Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 30, 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8C/107/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711211981
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7711211981.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce vo veci žalobcu: O. zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so

sídlom advokátskej kancelárie, Hlavná 19, Prešov, proti žalovanému: 1/. E. 2/ E. XX, Prešov, IČO: XX
XXX XXX, zastúpeného advokátskou kancekáriou JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., Lesnícka 64, Prešov,
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 19.11.2008, na základe
ktorej žalovaný v 1. rade odpredal žalovanému v 2. rade do jeho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť
zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Michalovce, ako parcela č. XXXX/X., o výmere
9.167 m2 - orná pôda, ku ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený Správou katastra Michalovce dňa

21.11.2008 pod č. R. j e n e p l a t n á .

II. Žalovaní v 1. rade a 2. rade sú povinní z a p l a t i ť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania vo výške 99,50 € za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
3.172,25 € k rukám právneho zástupcu žalobkyne - advokátovi JUDr. Ladislavovi Lukáčovi, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 23.8.2011 proti žalovaným v 1. a 2. rade žalobu, ktorou sa
domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi oboma žalovanými dňa 19.11.2008, na

základe ktorej žalovaný v 1. rade odpredal žalovanému v 2. rade do jeho výlučného vlastníctva
nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Michalovce, ako parcela č. XXXX/X - orná
pôda o výmere 9.167 m2, ku ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený Správou katastra Michalovce
dňa 21.11.2008 pod č. R., je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný v 1. rade je jej manželom,
pričom predmetnú nehnuteľnosť nadobudli počas trvania manželstva na základe kúpnej zmluvy v
roku 1995 do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný v 1. rade túto nehnuteľnosť
odpredal žalovanému v 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 19.11.2008, avšak bez súhlasu žalobkyne,

ktorá pri podpise zmluvy nebola, ani nevedela o jej uzavretí. Keď sa žalobkyňa dozvedela o uzavretí
zmluvy, žiadala svojho manžela, aby dal veci do poriadku, nakoľko žalobkyňa nesúhlasila s kúpnou
cenou. Žalovaný v 1. rade však nápravu nevykonal, preto má žalobkyňa zato, že kúpna zmluva zo
dňa 19.11.2008 je relatívne neplatná, nakoľko nejde o bežnú vec, ktorú by mohol vybavovať každý z
manželov bez súhlasu druhého manžela. Žalobkyňa v záujme mimosúdneho vyriešenia sporu navrhla
žalovanému v 2. rade listom zo dňa 21.7.2011 osobné stretnutie, avšak žalovaný v 2. rade na tento
návrh nereagoval.

K žalobe sa písomným podaním zo dňa 19.12.2011 vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že nárok
žalobkyne považuje za neopodstatnený a neuznáva ho. Žalobkyňa nijako nepreukázala či, a kedy
uzavrela manželstvo so žalovaným v 1. rade, nepreukázala existenciu bezpodielového spoluvlastníctvamanželov, a ani to, či predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalobkyňa taktiež nepreukázala naliehavosť právneho záujmu. Určovacie žaloby majú len preventívnu
funkciu a z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať

sa ochrany žalobou na plnenie. Podľa názoru žalovaného v 2. rade naliehavosť právneho záujmu nie
je daná. Záujem žalobkyne nespočíva v snahe domôcť sa ochrany svojho právneho postavenia alebo
odstránenia právnej neistoty, ale právne neodôvodniteľného peňažného nároku, čo vyplýva z listu, ktorý
adresovala žalovanému v 2. rade, ktorým ho žiadala o doplatenie kúpnej ceny za danú nehnuteľnosť
vo výške 170.000 ,- €. Určovacia žaloba je v tomto prípade neprípustná a žalobkyňa sa nápravy môže

domáhať inak, a to žalobou na plnenie od žalovaného v 1. rade. Z týchto dôvodov navrhuje žalovaný
v 2. rade žalobu zamietnuť.

