Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Myrtill Vojteková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/159/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314215578
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314215578.4
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: Q. P., nar. X.X.XXXX, R. P., nar. X.X.XXXX, P. P., nar. XX.X.XXXX, E. P., nar.
XX.X.XXXX, v konaní všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, toho času Detský domov Z., H. XX, a o plnoleté dieťa: D. P., nar. 3.X.XXXX, bytom U., D. X v
konaní na čas do plnoletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, deti rodičov- matka: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom na neznámom mieste, v konaní
zastúpená opatrovníčkou JUDr. Q. B., zamestnankyňou Okresného súdu Dunajská Streda, a otec: D.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., X. E. XXXX, toho času bytom U., D. X, za účasti Okresnej prokuratúry
Galanta, o návrhu rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti, takto
r o z h o d o l :
Návrh sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rodičia maloletých detí sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.6.2014, domáhali zrušenia
ústavnej starostlivosti, do ktorej boli ich maloleté deti zverené rozsudkom tunajšieho súdu. Svoj návrh
odôvodnili tým, že došlo k náprave ich majetkových i bytových pomerov, v dôsledku čoho sa o svoje
deti dokážu riadne postarať.
Nakoľko sa matka v priebehu konania začala zdržiavať na neznámom mieste, súd jej v súlade s
ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil uznesením opatrovníčku.
Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti opatrovníčky matky ako aj
v neprítomnosti otca, ktorí mali predvolanie na pojednávanie riadne vykázané, avšak sa naň nedostavili
a svoju neúčasť ničím neospravedlnili.
Na pojednávanie vo veci dňa 24.11.2015 sa dostavil kolízny opatrovník a prokurátorka Okresnej
prokuratúry Galanta, ktorá dňa 1.8.2014 oznámila súdu, že vstupuje do konania. Nedostavili sa otec a
opatrovníčka matky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ďalej oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu, najmä s obsahom správ a potvrdení ohľadne účastníkov konania, ako aj s obsahom
pripojených spisov, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Rodičia maloletých detí sú manželia, avšak toho času spolu nežijú. Maloleté deti boli rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 13P/318/2010-31 zo dňa 17.2.2011 zverené do ústavnej starostlivosti, nakoľko
rodičia v tom čase nemali vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí a iná forma
náhradnej starostlivosti neprichádzala do úvahy. Proti uvedenému rozsudku podali obaja rodičia
odvolanie, Krajský súd v Trnave rozsudok tunajšieho súdu potvrdil. Dňa 19.6.2014 si rodičia na tunajšom
súde podali návrh na zrušenie ústavnej starostlivosti, nakoľko medzičasom upravili svoje majetkové i
bytové pomery a o svoje deti sa teda nielen dokážu, ale aj chcú sami postarať. V čase podania návrhu
rodičia bývali v podnájme v trojizbovom byte, za ktorého užívanie však platili zvyčajne oneskorene, aj
keď inak bol byt zariadený štandardne a vyhovujúci bol aj po hygienickej stránke, čo vyplýva zo správy
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta (ďalej len ÚPSVAR GA) zo dňa 24.7.2014 (čl. 30). Zo
správy o povesti od Obce T. zo dňa 5.8.2014 (čl. 34), kde rodičia toho času žili, však vyplýva, že rodičia
maloletých detí sa dňa 10.8.2014 z bytu vysťahujú, čo obci oznámil vlastník bytu. Zo správ detského
domova, v ktorého starostlivosti sa deti nachádzajú, zo dňa 12.8.2014 (čl. 50-54) zase vyplýva, že detský
domov súhlasí s návrhom rodičov za splnenia predpokladu, že rodičia majú skutočne vytvorené vhodné
podmienky pre starostlivosť o maloleté deti, detský domov však v správe uviedol i to, že vyživovaciu
povinnosť voči maloletým deťom si ani jeden z rodičov neplní. Dňa 22.10.2015 podal ÚPSVAR GA
tunajšiemu súdu novú správu z prešetrených pomerov na strane rodičov, ktorí v tom čase už spolu nežili,
čo úradu v rámci telefonického rozhovoru oznámila matka, pričom k ich novým bytovým podmienkam sa
úradu nepodarilo zistiť nič konkrétnejšie. Na pojednávaní vo veci dňa 23.10.2014 obaja rodičia zhodne
uviedli, že na svojom návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti trvajú. Na pojednávaní tiež uviedli, že
spolu žijú, hoci matka pár dní pred tým tvrdila niečo iné, a to v podnájme v Trnave. Súd uvedené
pojednávanie odročil na neurčito s tým, že rodičom uložil povinnosť oznámiť presnú adresu ich nového
pobytu, aby tam následne mohol kolízny opatrovník vykonať šetrenie pomerov. Túto povinnosť si však
rodičia dobrovoľne nesplnili. Súd preto oboch rodičov dňa 30.12.2014 telefonicky kontaktoval, aby ich
vyzval na dodatočné splnenie uvedenej povinnosti. Úradný záznam o rozhovore s rodičmi sa v spise
nachádza na čl. 77, pričom z neho vyplýva, že rodičia v tom čase už spolu nežili, otec sa vyjadril, že
býva v J. na adrese X. E. XXXX u svojej matky, avšak to vraj nebude trvať dlho, nakoľko si plánuje
kúpiť v Seliciach rodinný dom, do ktorého sa potom spolu s deťmi nasťahuje. Matka v tom čase žila na
adrese Š. XXX u svojich rodičov. V januári 2015 bol kolízny opatrovník opäť prešetriť v domácnostiach
rodičov pomery, pričom zistil, že matka v tom čase žila stále u svojich rodičov, kde podmienky pre
výchovu detí neboli vytvorené. Otec sa s kolízny opatrovníkom odmietol rozprávať. V závere správy
preto kolízny opatrovník iba konštatuje, že matka podmienky pre starostlivosť o deti vytvorené nemá.
