Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/362/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108231933
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8108231933.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou, v právnej veci žalobcu: H.. C. D., F.. XX. XX.
XXXX, T. H. F. R., Š. XXX/XX, proti žalovanému: Televízia Markíza - spoločnosť MARKÍZA - SLOVAKIA,
spol. s r.o., Bratislava, Záhorská Bystrica, Bratislavská 1/a, v konaní o ochranu osobnosti a uplatnenie
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi nemajetkovú satisfakciu vo výške 15.000 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na trovách konania 1.359,57 Eur a tieto uhradiť na účet
žalobcu vedený v SLSP a.s. pobočka Sabinov, Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, O. J., T.:G., do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd z a s t a v u j e konanie v časti nároku, v ktorom sa žalobca domáhal doručenia ospravedlnenia
na vedomie Televízii TA3, Tlačovej agentúre SITA, Slovenská tlačová agentúra a.s. Bratislava a O..
D. J. a v prípade neuverejnenia ospravedlnenia týchto spoločností, žalobca bol oprávnený na náklady
žalovaného uverejniť ospravedlnenie v dvoch televíziách vybraných žalobcom v teletexte Televízie
Markíza, v dvoch denníkoch vybraných žalobcom vo forme inzercie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Prešove 20Co 230/2012 zo dňa 02. 07. 2012 bol zrušený rozsudok vo
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd sa nestotožnil s právnym
posúdením nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a vyslovil názor, že
forma náhrady nemajetkovej ujmy požadovaná žalobcom je primeraná a účinná, keďže ide o formu
a prostriedok smerujúci na odstránenie následkov neoprávneného zásahu spočívajúcom v značnom
znížení jeho dôstojnosti spoločnosti tak, ako to bolo v konaní preukázané a navyše, ak došlo k zásahu
do osobnostných práv prostredníctvom tlače alebo televízie, treba vychádzať z toho, že zásah má
širokú publicitu. Preto úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť vo vyššie naznačených intenciách a
vysporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na výšku nemajetkovej ujmy.

Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. nariadil ústne pojednávanie na
termín 05. 03. 2014, na ktorom žalobca vzal v časti návrh späť, v ktorej požadoval ospravedlnenie od
žalovaného, ktoré mal uskutočniť prostredníctvom televízie TA3, tlačovej agentúry SITA, Slovenskej
tlačovej agentúry, a.s. Bratislava a O.. D.F. J. a v prípade neuverejnenia ospravedlnenia žiadal, aby bol

oprávnený na náklady žalovaného uverejniť ospravedlnenie v dvoch televíziách vybraných žalobcom v
teletexte Televízia Markíza a v dvoch denníkoch vybraných vo forme inzercie.

Žalovaný sa k čiastočnému návrhu na späťvzatie žaloby nevyjadril.

Súd postupoval podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. a zastavil v tejto časti konanie vzhľadom na späťvzatie
návrhu v tejto časti, keďže ani žalovaný neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by nesúhlasil so späťvzatím
žaloby v tejto časti.

V pôvodnej žalobe žiadal žalobca aby sa mu žalovaný ospravedlnil vo vysielaní televízie Markíza na
Markízatexte v časti Správy z domova na str. 114 po dobu 24 hodín v znení tak, ako je uvedené v
právoplatnom rozsudku OS Prešov zo dňa 2. júla 2012. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a zrušujúcom
výroku Krajského súdu Prešov o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, predmetom žaloby ostal nárok
žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,92 Eur.

Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že informácie zverejnené žalovanou stranou z tlačovej konferencie
SNS z 22. 12. 2005 o 10.00 hod. v sídle SNS na Šafárikovom námestí v Bratislave boli hrubo skreslené
v záujme zvýšenia sledovanosti, pričom autor sa úmyselne dotkol jeho osoby bez toho, aby si overil
hodnovernosť zverejnených informácií. Všetky uvedené tvrdenia sú nepodložené, vymyslené, lživé,
nedôstojné a urážlivé, vrhajú zlý tieň na jeho osobu, poškodzujú ho v profesionálnom aj v súkromnom
živote, pričom boli tieto informácie zverejnené s veľkou publicitou a poškodili jeho osobnostné práva,
najmä právo na česť a dôstojnosť. Dôveryhodnosť voči jeho osobe sa uvedenými obvinenia znížila
a týmto utrpela a naďalej trpí jeho občianska česť a dôveryhodnosť vo vzťahu k policajnému zboru,
ostatným občanom, širokému okoliu. V priamej súvislosti s medializáciou lží a klamstiev mu vznikli
značné následky spojené s výkonom k povolaniu policajta, straty dôvery, zníženia jeho vážnosti,
prehnanej a zjavne neprimeranej kontroly v porovnaní s inými kolegami spojenými aj s mobbingom
jeho osoby zo strany nadriadených na pracovisku, akt pomsty v nasledujúcom období spojený s
vykonštruovaným vznesením obvinenia, väzobné trestné stíhanie, prepustenie zo služobného pomeru,
po prepustení problémy s uplatnením sa. Dôsledkom konania žalovaného je, že musel a musí naďalej
aj so svojou rodinou neustále čeliť otázkam z okolia pracovného, rodinného, verejného, ohľadne jeho
údajnej trestnej činnosti. Rovnako v dôsledku takejto manipulácie pocítil zo strany viacerých priateľov
či kolegov zmenený postoj voči nemu. Začali sa mu vyhýbať, zakazovať svojim deťom hrať sa s
jeho deťmi. Neznámi ľudia ho oslovovali s výsmeškami, „Kedy už pôjde konečne sedieť“. V dôsledku
uverejneného príspevku sa zhoršil jeho zdravotný stav, ako aj zdravotný stav manželky a detí, ktorí
zverejnené informácie psychicky veľmi zle znášali. Rozvírenie ohováračskej kampane zverejnenými
príspevkami malo negatívny dopad na citovú situáciu v jeho rodine. Kampaň sa odrazila negatívne aj
na zhoršenom zdravotnom stave jeho manželky, ktorá zverejnením neprávd ťažko trpela. Obzvlášť sa
prejavilo negatívne pôsobenie na deti, ktoré aj v škole museli byť konfrontované s útokmi spolužiakov
o otcovi, ktorý skončí za mrežami, pretože o tom aj v televízii a v novinách písali. Deti mali strach o
svoju bezpečnosť, prežívali v tejto súvislosti depresívne stavy. Vyjadrenie žalovaného svojím obsahom
značnou mierou spôsobilo a môže ďalej spôsobovať pre neho a jeho rodinu veľmi vážnu ujmu.
Ovplyvnilo OČTK pri vyšetrovaní jeho podaní, rozhodovaní o sťažnostiach v daných prípadoch. Značne
dezinformovalo, cielene ovplyvňovalo a zavádzalo verejnú mienku, vytváralo tak tlak verejnosti na
OČTK, pričom mohlo a môže naďalej dôjsť k ovplyvneniu ich právneho názoru, čo bolo aj cieľom osôb,
ktoré sa na tom podieľali. Prezentácia publikovaných neprávd spôsobila úplnú negáciu uplatnenia jeho
osoby v profesionálnom, tak aj vo verejnom a osobnom živote a to isté platí smerom k členom jeho
najbližšej rodiny. Na základe tejto informácie bol vyvíjaný tlak na jeho vtedajších nadriadených, aby
ho prepustili zo služobného pomeru policajta, v dôsledku čoho došlo k oživeniu traumy u jeho v tej
C. D. S. J. F.. E. Z. bola po tom, čo došlo k publikácii vyššie uvedených lží, nútená vyhľadať pomoc
psychológa a od tej doby je trvalo liečená. Množstvo osôb sa od neho odvrátilo, od jeho rodiny, čo
pociťovali spolu s ním aj jeho najbližší príbuzní. Žalovaný nebol oprávnený šíriť o ňom takéto nepravdivé
informácie a takisto nebol oprávnený uvádzať jeho meno a priezvisko. Informácie zverejnené žalovaným
v správe vydanej 22. 12. 2005 bolo nielen spôsobilé vyvolať následky alebo narušenie práva chráneného
ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, ale nepravdivé informácie boli prezentované médiami širokej
verejnosti ako pravé a vyvolali konkrétny zásah do oprávneného chráneného práva v ustanovení § 11.
Správy o kompromitácii D. J. políciou zverejnenou 22. 12. 2005 žalovaným boli „Top správou“ šírenou
vo všetkých televíznych a rozhlasových staniciach a na internete, v pravidelných časových intervaloch
sa opakovali celý deň a bolo v nich uverejnené úplné meno žalobcu, na základe čoho vyznievalo meno

