Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114202706
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114202706.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: 1. G. I. , nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, Z., 2. G.

I., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, V., 3. P. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, Z., 4. L. B., nar.
X.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, Z., 5. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Z. XXX/XX, Z., všetci zast. Eva
Matejovová, advokátka, so sídlom Hollého 12, Nitra, proti odporcom: 1. F. V., bytom Z. XX, G. A., 2. F.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, Z., 3. P. V., bytom Dr. B. X, Z., 4. P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X.
L. XX, Z., 5. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Z., 6. T. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX, Z., 7. K. V.,
nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, 8. F. V., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, 9. V. V., bytom M. XXXX/XX,
A. - O., zast. P. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom A. E., A. O. XXX/X, 10. F. V., nar. X.XX.XXXX, bytom K. X,

11. T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou
Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území L., obec Z., okres Z., ktoré sú v geometrickom pláne č. 47/2008 zo dňa 20.7.2010
vyhotovenom Ing. Anton Brtka - GEO, ktorý bol úradne overený dňa 20.9.2010 pod číslom 1271/2,
označené ako parcela registra C KN č. XXXX/X orná pôda o výmere 670m2 v rozsahu ?-ica.

Súd určuje, že navrhovateľ v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území L., obec Z., okres Z., ktoré sú v geometrickom pláne č. 47/2008 zo dňa 20.7.2010
vyhotovenom Ing. Anton Brtka - GEO, ktorý bol úradne overený dňa 20.9.2010 pod číslom 1271/2,
označené ako parcela registra C KN č. XXXX/X orná pôda o výmere 670m2 v rozsahu 5/12-in.

Súd určuje, že navrhovateľ v 3. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území L., obec Z., okres Z., ktoré sú v geometrickom pláne č. 47/2008 zo dňa 20.7.2010
vyhotovenom Ing. Anton Brtka - GEO, ktorý bol úradne overený dňa 20.9.2010 pod číslom 1271/2,

označené ako parcela registra C KN č. XXXX/X orná pôda o výmere 670m2 v rozsahu 1/12-ina.

Súd určuje, že navrhovateľka v 4. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území L., obec Z., okres Z., ktoré sú v geometrickom pláne č. 47/2008 zo dňa 20.7.2010
vyhotovenom Ing. Anton Brtka - GEO, ktorý bol úradne overený dňa 20.9.2010 pod číslom 1271/2,
označené ako parcela registra C KN č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 656m2.

Súd určuje, že navrhovateľka v 5. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území L., obec Z., okres Z., ktoré sú v geometrickom pláne č. 47/2008 zo dňa 20.7.2010
vyhotovenom Ing. Anton Brtka - GEO, ktorý bol úradne overený dňa 20.9.2010 pod číslom 1271/2,
označené ako parcela registra C KN č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 648m2.

Geometrický plán č. 47/2008 zo dňa 20.7.2010, ktorý vyhotovil Ing. Anton Brtka - GEO, úradne overený
dňa 20.9.2010 pod číslom 1271/2 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.Odporcoviav1.až11.rade sú povinní spoločneanerozdielnezaplatiťnavrhovateľomnáhradutrov
konania vo výške 1.213,30 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne
navrhovateľov, pričom náhrada trov konania pozostáva zo sumy 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok

za návrh a zo sumy 1.113,80 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateliasapodanýmnávrhomdoručenýmsúdudňa3.2.2014domáhaliurčeniavlastníckehopráva
k nehnuteľnostiam. Svoj návrh odôvodnili tým, že pozemky boli pôvodne zapísané v pozemkovej knihe
vo vožke. č. XXXX ako parc. XXXX - roľa X. E. s výmerou 2.913m2. Ich vlastníkmi sa stal P. F., roč.
XXXX, P. F., roč. XXXX, F. D., roč. XXXX. P. F., roč. XXXX odpredal navrhovateľovi v 1. rade a jeho

manželke T. I. spoluvlastnícky podiel parcely XXXX v rozsahu 2/8-iny, v skutočnosti však odpredal
manželom I. v prírode vydelenú časť parc. XXXX, ktorú užíval sám ako jej výlučný vlastník. P. F., roč.
XXXX odpredal manželom F. spoluvlastnícky podiel parcely XXXX v rozsahu 2/8-iny, v skutočnosti však
odpredal manželom F. v prírode vydelenú časť parc. XXXX, ktorú užíval sám ako jej výlučný vlastník.
F. D., roč. XXXX odpredala manželom F. spoluvlastnícky podiel parcely XXXX v rozsahu 2/8-iny, v

skutočnosti však odpredala manželom F. v prírode vydelenú časť parcely XXXX, ktorú užívala sama ako
jej výlučná vlastníčka.

