Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010374
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414010374.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného S. N. pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, na základe
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2T/96/2014 z 24.07.2014, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 25.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. N., nar. XX.XX.XXXX C. R. U., trvale bytom
R. U., Ď. Č.. XX,

je v i n n ý , ž e

1. dňa 05.02.2014, v čase asi o 10.00. hod., v R. U., R. B. K..W..Š. Č.. XX, pred vchodom bytového
domu, vystupujúc ako obchodný zástupca spoločnosti UTAH West, spol. s r.o. Komárno, uzavrel zmluvu
o dielo s O. U., ktorej predmetom bolo dodanie a montáž troch plastových okien, pričom prevzal zálohu
500,- Eur, avšak okná nedodal, v spoločnosti UTAH West, s.r.o. Komárno nikdy nepracoval a ani s
touto spoločnosťou nespolupracoval a prevzaté peňažné prostriedky minul na dosiaľ nezistený účel, čím

poškodenej O. U. spôsobil škodu vo výške 500,-Eur,
2. v presne nezistený deň, začiatkom mesiaca marec roku 2014, v R. U., pod zámienkou potreby kúpy
postele vylákal pôžičku v sume 300,- Eur od X. K. a hoci vedel vzhľadom na svoju finančnú situáciu, že
ich nevráti, čím pre poškodenú X. K. spôsobil škodu vo výške 300,-Eur,
3. v presne nezistený deň, koncom mesiaca máj roku 2013, v R. U., vylákal od K. N. peňažné prostriedky
vo výške 500,-Eur pod zámienkou finančnej pomoci pre svoju príbuznú, pričom jej neskôr vrátil sumu
150,-Eur a zvyšnú sumu dosiaľ nevrátil, čím poškodenej K. N. spôsobil škodu o výške 350,-Eur,

t e d a

v bodoch 1 až 3

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

v bodoch 1 až 3

- pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona,Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§221odsek1Trestnéhozákonaspoužitím§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona(zanezistenia
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písmeno m) Trestného zákona), na trest odňatia slobody 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť uhradiť poškodeným
fyzickým osobám škodu:
X. O. U., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. U.K., K..W..Š. Č.. XX škodu vo výške 500,- Eur,
X. X. K., R..XX.XX.XXXX, trvale bytom R. U., Q. Č.. X škodu vo výške 300,- Eur,

X. K. N., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. U., R. Č.. X škodu vo výške 350,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 24.07.2014 obžalobu na obvineného S. N. pre
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona v bodoch 1 a 2 obžaloby a pre prečin podvodu
podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona v bode 3 obžaloby na tom skutkovom základe, že

1. dňa 05.02.2014, v čase asi o 10.00. hod., v R. U., R. B. K..W..Š. Č.. XX, pred vchodom, vystupujúci
ako obchodný zástupca spoločnosti UTAH West, spol. s r.o. Komárno, uzavrel zmluvu o dielo s O.D.
U., ktorej predmetom bolo dodanie a montáž troch plastových okien, pričom prevzal zálohu 500,- Eur,
avšak okná nedodal, v spoločnosti UTAH West, s.r.o. Komárno nikdy nepracoval, čím poškodenej O. U.
spôsobil škodu vo výške 500,-Eur,

2. v presne nezistený deň, začiatkom mesiaca marec roku 2014, v R. U., si požičal sumu 300,- Eur od X.
K., hoci vedel vzhľadom na svoju finančnú situáciu, že ich nevráti, čím pre poškodenú X. K.Č. spôsobil
škodu vo výške 300,-Eur,
3. v presne nezistený deň, koncom mesiaca máj roku 2013, v R. U., si požičal sumu 500,-Eur od K. N.,
pod zámienkou finančnej pomoci pre svoju príbuznú , pričom jej neskôr vrátil sumu 150,-Eur a zvyšnú

sumu dosiaľ nevrátil, čím poškodenej K. N. spôsobil škodu o výške 350,-Eur.

Súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok podľa § 252
odsek 2 Trestného poriadku, keďže tento bol vo všetkých prípadoch na hlavné pojednávanie včas a
riadne predvolaný a napriek tomu sa na hlavné pojednávanie neustanovil a do doby určenej ako jeho

začiatok ani v jednom prípade svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc o výpovedi obžalovaného z
prípravného konania, výsluchom svedkov: O. U., K. N., X. K., W. H. a oboznámením listinných dôkazov.