žalobcu ako keby bolo jeho meno všade. Išlo o prvý prípad v histórii Slovenskej republiky, kedy sa
v súvislosti s údajnou kompromitáciou politika uvádzalo aj konkrétne meno rádového policajta, ktorý
to mal realizovať. Zo strany žalovaného v danom prípade išlo o sofistikovaný zásah do osobnostných
práv žalobcu s cieľom kompromitovať ho na verejnosti, ktorý znásobuje aj skutočnosť z 22. 12. 2005,
teda toho istého dňa v čase najväčšej sledovanosti o devätnástej hodine v rámci televíznych novín
TV Markíza v reportáži s titulom „J. D. presvedčený že ho sleduje a odpočúva polícia“. Moderátorka
odprezentovala tieto nepravdivé informácie, v ktorých síce neuviedla žalobcove meno a priezvisko,
avšak správa s tým istým obsahom a naviac uvedením mena a priezviska žalobcu sa po celý čas
dokonca niekoľko hodín pred odvysielaním televíznych správ nachádzala na Markízatexte TV Markíza,
pričom obsah prezentovanej správy vyznel tak, ako keby aj v predmetnom príspevku meno a priezvisko
žalobcu bolo, resp. každému sa jeho meno a jeho osoba s prezentovanými informáciami spájala. Na
Markízatexte TV Markíza bola navyše uvedená správa odpoludnia do noci minimálne dvanásť hodín
až do ďalšej aktualizácie správ, pričom vzťah televízneho vysielania Markízatextu je bezprostredne a
vzájomne prepojený. Je neospravedlniteľné a vzájomne v rozpore s povinnosťou žalovaného zabezpečiť
objektívne spravodajstvo a dodržiavaním novinárskej etiky v zmysle zákonom stanovených povinností
poskytovať pravdivé a hodnoverne overené informácie. No napriek tomu žalovaný na jednej strane
zverejnil v TV Markíza servise v televíznych novinách v medializovanej správe a súbežne s informáciami
zverejnenými na Markízatexte obsahovo tie isté informácie bez zverejnenia jeho mena, bez informácie
o trestnom stíhaní, pričom v závere správy poskytol priestor pre vyjadrenie sa k veci aj Ministrovi vnútra
SR a poslancovi NR SR a v tom istom časovom predstihu pred odvysielaním televíznych novín počas ich
vysielania a následne aj po odvysielaní na Markízatexte zverejnil meno a priezvisko žalobcu, informoval
o jeho trestnom stíhaní, poskytol verejnosti nepravdivé informácie o kompromitácii vrcholového politika
a primátora Ž. D. J. žalobcom ako zaručene pravdivú správu a to bez existencie akýchkoľvek dôkazov
o jej legitimite.