Parcela XXXX bola v r. 1970, ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy v rozdelenom stave užívaná, svedčí
o tom geometrický plán č. 762-249-70. Rodiny V. a F. si parcelu XXXX rozdelili na štyri samostatné

pozemky. Tieto parcely ako výluční vlastníci užívali P. F., roč. XXXX, P. F., roč. XXXX, I. D. - matka
predávajúcej F. D. a V. V. s manželkou. V poradí štvrtý pozemok si usporiadala do svojho vlastníctva T.
V. vyhlásením o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním do notárskej zápisnice. Od uzavretia kúpnej
zmluvy navrhovatelia pozemky užívajú. Ak by súd nepovažoval za preukázané, že dohodou došlo k
reálnemu rozdeleniu nehnuteľností a tým k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, tak

tvrdia, že sa stali vlastníkmi titulom vydržania.

Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní uviedla, že pred rokom 1950 boli nehnuteľnosti
zapísané ako parc. č. XXXX o výmere 2.913 m2, jednalo sa o pasienky a lúky, zapísané v PKV XXXX,
ako vlastníci boli zapísaní G. F. v podiele 1/4-ina, P. F. 1/4, I. D. 1/4-ina, a zvyšnú 1/4-inu užívali V. V., F.

V., P. V., P. V., K. V. a mal. X. V. a to každý z nich 1/24-inu. Pred r. 1950 bola táto parcela reálne rozdelená
na 4 približne rovnaké časti a podľa uhorského práva došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva reálnou deľbou. K reálnej deľbe došlo pred r. 1950 medzi G. F., P. F., I. D., P. D., rod. Q.
a F. V.. Takto reálne rozdelené pozemky aj užívali až do r. 1970, kedy bol vyhotovený geometrický plán,
kde boli rozdelené pozemky zakreslené a ktorý sa vyhotovoval z toho dôvodu, že sa pripravovala kúpna

zmluva.P.F.,roč.XXXX,právnynástupcapoG.F.,predalG.I.svoju1/4-inu.PodľaGPsajednalooparc.
XXXX/X, výmera 711m2. Druhý podielový spoluvlastník P. F., roč. XXXX predal svoj podiel p. F., parc.
č. XXXX/X o výmere 710 m2. Tretí podielový spoluvlastník I. D., resp. právna nástupkyňa po nej F. D.
predala manželom F. parc. XXXX/X o výmere 635 m2. Po r. 1970 zvyšnú 1/4-inu zostali užívať V. V. a T.
V., jednalo sa o parc. XXXX/X. Kúpnymi zmluvami kupujúci odkúpili už reálne vyčlenené časti. Problém

bol v tom že geometrický plán nikdy nebol zapísaný do Katastra nehnuteľností a v evidencii zostali stále
vedení pôvodní vlastníci ako podieloví spoluvlastníci spolu s novými nadobúdateľmi. V r. 1995 si dala
notárskou zápisnicou osvedčiť T. V. vydržanie vlastníckeho práva k svojej časti. Tým že ona si vyriešila
svoju časť, mala stratiť svoj spoluvlastnícky podiel k zvyšným 3/4-inám. Ak by súd nemal za preukázanú
reálnu deľbu budú navrhovatelia preukazovať a odôvodňovať nadobudnutie svojho vlastníckeho práva

titulom vydržania.

Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní uviedol, že pozemok kúpil spolu s manželkou T. I. od P. F.. Kúpna
zmluva bola riadne spísaná na úrade v L.. Vedel aký pozemok kupuje, bol sa tam pozrieť. P. F. mu ukázal
odkiaľ pokiaľ je jeho úsek, zoral, takže presne vedel čo kupuje. Pozemok bol označený kolíkmi, ktoré tam

boli ešte pred oplotením. P. F. mu povedal, že pozemok získal od nejakého príbuzného ktorý zomrel. Po
kúpe pozemku tento riadne využíval, obrábal ho, pestoval ovocie a zeleninu. Jeho pozemok bol krajný,
susedom bol p. F.. Potom ako manželka zomrela nebol schopný pozemok obrábať, bolo to asi dva roky
dozadu. Od začiatku mali veľmi dobré susedské vzťahy. Nestretol sa so žiadnymi problémami alebo
nárokmi. Pozemok bol riadne premeraný, bol jeho, užíval ho. Odporcov nepozná. Nevie sa vyjadriť k

vlastníckym vzťahom pozemku, k reálnej deľme, predchádzajúcich vlastníkov nepoznal.Navrhovateľ v 2. rade na pojednávaní uviedol, že chodil robiť do otcovho vinohradu od r. 1977 doteraz.
Vinohrad sa nachádza X. E.. Odporcov nepozná. Nevie sa k veci bližšie vyjadriť.

