Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Er/193/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715203696
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Harangozo
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8715203696.1

Uznesenie

OkresnýsúdPopradvexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava proti povinnému: A., o vymoženie 1575,92 Eur s prísl., exekučné konanie vedené u
súdnehoexekútoraJUDr.ĽubošaSidorjáka,exekútorskýúradsosídlomvKošiciach,Murgašova3,takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor dňa 10.04.2015 požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe návrhu oprávneného proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške
priznanej rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn.: 16520/14 zo dňa 29.12.2014. K návrhu oprávnený
doložil rozhodcovské rozhodnutie, kópiu zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 23.12.2013 medzi
oprávneným a povinným, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 23.12.2013 a zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z.o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Exekučný súd preto v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdupristúpil k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých svojich
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej doložky.
Porovnaj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenie

Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. II ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

S účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z.z. v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, okrem iného aj o zákaz

rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú všetky zmluvy
bez ohľadu na právnu formu, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Preskúmaním zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným exekučný súd zistil, že zmluva zo dňa
23.12.2013 túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.Súčasťouvyššieuvedenejzmluvybolizmluvnédojednania,ktorépovinnýovplyvniťnemohol,

nakoľko boli pripravené už vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov, zároveň podpísali osobitne
rozhodcovskú zmluvu v predtlačenom formulárovom znení.

V stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza: „Zmluvná podmienka

v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“ Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (Kristián Csach): „z pohľadu spotrebiteľa

je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

V rozhodcovskej zmluve je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „Akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov :........ .“ Ďalej sú uvedené dva rozhodcovské súdy, a to so sídlom

jedného v Bratislave a ďalší v Žiline. Ďalej je ponechaný výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.

Súd na základe uvedeného musí konštatovať, že z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva,
že táto nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. V

prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, je spotrebiteľ v takom prípade nútený podrobiť
sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie
uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde.Rozhodcovská doložka je zároveň neprijateľná aj z geografických dôvodov /miesto rozhodcovského
konania je v Bratislave alebo v Žiline/. V danom prípade bol rozsudok vydaný rozhodcovským súdom
v Bratislave. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, nakoľko

rozhodcovskýsúdsanachádzapodstatneďalejakovšeobecnýsúdspotrebiteľaaopoučeníspotrebiteľa
o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Neprimeraná
vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre
spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť niekoľko desiatok km na
rozhodcovské konanie je odradzujúca. Hrubá nerovnováha vyplýva v zmysle citovanej judikatúry v

zásade z tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania. Súd nevidí dôvod na odklon
od judikatúry súdneho dvora, ktorá neprijateľnosti miesta súdneho konania z tzv. geografických dôvodov
priznáva relevanciu, ak sa tým na strane spotrebiteľa sťaží uplatnenie jeho práv. Európsky súdny
dvor v rozsudkoch C-240/98 až C-244/98 (spojené prípady Océano Grupo Editorial SA) konštatoval
existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by
tomu malo byť inak pri výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského

konania neinformovaným spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje,
aby sa neuplatnila a na to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok
C-168/05, rozsudok C-243/08 Pannon a iné).

Predmetná rozhodcovská doložka preto podľa názoru exekučného súdu a v zmysle vyššie citovaného

stanoviska Krajského súdu v Prešove, v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ (účinným od 1.1.2008)
bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Spotrebiteľ nemal na výber, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa v určitých prípadoch
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08).

V uznesení z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR uviedol, že „Pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Neprijateľná rozhodcovská

doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a s takouto spája ust. § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka sankciu neplatnosti.

Ust. § 53 Občianskeho zákonníka nie je zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( §40a
Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená
platná rozhodcovská zmluva.

Ak v rozhodcovskom konaní bola vec prejednaná na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
exekučný titul v tomto konaní nemožno považovať za súladný so zákonom.Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodovanie vo veci a pre nedostatok právomoci nemohol byť takýmto orgánom vydaný exekučný titul,
preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.