Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/362/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210218309
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2210218309.9

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci
navrhovateľa: E., I.. I. W..V.., Č. XX, XXX XX D. X.: XX XXX XXX, právne zastúpený : JUDr. Lucia
Danišovičová, advokátka, so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava proti odporcovi: I. I. O..I.., I. I. T. XX,
XXX XX D. X.: XX XXX XXX ( N.K. F. I. I. O..I.., T. XX, XXX XX D. X.: XX XXX XXX ) o zaplatenie 318,37
€ s príslušenstvom za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Martina Hermanovského -

súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Moskovská 18, 811 08 Bratislava takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 318,37 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z tejto sumy , počnúc od 22.09.2012 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo 24.09.2010 pôvodne proti odporcovi F. I. I. O..I.. , T. XX, D., X.: XX XXX XXX
sa domáhal vylúčenia veci z exekúcie vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 5Er
168/2010 oprávneným F. I.Á. I. O..I.. voči povinnému U. H. - O., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Martinom Hermanovským a to rôznych tašiek na notebook , presne špecifikovaných v návrhu ako aj
čierneho stojana na tašky vrátane poličky na prospekty, plagátu a 6 držiakov. Zároveň žiadal, aby súd
povolil odklad exekúcie týkajúcej sa týchto hnuteľných vecí.

V priebehu konania Slovenská sporiteľňa a.s. , Bratislava dňa 17.12.2014 oznámila súdu zánik odporcu
zlúčením so spoločnosťou I.Á. I. O..I.., X.: XX XXX XXX so sídlom Bratislava . Slovenská sporiteľňa je
teda od 01.11.2014 právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti F. I. I. O..I.. a v ďalšom súd na strane
odporcu konal so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava.
Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Martina
Hermanovského je vedené exekučné konanie EX 199/10 ( Okresný súd Dunajská Streda 5Er 468/2010

oprávneného F. I. I. O..I.. proti povinnému U. H. - O., H. N. XXX ). Po začatí exekúcie sa navrhovateľ od
povinného U. H. dozvedel, že exekúcia je vykonávaná aj predajom hnuteľných vecí na dražbe. Podľa
vyjadrenia povinného boli do súpisu vecí podliehajúcich exekúcii voči povinnému poňaté aj tie veci, ktoré
nepatria povinnému ale naopak , patria navrhovateľovi, o čom povinný podľa jeho vyjadrenia súdneho
exekútora pri súpise informoval. Súpis vecí podliehajúcich exekúcii navrhovateľovi nebol predložený,
preto v čase podania návrhu nemá ani vedomosť o tom, ktoré z vecí vlastnícky mu patriacich boli

do súpisu zahrnuté. Hnuteľné veci patriace navrhovateľovi sa u povinného U. H. - O. nachádzali na
základevýpožičky,keďženavrhovateľvypožičalpovinnémuhnuteľnévecisúvisiacesichpodnikateľskou
činnosťou na vystavenie v prevádzkach povinného v Šamoríne a v Dunajskej Strede. Tieto požičané
hnuteľné veci sú špecifikované v protokoloch o zapožičaní zo dňa 29.11.2007 , osobitne pre prevádzku
v Šamoríne a pre prevádzku v Dunajskej Strede. Hodnota týchto vecí bola 2.685,-€. Podľa vedomostí
navrhovateľa sa tieto veci v čase podania návrhu mali nachádzať u súdneho exekútora a v tomto čase

navrhovateľ nemá vedomosť o ich právnom osude. Ako dôkaz k návrhu doložil protokol o zapožičaní
zo dňa 29.11.2007 pre každú pobočku samostatne ako aj protokol o zapožičaní stojanu, taktiež zo dňa29.11.2007. Vzhľadom na to, že v rámci exekučného konania má navrhovateľ dôvodnú obavu, že k
veciam vlastnícky mu patriacim, ktoré boli poňaté do súpisu vecí podliehajúcich exekúcii, bude vykonaná
exekúcia predajom hnuteľných vecí žiadal, aby súd vylúčil z exekúcie hnuteľné veci označené v návrhu .