Navrhovateľ v 3. rade na pojednávaní uviedol, že keď navrhovateľ v 1. rade kupoval pozemok, mal v tom
čase 13 rokov. Otec spomínal, že ide kupovať pozemok, bola to lúka, ukazoval mu to, výmera bola daná.
Podľa nejakých bodov sa robilo oplotenie. Z druhej strany to kupovali ďalší, F., F.. Nikdy sa nestretol s
nejakými výhradami voči tomu čo užívajú. Odporcov nepozná.

Navrhovateľka v 4. rade na pojednávaní uviedla, že jej rodičia boli V. F. a L. F.. Oni boli kupujúcimi 1/4-iny
pozemku. Pamätá si, ktorú časť kupovali pretože sa tam boli pozrieť. Po kúpe pozemok rodičia užívali.
Oplotili si svoju časť, komplet všetko. Potom sa pripojili ďalší dvaja, p.I. a p.F., ktorí si oplotili svoje časti.
Štvrtá časť zostala neoplotená. Pozemok zdedila po svojich rodičoch. Užívala ho, resp. chodieval tam
manžel. Počas užívania pozemku sa nestretla so žiadnymi problémami. Pozemky užívali každý svoju

časť oni traja, teda p. I., ona a p. F.. Čo sa týka štvrtej časti pozemku chodili tam nejakí ľudia, nepoznám
ich, nevie kto to bol. Bolo to niekedy v 80-tch - 90-tych rokoch.

Navrhovateľkav5.radenapojednávaníuviedla,žespolusmanželomG.F.kupovalatretiučasťpozemku
od p. V., bola to lúka, ktorú užívali. V užívaní ich nikdy nikto nerušil. Pozemky boli vedľa seba v poradí

- F., F., I., V..

Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že jej rodičia boli F. V., roč. XXXX a M. V., rod. G., roč.
XXXX. Nevieoaképozemkysajedná.Nikdyichneužívala,nikdyichnevidela.Anirodičiaichneobrábali,
ani neprenajímali. Nevie kde sa pozemok nachádza. Nepozná geometrický plán.

Odporca v 4. rade na pojednávaní uviedol, že jeho rodičia boli P. V., roč. XXXX, a B., roč. XXXX. K veci
sa nevedel vyjadriť. Nevie o aký pozemok sa jedná, nikdy žiadny pozemok tam neužíval. Či užívali jeho
rodičia, prípadne starí rodičia k tomu sa nevedel vyjadriť.

Odporca v 5. rade na pojednávaní uviedol, že počul niečo o nejakej zmluve zo 70-tych rokov. Nevie
o akú zmluvu sa jednalo, medzi kým a o aké pozemky, mal v r. 1970 tri roky. O tejto zmluve počul od
niekoho z rodiny zo strany navrhovateľov. K tvrdeniam navrhovateľov sa nevie vyjadriť, či sú pravdivé.
Jeho otec P. V., nar. XX.X.XXXX, zomr. v r. XXXX mal nejaké pozemky X. E., nevie uviesť aká to bola
parcela. Jednalo sa o rolu o výmere asi 5 árov, nebol to vinohrad. Roľu odovzdal niekedy v r. 1972 do

družstva, odvtedy ju neužíval. V dedičskom konaní po ňom táto roľa nebola spomínaná.

Zástupkyňa odporcov v 7. a 8. rade na pojednávaní uviedla, že k veci sa nevie vyjadriť, kupovali nejaké
podiely v januári 2011 od X. V..

Zástupca odporkyne v 9. rade na pojednávaní uviedol, že manželom odporkyne v 9. rade bol P. V., nar.
X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX. Po P. V. dedila odporkyňa v 9. rade. Fyzicky, reálne tieto nehnuteľnosti
nikdy neužívala. Pokiaľ im tieto pozemky patria, sú ochotní ich navrhovateľom predať.