V danej veci stoja proti sebe dve základné práva a to právo na slobodu prejavu žalovaného a právo na
ochranu ľudskej cti a dôstojnosti žalobcu, avšak vzťah medzi týmito právami by mal byť vyvážený, čo v
danom prípade nie je a zo strany žalovaného došlo k porušeniu rovnováhy medzi uvedenými základnými
právami a to zjavne neprimeraným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Prevzatie správy
nezbavuje žalovaného zodpovednosti za jeho nežiaduci zásah do osobnostných práv žalobcu, pretože
žalovaného na jednej strane nikto nenútil prevziať uvedenú správu od SITA Slovenská tlačová agentúra,
teda konal dobrovoľne a na druhej strane sám žalovaný v rámci vykonaného dokazovania potvrdil
prítomnosť svojich redaktorov na tlačovej konferencii konanej 22. 12. 2005 na Šafárikovom námestí v
sídle SNS, kde odznelo, že autor týchto slov nedisponuje dôkazmi o pravdivosti ním prezentovaných
informácií, z čoho vyplýva, že žalovaný touto informáciou disponoval a napriek tomu správu uverejnil s
menom a priezviskom žalobcu a nepravdivými informáciami o jeho osobe. Dôkazom toho je zverejnenie
správy „J. je presvedčený že ho sleduje a odpočúva polícia“ v TV Markíza servis a Televízne noviny
vysielané v čase najväčšej sledovanosti o 19.00 hodine reportáž Slovenskej televízie STV - Servis,
odvysielanej dňa 22. 12. 2005 v čase najväčšej sledovanosti o 19.30 hod. v správach STV s titulom
„Ján Slota vyrukoval s vážnym obvinením na adresu polície“ autor reportáže D. H., E. D. U., P. K.: „. J.
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že jeho tvrdenia sú skutočne pravdivé“, reportáž Slovenského rozhlasu:
SRO - Servis odvysielanej dňa 22. 12. 2005 v čase najväčšej sledovanosti o 18.00 hod. v Žurnále
SRO s titulom „Tvrdenie Slotu o diskreditácii politických strán“, autor reportáže E. J., E. H. J., ktorý
uviedol: „Jasné dôkazy o tom, že sa ho snažia kriminalizovať, primátor Žiliny nemá“, prepisy ktorých sa
nachádzajú v liste Slovenskej tlačovej agentúry SITA z 03. 07. 2006 s titulom „Odpoveď na žiadosť o
informácie ku konaniu ČVS: ORP-1112/1-OVK-ZA-2006, ktorý je súčasťou spisu a obsahuje aj prepisy
textu jednotlivých reportáži a správ.

Správa, ktorú zverejnila žalovaná, obsahuje citáciu O.. D. J.. Informácia obsahuje meno, priezvisko
žalobcu, pracovné zaradenie, údaje o jeho trestnom stíhaní pre trestný čin zneužívania právomoci
verejného činiteľa a údaje o cieľoch a úlohách žalobcu vo vzťahu k D. J.. Z. J. Ž. R. F. I. J. B. D. J.,
ale hlavne ako sprievodný účelovo autorom správy neoverený text, ktorý je cielene dopĺňaný citáciami
D. J., ktorý vo svojom celkovom význame zjavne neprimerane poškodzuje osobnostné práva žalobcu
na strane žalovaného. Novou skutočnosťou je právoplatný rozsudok OS Prešov sp. zn. 31 T 126/2008
z 13. 09. 2010, ku ktorému došlo dňa 20. 09. 2012 vyhlásením rozsudku Krajského súdu v Prešove v
konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 21/2011, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora
VOP Banská Bystrica, sp. zn. OPv 61/05-61- z 18. 06. 2008 pre skutok kvalifikovaný ako trestný
čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona v

jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pre
ktorý bol žalobca vzatý dňa 04. 12. 2003 do vyšetrovacej väzby, v ktorej zotrval do 25. 08. 2004 a taktiež
bol oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9
ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s Trestným činom porušovania domovej slobody podľa §
238 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Predmetným rozsudkom
a uznesením bol žalobca právoplatne oslobodený spod obžaloby z trestných činov, pre ktoré bol vzatý
do väzby 04. 12. 2003, kde zotrval do 25. 08. 2004. V danom prípade sa jedná o žalobcove väzobné
trestné stíhanie, ktoré prezentuje žalovaný v texte medializovanej správy zo dňa 22. 12. 2005.

Žalovaný sa k týmto novým skutočnostiam v rámci odvolacieho konania nevyjadril a nevyjadril sa k nim
ani k pojednávaniu 05. 03. 2014.

Postoj žalovaného z doposiaľ vykonaného dokazovania spočíva v tom, že v teletextovej správe neboli
informácie podané formou tvrdení žalovaného alebo jeho zamestnanca, ale ako správy tlačové, teda
informácie podala tretia osoba, konkrétne O.. D. J.. V rovnakej forme bola poskytnutá i informácia o
žalobcovi. Nešlo tu o tvrdenie žalovaného, ale o tvrdenie D. J., vtedy ústavného činiteľa. Obsahom
celej tejto informácie boli tvrdenia, že dochádza v rámci policajného zboru v SR k jeho zneužívaniu,
k nezákonným praktikám a k obchádzaniu zákona a to za účelom diskreditácie nielen osoby D. J.,
ale aj iných politických strán. Išlo teda o celok informácií, ktoré si vyžadujú zverejnenie, nakoľko v
prípade potvrdenia ich pravdivosti by došlo k stavu, ktorý by priamo ohrozoval ústavné zriadenie SR.
Išlo teda o informáciu širokého záujmu a jednou z povinností žalovaného je informovať širokú verejnosť
prostredníctvom svojho vysielania o stave politiky. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, o žalobcovi
v tom čase bolo zverejnených množstvo informácií rôznych obsahových znení viacerými vydavateľmi
a vysielateľmi, a pritom nie je možné dobre posúdiť, že práve ním napádané vysielanie mu spôsobilo
práve takúto ujmu. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka je, aby neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať porušenia
alebo ohrozenie osobnosti fyzickej osoby, pričom dôstojnosť a vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti musí
byť znížená v značnej miere. Je na žalobcovi aby preukázal príčinnú súvislosť medzi neoprávneným
zásahom a vzniknutou nemajetkovou ujmou, čo žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. V televíznom
vysielaní nebolo uvedené meno žalobcu. Je pravdou, že bolo uvedené v teletexte a je uvedené ako
citácia D. J., F. B. S., H. Q. F. T. I. R. Ž., I. I. H. B. D. J.. Teletext Markízy, jej vysielanie ale je len
zložkou vysielania, ktorá má uňho menšiu sledovanosť ako televízne vysielanie. Aj keď žalobca nemusel
byť špičkový policajný funkcionár, na druhej strane reprezentuje štátnu moc, a preto je automaticky
predmetom zvýšeného spoločenského záujmu a z tohto dôvodu vyplýva aj znížená miera ochrany jeho
osobnosti. Žalobca síce nebol vysoký funkcionár v policajnom zbore, ale takisto nebol ani rádovým
policajtom. Nešlo o nepravdivý výrok pokiaľ sa správa uviedla, že voči žalobcovi sa vedú trestné stíhania,
pretože sa jednalo o podozrenie, ale nebola to informácia o tom, že bol spáchaný trestný čin. Je potrebné
rozlišovať medzi publicistikou a aktuálnym spravodajstvom. Nie je spravodlivé a nemožno žiadať od
vysielateľov, aby dôsledne overili každú informáciu, lebo to nie je možné reálne a v takomto prípade
sloboda prejavu prevyšuje právo na ochranu osobnosti. Informácia o žalobcovi bola poskytnutá ako
tvrdenie D. J., vtedy ústavného činiteľa a obsahom celej informácie boli tvrdenia, že dochádza v rámci
policajného zboru SR k jeho zneužívaniu k nezákonným praktikám obchádzajúcich zákon a za tým
účelom k diskreditácii nielen osoby D. J., ale aj iných politických strán, teda išlo o celok informácií,
ktoré si vyžadujú zverejnenie, nakoľko v prípade potvrdenia pravdivosti by došlo k stavu, ktorý by
priamo ohrozoval ústavné zriadenie SR. Išlo teda o informáciu širokého záujmu a jednou z povinností
žalovaného bolo informovať širokú verejnosť prostredníctvom svojho vysielania o stave politiky.