Jednalo sa o rôzne tašky na notebook, ako aj stojan na tašky vrátane poličky , plagátu a držiakov a
zároveň žiadal, aby súd povolil odklad exekúcie týkajúcej sa predmetných hnuteľných vecí.
Dňa 15.02.2011 navrhovateľ oznámil súdu, že po podaní návrhu došlo k novým skutočnostiam a preto
mení návrh na začatie konania v zmysle týchto skutočností. V návrhu uvedené stojany na tašky boli
navrhovateľovi po podaní návrhu vrátené zo strany povinného. Pokiaľ ide o samotné tašky , dňa

10.01.2011 tak, ako to vyplýva z úradného záznamu súdneho exekútora , zo strany súdneho exekútora
bolo dobrovoľne navrhovateľovi vrátených 12 ks tašiek v celkovej hodnote 849,06 € vrátane DPH. V
ten istý deň sa navrhovateľ dozvedel, že na 7 ks tašiek v celkovej hodnote 627,25 € bola úspešne
realizovaná dražba. Zo zápisnice z dražby hnuteľných vecí zo dňa 04.08.2010 a zo dňa 09.09.2010
je zrejmé, že výťažok z dražby na týchto 7 ks tašiek bol 318,37 €. Zvyšok vecí, ktorých vylúčenia z
exekúcie sa navrhovateľ domáhal na tunajšom súde v zápisnici zo súpisu hnuteľných vecí uvedený

nebol, z čoho vyplýva, že tieto neboli poňaté do súpisu , teda súdny exekútor s nimi nedisponoval,
hoci podľa vyhlásenia povinného exekútor poňal všetky veci, ktoré sa v predajniach nachádzali.
V úradnom zázname súdneho exekútora zo dňa 10.01.2011 exekútor uvádza, že veci boli vydané
navrhovateľovi,nakoľkosapreukázalo,žetietosúvovlastníctvenavrhovateľa.Vlastníctvonavrhovateľa
bolo preukázané tými dokladmi, ktoré súdnemu exekútorovi navrhovateľ doručil dňa 02.08.2010 a ktoré

boli zároveň predložené ako dôkaz k návrhu, žiadne iné doklady o svojom vlastníctve navrhovateľ
nepredkladal. Vlastníctvo navrhovateľa k hnuteľným veciam bolo teda preukázané už 02.08.2010, hoci
exekútor dňa 02.08.2010 a 09.09.2010 zrealizoval dražbu.
V zmysle uvedeného preto sa navrhovateľ domáha vydania výťažku z exekúcie a to vo výške 318,37€,
čo je výťažok z predaja 7ks vecí vlastnícky patriacich navrhovateľovi na dražbe konanej dňa 02.08.2010

a 09.09.2010. Poukazuje pritom na komentár k Exekučnému poriadku a to , že môže nastať situácia,
keď exekútor pokračuje v exekúcii a vec predá skôr, ako bolo o vylučovacej žalobe rozhodnuté. V
takomto prípade v konaní o vylučovacej žalobe je dôvod na pripustenie zmeny petitu návrhu tak,
že sa bude domáhať vylúčenia výťažku z dražby z rozvrhu. Môže však dôjsť aj k tomu, že bude
skončené aj rozvrhové konanie a výťažok takejto bol vydaný. Aj v tom prípade je dôvod na pripustenie

zmeny petitu v konaní o vylúčenie veci a rozsudkom je možné uložiť oprávnenému povinnosť vydať
výťažok navrhovateľovi. Vydanie výťažku bude mať za následok, že jeho pohľadávka z exekučného
titulu nebude uspokojená a bude môcť pokračovať v exekúcii alebo bude mať možnosť podať nový
návrh. Rovnako poukazuje na rozhodnutie R 20/1974 nepodanie návrhu na vylúčenie hnuteľných vecí
z výkonu rozhodnutia podľa ust. § 55 nevylučuje možnosť žalovať veriteľa - oprávneného pri súdnom

výkone rozhodnutia na plnenie z neoprávneného majetkového prospechu.
Vzhľadom na tento návrh súd pripustil zmenu petitu a to tak, že navrhovateľ sa domáha od odporcu
zaplatenia 318,37 €. Jedná sa o výťažok z dražby, pričom na pojednávaní dňa 04.04.2013 za prítomnosti
všetkých účastníkov konania ako aj vedľajšieho účastníka súd pripustil zmenu petitu písomného návrhu
a to tak, že navrhovateľ od odporcu okrem istiny 318,37 € sa domáha aj úroku z omeškania vo výške