Súd podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného
konania.
Obžalovaný sa ku skutku pod bodom 1 obžaloby priznal, v plnom rozsahu uznal vinu a svoje konanie
oľutoval.
Obžalovaný ku skutku pod bodom 2 obžaloby vypovedal, že od poškodenej si požičal sumu 300,-

Eur na rozťahovací gauč, pričom sa dohodli, že tieto peniaze jej vráti najneskôr do 19.03.2014, avšak
poškodená mu volala o 10 dní skôr s tým, že potrebuje peniaze, po 2 - 3 dňoch mu začala posielať
výhražné SMS správy a preto si povedal, že jej tie peniaze nevráti.
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 3 obžaloby sa obžalovaný v prípravnom konaní bránil tým, že peniaze
si od poškodenej K. N. požičal, ale nie na taký účel, ako uvádza poškodená, ale preto, že chcel splatiť

dlh po J. K.Á.. Obžalovaný tiež vypovedal, že 150,- Eur vrátil poškodenej v septembri po ich rozchode
a preto, aby jej vrátil zvyšnú časť peňazí vo výške 350,- Eur, nepodnikol žiadne kroky.

Zo spáchania skutku pod bodom 1 obžaloby obžalovaného jednoznačne usvedčila aj poškodená O. U.,
ktorá na hlavnom pojednávaní podrobne opísala, kedy a za akých okolností obžalovanému poskytla

zálohu za dodanie a montáž plastových okien vo výške 500,- Eur, ako aj spísala zmluvu o dielo s tým, žeobžalovanéhoosobnepoznalazminulostiatentojejpovedal,žepracujeprespoločnosťUtahWest,ktorá
sa zaoberá výrobou a montážou plastových okien. Tiež vypovedal, že obžalovaný montáž plastových
okien nezabezpečil v zmluvne dohodnutom termíne, najskôr pre silný vietor, potom pre údajnú dopravnú

nehodu montážnych pracovníkov, pričom neskôr s ním komunikovala formou SMS správ a v konečnom
dôsledku jej obžalovaný peniaze napriek jej urgenciám nevrátil. Poškodená v procesnom postavení
svedka vypovedala, že až neskôr si všimla, že meno obžalovaného na zmluve o dielo vôbec nefiguruje,
že je na nej uvedené meno K. T. a zistila, že ručne dopísané telefónne číslo nie je funkčné. Poškodená sa
následneskontaktovalasozástupcomspoločnostiUtahWestpánomH.,ktorýjejvysvetlil,žeobžalovaný

pre nich nikdy nepracoval. Podľa vyjadrenia poškodenej obžalovaný pri komunikácii s ňou spomínal iba
meno W. H.K., žiadne iné meno v tejto súvislosti neuvádzal.

Svedok W. H., konateľ spoločnosti Utah West s.r.o. Komárno, na hlavnom pojednávaní potvrdil,
že obžalovaný nikdy nebol zamestnancom ich spoločnosti, ani s ním nespolupracovali, pričom
zmluva o dielo, uzatvorená obžalovaným s poškodenou O.D. U., bola ich spoločnosti doručená až

samotnou poškodenou s jej podnetom, predtým o žiadnej dodávke okien pre poškodenú nemali žiadnu
vedomosť. Svedok vysvetlil, že predmetná zmluva bola uzatvorená na tlačive, ktoré dali k dispozícii ich
spolupracovníkovi K. T., pričom obžalovaný toto mohol získať vtedy, keď tento ich spolupracovník nemal
k dispozícii motorové vozidlo a vozieval ho taxíkom práve obžalovaný.

Ku skutku pod bodom 2 obžaloby súd na hlavnom pojednávaní vypočul poškodenú X. K. v procesnom
postavení svedka, ktorá vypovedala, že s obžalovaným sa zoznámila pri využívaní taxislužby, keďže
pracoval ako taxikár, pričom mu už koncom roka 2013 požičala menšiu sumu peňazí, ktorú jej aj vrátil a
asiomesiacžiadalvyššiučiastku,ktorúmualeodmietlaposkytnúť.Podľavyjadreniasvedkynenásledne
obžalovaný prišiel s historkou, že má zablokovaný účet v banke a potrebuje si kúpiť posteľ alebo matrac,

pretože majiteľka bytu, u ktorej býval v podnájme, si túto chce zobrať. Tak mu začiatkom marca 2014
požičala 300,- Eur na tento účel s dohodou, že peniaze vráti do 19.03.2014, kedy má termín splátky
hypotéky. Poškodená vypovedala, že obžalovaný jej v tomto termíne peniaze nevrátil a nevedela sa na
neho skontaktovať a preto túto záležitosť riešila aj cez iného taxikára aj cez majiteľku taxislužby, pričom
obžalovaný jej dosiaľ peniaze nevrátil. Poškodená uviedla, že neskôr zistila, že obžalovaný viacerým