Otcove pomery sa pre jeho odmietavý postoj prešetriť nepodarilo (čl. 79). Následne bolo vo veci
vytýčené pojednávanie na deň 7.7.2015, na ktoré sa však ani jeden z rodičov nedostavil, hoci otec
mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané. Matke sa predvolanie doručiť nepodarilo, pretože
sa medzičasom z adresy svojho niekdajšieho pobytu odsťahovala, pričom aktuálne sa nachádza na
neznámom mieste, údajne v zahraničí, a v konaní je preto zastúpená opatrovníčkou. Lustráciou rodičov
v sociálnej poisťovni z novembra 2015 bolo zistené, že toho času nie je ani jeden z nich zamestnaní.
Viac sa súdu o skutočných majetkových pomeroch rodičov maloletých detí zistiť nepodarilo, keďže
matka sa nachádza na neznámom mieste a otec so súdom nespolupracuje. V závere poslednej správy
kolízneho opatrovníka zo dňa 20.11.2015 z prešetrených pomerov na strane rodičov i detí sa konštatuje,
že rodičom sa nepodarilo zabezpečiť stabilné a bezpečné rodinné prostredie, do ktorého by sa maloleté
deti mohli vrátiť.
Pokiaľ ide o maloleté deti, z poslednej správy detského domova, v ktorom sa deti nachádzajú, zo dňa
12.11.2015 vyplýva, že deťom je v detskom domove poskytovaná adekvátna starostlivosť. Maloletá R. a
Q. žijú v detskom domove v samostatnej skupine, zatiaľ čo maloletí P. a E. sú umiestnení v profesionálnej
rodine s tým, že súrodenecké väzby medzi všetkými deťmi sú i naďalej zachovávané a podporované.
Jozef, ktorý je toho času už plnoletý, sa viac v detskom domove nenachádza, údajne žije toho času
s otcom. Matka maloleté deti v detskom domove nenavštevuje, s maloletou Q. a R. je však vo veľmi
zriedkavom kontakte prostredníctvom sociálnej siete. Aj otec maloleté deti kontaktuje len sporadicky,
na ohlásené návštevy sa nedostavuje, čo deti veľmi intenzívne prežívajú. Naposledy boli deti u otca
na pobyte počas letných prázdnin, kedy došlo k skutočnostiam, ktoré vážne ohrozovali morálny vývin
maloletých detí, v dôsledku čoho došlo k zmene pravidiel pre kontakt otca s deťmi, v zmysle ktorých sa
bude môcť otec kontaktovať s deťmi len na pôde detského domova. Vyživovaciu povinnosť voči deťom
si naďalej ani jeden z rodičov neplní, čo detský domov rieši v rámci exekučného konania (čl. 110).
Na pojednávaní dňa 24.11.2015 boli vypočutí kolízny opatrovník a prokurátorka Okresnej prokuratúry
Galanta. Na uvedenom pojednávaní kolízny opatrovník uviedol súdu, že on navrhuje návrh rodičov
zamietnuť, pretože zo skutočností, ktoré vyšli najavo počas konania, vyplýva, že rodičia žijú toho
času oddelene, pričom ani jeden z nich nemá aktuálne vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a
starostlivosť o maloleté deti.