8,75% ročne od 22.09.2012 až do zaplatenia.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade nie je vôbec zrejmá právna kvalifikácia
samotného návrhu. Navrhovateľ neosvedčil zo strany odporcu žiadne porušenie zmluvných alebo
zákonných povinností. Vôbec nie je odporcovi zrejmé, či ide o náhradu škody, bezdôvodné obohatenie
alebo inú právnu kvalifikáciu . Poukázal zároveň na tú skutočnosť, že navrhovateľom doručené protokoly

dňa 02.08.2010 nevykazujú po objektívnej stránke známky dôveryhodnosti, nie sú podpísané oboma
zmluvnými stranami, nie je zrejmé, o aký právny vzťah medzi povinným a navrhovateľom išlo. Odporca
sa domnieva, že ani odporca ani súdny exekútor neporušili žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť,
naopak súdny exekútor bol za týchto skutočností , nakoľko protokoly mu boli doručené bez akéhokoľvek
sprievodného listu povinný postupovať a pokračovať v exekúcii.

Vedľajší účastník taktiež žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že súdny exekútor postupoval
v súlade s procesnými predpismi. V priebehu exekúcie doručil povinnému výzvu na vyhlásenie o
majetku . Povinný na túto výzvu nereagoval. V odpovedi na výzvu povinný oznámil exekútorovi, že
vlastní zásoby tovaru v predajni PC v Šamoríne v hodnote cca 45.000,-€. V predmetnej výzve nebola
ani jedna zmienka o tom, že by veci v predajni mohli byť vo vlastníctve tretieho subjektu. Pri súpise

hnuteľných vecí dňa12.07.2010 nebolo nikým spomenuté, že by hnuteľné veci mali byť vo vlastníctve
tretej osoby. Navrhovateľ zároveň neurobil žiadny legitímny procesný prostriedok preto, aby zabránil
dražbe hnuteľných vecí, nepodal vylučovaciu žalobu, prípadne návrh na odklad exekúcie v čoho
dôsledku by mohlo chrániť svoje práva.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľa navrhovateľa, oboznámil sa s prednesmi odporcu
ako aj vedľajšieho účastníka, oboznámil sa so spisom EX 199/10 exekučného konania oprávneného F.
I. I. O..I.. proti povinnému U. H. - O. vedeného na Exekútorskom úrade S.. K. H., pripojenými listinnými

dôkazmi, jednak k návrhu a to protokolmi o zapožičaní jednotlivých hnuteľných vecí , vypočul v konaní
svedkov U. H., ako povinného z exekučného konania EX 199/10 S.. D. J., bývalého zamestnanca
Exekútorského úradu S.. H., svedka T. H., bývalého zamestnanca obchodnej spoločnosti ENTRO s.r.o.
v pozícii obchodného zástupcu a dokladmi o nadobudnutí sporných vecí do vlastníctva navrhovateľa a
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského je vedené exekučné
konanie na návrh oprávneného Factoring Slovenskej sporiteľne a.s. voči povinnému Zalán Hervai -
ARTECH, Horná Potôň 322 pod sp. zn. EX 199/2010 ( sp.zn. OS Dunajská Streda 5Er 468/2008 ).
Po začatí exekúcie sa navrhovateľ od povinného dozvedel, že exekúcie je vykonávaná aj predajom
hnuteľných vecí na dražbe, pričom do súpisu vecí podliehajúcich exekúcii voči povinnému boli zahrnuté
aj tie veci, ktoré vlastnícky nepatrili povinnému ale naopak patrili navrhovateľovi, o čom povinný podľa

vyjadrenia navrhovateľa mal o tomto súdneho exekútora pri súpise informovať. O tejto skutočnosti
sa navrhovateľ dozvedel dňa 29.07.2010. Doklady o svojom vlastníctve predložil osobne súdnemu
exekútorovi dňa 02.08.2010, o čom svedčí aj otlačok pečiatky na dokladoch, ktoré navrhovateľ predložil
na pojednávaní.
V priebehu tohto konania dňa 10.01.2011 tak, ako to vyplýva z úradného záznamu súdneho exekútora