Na základe vyššie uvedenej žaloby súd skonštatoval, že na určení neplatnosti kúpnej zmluvy je zo strany
žalobkyne naliehavý právny záujem. Zo žaloby je totiž zrejmé, že kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti
patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavrel iba jeden z manželov, teda žalovaný v

1. rade, pričom nejde o bežnú vec, a na uzavretie takejto zmluvy potreboval súhlas druhého manžela,
teda žalobkyne. Žalobkyňa na uzavretie takejto zmluvy súhlas nedala a následne sa z tohto dôvodu
dovolala neplatnosti zmluvy voči obom účastníkom zmluvy. Keďže žalovaný v 2. rade neplatnosť zmluvy
neuznal, žalobkyni ostala jediná možnosť ako sa dovolať ochrany svojho vlastníckeho práva, a to práve
podaním žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Nemožno uznať námietku žalovaného v 2. rade, že

žalobkyňa má v konečnom dôsledku záujem získať od žalovaného v 2. rade doplatenie kúpnej ceny vo
výške 170.000 ,- €, čo môže dosiahnuť žalobou na plnenie, a z tohto dôvodu žalobkyňa nemá naliehavý
právny záujme na určovacej žalobe. Žalobkyňa totiž žiadala od žalovaného v 2. rade doplatenie kúpnej
ceny len ako spôsob mimosúdneho vyriešenia sporu s tým, že žalobkyňa by v takom prípade písomne
súhlasila s kúpnou zmluvou. Podaním žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy však dala žalobkyňa

jasne najavo, že na doplatení kúpnej ceny zo strany žalovaného v 2. rade už záujem nemá, nakoľko z
takéhoto určovacieho výroku by jej žiaden nárok na doplatenie kúpnej ceny nevyplýval, práve naopak
žalobkyňa spolu so žalovaným v 1. rade by museli vrátiť žalovanému v 2. rade zaplatenú kúpnu cenu.

Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne zotrval na dôvodoch podanej žaloby a mal zato, že ide o

relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, keďže na takúto zmluvu nebol daný súhlas žalobkyne ako manželky
žalovaného v 1. rade, ktorý túto zmluvu uzavrel.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že vznáša námietku premlčania, nakoľko
kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný v 1. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v roku 1995, mohla

žalobkyňa namietať, keďže v katastri nehnuteľností bol ako výlučný vlastník zapísaný iba žalovaný v 1.
rade, a keďže tak žalobkyňa neurobila, zápis v katastri je nezmeniteľný. Právny zástupca tiež uviedol, že
pri jednaniach ohľadne kúpnej zmluvy v roku 2008 bola spolu so žalovaným v 1. rade prítomná nejaká
osoba, ktorú však nevie identifikovať, ale predpokladá, že išlo o žalobkyňu.

Na pojednávaní súd následne vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, prečítaním
sobášneho listu, výpisu z listu vlastníctva č.. zo dňa 19.12.2007 a zo dňa 8.9.2011, kúpnej zmluvy zo
dňa 19.11.2008, a dovolania sa neplatnosti.

Žalovaný v 1. rade pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že asi pred 3 rokmi uzavrel so žalovaným v 2.

rade kúpnu zmluvu, avšak bez súhlasu svojej manželky - žalobkyne. Manželstvo uzavrel žalovaný v 1.
rade so žalobkyňou dňa 5.9.1987, pričom doposiaľ nedošlo k zúženiu ani zrušeniu ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Manželka s uzavretím kúpnej zmluvy nesúhlasila, nakoľko sa jej zdala kúpna cena
príliš nízka, avšak žalovaný v 1. rade kúpnu zmluvu aj napriek tomu uzavrel. Predmetnú nehnuteľnosť
kupoval žalovaný v 1. rade v roku 1995 iba na svoje meno, nakoľko mal v úmysle túto pôdu využívať ako

samostatne hospodáriaci roľník. V kúpnej zmluve z roku 2008 síce žalovaný vyhlásil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, a že mu nie sú známe žiadne obmedzenia vlastníckeho práva, avšak ako
osoba neznalá práva, nemal vedomosť o tom, ako je to s vlastníckym právom pri manželstve, a preto
podpisoval zmluvu v dobrej viere.

Podľa sobášneho listu Mestského národného výboru Michalovce zo dňa 5.9.1987, Igor Kurajda, nar.
31.12.1966, a Iveta Fedáková, nar. 13.12.1965, uzavreli manželstvo dňa 5.9.1987 v Michalovciach.Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX., kat. úz. Michalovce, zo dňa 19.12.2007 vyplýva, že nehnuteľnosť -
parcela č. XXXX/X . - orná pôda výmere X.XXX mX . bola v tej dobe vo výlučnom vlastníctve žalovaného
v 1. rade, pričom túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy s tým, že vklad vlastníckeho

práva bol povolený dňa 3.5.1995.

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.11.2008 uzavreli túto zmluvu žalovaný v 1. rade ako predávajúci a
žalovaný v 2. rade ako kupujúci, pričom jej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva
č.. ako orná pôda na parcele č. XXXX/X. o výmere 9.167 m2.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX., kat. úz. Michalovce, zo dňa 8.9.2011 vyplýva, že nehnuteľnosť -
parcela č. XXXX/X - orná pôda výmere X.XXX mX. je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 2. rade,
pričom túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy s tým, že vklad vlastníckeho práva bol
povolený dňa 21.11.2008.