Odporca v 10. rade na pojednávaní uviedol, že jeho rodičia boli T. V., nar. XXXX, V. V., roč. XXXX. Mama

mala nejaký kúsok vinohradu v oblasti E., bolo to niekedy v 60-tych rokoch. Nevie čo sa s pozemkami
potom stalo. Ohľadne reálnej deľby nič uviesť nevie, ani o kúpnych zmluvách navrhovateľov, o tom nič
nepočul.

Odporkyňa v 11. rade na pojednávaní uviedla, že jej otec bol V. V., nar. X.X.XXXX, matka T. V., rod.

Z., nar. XX.X.XXXX. Pamätá si pozemky, ako dieťa tam chodila, pamätá si navrhovateľa p. I., ktorého
pozná, vie že kúpil pozemok od F.. Pamätá si aj F., bola to vzdialená rodina jej otca V. V.. Navrhovateľ
p. I. bol ich sused. Vie, že tam chodili aj ďalší navrhovatelia, ale tých si až tak nepamätá. F. pozemky
predali. P. I. bol prvý čo to kúpil. Potom ďalší, resp. nevie sa vyjadriť, či to kupovali, pri tom nebola, vie
že tam chodili. Pozemok, o ktorom sa hovorilo že bol rozdelený na štyri časti, tak ten jeden diel užívali

jej rodičia, po nich ona. P. I. kúpil pozemok od F. boli to 70-te roky, a postupne asi po roku ďalší. Pred
kúpnou zmluvou pozemok bol už rozdelený. Prvú časť užívali jej rodičia V., potom p. I., predtým F., ďalej
uviesť nevie ako.Písomne sa k podanému návrhu vyjadrili odporkyňa v 2. rade, odporca v 3. rade, ktorí uviedli, že nie sú
vlastníkmi sporných nehnuteľností, vyjadrenie je zo dňa 29.4.2014.

Písomne sa vyjadrili aj odporca v 1. rade a opätovne odporca v 3. rade, ich vyjadrenia sú zo dňa 7.9.2015
a 1.9.2015, kde zhodne uviedli, že sú dedičmi po svojom otcovi F. V., ale jeho podiely na parcelách v
kat.úz. L. do dedičského konania nezahrnuli, nie sú vedení ako vlastníci a nechcú nikomu brániť výkonu
jeho vlastníckych práv.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu a
to návrhom, notárskou zápisnicou zo dňa 12.3.1971 sp. zn. NZ 191/71, výkazom plôch a geometrickým
plánom č. 762-249-70, výpisom z LV č. XXXX, LV XXXX, dohodou spísanou na MNV dňa 3.6.1970 v L.,
dohodou z 5.5.1970, potvrdením ONV zo 7.5.1970, geometrickým plánom č. 47/2008, výpisom z LV č.
XXX, osvedčeníom o dedičstve po P. V., zomr. XXXX, sp. zn. D 110/96, č.l. 40, osvedčením o dedičstve
sp.zn.31D/510/2014, vyjadrenímnavrhovateľovkaktívnejapasívnejlegitimácii,výpisomzpozemkovej

knihy PKV XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 10.1.2011, spismi OÚ Nitra katastrálny odbor, spismi OS Nitra
sp. zn. 22D/1331/2008, 22D/830/2005, 22D/1595/2006, D/1156/60, D/110/1996, 22D/1035, D/651/91,
23D/92/2013, D/596/87 a zistil tento skutkový a právny stav:

Predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v Pozemkovej knihe, katastrálne územie L. vo vl. č.

XXXX ako parc. č. XXXX roľa "X. E." o výmere 2.913m2.

Z výpisu pozemkovej knihy z roku 1970 vyplýva, že vo vložke č. XXXX kat. úz. L. ako vlastníci parcely
XXXX - roľa "X. E." o výmere 2913 m2 boli zapísaní:
1. G. F. v rozsahu 2/8-ín, ktorý uvedený podiel získal darom v roku 1909

2. P. F. spolu s manželkou X. rod. D. v rozsahu 2/8-ín, ktorí uvedený podiel získali ako dar od T. F. v
roku 1937
4. I. D., rod. V. v rozsahu 2/8-ín titulom deľby od V. v roku 1938
5. a /V. V. v rozsahu 1/24-iny
b / P. V. v rozsahu 1/24-iny

c / F. V. v rozsahu 1/24-iny
d / P. V. v rozsahu 1/24-iny
e / K. V. v rozsahu 1/24-iny
f / maloletý X. V. v rozsahu 1/24-iny, spolu mali podiel ? - ina, ktorí podiely získali titulom deľby a dedenia
po P. Q. rod. V. a F. V. Čd 4796/1947.