zo strany súdneho exekútora bolo dobrovoľne navrhovateľovi vrátených 12 ks tašiek v celkovej hodnote
849,06 €. Zároveň v ten istý deň sa navrhovateľ dozvedel, že na 7 ks tašiek v celkovej hodnote 627,25
€ bola úspešne realizovaná dražba. Zo zápisnice z dražby hnuteľných vecí zo dňa 04.08.2010 a zo
dňa 09.09.2010 je zrejmé, že výťažok z dražby na týchto 7 ks tašiek bol 318,37 €. Zvyšok vecí, ktorých
pôvodne vylúčenia z exekúcie sa navrhovateľ domáhal v zápisnici zo súpisu hnuteľných vecí nebol z

čoho vyplýva, že zvyšok týchto vecí nebol zahrnutý do súpisu , teda súdny exekútor s nimi nedisponoval.
Vúradnomzáznamesúdnehoexekútorazodňa10.01.2011exekútoruvádza,ževecibolinavrhovateľovi
vydané, nakoľko sa preukázalo, že tieto sú vo vlastníctve navrhovateľa. Vlastníctvo navrhovateľa však
bolo preukázané tými istými dokladmi, ktoré navrhovateľ doručil ako dôkaz k samotnému návrhu,
žiadne iné doklady o svojom vlastníctve navrhovateľ nepredkladal. Uvedené doklady boli súdnemu

exekútorovi navrhovateľom doručené aj dňa 02.08.2010. Vlastníctvo navrhovateľa k hnuteľným veciam
tedanavrhovateľpreukázalsúdnemuexekútoroviuž02.08.2010,hocinásledneexekútordňa02.08.2010
a 09.09.2010 zrealizoval dražbu a na základe tejto dražby bolo odpredaných 7 ks hnuteľných vecí
vlastnícky patriacich navrhovateľovi.
V ďalšom konaní odporca ako aj vedľajší účastník napriek týmto skutočnostiam spochybňovali

vlastníctvo navrhovateľa k sporným 7 hnuteľným veciam, ktoré boli v dražbe odpredané a tvrdili, že
navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vlastníctvo k uvedeným veciam. Vedľajší účastník bol toho
názoru, že zmluvné strany vyslovene rátali a počítali s tým, že p. U. H. bude predávať zapožičané veci
tretím osobám a preto tvrdil, že U. H. sa stal vlastníkom týchto vecí a len vďaka tomu mohol previesť
vlastnícke právo tretím osobám. Podľa vedľajšieho účastníka došlo k ústnemu uzavretiu kúpnej zmluvy,

pričom splatnosť kúpnej ceny bola odložená až do momentu, kým U. H. uvedené veci nepredá tretím
osobám.
Svedok U. H. vo svojej výpovedi potvrdil, že s navrhovateľom obchodoval formou zapožičania tovaru.
Prebiehalo to tak, že keď dostali tovar na sklad, nebol to jeho tovar, bol to zapožičaný tovar. K tomuto od
navrhovateľadostalizápožičkovýlistavtomtolistebolpresnýzoznamtovaru,ktorýmalvzápožičke.Raz

mesačne alebo dvojmesačne sa kontaktovali , aký tovar bol predaný z konkrétnej zápožičky a ten tovar,
čo predali, navrhovateľ ako dodávateľ vyfakturoval. Následne buď dostali ten istý tovar, ak navrhovateľ
týmto tovarom disponoval a mal ho v ponuke, ak ho nevedel dodať, bol vyradený zo zápožičkového
listu. Tovar, ktorý predal patril navrhovateľovi. Svedok uviedol, že si nepamätá, či upozornil A.. J. pri
súpise vecí v rámci exekučného konania, že na predajni sú veci, ktoré mu vlastnícky nepatria. Krátko

po súpise vecí však boli na Exekútorskom úrade S.. H. na jednaní, kde túto skutočnosť riešili, kde mala
byť prítomná aj jeho advokátka S.. D..
Svedok S.. D. J. , bývalý zamestnanec Exekútorského úradu S.. H. uviedol, že na detailné úkony v
predmetnejexekučnejvecisinepamätá,avšakakprikonkrétnomsúpisehnuteľnýchvecíjeinformovaný,
ževecisúvlastníctvomtretejosoby.Tátoskutočnosťsavždyzapísaladozápisnicezosúpisuhnuteľných