Z dovolania sa neplatnosti zmluvy zo dňa 21.7.2011 vyplýva, že týmto písomným podaním, ktoré právny
zástupca žalobkyne adresoval žalovanému v 2. rade, žalobkyňa oznamovala, že ako bezpodielová
spoluvlastníčka nehnuteľnosti - pozemok zapísaný na LV č. XXXX . ako parcela č. 5XXX/X - orná pôda o
výmere 9.167 m2, nikdy nedala súhlas ku kúpnej zmluve zo dňa 19.11.2008, ktorou jej manžel odpredal
tieto nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade, a preto je potrebné považovať predmetnú kúpnu zmluvu za

neplatnú. Žalobkyňa mala záujem vyriešiť vec mimosúdnou cestou, pričom ako najvhodnejší spôsob sa
jej javilo doplatenie kúpnej ceny vo výške 170.000 ,- €, na základe čoho by žalobkyňa doručila písomné
vyhlásenie o súhlase s prevodom.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.) ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Podľa § 143 O.z. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 143a ods. 1 O.z. manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

Podľa § 145 ods. 1 O.z. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V

ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný v 1. rade nadobudol predmetnú
nehnuteľnosť do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený
dňa 3.5.1995. Žalovaný v 1. rade nadobudol túto nehnuteľnosť počas trvania manželstva so žalobkyňou,
s ktorou uzavrel manželstvo dňa 5.9.1987. V zmysle § 143 O.z. teda predmetná nehnuteľnosť patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a žalovaného v 1. rade vychádzajúc taktiež
z výpovede žalovaného v 1. rade, že ich bezpodielového spoluvlastníctvo nebolo doposiaľ zúžené
ani zrušené. To, že ako vlastník tejto nehnuteľnosti je na liste vlastníctva č..edený výlučne žalovaný
v 1. rade, nič nemení na skutočnosti, že nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch
manželov, pretože podľa § 143 O.z. momentom nadobudnutia veci ktorýmkoľvek manželom počas

trvania manželstva, sa táto vec dostane do režimu bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov
s výnimkou vecí a spôsobov ich nadobudnutia v tomto ustanovení uvedených. V tomto smere je
preto námietka premlčania žalovaného v 2. rade ohľadne zápisu v katastri nehnuteľnosti o výlučnom
vlastníctve žalovaného v 1. rade bezpredmetná.Súd ďalej zistil, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 19.11.2008 predal
žalovanémuv2.rade.Predajtejtonehnuteľnostipatriacejdobezpodielovéhospoluvlastníctvažalobkyne

a žalovaného v 1. rade však nie je bežnou vecou, ktorú by mohol v zmysle § 145 ods. 1 O.z. vybavovať
každý z manželov sám, a preto na takýto právny úkon bol potrebný súhlas oboch manželov, teda aj
súhlas žalobkyne. Z výpovede žalovaného v 1. rade, ako aj z dovolania sa neplatnosti žalobkyne zo dňa
21.7.2011 je však zrejmé, že žalobkyňa žalovanému v 1. rade na uzavretie kúpnej zmluvy súhlas nedala.
Dôsledkom toho bolo, že tento právny úkon sa stal v zmysle § 40a O.z. relatívne neplatný, t.j. právny

úkon sa síce považoval za platný, ale len dovtedy pokiaľ sa ten, kto je týmto právnym úkonom dotknutý,
neplatnostinedovolal.Žalobkyňasavšakneplatnostikúpnejzmluvydovolala,atovočiobomúčastníkom
kúpnej zmluvy, t.j. voči žalovanému v 1. rade ústnou formou tak, ako to uviedol pri svojom výsluchu,
ako aj voči žalovanému v 2. rade písomnou formou tak, ako to vyplýva z dovolania sa neplatnosti zo
dňa 21.7.2011.

Za takejto dôkaznej situácie neostávalo súdu nič iné, ako v súlade s § 145 ods. 1 O.z. a § 40a O.z.
žalobe vyhovieť, a určiť, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 19.11.2008 je neplatná.

