Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Peter Philadelphy

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010299
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115010299.2

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného
F. U., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom W. W., F. XXXX/XX, stíhaného pre prečin
nebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písmenaa)Trestnéhozákonaspoukazomna§138
písmena a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2015 v Banskej
Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. U. nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom W. W., F. XXXX/XX,

uznáva sa vinným, že

v presne nezistenom čase asi o 23,00 h dňa 14. 04. 2014 v Banskej Bystrici, prišiel k drevenej chatke,

bezpopisnéhočísla,nachádzajúcejsanadautobusovouzastávkouMHDnaSásovskejcestevsmeredo
centra mesta, ktorú užívali G. P. a U. T. a pred ktorými sa vydával za policajta, mieril na nich so zbraňou,
o ktorej neskôr zistili, že je plynová, následne z nej po nich viackrát vystrelil, U. T. zasiahol plynom do očí
a vyhrážal sa im „že ich zabije, odbachne“, z čoho mali strach a ušli sa schovať do susednej chatky, do
ktorej sa dobíjal aj tak, že po jej majiteľovi hodil kameň a vykopol tri latky oplotenia, čím u G. P., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom M. a U. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. W., spôsobil dôvodnú obavu,
že vyhrážky, ktorými hrozil, aj uskutoční,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin
závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Tr. zákona,

za to sa o d s u d z u j e:

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 a 8 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr.
zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť)
mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.
1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 24 (mesiacov) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 8 Tr. zákona sa do trestu zákazu činnosti z a p o č í t a v a čas od zadržania vodičského
oprávnenia obvineného od 22. 11. 2014.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona sa z r u š u j e výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 23. 11. 2014, právoplatného dňa 23. 11. 2014, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia a opatrenia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici podala na Okresnom súde Banská Bystrica dňa
10. 04. 2015 obžalobu vedenú pod č. k. X F. XXX/XX/XXXX-XX na obžalovaného F. U., nar. XX. XX.
XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písmena a) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinným, nakoľko skutku, ktorý mu
obžaloba kladie za vinu sa nedopustil. V rámci svojej obhajoby uviedol, že 14. 04. 2014 sa mohol
nachádzať niekde v okolí miesta činu, avšak do kontaktu s poškodenými sa nedostal. Poškodených
poznal ako bezdomovcov, a že ich po skutku, teda po 14. 04. 2014 vyhľadal, aby sa opýtal, prečo ho
označili za páchateľa, čím ich následne chcel presvedčiť, že to nebol on. V inkriminovanú noc ho napadla

skupina asi troch mužov, niečím ho buchli po hlave, na čo si následne zavolal záchranku. Trestné
oznámenie na páchateľov nepodal. Na tvrdenie, že ho svedok T. opoznal pri rekognícii aj pri konfrontácii
a že sa s ním už tri, štyri krát stretol, obžalovaný uviedol, že si to nevie vysvetliť ale je možné, že ho
ako osobu bývajúcu v Sásovej registroval, avšak kde poškodený T. presne býval uviesť nevedel, vedel
iba zhruba o akú lokalitu sa jednalo a vylúčil, že sa tam v minulosti pohyboval. K pozemku, na ktorom

poškodený býval, nemal žiadny osobný alebo vlastnícky vzťah. Obžalovaný tiež uviedol, že v čase pred
skutkom a v čase skutku nevlastnil ani nemal v držbe plynovú pištoľ. Potvrdil, že je vlastníkom psa.

Svedok - poškodený U. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 14. 04. 2014, v inkriminovanú noc
okolo pol dvanástej, boli spolu s poškodenou G. P. v chatke pod zástavkou MHD v Sásovej, práve

spali, keď z vonku počuli hlas muža, ktorý sa predstavil ako príslušník policajného zboru. Prikázal im,
aby vyšli von a kľakli si na kolená a spýtal sa ich, čo robia na jeho pozemku. Celý čas na nich mieril
pištoľou, o ktorej si myslel, že je skutočná. Až keď obžalovaný vystrelil, zistil, že je plynová. V dôsledku
výstrelu mu začali slziť oči. Keď si ich pretrel a lepšie sa pozrel na útočníka, zistil, že ho pozná, že je to
obžalovaný,ktorýhopredtýmvchatkenavštívilasištyrikrát,pamätalsi,žechodilajzopsom.Poškodený

uviedol, že obžalovanému v snahe ochrániť seba a poškodenú P. potkol nohy, na čo následne začali
s P. utekať k susedovi U. Š. do jeho chatky schovať sa. Obžalovaný bežal za nimi, pričom kričal aby
stáli, že ich „zabije“, „odbchane“. Keď prišli ku chatke U. Š., preliezli plot a schovali sa uňho. Následne
prišiel obžalovaný aj pred túto chatku a chcel od Š. aby ich vydal a vykopol mu niekoľko latiek z plota.
Po určitom čase obžalovaný odišiel. Následne približne o 00:30 hod sa spolu so Š. vrátili k jeho chatke

(chatke U. T.), v ktorej horela sviečka, ktorú zahasil a následne sa spolu so Š. vrátili naspäť do jeho
chatky (chatky U. Š.), kde prespali do 5:30 hod. Keď sa opäť ráno vrátil ku svojej chatke, bola už zhorená.