vecí alebo osoby na mieste prítomné sa vždy poučili o možnosti podania vylučovacej žaloby. Takto
postupoval v každom prípade.
Pred dožiadaným Okresným súdom Rožňava bol ako svedok vypočutý T. H., bývalý obchodný zástupca
v obchodnej spoločnosti E. I..W..V.. Svedok potvrdil, že klient jeho zamestnávateľa U. H. - O. vo svojichdvoch prevádzkach predával aj tovar zapožičaný od jeho zamestnávateľa. Fungovalo to tak, že dostal
základný balík tovaru, v tomto prípade tašky na počítače, ktorý ak sa predal, nahlásil to , doplnil sa
konkrétny kus tovaru a vyfakturoval sa. To znamená, že tovar, ktorý mal U. H. vyložený vo svojich

predajniach bol stále majetkom navrhovateľa. On sám dohodol tento obchod za vyššie uvedených
podmienok a následne pri osobných návštevách predajní zisťoval stav tovaru, chýbajúci - predaný
tovar doplnil na základe zoznamu. Obchodná spoločnosť medzi spoločnosťou E. I..W..V.. O. U. H. - O.
fungovala na princípe zapožičania tovaru vyššie uvedeným spôsobom. Tovar dodávaný do predajne p.
H. pochádzal zo skladu spoločnosti E. I..W..V.. , išlo o jej vlastný tovar, teda tovar patriaci spoločnosti

E. I..W..V.. Pri cenotvorbe videl faktúry od dodávateľov spoločnosti ENTRO s.r.o. napr. z Nemecka z
čoho sa vychádzalo pri tvorbe cien. Okolnosti zabavenia vecí patriacej N.. H. súdnym exekútorom S..
H. sú mu známe v tom rozsahu, že v deň zabavenia vecí súdnym exekútorom mu osobne volal p. H.,
ktorý uviedol, že má zabavený majetok v celej predajni s tým, že nakoľko v predajni sa nachádzajú aj
naše veci, aby sme si pre ne prišli. Uviedol, že súdneho exekútora upozornil na skutočnosť, že tieto
veci nie sú jeho majetkom, že ich má zapožičané. Túto skutočnosť oznámil konateľovi firmy X.. Ľ. Z.,

oznámil mu, aká je situácia s tým, že sa má spojiť s p. H. a zaslať dokumenty preukazujúce, že tovar
je majetkom spoločnosti E. I..W..V..
Výsledkami vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne preukázané, že na dražbe hnuteľných vecí
konanej dňa 02.08.2010 a 09.09.2010 teda ešte pred podaním pôvodného návrhu na vylúčenie veci
z exekúcie boli odpredané hnuteľné veci konkrétne 7 ks hnuteľných vecí, ktoré vlastnícky nepatrili

povinnému U. H. ale patrili navrhovateľovi. Nakoľko odporca ako oprávnený v rámci uvedeného
exekučného konania prevzal výťažok z dražby vo výške 318,37 € za uvedené hnuteľné veci, ktoré
vlastnícky nepatrili oprávnenému H. - O. ale patrili navrhovateľovi, týmto spôsobom sa na úkor
navrhovateľa bezdôvodne obohatil.
Súd tvrdenia odporcu ako aj vedľajšieho účastníka o tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a

nepreukázal svoje vlastníctvo k sporným hnuteľným veciam, považoval za účelové. Navrhovateľ svoje
vlastníctvo k sporným hnuteľným veciam v konaní preukázal jednak doložením listinných dôkazov o
tom, že sporné hnuteľné veci zakúpil ako aj o tom, že uvedené hnuteľné veci na základe protokolu
o zapožičaní zapožičal povinnému U. H. - O. za tým účelom , aby ich predával vo svojej prevádzke.
Túto skutočnosť , že hnuteľné veci netvorili vlastníctvo povinného U. H. - O. potvrdili aj svedkovia