ľuďom v meste dlží peniaze a tiež dôvodila, že obžalovaný vedel, že má peniaze, pretože jej pomáhal pri
výbere vozidla, ktoré chcela kúpiť a aj ňou spomínanú vyššiu sumu peňazí si od nej pýtal prvýkrát práve
v tomto čase, ale neúspešne. Uviedla ďalej, že obžalovaný jej v čase, keď mu poskytovala peniaze,
tvrdil, že tieto jej vráti z peňazí, ktoré mu dlží jeho bývalý zamestnávateľ zo zahraničia, tiež jej tvrdil, že
s bývalou priateľkou postavili dom v Komjaticiach, táto mu má vyplatiť sumu 35.000,- Eur a neskôr sa

dozvedala, že ani to nebola pravda.

Poškodená K. N. ku skutku pod bodom 3 obžaloby vypovedala, že s obžalovaným v mesiaci máj
2013 žila v druhovskom pomere, obžalovaný jej vysvetľoval, že má chorú sesternicu Beátu Molnárovú,
ktorá je vážne chorá a celá rodina sa jej skladá na to, aby mohla vrátiť dotáciu z úradu práce. Podľa

vyjadrenia poškodenej obžalovaný od nej peniaze výslovne nepýtal, ale neustále vytváral takú situáciu,
v ktorej sa tváril nešťastne s tým, že je potrebné tento problém riešiť a robil na ňu psychický nátlak,
pod ktorým sa rozhodla, že mu poskytne 500,- Eur pre jeho sesternicu. Uvedené peniaze práve za
týmto účelom niekedy koncom mesiaca máj 2013 odovzdala obžalovanému, aby sa použili pre potreby
jeho chorej sesternice. Poškodená vypovedala, že niekedy v auguste 2013 sa na ňu nakontaktovala

práve uvedená sesternica obžalovaného s odkazom, aby je vrátil všetko, čo jej ukradol a následne
komunikáciou s ňou zistila, že vážne chorá nebola, že ani obžalovaný ani iná jej rodina sa jej na žiadnu
dotáciu neskladali, žiadne peniaze od neho nedostala, práve naopak, tento ju okradol, za čo dostal
aj podmienku. Poškodená ďalej uviedla, že obžalovaný sa potomto jej zistení začal vyhovárať, že tie
peniaze potreboval na pôžičku, ktorú spláca po matke uvedenej sesternice, ktorú skutočnosť príbuzní

obžalovaného vyvrátili. Obžalovaný jej v septembri 2013 vrátil sumu 150,- Eur, zvyšok peňazí jej dosiaľ
nevrátil.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na zmluvu o dielo, predloženú poškodenou O. U., komunikáciou
prostredníctvom sociálnej siete medzi poškodenou K. N. O. D. K., ako aj potvrdenie o príjme

obžalovaného z pracovného pomeru u zamestnávateľa Eteam s.r.o. Nové Zámky, podľa ktorého
obžalovaný v celom období od 01.10.2013 do 31.05.2014 dosiahol čistý mesačný príjem z dohody o
pracovnej činnosti vo výške 90,30 Eur ako aj na údaj o výške čistého mesačného zárobku obžalovaného,
ním uvedený do zápisnice o jeho výsluchu v prípravnom konaní - 40,- Eur.Vykonaním vyššie uvedeného dokazovania, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich
vzájomných súvislostiach, v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania (ktoré

konajúcemusúduumožňujúpozorovaťjednotlivévypovedajúceosobyaichreakcienapoloženéotázky),
súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil všetkých troch žalovaných skutkov, ktoré mu kládla za
vinu obžaloba a pokiaľ ide o vinu obžalovaného z ich spáchania, túto nemal spochybnenú žiadnymi
dôvodnými pochybnosťami, keďže existenciu žiadnych takých ani nezistil.
Pokiaľideoskutokpodbodom1obžaloby,ztohtojeobžalovanýokremvlastnéhopriznaniausvedčovaný

výpoveďou poškodenej O.D. U., opisujúcej aj následné správanie obžalovaného po uzavretí zmluvy o
dielo, ktorým sa opätovne snažil u poškodenej navodiť dojem, že dodávku okien zabezpečí napriek
tomu, že nikdy nebol ani zamestnancom ani spolupracovníkom spoločnosti, v mene ktorej vystupoval.
V tomto smere súd poukazuje aj na listinné dôkazy a výpoveď svedka W. H..
Zo spáchania skutku pod bodom 2 obžaloby bol obžalovaný usvedčený presvedčivou a logickou
výpoveďou poškodenej X. K., ktorá pre súd vo všetkých detailoch vyznela vierohodne, na rozdiel od