Prokurátorka sa na pojednávaní vyjadrila v tom zmysle, že rodičia od začiatku tohto konania nedávajú
žiadnu záruku, že sú maloletým deťom schopní poskytnúť riadnu starostlivosť, a že majú vytvorené
vhodné bytové podmienky pre túto starostlivosť. Prokurátorka je preto toho názoru, že je v záujme
maloletých detí, aby naďalej zostali v ústavnej starostlivosti, a preto aj ona navrhuje návrh rodičov
zamietnuť.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine),
náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa
podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v
prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 3 písm. c) Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je ústavná
starostlivosť.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak
výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli
k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych
dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú
nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté
dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli
dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Ústavná starostlivosť je formou náhradnej starostlivosti, ktorej nariadenie prichádza do úvahy len vo
výnimočných prípadoch, kedy výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená
a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd v danej veci rozhodoval o návrhu rodičov, ktorí žiadali zrušiť ústavnú starostlivosť, do ktorej boli ich
deti zverené, nakoľko oni majú nielen záujem, ale aj podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť o svoje
deti. V čase podania návrhu rodičia maloletých detí žili spolu v trojizbovom byte, ktorý bol štandardne
zariadený, a ktorý bol vyhovujúci aj po hygienickej stránke. Tento byt mali rodičia len v podnájme, nájom
platili zvyčajne oneskorene a dňom 10.8.2014 sa z bytu vysťahovali. Toho času rodičia maloletých detí
žijú oddelene. Matka sa nachádza na neznámom mieste, údajne kdesi v zahraničí, a vo veľmi zriedkavom
kontakte zostala prostredníctvom sociálnych sietí len s dvomi zo svojich detí. Otec maloletých detí zmenil
v priebehu konania viackrát svoj pobyt, pričom o jeho aktuálnych majetkových pomeroch má súd len
málo informácií, keďže otec sa prestal dostavovať na pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný, a
prešetrenie svojich pomerov neumožňoval ani kolíznemu opatrovníkovi. Aj otec maloleté deti kontaktuje
v detskom domove len sporadicky, pričom na ohlásené návštevy sa nedostavuje, čo maloleté deti
neznášaj dobre. Lustráciou v sociálnej poisťovni súd zistil, že ani jeden z rodičov aktuálne nepracuje.
Výživné na maloleté deti rodičia neplatia.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade nie je dôvod návrhu
rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti vyhovieť. Rodičom sa totiž počas konania nepodarilo nijako
preukázať, že by mali vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti. V čase
začatia konania síce rodičia žili spolu a mali vytvorené aj vhodné bytové podmienky pre výchovu detí,
avšak pre súd sú dôležité okolnosti, ktoré sú dané v čase rozhodovania, pričom aktuálne je situácia
oboch rodičov taká, že podmienky pre výchovu maloletých detí nespĺňajú, a to nielen z dôvodu, že žijú
oddelene, ale najmä z dôvodu, že ich bytová situácia nie je momentálne stále vyriešená. Rodičom pritom
bol v priebehu konania poskytnutý priestor a čas na nápravu pomerov, z tohto dôvodu bolo pojednávanie
vo veci dňa 23.10.2014 odročené na neurčito, no rodičia po uvedenom pojednávaní prestali so súdom
i kolíznym opatrovníkom spolupracovať. Matka sa momentálne nachádza na neznámom mieste a súd
o nej v podstate nemá nijaké podrobnejšie informácie. O otcovi sa súdu podarilo zistiť toľko, že v
súčasnosti žije spolu so svojou novou priateľkou a so svojím plnoletým synom D. v U.. Ani jeden z rodičov
v súčasnosti nepracuje a vo vzťahu k maloletým deťom si ani jeden z nich neplní svoju vyživovaciu
povinnosť. Otcovi boli riadne doručené predvolania na posledné dve pojednávania vo veci, on sa však ani
na jedno z uvedených pojednávaní nedostavil a neozrejmil súdu svoju aktuálnu situáciu. Spolupracovať
otec odmietol aj s kolíznym opatrovníkom, keď s ním odmietol komunikovať pri šetrení pomerov na jeho
strane. Podľa názoru súdu, je takéto správanie rodiča, ktorý o svoje deti prejavuje skutočný záujem,
neadekvátne. Zo správy detského domova, v ktorom sa maloleté deti aktuálne nachádzajú, zo dňa
12.11.2015 navyše vyplýva, že otcovi museli byť stanovené nové pravidlá pre kontakt s deťmi tak, že k
tomuto kontaktu bude môcť dochádzať len na pôde detského domova, nakoľko počas letných prázdnin,
kedy boli deti u otca, došlo k skutočnostiam, ktoré vážne ohrozili morálny vývin maloletých detí. Maloleté
deti sa aktuálne nachádzajú v ústavnej starostlivosti, kde im je poskytovaná adekvátna starostlivosť, a
kde ich rodičia kontaktujú iba sporadicky. Súdu pritom nie sú známi nijakí príbuzní maloletých detí, do
starostlivosti ktorých by mohli byť maloleté deti zverené. O tom, že je v najlepšom záujme maloletých
detí, aby boli i naďalej ponechané v ústavnej starostlivosti, je presvedčený aj kolízny opatrovník a
prokurátorka Okresnej prokuratúry v Galante.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku a návrh rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti zamietol, keďže títo
nepreukázali, že by svoje pomery dali do poriadku, a že teda v súčasnosti sú schopní maloletým deťom
poskytnúť adekvátnu starostlivosť. Vo vzťahu k teraz už plnoletému Jozefovi súd zamietol návrh aj z toho
dôvodu, že u neho došlo k zrušeniu ústavnej starostlivosti priamo zo zákona dosiahnutím plnoletosti.
O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a
vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného
zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.