Súd doplnil dokazovanie rozsudkom OS Prešov 31 T 126/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Prešov 2 To 21/2011, rozsudkom 1 T 74/2011 OS Prešov, rozsudkom 33 T 132/2012 OS Prešov
a po vyhodnotení s doposiaľ vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Krajský súd v Prešove v uznesení 20 Co 230/2012 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby na
nemajetkovú ujmu a vo výroku o trovách konania s tým, že pokiaľ ide o skutkovú a právnu argumentáciu
súdu tej časti rozhodnutia, ktorej súd rozhodol o neoprávnenom zásahom do práva na ochranu osobnosti
žalobcu, sa stotožnil so skutkovou i právnou argumentáciou súdu. Avšak sa nestotožnil s právnym
posúdením nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 - 3 OZ, Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, informácie, ktoré sa
dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná
osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným
súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

Podľa článku 26 Ústavy SR:
1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
3) Cenzúra sa zakazuje.
4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa § 136 O.s.p., ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Občiansky zákonník v ustanovení § 11 a nasledujúcich, poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti
ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť, ohrozoval ich postavenie a uplatnenie v
spoločnosti. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia a občianskej
cti, ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Fyzická osoba
má právo sa najmä domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej
osobnosti, odstránili sa následky takýchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ, najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ. Výšku náhrady podľa ods.
2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých porušenie práva
došlo. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na
osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia,
poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu
dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vyváženosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto
zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené
a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch.

Priznané zadosťučinenie v peniazoch predpokladá zákonom kvalifikované podmienky a to keď morálne
zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúce a neoprávneným zásahom došlo k zníženiu
dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pre učenie výšky primeraného
zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods. 3 OZ taxatívne stanovené dve kritéria a to závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej
osoby došlo. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na intenzitu,
rozsah, na jej ohlas ako aj na dĺžku trvania. Samotná závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie
je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Povinnosť

prihliadnuť na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, je stanovená všeobecne vo vzťahu k
postihnutej fyzickej osobe, ako aj vo vzťahu ku subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil so zámerom,
aby pri určení konečnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci sudcovskej úvahy a v
súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť na rôzne okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu
do osobnosti fyzickej osoby došlo a tým by bola naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné primerané
zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho
prostriedku na neprípustné obohacovanie sa. Z hľadiska ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 OZ, je právne
relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom,
ktorý v značnej miere znižuje dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.

Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, ako bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti,
treba vychádzať z následnej reakcie, ktorý zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí
fyzickej osoby a túto mieru treba zistiť dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto
reakcie.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy
vtedy, keď porušenie základného práva alebo slobody už nemožno napraviť, prípadne nemožno uviesť
do pôvodného stavu.

Fyzická osoba má právo slobodne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či vôbec a ak áno, v akom
rozsahu, forme, akým spôsobom majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené ostatným
subjektom a takisto má právo sa vzoprieť neoprávneným zásahom do jej osobného súkromia zo strany
iných subjektov. Relatívna výnimka sa pripúšťa len pri osobách verejného záujmu, avšak len pokiaľ je
uvádzaná v takýchto skutočnostiach, na verejnosti v priamej súvislosti s činnosťou tejto fyzickej osoby vo
verejnom živote, konkrétne len v prípade, ak takéto skutočnosti majú význam pre hodnotenie schopnosti
a spôsobilosti vykonávať verejnú činnosť.

Akékoľvek médium nesmie prekročiť určité medze vo vzťahu k povesti a k právam iných osôb a potrebe
nezverejňovať dôverné informácie. Povinnosťou média je rozširovať informácie takým spôsobom, ktorý
je v súlade s jeho povinnosťami a zodpovednosťou a ktorých rozširovanie je vo verejnom záujme.

Primerané zadosťučinenie je jednou z verejnoprávnych sankcií, ktorá má odrádzať rušiteľa chránených
osobnostných statkov a jeho možných následníkov od protiprávneho konania a tak byť nástrojom
špeciálnej aj generálnej prevencie, čo vyžaduje, aby išlo o sankciu patrične dôraznú a dostačujúcu
aj z tohto hľadiska. Výška primeranej náhrady nesmie byť bezdôvodným obohatením osoby dotknutej
neoprávneným zásahom a súčasne likvidačná. Z tejto zásady sú prípustné odôvodnené výnimky, keď
aplikácie takejto zásady sa nemôže dovolávať osoba, ktorej podnikanie je založené úmyselnými a
závažnými zásahmi do základných práv jednotlivcov, lebo vedie k zníženiu ľudskej dôstojnosti. Miera
ich ochrany musí byť nevyhnutne oslabovaná alebo úplne vylúčená pri subjektoch, ktoré účel svojej
existencie, činnosti či marketingovú stratégiu zakladajú prevažne na uverejňovaní difamačných, na
cti utrhajúcich a ľudskú dôstojnosť znižujúcich informáciách o osobách verejne činných, o osobách
známych či spoločensky významných (celebritách), keď účelom takéhoto správania je len sledovanie
svojho majetkového prospechu a zvýšenie publicity použitého média.