Svedkyňa - poškodená G. P. dňa 17. 01. 2015 zomrela (úmrtný list sa nachádza v spise na č. l. 151),
preto bola na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. poriadku prečítaná jej

výpoveď zo dňa 10. 11. 2014 z prípravného konania. Poškodená rovnako ako svedok - poškodený U.
T. v rámci svojej výpovede dokazovla, že v danú noc prišiel za nimi muž, ktorý sa vydával za policajta
a kázal im aby si kľakli na kolená s tým, že na nich celý čas mieril pištoľou, pričom sa im vyhrážal, že
ich zabije. Poškodený T.ý vtedy povedal, že útočníka pozná. Svedkyňa uviedla, že sa strašne bála, lebo
si myslela, že ich môže aj zabiť, keďže sa im vyhrážal a strieľal. Ďalej uviedla, že približne po dvoch

týždňoch ako boli spolu s poškodeným T. prvý krát vypovedať na polícii, prišiel za nimi obžalovaný, abystiahli trestné oznámenie s tým, že sa im odmení. Vtedy jej poškodený T. povedal, že je to ten istý človek,
ktorý sa im bol v inkriminovanú noc vyhrážal.

Svedok U. Š. uviedol, že v čase incidentu, okolo polnoci dňa 14. 04. 2014 práve spal vo svojej záhradnej
chatke, keď počul z vonku vykrikovanie poškodeného T. aby mu a jeho priateľke P. pomohol. Poškodený
mu povedal, že k nim prišiel nejaký muž a hneď po nich začal strieľať a kázal im, aby si kľakli a ruky si dali
za hlavu. Poškodený mu tiež povedal, že útočníka spoznal, avšak či mu hovoril o tom, či sa im útočník aj
vyhrážal, si nespomínal. Po tom ako ich schoval do svojej chatky, počul výstrely, načo vyšiel von a zbadal

nejakú osobu za plotom. Keď padli ďalšie výstrely, zacítil pach, podľa ktorého zistil, že je to plynová
pištoľ. Osoba, ktorá na neho strieľala ho zároveň aj silno oslepovala baterkou, ktorá bola pravdepodobne
umiestnená na pištoli tak, že nemohol vidieť útočníka do tváre a teda ho neskôr ani nevedel identifikovať.
Útočník tiež kričal, že je policajt a že ho zastrelí. Ďalej uviedol, že útočník sa snažil dostať cez jeho
plot, v čom mu bránil palicou, útočníka však neovalil ani ho neudrel. Potom útočník odišiel. Neskôr po
približne pol hodine sa spolu s poškodeným U. T. vrátili do jeho chatky (chatky poškodeného T.), ktorú

skontrolovali a potom sa vrátili späť do jeho chatky, kde poškodení prespali do rána.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil tiež s listinnými dôkazmi a to zápisnicami o vykonanej
konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom - poškodeným U. T. a o vykonanej rekognícii v prípravnom
konaní,zktorýchvyplynulo,žeprocesnéstranyzotrvalinasvojichtvrdeniachapoškodenýobžalovaného

opoznal. Ďalej sa súd oboznámil s fotokópiami z knihy hlásení OO PZ Banská Bystrica a správou
Záchrannej zdravotnej služby Bratislava, z ktorých vyplynulo, že bol nahlásený útok na osobu
obžalovaného o 23:35 dňa 14. 04. 2014 a vyslaná záchranná zdravotná služba na ul. Mateja Bella v
Banskej Bystrici. Okrem toho fotodokumentácia k osobe obžalovaného potvrdzuje, že obžalovaný bol
vlastníkom trička príslušníka Policajného zboru.

Rovnako boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy ohľadom osoby obžalovaného.
Zo správy Mesta B. Bystrica a výpovede obžalovaného vyplýva, že tento je slobodný, bezdetný,
nezamestnaný a žije v byte svojich rodičov. Zo správy OR PZ Banská Bystrica vyplýva, že tento
nie je držiteľom ani vlastníkom žiadnej legálne držanej zbrane. Z priestupkovej evidencie vyplýva, že

obžalovaný sa opakovane dopúšťal priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a v roku 2014 bol
postihnutý za priestupok proti verejnému poriadku a proti majetku. Z odpisu z registra trestov vyplýva,
že tento bol pred spáchaním žalovaného skutku dva krát súdne potrestaný, z toho jeden krát rozsudkom
Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 09. 04. 2013, právoplatného dňa 09.
04. 2012 za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečin poškodzovania

cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní 1 roka, do 09. 04. 2014. Druhý krát bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 23. 11. 2014, právoplatného dňa 23. 11. 2014 za prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške

250,- Eur, náhradný trest vo výmere 50 dní a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v trvaní 1 rok.

Vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil
vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom

zobral do úvahy skutočnosti a dôkazy svedčiace tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku,
ktorý mu obžaloba kládla za vinu. Obžalovaný sa obhajoval tvrdením, že uvedený skutok nespáchal, že
onsaspoškodenýmivuvedenomčaseamiestenestretol, nevyhrážalsaim.Poukázalpritomnarozpory

vo výpovedi poškodeného T. z prípravného konania, kde tento útočníka opísal ako osobu z ryšavými
vlasmi a neskôr tvrdil, že útočník mal čierne vlasy a účes na pankáča. Zdôraznil, že nikdy nemal ryšavé
vlasy a poškodený si ho musel pomýliť s niekým iným. Z toho dôvodu ich neskôr aj vyhľadal s cieľom
vykonzultovať si s nimi, prečo ho označili za útočníka. Ďalej poukázal na časové súvislosti skutkového
deja, keď poškodený T. hovoril o útoku, ktorý sa mal odohrať o 23,30 hod. pričom on sa preukázateľne

o 23.47 hod. nachádzal na inom mieste pri križovatke Sásovskej cesty a ulice Mateja Belu v smere do
Sásovej, pretože si vtedy volal rýchlu zdravotnú pomoc z dôvodu jeho napadnutia neznámimi osobami.Vina obžalovaného bola preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného T., ktorý zhodne so svoju
výpoveďou z prípravného konania - pri konfrontácii, ďalej pri rekognícii, ako aj na hlavnom pojednávaní
jednoznačne obžalovaného opoznal ako osobu, ktorá v ten večer naňho a na jeho priateľku Miklošovú

zaútočila. Popísal aj zbraň, ktorú obžalovaný pri útoku použil, vyhrážky, ktoré mu adresoval, ako aj
spôsob, ako sa mu s poškodenou Miklošovou podarilo uniknúť. Poškodená P. síce obžalovanému pri
útoku nevidela do tváre, pretože jej svietil do očí, popísala však zbraň - plynovú pištoľ, ktorú pri tom
použil, vyhrážky, ktoré im pri tom obžalovaný adresoval, ako aj to, že sa ho bála a mala z neho strach.
Výpovede poškodených dopĺňala aj výpoveď svedka Š., ktorý potvrdil priebeh útoku na poškodených

neznámou osobou, ktorú však pre silné svetlo, ktorým mu svietila do tváre, nevidel. Potvrdil však spôsob
vedenia útoku prostredníctvom plynovej pištole, na vyhrážky si nespomenul.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považoval obhajobu obžalovaného za účelovú, majúcu za cieľ
spochybniť dôkaznú situáciu a vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za predmetný trestný čin. Obhajoba
obžalovaného bola vyvrátená, tak ako to bolo uvedené vyššie, predovšetkým výpoveďou poškodeného

T., ktorý obžalovaného opakovane, tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní,
jednoznačne opoznal ako útočníka. Na hlavnom pojednávaní sa vyjadril aj k farbe jeho vlasov, keď
rozpor z výpoveďou z prípravného konania vysvetlil tak, že nevie prečo tak vtedy vypovedal , pretože
útočník mal vlasy čierne a učesané na kohúta tak, ako ich mal obžalovaný učesané aj na hlavnom
pojednávaní. Racionálne a presvedčivo vysvetlil aj to, prečo si je istý, že útočníkom bol obžalovaný,

že ho v tejto lokalite stretol opakovane už predtým, že obžalovaný mal psa, čo tento aj na hlavnom
pojednávaní potvrdil. V tejto dôkaznej situácii nie je dôvod poškodenému neveriť, neexistuje motív, prečo
by si vymýšľal a prečo by chcel obžalovanému uškodiť a krivo ho obviniť, keď si v konaní neuplatnil
ani náhradu škody, predtým ho nepoznal a nemá k nemu ani žiadny vzťah. Obhajobu obžalovaného
spochybňuje aj skutočnosť, že poškodených po skutku sám vyhľadal a ponúkal im odmenu, ak vezmú

trestné oznámenie v tejto veci späť. Je nelogické, aby obžalovaný, ak predmetný skutok nespáchal,
aby poškodených sám vyhľadal a snažil sa ich ovplyvniť, aby stiahli predmetné trestné oznámenie späť.
Účelové a nevierohodné sa v tomto smere javí aj jeho vysvetlenie, že si s poškodenými chcel len
odkonzultovať, prečo ho označili za útočníka, keď nim nebol. Ak by nim nebol, nebol by im sľuboval
odmenu za to, že zoberú trestné oznámenie späť. Pokiaľ ide o časové súvislosti je pravda, že poškodený