obrany obžalovaného, prednesenej v jeho výpovedi v prípravnom konaní. Poškodená totiž na hlavnom
pojednávaní opísala aj vlastné zistenia o obžalovanom ako osobe a jeho majetkových pomeroch, ktoré
získala potom, ako jej obžalovaný v dohodnutom termíne požičané peniaze nevrátil a z ktorých vyplýva
jednoznačne,žeobžalovanýsadlhodobonachádzalvofinančnýchproblémoch,ktorériešilpožičiavaním
peňazí od rôznych ľudí a ktoré záväzky neplnil a nebol schopný splniť, s ktorým záverom korešponduje aj

zistený zárobok obžalovaného z pracovnoprávneho vzťahu a ním poškodenej tvrdené zdroje, z ktorých
jej mienil požičané peniaze vrátiť a ktoré jeho tvrdenia sa rovnako ukázali ako nepravdivé. Z týchto
skutočností mal súd preukázaný aj úmysel obžalovaného požičané peniaze poškodenej nevrátiť už
v čase ich poskytnutia, naviac potvrdenými aj následným správaním sa obžalovaného (nemožnosť
poškodenej sa s ním skontaktovať a jeho neskoršie nepravdivé tvrdenia jeho zamestnávateľovi, že

peniaze vrátil) a tiež okolnosťami, predchádzajúcimi poskytnutiu pôžičky, keď obžalovaný, vediac o tom,
že poškodená disponuje dostatkom finančných prostriedkov, najskôr úspešne požiadal o pôžičku nižšej
sumy, potom už žiadal sumu vyššiu, a keď neuspel, použil zámienku pôžičky na kúpu postele súc si
naviac vedomý toho, že tieto peniaze poškodenej nemá z akých legálnych zdrojov možnosť vrátiť v
dohodnutom termíne.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 3 obžaloby súd vykonaným dokazovaním zistil, že obžalovaný vylákal
od poškodenej K. N. sumu 500,- Eur pod zámienkou pomoci pre chorú príbuznú, ktorá sa ukázala ako
nepravdivá. Obrana obžalovaného z prípravného konania, že tieto peniaze si od poškodenej požičal z
dôvodu, že chcel splatiť dlh po J. K., bola v plnom rozsahu vyvrátená práve výpoveďou poškodenej, ktorá
vypovedala, že obžalovaný s touto verziou prišiel až potom, čo zistila pravdivé skutočnosti o príbuznej

obžalovaného,prektorúnajskôrpeniazežiadal.Súduverilvýpovedipoškodenejvplnomrozsahu,keďže
tejto zodpovedá aj obsah poškodenou predloženej komunikácie s príbuznou obžalovaného D. K..

Súd preto uznal obžalovaného vinným na tom skutkovom základe, ako je uvedené pod bodom 1 až 3
výroku o vine tohto rozsudku a súčasne majúc za to, že týmto protiprávnym konaním obžalovaný naplnil

všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného
zákona tak z hľadiska subjektu, subjektívnej stránky, objektu i objektívnej stránky, keďže úmyselne
(§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je
záujem na ochrane majetku fyzických a právnických osôb tak, že na škodu cudzieho majetku seba
obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Zákonné

znakyuvedenéhoprečinunaplnilobžalovanýajpostránkemateriálnej,pretožejehozávažnosťrozhodne
nie je nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým
spôsobom vykonania činu a okolnosťami jeho spáchania (keď sa obžalovaný činu dopustil voči svojej
vtedajšej družke a tiež osobám, ktoré poznal nielen zbežne a krátku dobu), jeho následkami v majetkovej
sfére poškodených, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.

Súd na rozdiel od obžaloby všetky tri skutky považoval za čiastkové útoky jedného pokračovacieho
trestného činu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, a to na základe skutočností, zistených
po vykonanom dokazovaním na hlavnom pojednávaní, predovšetkým z výpovede poškodenej X. K..
Obžalovaný totiž všetky tri čiastkové útoky spáchal za podmienok podľa § 122 odsek 13 Trestného
zákona, keďže za všetky tri mu bolo vznesenie obvinenia oznámené dňa 27.05.2014. Podľa názoru súdu