Osobnú súkromnú sféru charakterizujú tzv. osobnostné práva, t.j. právo na ľudskú dôstojnosť, osobnú
česť, dobrú povesť, meno. Tieto základné osobnostné práva sa spravidla dostávajú do konfliktu s
právom na slobodu prejavu. Ústavný súd nálezom z 11. 11. 2005 sp. zn. I. ÚS 453/03 odoprel
ochranu oznamovaniu vedome nepravdivých informácií, keďže „Ak chce ktokoľvek zverejniť o inej osobe
informáciu difamačného charakteru, nemožno jeho správanie považovať za rozumné či legitímne, pokiaľ
nepreukáže, že mal rozumné dôvody spoliehať sa na pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril, a
ďalej, pokiaľ preukáže, že podnikol riadne dostupné kroky na overenie pravdivosti takejto informácie, a
to v miere a intenzite, ktorej mu bolo overenie informácie prístupné a napokon, pokiaľ sám nemal dôvod
neveriť, že difamačná informácia je nepravdivá. Zverejnenie takejto informácie nemožno považovať za
rozumné ani vtedy, ak si šíriteľ informácie neoverí jej pravdivosť u osoby, ktorej sa informácia týka a
nezverejní aj jeho stanovisko s výnimkou nemožnosti takéhoto prístupu alebo tam, kde to zjavne nebolo
nevyhnutné“.

Ak publikovaný názor vybočí z hraníc demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel
slušnosti, stráca charakter korektného úsudku (správy, komentára) a spravidla sa ocitá už mimo hraníc
ústavnej ochrany. Legitimitu zverejnenia nemožno vyvodiť a ústavnú ochranu slobody prejavu nemožno
poskytnúť informácii, ak bola dominantne motivovaná túžbou poškodiť difamovanú osobu, šíriteľ sám
informácii neoveril, alebo ak ju poskytol bezohľadne bez toho, aby sa riadne staral o to, či je alebo
nie je pravdivá. Určitá časť tlače má sklon pred faktami (overenými skutočnosťami) dávať prednosť
„bombastickej sile výrazov, ktorými svoje názory tlmočí a prezentuje, pretože ak zasahuje do Ústavou
garantovaných práv jednotlivcov alebo Ústavou alebo žalobcom chránených iných hodnôt a záujmov,
musí byť pripravená niesť za takéto konanie dôsledky, aj keď má na nich založenú svoju marketingovú
stratégiu a dokonca aj účel svojej existencie. Je neprípustné, aby sa takéto subjekty dovolávali práva
ochrany slobody prejavu, keďže zlému úmyslu nemožno v žiadnom prípade takúto ochranu poskytnúť.

Fyzická osoba má právo sa najmä domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili sa
následky týchto zásahov a aby sa jej poskytlo primerané zadosťučinenie, pričom pokiaľ by sa to nejavilo
ako postačujúce toto morálne zadosťučinenie, má právo na náhradu nemajetkovej ujmy.

Určenie výšky náhrady zo zákona je vecou voľnej úvahy podľa § 136 O.s.p., ktorá musí byť odôvodnená
a musí mať svoj základ v zistenom skutkovom stave pokiaľ ide o obe zákonom predvídané kritériá, teda
závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých porušenie práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ).

Základným a určujúcim hľadiskom pre určenie týchto kritérií musí byť hľadisko závažnosti a intenzity
zásahu do práv patriacich do tzv. intímnej sféry súkromného života jednotlivca, dotýkajúcej sa
samej podstaty ľudstva a ľudskej dôstojnosti, ktorý je potrebné vnímať ako zásah najcitlivejší a
najzávažnejší bez ohľadu na skutočnosť, či ide o jednotlivca verejne činného, známeho alebo nie.
Ľudská dôstojnosť predstavuje najvyššiu hodnotu stojacu v základoch celého právneho poriadku, stáva
sa objektívnou ústavnou kategóriou a pôsobivosťou ku ostatným základným právam je nadradená.
Preto akýkoľvek zásah či zníženie ľudskej dôstojnosti je zásahom veľmi závažným, ťažko napraviteľný,
keďže ľudská dôstojnosť je hodnotou horizontálne neporovnateľnou i s ostatnými ústavnými hodnotami,
či spoločenskými normami. Pri úvahe o primeranosti výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
je nevyhnutné prihliadať aj na účel a funkcie tohto inštitútu pre ochranu osobnosti. Ide tu o primárny
význam satisfakčnej funkcie účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu,
keď nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných práv, sa vo všeobecnosti nedá odškodniť
a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno ani exaktne kvantifikovať a vyčísliť a možno za ňu
poskytnúť len primerané zadosťučinenie.

Občianskoprávna sankcia vzniká na objektívnom základe, na jej vznik sa nevyžaduje zavinenie
a subjektívny prvok zavinenia má význam len pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v
rámci zohľadnenia okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Forma a intenzita zavinenia by
mala mať kľúčový význam pre určenie povinnosti nahradiť škodu za citovú ujmu poškodeného.
Primerané zadosťučinenie je jednou z civilnoprávnych sankcií, ktoré má odrádzať rušiteľa chránených
osobnostných statkov a tak byť nástrojom špeciálnej generálnej prevencie. Otázka miery zavinenia
pôvodcu zásahu pre určenie výšky nemajetkovej náhrady je zásadným spôsobom spoluurčujúca, ale
faktory ako zlý úmysel, nenávisť, závisť odmietnutie ospravedlnenia, či zľahčenie spôsobu poskytnutého
ospravedlnenia opakovanie a zintenzívnenie daného zásahu či správanie škodcu v priebehu osobného
sporu je nevyhnutne považovať za priťažujúce okolnosti, odôvodňujúce uloženie zvýšenej náhrady ujmy.
Pri určení výšky zadosťučinenia musia byť zohľadnené všetky okolnosti na strane škodcov, ako aj na
strane postihnutého, teda musia byť zohľadnené intenzita, povaha, spôsob neoprávneného zásahu,
charakter, rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, trvanie, šírka dopadov vzniknutej nemajetkovej ujmy
na postavenie a uplatnenie postihnutej fyzickej osoby, spoločnosti a podobne.