Žalovaný v 2. rade navrhoval súdu vo veci ešte vypočuť žalobkyňu, nakoľko jej tvrdenie v žalobe, že
sa o uzavretí kúpnej zmluvy dozvedela až po jej uzavretí, je v rozpore s výpoveďou žalovaného v 1.

rade, že žalobkyňa o uzavieraní zmluvy vedela vopred, avšak nesúhlasila s kúpnou cenou, pričom
žalovaný v 1. rade kúpnu zmluvu aj napriek tomu uzavrel. Súd tomuto návrhu na doplnenie dokazovania
nevyhovel, nakoľko preukazovanie skutočnosti, kedy sa žalobkyňa dozvedela o uzavretí zmluvy, resp.
či o uzavieraní zmluvy vedela vopred, nie je pre rozhodnutie vo veci podstatné. Žalobkyňa v žalobe ako
aj v dovolaní sa neplatnosti zo dňa 21.7.2011 tvrdila, že na uzavretie kúpnej zmluvy súhlas nikdy nedala,

pričom jednoznačný nesúhlas žalobkyne s kúpnou zmluvou od okamihu, kedy sa o nej dozvedela (teda
ešte pred skutočným uzavretím), potvrdil pri výsluchu na pojednávaní aj žalovaný v 1. rade.

Z rovnakých dôvodov súd nevyhovel ani návrhu žalovaného v 2. rade, aby bol vypočutý ešte konateľ
žalovaného v 2. rade, ktorý bol prítomný pri uzavieraní kúpnej zmluvy, a ktorý by sa mal vyjadriť k

vyššie uvedenému rozporu tvrdenia žalobkyne s výpoveďou žalovaného v 1. rade ohľadne času, kedy
sa žalobkyňa dozvedela o kúpnej zmluve. V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že súdu nie je vôbec
zrejmé, ako by sa konateľ žalovaného v 2. rade mohol k tejto otázke vyjadriť, keďže z jeho vyjadrenia
zo dňa 19.12.2011 vyplýva, že v čase podpisu zmluvy ani nevedel, že žalovaný v 1. rade je ženatý.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech
a preto jej priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 99,50 € a trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Ladislavom Lukáčom vo výške 3.172,25 €.

Pri určovaní odmeny advokáta súd vychádzal z tarifnej hodnoty sporu, ktorou bola hodnota

nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, uvedená v tejto kúpnej zmluve, teda 5.500.200 ,-
Sk (182.573,19 €).

Súd priznal advokátovi odmenu za tri úkony právnej služby:
- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon prevzatia a prípravy

veci odmenu vo výške 791,73 €,
- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon účasti na pojednávaní
dňa 16.4.2012 odmenu vo výške 791,73 €,
- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon účasti na pojednávaní
dňa 30.4.2012 odmenu vo výške 791,73 €.

Súd nepriznal advokátovi odmenu vo výške 791,73 € za úkon písomného podania protistrane - výzva
na mimosúdnu pokonávku zo dňa 21.7.2011, nakoľko tento úkon bol vykonaný pred podaním žaloby na
súd a nebol vykonaný v rámci súdneho konania, za ktoré súd priznával žalobkyni náhradu trov.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 1 úkon vo výške
7,41 € a režijný paušál za 2 úkony po 7,63 € vo výške 15,26 €.Podľa § 15 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. s poukazom na § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 283/2002 Z.z.), súd
priznal advokátovi náhradu za spotrebované pohonné látky pri ceste motorovým vozidlom zn. BMW X6

xDrive30d
- z Prešova do Michaloviec a späť (170 km) dňa 16.4.2012 pri spotrebe 7,4 l/100km a cene jedného litra
pohonnej látky vo výške 1,23 € - 15,47 €,
- z Prešova do Michaloviec a späť (170 km) dňa 30.4.2012 pri spotrebe 7,4 l/100km a cene jedného litra
pohonnej látky vo výške 1,23 € - 15,47 €.

Podľa § 15 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. s poukazom na § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z.,
a § 1 písm. b/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008
Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách,
súd priznal advokátovi sumu základnej náhrady vo výške 0,183 € za 1 km pri ceste
- z Prešova do Michaloviec a späť (170 km) dňa 16.4.2012 - 31,11 €,

- z Prešova do Michaloviec a späť (170 km) dňa 30.4.2012 - 31,11 €.

Podľa § 15 písm. b/, a § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. súd priznal advokátovi náhradu
za stratu času stráveného cestou
- z Prešova do Michaloviec a späť dňa 16.4.2012 (6 začatých polhodín x 12,71 €)- 76,26 €,

- z Prešova do Michaloviec a späť dňa 16.4.2012 (6 začatých polhodín x 12,71 €)- 76,26 €.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. súd zvyšoval celkovú odmenu advokáta a náhrady
vo výške 2.643,54 € o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, teda o 528,71 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§ 251 ods. 1/.