manžela spočívajú spravidla v starostlivosti rozvedených manželov o maloleté deti, prípadne o deti
staršie, avšak invalidné alebo vyžadujúce si osobitnú starostlivosť, alebo o deti, ktoré z rôznych dôvodov
nemôžu byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach. Túto zákonnú podmienku považuje súdna prax za

splnenú aj v prípadoch, ak podľa lekárskeho potvrdenia alebo zo znaleckého posudku, nie je rozvedený
manžel vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav, schopný zárobkovej činnosti, alebo nemá možnosť
a príležitosť za danej situácie si získať primerané zamestnanie.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že i keď je navrhovateľka t.č. nezamestnaná, táto

má vzhľadom na svoj vek a vzdelanie schopnosť sama sa živiť a len súčasná situácia na trhu
práce sama osebe nie je bez plnenia ďalších relevantných podmienok dôvodom, ktorý by zakladal
dôvodnosť navrhovateľkou uplatneného nároku. Súd v tejto súvislosti navyše poukazuje na to, že
samotná navrhovateľka poukázala na to, že jediným dôvodom pre ktorý si podala návrh na začatie
konania,bolopriznaniedávkyvhmotnejnúdzi.Navyšesamanavrhovateľkanapojednávanívypovedala,

že odporca nemá dostatočné finančné prostriedky, aby jej prispieval na výživu ako rozvedenej manželky,
akoukoľvek sumou. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na čas po rozvode bol maloletý syn
účastníkov konania, D. P., nar. XX.XX.XXXX,. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca
tj. odporcu, a teda u odporcu sú podľa názoru súdu dané objektívne dôvody pre ktoré je v súčasnosti
jeho príjem limitovaný výškou rodičovského príspevku a prídavku na toto maloleté dieťa.

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať na to, že v prípade, keď nie sú splnené podmienky
na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, má oprávnená osoba právo domáhať sapriznania dávok a príspevkov v hmotnej núdzi podľa zákona č. 599/2003 Z.z., čo ako vyplýva z tvrdení
navrhovateľky, táto mieni učiniť.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že u navrhovateľky nie sú splnené zákonné
podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, a preto návrh v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania ako účastníkovi, ktorý mal plný

úspech vo veci nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v §

42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a
podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).