Žalovaná na Markízatexte v časti Správy z domova na str. 114 zverejnila správu s titulom: J. tvrdí, že
ide po ňom polícia s textom
„polícia sa podľa žilinského primátora, H. J. D. J. snaží operatívnou činnosťou získať informácie a dôkazy
o trestnej činnosti pri investíciach KIA a súčasne má prioritnú úlohu získať kompromitujúce poznatky na
jeho osobu. Ako uviedol J. vo štvrtok na tlačovej besede v Žiline, bolo zriadené detašované pracovisku
úradu boja s organizovanou kriminalitou „Tento tím bol nedávno posilnený Z. D. C., P. Z. S. D. R. I. R.
H. J. D. J.. C. D.e stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a bol preto vo väzbe
8 mesiacov. C. E. D. Ú.A. C. W. P. B. J., H. T. Z. I. H., R. J.. H. J. D. R. Ž. F. D. Z. F. X - X Ľ.. B. H.

P., W. O., U. I. H., Ľ., P. B. H. W. E. J. F. E.. K. Z. Q. H. R. Č. K.. C., Ž. F. T. W. R. H. J. Ž. O. a to bez
jediného vylomeného zámku. „Boli vybraté informácie z počítačov bez zapnutia poplašných zariadení.
Musel to spraviť profesionál, to sú indície, ktoré hovoria, že veľmi tvrdo robia na kriminalizácii mojej
osoby“ vyhlásil. Dodal, že už 3 krát ho navštívil jeden naverbovaný policajt ako agent. H. J. O. Z. E. C.
W. Z.... W. J., H.I. J. B. J. W. E. F. H., I. R. S. H.. J. D. R. F. Č.. „Jednoznačne zneužíva svoju verejnú
funkciu“ toto zdôraznil. Podľa neho podivné praktiky majú smerovať k posilneniu jeho pozície v polícii a
taktiež majú viesť k politickému rozpracovaniu SDKÚ. „. R. O. H. H. H. I. P. J. B. W. U. R. Z. E. R. R.. H.“.

Žalobca v podanej žalobe z 18.12.2008 doručenej 19.12.2008 na OS Prešov tvrdil, že ide o nepravdivé
informácie, ktoré boli šírené veľkými mienkotvornými médiami, dostali masovú publicitu. Žalovaný
uviedol jeho plné meno a priezvisko a následnou medializáciou jeho výrokov zasiahol extrémnym
spôsobom do jeho života na všetkých jeho spoločenských, osobných a rodinných úrovniach. Informácie
zverejnené žalovanou z tlačovej konferencie SNS zo dňa 22.12.2008 o 10.00 hod. R. J. J. F. Š. F..
R. T., boli hrubo skreslené a je nesporné, že v záujme zvýšenia sledovanosti sa autor úmyselne
dotkol jeho osoby bez toho, aby si čo len overil hodnovernosť zverejnených informácií. Všetky uvedené
tvrdenia sú nepodložené, vymyslené, lživé, nedôstojné a urážlivé, vrhajú na neho zlý tieň, poškodzujú
ho v profesionálnom živote ako aj v súkromnom života a týmito vyjadreniami prostredníctvom médií
s veľkou publicitou poškodzuje žalovaná jeho osobnostné práva, najmä právo na česť a dôstojnosť.
Dôveryhodnosť voči jeho osobe sa uvedenými obvineniami znížila. V súvislosti s medializáciou tejto
správy mu vznikli značné následky spojené s ďalším výkonom povolania - policajta, straty dôvery,
zníženej vážnosti, ktorá sa prejavila až šikanovaním, mobingom a aktom pomsty v nasledujúcom
období spojený s vykonštruovaním vznesením obvinenia, väzobným trestným stíhaním, prepustením zo
služobného pomeru a po prepustení s problémami s uplatnením sa ap. Dôsledkami konania žalovaného
musel aj so svojou rodinou neustále čeliť otázkam okolia pracovného, rodinného, verejného ohľadne jeho
údajnej trestnej činnosti. Dôsledky takejto manipulácie pocítil zo strany viacerých priateľov, či kolegov
zmenou postoja voči nemu, začali sa mu vyhýbať, zakazovali svojim deťom hrať sa s jeho deťmi, neznámi
ľudia ho oslovovali výsmeškami, kedy už bude konečne sedieť. V dôsledku uverejnenia tohto príspevku
sa zhoršil jeho zdravotný stav, aj zdravotný stav manželky a detí, ktoré zverejnené informácie psychicky
veľmi zle znášali. Rozvírenie ohováračskej kampane malo negatívny dopad aj na citovú situáciu v jeho
rodine, na zhoršenom zdravotnom stave D. E., P. W. F. Ť. W.Á. I. S. Z. I. C. R. Š. T. P. J. Ú. J. Z. Z.,
P. J. W. E.. C. E. J. Z. J. T., H. C. J.. W. Q. J.R. Z. H. R. D. H., S. Z. J., C. I. B. Z. I. W. R. E. I. R. Q.
Q. R. F. Z., pričom mohlo a naďalej môže dôjsť k ovplyvneniu ich právneho názoru, čo bolo aj cieľom
osôb, ktoré sa na tom podieľali. Prezentáciou publikovaných neprávd došlo k úplnej negácii uplatnenia
jeho osoby v profesionálnom, ale aj vo verejnom a osobnom živote. Na základe toho bol vyvíjaný tlak
na jeho vtedajších nadriadených, aby bol prepustený zo služobného pomeru policajta. D. E. O. J. F. E.
R. J. J. H. Q. J. R. H. H., E. D. Z. Q. C. Q. A.. E. Z.T. J. Z. Z. F., Z. D. S., Q. I. D. H.. Ž. F. Z. Š. Z. Ň.
F. O., Q. F. Z. K. I. D. E. I. H..