začiatok útoku časovo ohraničil na cca 23,30 hod. a je aj pravda, že obžalovaný si o 23,35 hod. volal
rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá mu bola poskytnutá o 23,47 hod. V tejto súvislosti však treba pripustiť
časovú dezorientáciu poškodeného T., ktorý mohol byť v šoku, nemusel správne vnímať čas, o čom
svedčí aj fakt, keď na hlavnom pojednávaní na otázku obhajoby, koľko trval celý útok, odpovedal: „asi
tak 2 hodiny“, čo je však určite vzhľadom na celkové súvislosti a výpoveď poškodenej P. a svedka Š.

nereálne. Nemožno vylúčiť ani to, že obžalovaný konal cielene a účelovo v snahe pripraviť si alibi v
prípade svojho zadržania a obvinenia v predmetnej trestnej veci. Rovnako miesto, kde obžalovaného
vyzdvihla sanitka rýchlej zdravotnej služby nie je tak vzdialené od miesta činu, aby to obžalovanému
neumožnilo sa na toto miesto presunúť hneď po útoku.

Vzhľadom na uvedené dôkazy a úvahy súd dospel k záveru, že obžalovaný F. U. sa dopustil skutku,
ktorý mu obžaloba kládla za vinu.
Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten,
kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že
to môže vzbudiť dôvodnú obavu a spácha čin záväznejším konaním.

Podľa § 138 písm. a) Tr. zákona záväznejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
so zbraňou.

Podľa § 122 ods. 3 Tr. zákona zbraňou sa rozumie každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu

dôraznejším.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného súd dospel k záveru, že obžalovaný ako trestne
zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti (§ 22 a § 23 Tr. zákona) po stránke subjektívnej
v úmysle priamom (§ 15 písm. a/ Tr. zákona) aj objektívnej svojím konaním naplnili zákonné znaky

kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr.
zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to vzbudilo u poškodených U.. T. a G..
P. dôvodnú obavu že tieto vyhrážky môže aj uskutočniť a spáchal čin záväznejším konaním - so zbraňou.Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následky,
osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, ako aj motív jeho konania. Zároveň
postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom hodnotil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.

V prípade obžalovaného súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti, priťažovalo mu však, že bol už
stíhaný za viac trestných činov (§ 37 písm. m/ Trestného zákona). Nakoľko v prípade obžalovaného
došlo k prevahe priťažujucich okolností nad poľahčujúcimi, súd upravil trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods.
4, ods.8 Trestného zákona zvýšením dolnej hranice o jednu tretinu, čo znamená, že trest obžalovanému
ukladal v trestnej sadzbe 16 mesiacov až 3 roky.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj na spôsob spáchania činu, keď obžalovaný bez akéhokoľvek dôvodu
či zámienky, v nočných hodinách vydávajúc sa za príslušníka Policajného zboru strieľal po poškodených
z plynovej pištole, vyhrážal sa im smrťou, prenasledoval ich aj potom, čo sa im podarilo ujsť, čo bol
čin hrubo narušujúci občianske spolužitie a týmto konaním bol vážne ohrozený záujem na ochrane
jednotlivca pred závažnými vyhrážkami.

S prihliadnutím na osobu obžalovaného, súd dospel k záveru, že účel trestu z hľadiska individuálnej
prevencie môže byť v danom prípade naplnený aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody,
pričom za primeraný považoval trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 16
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky.

Keďže súd odsudzoval obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bolo súdom prvého stupňa
vyhlásené odsudzujúce rozhodnutie za jeho iný trestný čin, uložil mu súhrnný trest podľa § 42 ods. 1
Tr. zákona a zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 23. 11. 2014, právoplatného dňa 23. 11. 2014 za prečin ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný
trest vo výške 250 Eur, náhradný trest vo výmere 50 dní a trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 1 rok, do ktorého trestu sa započítava čas od zadržania vodičského
oprávneniaobžalovanéhood22.11.2014.Priukladanísúhrnnéhotrestusúdvychádzalztrestnejsadzby
toho zákonného ustanovenia zo zbiehajúcich s trestných činov, ktorá bola najprísnejšie trestná. V tomto

prípade ňou bola trestná sadzba za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona.
Keďže súd zároveň zrušil aj všetky výroky o treste z vyššie uvedeného trestného rozkazu bolo potrebné
podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona posledná veta do tohto rozsudku prevziať aj zrušené výroky o treste zákazu
činnosti zo zrušeného trestného rozkazu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica. Odvolanie má odkladný
účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.