Pôvodná pozemno-knižná parcela bola podľa navrhovateľov ešte pred rokom 1950 rozdelená na
4 reálne časti a to tak, že ?-inu parcely obhospodarovala I. D., jej právnou nástupkyňou je F.
D., nar. X.X.XXXX, ktorá v roku 1971 predala podiel 2/8 - iny manželom F., druhú 1/4-inu parcely
obhospodaroval P. F., ročník XXXX, ktorý predal v roku 1971 podiel 2/8 iny manželom F., tretiu ?-inu

parcely obhospodaroval G. F. ktorého právnym nástupcom je P. F., ročník XXXX, ktorý predal v roku 1971
podiel 2/8- iny manželom I., štvrtú ?-inu parcely obhospodarovali v mene rodiny V. V. V. s manželkou
T. V. rod. Z..

Skutočnosti ohľadne reálnej deľby nehnuteľností vyplývajú z geometrického plánu č. 762-249-70

vyhotoveného Oblastným ústavom geodézie, Bratislava. Tento geometrický plán bol vyhotovený za
účelom predaja, ktorý sa následne uskutočnil notárskou zápisnicou N 173/1970 Nz 191/71 zo dňa
12.03.1971 spísanou Dr. Jozefom Kriváňom štátnym notárom v Nitre. Geometrický plán dokumentuje,
že pôvodná parcela č. XXXX sa rozdelila na parcelu č. XXXX/X - pasienok o výmere 635 m2 (pôvodne
užívaný I. D.), parc.č. XXXX/X - vinica o výmere 771 m2 (pôvodne užívaný P. F. ročník XXXX), parc.č.

XXXX/X - roľa o výmere 711 m2 (pôvodne užívaný G. F.) a parc.č. XXXX/X - pasienok o výmere 710
m2 (patriaci rodine V. - V., P., F., P., K., maloletý X.; avšak fyzicky užívaný V. V. a T. V. rod. Z.. O
rozdelení nehnuteľností svedčí aj potvrdenie Okresného národného výboru zo dňa 7.5.1970 z ktorého
vyplýva, že parc. č. XXXX o výmere 0,2913 ha, zapísaná v pozemnoknižnej vl. č. XXXX, kat. úz. L. bola
rozdelená podľa skutočného stavu užívania terajších držiteľov. Reálnu deľbu nehnuteľností potvrdila vo

svojej výpovedi na pojednávaní aj odporkyňa v 11. rade.

Z notárskej zápisnice napísanej dňa 12.3.1971 na Štátnom notárstve v Nitre pod sp. zn. Nz 191/71
vyplýva, že P. F., roč. XXXX odpredal navrhovateľovi v 1. rade a jeho manželke T. I. spoluvlastníckypodiel parcely XXXX v rozsahu 2/8-iny, v skutočnosti však odpredal manželom I. v prírode vydelenú
časť parc. XXXX, ktorú užíval sám ako jej výlučný vlastník, P. F., roč. XXXX odpredal manželom F.
spoluvlastnícky podiel parcely P. F., roč. XXXX predal manželom F. spoluvlastnícky podiel parc. XXXX

v rozsahu 2/8-iny, v skutočnosti však odpredal manželom F. v prírode vydelenú časť parcely č. XXXX,
ktorú užíval sám ako jej výlučný vlastník, F. D., roč. XXXX odpredala manželom F. spoluvlastnícky podiel
parcely č. XXXX v rozsahu 2/8-iny, v skutočnosti však odpredala manželom F. v prírode vydelenú časť
parcely XXXX, ktorú užívala sama ako jej výlučný vlastník.

V poradí štvrtý pozemok si usporiadala do svojho vlastníctve T. V. vyhlásením o nadobudnutí
vlastníckeho práva vydržaním do notárskej zápisnice, ktorá bola napísaná dňa 21.4.1995 v Notárskom
úrade JUDr. Gabriely Rehákovej pod sp. zn. Nz 182/95 N 446/94, do svojho výlučného vlastníctva si
dala titulom vydržania zapísať z pôvodných parciel č. XXXX/X, XXXX/X zapísaných na LV č. XXX a vo
vl.č.X ako parc.č. XXXX vyčlenené parcely XXXX/X - vinica o výmere č. 446 m2 a parc.č. XXXX/X -
vinica o výmere 407 m2, parc.č. XXXX/X - trávnatá plocha o výmere 102m2.