Pri svojom výsluchu žalobca dňa 7.7.2010 uviedol, že jeho traumy začali v roku 2004, boli 2-krát v relácii
Paľba, potom sa to ukľudnilo, až prišiel 22.12.2005. Potom bol zase niekoľko mesiacov kľud, zase v
apríli 2006, kedy ho prepustili z väzby, znova bola relácia Paľba. Viedol spor s Hospodárskymi novinami
a po 3 a pol roku bol oslobodený spod obžaloby. V apríli 2006 bol prepustený z policajnému zboru. Dva
roky sa vyšetrovalo a po 3 a pol roku bol v trestnom konaní oslobodený. Toto všetko vytváralo napätie a
tento stres trvá už 7 rokov. Spolu s ním to prežívajú aj jeho rodinní príslušníci. P. E. I. C., P. E. R. H.. F. Z.
J. R. H. H. X Ž.. Štyri sa týkajú tlačovej správy z 22.12.2005, konkrétne podal žalobu voči D. J., Q. E., Q.
I. J., H. H. I..J.., H. I..J.. I. L. I..J... P. R. D. Z. W.Č. R. S. XXXX, X P. T. R. R.. Súviselo to s výkonom jeho
povolania v polícii. Po prepustení z väzby nastúpil na svoje pôvodné miesto a túto funkciu vykonával do
13.4.2006, kedy opäť došlo ku kriminalizácii jeho osoby, čo viedlo k jeho prepusteniu zo služobného
pomeru. Dodnes nie je právoplatne rozhodnuté o platnosti jeho prepustenia zo služobného pomeru,
lebo rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol zrušený Najvyšším súdom a vec vrátená Okresnému
súdu v Bratislave. Informácia z tlačovej konfrencie išla cez teletext a bola prevzatá viacerými médiami
a keďže autor nevedel preukázať hodnovernosť pravdivosti tejto informácie, niektoré média neuviedli
jeho meno, ani iniciály jeho mena. Tým chcel preukázať, že iné média jeho meno neuvádzali. Žalovaný
však uviedol plne celé jeho meno a je presvedčený, že tak urobil s cieľom poškodiť jeho osobu. V tom
istom čase, ako bola na teletexte zverejnená táto správa, s tým istým obsahom, ale bez zverejnenia
mena a priezviska, bola správa uvedená v televíznych novinách Markíza dňa 22.12.2005 o 19.00 hod.
Od agentúry SITA prevzali túto správu uvedené média, ktoré sa zúčastnili na tlačovej konferencii,
okrem zástupcov niektorých médií, ktoré si spracovali vlastnú správu ako Slovenská televízia, Slovenský

rozhlas a v týchto médiach bola dodržaná žurnalistická etika, nebolo uvedené jeho meno a pokiaľ ide o
informáciu od Ing. Slotu bolo uvedené, že nepredložil nijaký dôkaz o pravdivosti svojich tvrdení. Žalobca
ďalej poukazoval, že nebol nijaký špičkový policajný funkcionár, ale radový policajt, nemal žiadnych
podriadených, nikoho neriadil a už vôbec neriešil tie veci, ktoré sú predmetom žaloby. Zverejnením jeho
mena a priezviska a informácie o tom, že mal byť trestne stíhaný v konfrontácii s predsedom politickej
strany, ktorý bol zároveň aj primátorom mesta a vrcholovým politikom, došlo k zásahu do jeho práv a
slobôd. Išlo o neprimeraný zásah do jeho súkromných práv a slobôd. Nenamieta to, čo bolo zverejnené
ako zvukovoobrazový záznam v televíznych novinách, pretože tu formálne nedošlo k zásahu do jeho
práv, ale malo to príčinný vzťah k tomu, čo už bolo zverejnené na teletexte Markíza. Iné média, ktoré
odvysielali túto správu, vzhľadom na závažnosť a obsah informácie zdôrazňovali skutočnosť, že Slota
nedisponuje dôkazmi k skutočnostiam, o ktorých hovoril a teda citlivo túto správu formulovali, kdežto
žalovaný postavil túto správu tak, aby získal zvýšenú sledovanosť. V každom prípade si žalovaný mal
aspoň preveriť pravdivosť tejto informácie tým, že ho mal osloviť, aby sa k tomu vyjadril alebo sa aspoň
o to pokúsiť. Takýto postup zo strany žalovanej pociťuje ako cielený útok voči nemu už aj preto, že to
bolo odvysielané Markízou, bola uvedená aj jeho fotografia, čo ale súviselo s iným sporom. Tlačová
konferencia prebehla ráno o 10.00 hod. teda bol daný dosť časový priestor na to, aby si túto informáciu
žalovaný pred zverejnením overil, mohol si ju overiť napr. na tlačovom odbore Ministerstva vnútra.