boli splnené aj ostatné podmienky v zmysle ust. § 122 odsek 10 Trestného zákona, t.j. tak objektívna
súvislosť v spôsobe jeho spáchania, predmete útoku, ako aj v čase spáchania (postupne koniec mesiaca
máj 2013 v prípade poškodenej N., deň 05.02.2014 v prípade poškodenej U. a začiatok mesiaca marec
2014 v prípade poškodenej K.), pričom z vykonaného dokazovania vyplýva táto objektívna časovásúvislosť aj v nadväznosti na skutočnosti, uvádzané poškodenou X. K., týkajúce sa ňou zistených
majetkových pomerov obžalovaného a dlžôb voči iným osobám a tiež na fakt, že obžalovaný už koncom
roka 2013 požiadal túto poškodenú o pôžičku, najskôr úspešne, ktorú neskôr využil pri žiadaní o vyššiu

sumu peňazí, kedy neuspel a následne použil zámienku tak, ako je uvedené pod bodom 2 tohto
rozsudku. Vzhľadom na tieto zistené skutočnosti mal súd súčasne preukázanú aj subjektívnu súvislosť
v zmysle ust. § 122 odsek 10 Trestného zákona, predovšetkým jednotiaci zámer obžalovaného spáchať
trestný čin.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný pracuje ako vodič taxislužby, z
miesta trvalého bydliska nie sú o ňom uvádzané žiadne bližšie poznatky, charakterizujúce jeho povahu
a správanie. Obžalovaný má v evidencii priestupkov evidované priestupky nielen na úseku cestnej
dopravy, ale aj postih za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 Zákona č. 372/1900 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (odcudzenie peňaženky v herni Royal dňa 18.05.2012).
Obžalovaný bol v minulosti opakovane uznaný vinným z majetkových trestných činov, a to aj

pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, vo veciach Okresného súdu Nové
Zámky sp.zn. 3T/123/2003 a 3T/3/2011 sa však na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný
bol naposledy uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp.zn. 2T/7/20013 z
12.02.2013, právoplatným dňa 27.02.2013, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona
(spáchaný dňa 16.04.2012 práve na poškodenej D. K.), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody

8 mesiacov s podmienečným dokladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky. Z uvedeného je
zrejmé, že obžalovaný sa žalovaných skutkov v prejednávanej veci dopustil v skúšobnej dobe jeho
predchádzajúceho odsúdenia za majetkový prečin.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, zistil u neho ale okolnosť priťažujúcu podľa § 37 písmeno
m) Trestného zákona (t.j. že už bol za trestný čin odsúdený). Súd posúdil pomer a mieru zistenej
priťažujúcej okolnosti podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a pri absencii okolnosti poľahčujúcej zvýšil

dolnú hranicu základnej trestnej sadzby podľa § 221 odsek Trestného zákona ( 0 až 2 roky) o jednu
tretinu podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona. Súd tak
obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v sadzbe 8 mesiacov až 2 roky a tento obžalovanému uložil
na samej dolnej hranici vo výmere 8 mesiacov. Keďže obžalovaný sa trestného činu, ktorý je predmetom
tohto konania, dopustil v skúšobnej dobe jeho predchádzajúceho podmienečného odsúdenia trestným

rozkazom Okresného súdu Komárno vo veci sp.zn. 2T/7/2013, súd podľa § 49 odsek 2 Trestného
zákona obžalovanému uložil tento trest odňatia slobody ako nepodmienečný a obžalovaného na jeho
výkon zaradil v súlade s ust. § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin. Podľa názoru súdu

trest odňatia slobody v uvedenej výmere ako trest nepodmienečný spĺňa požiadavky na dosiahnutie
účelu trestu tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a tento je na nápravu obžalovaného
a ochranu spoločnosti dostatočný. Súd pri možnosti dosiahnutia tohto účelu trestu prípadne iným,
alternatívnym trestom, nespojeným bezprostredne s odňatím slobody, prihliadol aj na predchádzajúce
zahladené odsúdenia obžalovaného pre majetkovú trestnú činnosť z hľadiska jeho osoby a sklonov k

páchaniu takéhoto druhu trestnej činnosti, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na zrejmú absenciu
výchovného vplyvu predchádzajúcich trestov na nápravu obžalovaného, účel trestu u obžalovaného
možno dosiahnuť iba represívnym pôsobením v podobe uloženia nepodmienečného trestu odňatia
slobody.

V prípravnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody všetky tri poškodené (poškodená O. U. vo výške
500,- Eur, poškodená X. K. vo výške 300,- Eur a poškodená K. N. vo výške 350,- Eur) a ktoré na tomto
nároku na náhradu škody zotrvali aj na hlavnom pojednávaní. Súd preto podľa § 287 odsek 1 Trestného
poriadku obžalovaného zaviazal k povinnosti spôsobenú škodu jednotlivým poškodeným nahradiť v
súlade s ich riadne a včas uplatneným nárokom.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).