Od uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1971 užívajú navrhovatelia predmetné nehnuteľnosti nerušene tak
ako ich nadobudli nadobudli na základe kúpnej zmluvy. Navrhovatelia si nerobia nárok na nehnuteľnosti,
ktoré boli rodinou V. odčlenené reálnou deľbou, nerobia si nárok na ich ? - inu.

Z výpisu LV č. XXX vyplýva, že tu sú zapísané parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 635m2,
parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 629m2 a parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 710m2.
Ako ich vlastníci sú zapísaní navrhovatelia aj odporcovia. Navrhovateľ v 1. rade v podiele 1/8-ina,
navrhovateľ v 2. rade v podiele 5/48-ín, navrhovateľ v 3. rade v podiele 1/48-ina, to sú právni nástupcovia
po zomrelej T. I., navrhovateľka v 4. rade v podiele 2/8-iny, je to právna nástupkyňa po manželoch F.,

navrhovateľka v 5. rade v podiele 2/8-iny, ktorá je aj právnou nástupkyňou po G. F..

Na strane odporcov je F. V., nar. XX.XX.XXXX, vedený na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. L. ako vlastník
v rozsahu 1/24-iny, právnymi nástupcami po ňom sú odporcovia v 1. až 3. rade, P. V., roč. XXXX,
vedený na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. L. ako vlastník v rozsahu 1/24-iny, právnym nástupcom po

ňom je odporca v 4. rade, P. V., nar. XX.XX.XXXX, vedený na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. L. ako
vlastník v rozsahu 1/24-iny, právnymi nástupcami po ňom sú odporcovia v 5. a 6. rade, K. V. vedený
ako vlastník v rozsahu 1/24 - iny, právnym nástupcom po ňom je odporca v 7. rade, X. V., po ktorom
právnym nástupcom je X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, A., G., ktorý kúpnou zmluvou
predal svoj spoluvlastnícky podiel F. V., nar. XX.XX.XXXX v roku 2011, kúpna zmluva zapísaná pod

V99/11-36/11 a teda právnym nástupcom sa stal odporca v 8. rade zapísaný na LV č. XXX kat. úz. L. v
rozsahu 1/24-iny, V. V., po ktorom právnym nástupcom je odporkyňa v 9. rade rozsahu 1/72-iny, F. V.,
nar. XX.XX.XXXX- odporca v 10. rade zapísaný na LV č. XXX kat. úz. L. v rozsahu 1/72-iny, T. V., rod.
V., nar. XX.XX.XXXX- odporkyňa v 11. rade zapísaná na LV č. XXX kat. úz. L. v rozsahu 1/72-iny.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje

Podľa § 129 ods.1 O.z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods.1 O.z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 3. O.z., do doby podľa odseku1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods.1 O.z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.Navrhovatelia v konaní tvrdili, že ešte pred r. 1950 došlo k reálnej deľbe nehnuteľností a to za platnosti
Uhorskéhoobyčajovéhopráva,ktorénaSlovenskuplatilo do1.1.1951.Dokladynachádzajúcesavspise
tomu nasvedčujú, predovšetkým geometrický plán č. 762-249-70, notárska zápisnica sp.zn. NZ 191/71,

vyjadrenie odporkyne v 11. rade, potvrdenie ONV zo 7.5.1970. Potom by reálnou deľbou došlo k deľbe
nehnuteľností čo do držby ako aj k zrušeniu a vyporiadaniu pôvodného podielového spoluvlastníctva
reálnym rozdelením veci s poukazom na rozhodnutie NS SR Úradnej zbierky č. 911. Podľa tvrdení
navrhovateľov reálna deľba bola uskutočnená ešte pred 01.01.1951, kedy nadobudol účinnosť Stredný
občiansky zákonník, ktorú i mimo zápisu v pozemkovej knihe uhorské obyčajové právo uznávalo ako

právny titul nadobudnutia vlastníctva ku konkrétnej predtým spoločnej, teraz rozdelenej nehnuteľnosti
alebo jej časti (Úradná sbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach
občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi, roč. I.-VI., č.911/1932 Sb.; viď tiež Úr.
sb. 1201). V konkrétnej veci sa nepodarilo zistiť, kedy presne k takejto reálnej deľbe došlo, ako formou a
kto všetko z pôvodných pozemno-knižných spoluvlastníkov bol účastníkom hoci i konkludentnou formou
(mlčky) uzavretej dohody a nebolo možno preto bez pochybností ustáliť, či, kedy a kto z predchodcov

navrhovateľov a odporcov prípadne nadobudol výlučné vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti uhorským
obyčajovým právom uznaným titulom reálnej deľby v zmysle cit. rozhodnutia č. 911/1932 Sb. Preto súd
dospel k záveru, že navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo vydržaním, so započítaním si vydržacej
doby ich právnych predchodcov , u navrhovateľov v 2.a 3. rade ich matky a u navrhovateľky v 4. rade
jej rodičov.

Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených
podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu.
K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto
zákonné predpoklady : 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2.

nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie
práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávanie
práva tieto paria. Subjekt, ktorý sa dovolá súdnej ochrany musí okrem iného tvrdiť, resp. preukázať
okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti

právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie
- psychický stav. Narušenie dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa práva nastane okamihom,
keď sa stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne
vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Ďalšou podmienkou vydržania nehnuteľnosti je
nepretržitá držba po dobu 10 rokov. Držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

Ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že
mu vec patrí, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej
držby tej istej veci. V takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba.

Existencia dobrej viery sa vždy hodnotí objektívne, teda nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska

osobného presvedčenia samotného držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno
vždy priamo dokázať; možno o nej usudzovať z okolností, z ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje.Okolnosti,zktorýchmožnousudzovaťnaexistenciudobromyseľnosti,musívsporepreukázať
držiteľ veci. V prípade pochybnosti o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná
právna domnienka - že držba je oprávnená. Strata dobrej viery držiteľa veci nastáva okamihom,

keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska oprávneného posudzovania museli u neho
dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Predmetom dokazovania môžu byť
skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok,
tedaokolností,zktorýchmožnodôvodiťpresvedčenienadobúdateľaodobromyseľnosti,žemuvecpatrí.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,ženávrhnavrhovateľovbolvcelomrozsahupodaný
dôvodne. Na určení vlastníckeho práva majú navrhovatelia naliehavý právny záujem v súlade s § 80
písm. c / O.s.p., pretože sa stali titulom vydržania vlastníkmi nehnuteľností a keďže nie sú zapísaní ako
vlastníci na liste vlastníctva, je potrebné dať do súladu stav správny so stavom skutkovým a to je možné
jedine takýmto súdnym konaním a súdnym rozhodnutím. Súd dospel k záveru, že navrhovatelia uniesli

dôkazné bremeno a preukázali jednoznačne a bez pochybností, že sa stali vlastníkmi predmetných
nehnuteľností titulom vydržania, pretože splnili všetky zákonom stanovené podmienky uvedené v § 129,
§130 a § 134 Občianskeho zákonníka. Sporné nehnuteľnosti nadobudli navrhovatelia, resp. ich právne
predchodcovia kúpnou zmluvou v roku 1971, svedčí o tom predložená kúpna zmluva zo dňa 13.3.1971spísaná vo forme notárskej zápisnice sp.zn. NZ 191/71. Kúpu nehnuteľností navrhovateľmi potvrdila
aj odporkyňa v 11. rade. Navrhovatelia za nehnuteľnosti vyplatili kúpnu cenu. Následne nehnuteľnosti
tak ako ich kúpili užívajú od roku 1971. Nehnuteľnosti kúpili v prírode reálne vyčlenené, s hranicami,

ktoré rešpektovali vlastníci susedných pozemkov a užívajú ich tak do dnešného dňa. Nehnuteľnosti
užívali, nakladali s nimi ako s vlastnými. Ani jeden z odporcov nenamietal užívanie nehnuteľností
navrhovateľmi, takže z toho súd vyvodil záver, že navrhovatelia nadobudli nehnuteľnosti v roku 1971,
od tejto doby ich užívajú v dobrej viere ako svoje vlastné, keďže ich získali na základe kúpnej zmluvy,
sú dobromyseľní, nikým neboli za celý čas užívanie rušení, užívajú len to, čo si kúpili a splnili aj

podmienky nepretržitého užívania po dobu 10 rokov. S poukazom na rozhodnutie NS SR č. R 83/2002
sa navrhovatelia stali vlastníkmi nehnuteľnosti počnúc dňom 1.1.1992, pretože vlastníkom nehnuteľnosti
sa počnúc dňom 1.1.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po
dobu 10 rokov a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992, do doby oprávnenej
držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom a navrhovatelia mali v oprávnenej držbe
nehnuteľnostiviacako10rokovpred1.1.1992.Čosatýkapredloženýchkúpnychzmlúv,ktorýmiodporca