a to samotný U. H. ako aj bývalý obchodný zástupca navrhovateľa T. H.. Tieto tvrdenia odporcu a
vedľajšieho účastníka sú vyvrátené už tou skutočnosťou , že súdny exekútor v priebehu exekučného
konania po vykonaní dražby hnuteľných vecí, ktorých výťažok tvorí predmet tohto konania , prevažnú
väčšinu hnuteľných vecí vo vlastníctve navrhovateľa pojatých do súpisu hnuteľných vecí povinného
U. H. - O. vydal samotnému navrhovateľovi dňa 10.01.2011 tak, ako to vyplýva z úradného záznamu

súdneho exekútora a ako to potvrdili aj samotní účastníci konania a predmetné veci boli vydané
navrhovateľovi , pričom tento vlastníctvo k veciam preukázal tými istými dokladmi, ktoré jednak doručil
súdnemu exekútorovi 02.08.2010 a ktoré zároveň tvoria aj prílohu návrhu, teda tvrdenia odporcu a
vedľajšieho účastníka o tom, že navrhovateľ nepreukázal vlastníctvo k sporným veciam považuje súd
za účelové.

Odporca taktiež spochybňoval samotný právny vzťah, ktorý mal existovať medzi navrhovateľom a
povinným U. H., teda na základe akej zmluvy uzavretej medzi týmito subjektami sa hnuteľné veci malo
nachádzať na prevádzkovej jednotke povinného. Túto skutočnosť však súd z pohľadu samotnej veci,
ktorá je predmetom konania, nepovažoval za právne významnú. Dôležitým pre rozhodnutie v tejto veci
je posúdenie toho, či na dražbe hnuteľných vecí v rámci exekučnej veci 5Er 468/2008, EX 199/10 boli

odpredané veci, ktoré netvorili vlastníctvo povinného U. H. - O.. Táto skutočnosť bola jednoznačne
preukázaná. Na dražbe hnuteľných vecí konanej 02.08.2010 a 09.09.2010 boli odpredané hnuteľné
veci vlastnícky patriace navrhovateľovi v počte 7 ks. Navrhovateľ návrh pôvodne na vylúčenie veci z
exekúcie podal na tunajšom súde 24.09.2010. Pre krátkosť času od vykonania súpisu hnuteľných vecí
do vykonania dražby nemal možnosť účinne sa brániť proti tomuto, nakoľko nedisponoval do uvedeného

času informáciou o tom, presne ktoré z jeho hnuteľných vecí boli do súpisu majetku poňaté.
Výsledkami vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že k uzatvoreniu zmluvného vzťahu
medzi navrhovateľom a povinným U. H. - O. došlo na základe protokolov o zapožičaní . Obsahom
týchto protokolov je dohoda účastníkov o zapožičaní špecifikovaného tovaru . Na základe protokolov
o zapožičaní tovaru došlo medzi navrhovateľom a povinným U. H. - O. k uzatvoreniu osobitnej

nepomenovanej zmluvy a v konaní jednoznačne bolo preukázané, že vlastníkom vecí, ktoré boli na
dražbe hnuteľných vecí povinného U. H. - O. v dňoch 02.08.2010 a 09.09.2010 odpredané , jednoznačne
tvorili vlastníctvo navrhovateľa.
Podľa § 451 ods. 1 OZ , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu , plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako
aj majetkových prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho , na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
S poukazom na § 517 ods. 2 OZ súd priznal navrhovateľovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške
8,75% ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania je o 8%-nych bodov vyšší ako
základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 22.09.2012, od ktorého termínu si navrhovateľ úrok z

omeškania uplatnil.
Súd úrok z omeškania navrhovateľovi priznal, pretože minimálne od 10 .01.2011 , kedy ostatné hnuteľné
veci boli vydané navrhovateľovi musel odporca ako aj vedľajší účastník vedieť o tom, že 7 ks z vecí, ktoré
vlastnícky patrili navrhovateľovi bolo vydražených, teda v podstate od uvedenej doby by mal navrhovateľ
nárok na priznanie úroku z omeškania , keďže úrok z omeškania žiadal až od 22.09.2012, súd mu
zákonný úrok z omeškania od uvedeného dátumu priznal.

S poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. súd nerozhodol o náhrade trov konania a vyslovil, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).