v 8. rade nadobudol nehnuteľnosti, k tomu súd uvádza, že odporca sa nestal ich vlastníkom, pretože
predávajúci nebol vlastníkom sporných nehnuteľností a nikto nemôže previesť na iného viac práv ako
má sám. K celej tejto záležitosti došlo z toho dôvodu, že geometrický plán č. 762-249-70 nebol zapísaný
do katastra nehnuteľností spolu s notárskou zápisnicou a tak na liste vlastníctva stále ostávali všetci
spoluvlastníci v podieloch a nie ako vlastníci reálne vymedzených parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X a XXXX/X. Keďže T. V. si dala formou notárskej zápisnice osvedčiť vlastnícke právo vydržaním k
svojej časti, nemali byť jej právni nástupcovia ďalej zapísaní ako vlastníci k zvyšku parcely. Vznikom
výlučného vlastníctva k parc. č. XXXX/X a XXXX/X T. V. mali zaniknúť vlastnícke práva k pôvodnej
pozemkovoknižnej parcele č. XXXX všetkým právnym nástupcom po súrodencoch P. Q. rod. V. a
F. V., keďže im patriaca ?-iny pôvodnej parcely už im bola vyčlenená do výlučného vlastníctva ako

parcela XXXX/X a XXXX/X. K zvyšku parcely v rámci ROEP boli ako spoluvlastníci pripísaní aj právni
nástupcovia po súrodencoch P. Q. rod. V. a F. V.. V skutočnosti však mali byť k zvyšku parcely už ako
spoluvlastníci každý v rozsahu 1/3-iny zapísaní právni nástupcovia po spoluvlastníkoch 1.) G. F., 2.) P.
F. spolu s manželkou X. rod. D. a po 3.) I. D..

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že v konaní úspešným navrhovateľom súd
priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1.213,30 eura, ktorá pozostáva zo sumy 99,50 eura za

zaplatený súdny poplatok za návrh a zo sumy 1.113,80 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia. Právna
zástupkyňa navrhovateľov si vyčíslila hodnotu jedného právneho úkonu v roku 2014 vo výške 61,85 €
+ paušálna náhrada výdavkov (§11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ). Keďže išlo o spoločné úkony pri
zastupovaní viacerých osôb, tarifná odmena sa znižuje o 50% (§13 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov). Tak odmena pri jednom úkone predstavuje po 50% znížení sumu 30,93 € + 8,04

€ režijný paušál za zastupovanie jednej osoby, spolu 38,97 €. Za zastupovanie 5 osôb odmena za jeden
úkon právnej služby predstavuje 38,97 € x 5 osôb = 194,85 €. Za rok 2014 patrí právnej zástupkyni
navrhovateľov odmena za 3 úkony právnej pomoci: 1. príprava a prevzatie veci, 2. podanie návrhu na
súd, 3. účasť na pojednávaní dňa 5.5.2014, spolu vo výške 3 x 194,85 € = 584,55 €. Za rok 2015 patrí
právnej zástupkyni navrhovateľov odmena za 3 úkony právnej pomoci: 4. účasť na pojednávaní dňa

9.9.2015, 5. účasť na pojednávaní dňa 18.11.2015, 6. účasť na pojednávaní dňa 9.12.2015. Za každý
úkon v tejto veci patrí advokátovi odmena za úkony vykonané v roku 2015 vo výške 64,54 € + paušálna
náhrada výdavkov (§11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní
viacerých osôb, tarifná odmena sa znižuje o 50% (§13 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov). Tak odmena pri jednom úkone predstavuje po 50% znížení sumu 32,27 € + 8,39 € režijný

paušál za zastupovanie jednej osoby, spolu 40,66 €. Za zastupovanie 5 osôb odmena za jeden úkon
právnej služby predstavuje 40,66 € x 5 osôb = 203,30 €. Potom odmena advokáta za úkony zo dňa
09.09.2015 a 18.11.2015 predstavuje 2 x 203,30 € = 406,60 €. Za účasť na pojednávaní dňa 09.12.2015,
na ktorom dôjde len k vyhláseniu rozsudku, patrí advokátovi podľa §14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. odmena v polovičnej výške, teda ? z 32,27 €, čo činí 16,14 € + paušálna náhrada výdavkov 8,39 €=

24,53 €. Potom odmena za tento úkon predstavuje pri zastupovaní 5 osôb sumu 5x 24,53 € = 122,65 €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.