Žalovaná poukázala na to, že prepis agentúry SITA zachytil len zvukový záznam, v danom prípade
ale ide o zvukovoobrazový záznam. Nie je podstatné, či žalovaná prevzala alebo neprevzala správu
od SITA, z odpovede zo SITA vyplýva, ktoré spoločnosti boli prítomné na tlačovej konferencii, išlo o
verejnú tlačovú konferenciu za prítomnosti pišúcich reportérov, kamier, ako aj zvukových záznamových
zariadení. Jediný, ktorý uviedol vo zvukovoobrazovom zázname celé meno žalobcu bola stanica TA3.
Televízne vysielanie žalovaného, tak ako je zachytené v tomto zázname, neuvádza meno žalobcu. Toto
meno je uvedené len v teletexte a je uvedené ako citácia D. J., F. B. S.. H. F. Q. T. I. R. Ž., I. I. H.
B. D.F. J.. Teletex Markízy nie je vysielanie, ale je len zložkou vysielania, ktorá má omnoho menšiu
sledovanosť ako televízne vysielanie. Aj keď žalobca nemusel byť špičkový policajný funkcionár, na
druhej strane reprezentuje štátnu moc a preto je automaticky predmetom zvýšeného spoločenského
záujmu a z toho potom vyplýva aj zníženia miera ochrany jeho osobnosti. Pozícia staršieho referenta
špecialistu oddelenia odhaľovania odboru boja proti organizovanej kriminalite východ, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite Prezídia PZ nie je v žiadnom prípade bežnou funkciou radového policajta.
Žalobca síce nebol vysoký funkcionár, ale takisto nebol ani radovým policajtom. Žalovaná ďalej
poukázala, že nešlo o nepravdivý výrok, keď sa v tejto správe uviedlo, že voči žalobcovi sa vedú trestné
stíhania, pretože sa jednalo o podozrenie, ale nebola to informácia o tom, že spáchal trestný čin. Treba tu
rozlišovať publicistiku a aktuálne spravodajstvo. V rámci publicistiky sa relácie pripravujú dlhodobejšie.
Pri strete práva na ochranu osobnosti a práva na slobodu môže prevýšiť v takomto prípade právo
na ochranu osobnosti. Ale čo sa týka pravdivosti informácie, autor má možnosť takúto reláciu lepšie
pripraviť. Z hľadiska aktuálneho spravodajstva je čas na prípravu takejto reportáže značne krátky a je
pravdou, že je povinnosťou vysielateľa vyvinúť čo najväčšie úsilie k tomu, aby ním podaná správa čo
najlepšie odzrkadlila objektívny stav. Z judikatúry európskeho súdu vyplýva, že v takomto prípade nie
je spravodlivé ani dobre možné žiadať od vysielateľov, aby dôsledne a úplne overili každú informáciu,
lebo to nie je možné reálne a v taktom prípade sloboda prejavu prevyšuje nad ochranu osobnosti.
Zo samotného znenia teletextovej správy všetky informácie neboli podané formou tvrdení žalovaného,
alebo jeho zamestnanca, ale ako správa tlačová, teda informácia, ktorú podala tretia osoba, konkrétne
Ing. Ján Slota. V rovnakej forme bola poskytnutá aj informácia o žalobcovi, nešlo o tvrdenie žalovaného,
ale Jána Slotu, vtedy ústavného činiteľa. Obsahom celej informácie boli tvrdenia, že dochádza v rámci
policajného zboru v SR k jeho zneužívaniu, k praktikám nezákonným alebo obchádzajúcim zákon a to
za účelom diskreditácie nielen jeho osoby, ale aj iných politických strán, teda išlo o celok informácií,
ktoré si vyžadujú zverejnenie, nakoľko v prípade potvrdenia pravdivosti, by došlo k stavu, ktorý by
priamo ohrozoval ústavné zriadenie SR. Išlo teda o informáciu širokého záujmu a jednou z povinností
žalovaného podľa zákona o vysielaní je informovať širokú verejnosť prostredníctvom svojho vysielania
o stave politiky.

Svedok M. P. R. XX.X.XXXX vypovedal, že so žalobcom boli kamaráti. Odkedy bol žalobca prepustený
zo zamestnania, bol vo väznici, ho už nekontaktuje, nechce mať nič s ním spoločné. Nechce počúvať
nejaké výčitky od spoločných priateľov. Tieto kontakty prerušil v období, keď žalobcu prepustili z polície.
Je tiež pravdou, že žalobca sa u neho zaujímal o prácu, ale ho odmietol, lebo ho nechcel zamestnávať
s takou povesťou, akú mal. Sleduje správy na teletexte Markízy, túto správu o žalobcovi nezachytil, teda

nedokáže posúdiť, aká je jej pravdivosť. V súčasnej dobe sa už so žalobcom naďalej nestretáva, nemá
s ním žiadne kontakty.

Svedkyňa Z. C., vypovedala, že na túto teletextovú správu, ktorá sa mala týkať jej manžela, bola
upozornená, prečítala si ju. Bolo to pred vianočnými sviatkami. Bolo tam uvedené plne meno manžela a
meno politika. Zarazila ju veta v teletexte, že nejakým spôsobom pána Slotu diskriminujú, sledujú a že
tento tím vedie jej manžel, ktorý má byť za to odmenený. Doma potom kvôli tomu týždeň sa hádali. Dnes
ľutuje, že na manžela vystúpila, keď už pozná vysvetlenie tejto skutočnosti. Takisto sa pýtali deti, každý
sa jej na toto pýtal, dodnes nemajú pokoj v rodine. Manžel dostal ponuku prednášať na vysokej škole,
ale bolo mu naznačené, že ak je jeho meno spojené s tým, čo bolo uvedené v televízii, tak ho nechcú.
Obdobne, keď boli voľby, uchádzal sa o voľbu do obecného zastupiteľstva, ale bolo mu naznačené, aby
sa toho vzdal, lebo jeho meno bolo medializované v súvislosti s Markízou. Po zverejnení tejto správy sa
vzťahy k okoliu narušili, reagovali na to aj najbližší príbuzní, jej matka a zisťovali čo sa stalo. Príbuzných
veľmi nahnevalo, prečo bolo zverejnené celé meno, prečo sa z toho urobila takáto senzácia. Obdobná
správa bola odvysielaná aj v rádiu, to jej oznámil jej brat, bola prezentovaná ako top správa. Celé sviatky
sa kvôli tejto situácii s manželom hádali, potom sa už nerozprávali a toto narušenie trvá stále a už len
tým, že musí o tom znova rozprávať, má nepríjemné pocity a emócie.

Svedkyňa U. C., matka žalobcu vypovedala, že jej švagor, ktorý sa venuje čítaniu teletextových správ jej
volal, aby si pozrela teletextové správy, lebo sa to týka syna. Potom si to prečítali, bolo tam uverejnené
celé meno syna. Vo večerných správach toto meno už nebolo uvedené. Bolo pred sviatkami, takto mali
narušené celé sviatky. Aj v kostole so slzami v očiach utekala preč, vyhýbala sa ľuďom, lebo sa hanbila
za syna. Bolo tam aj uverejnené, že bol trestaný. Našťastie sa to teraz vyjasnilo a syn bol zbavený viny.

Z rozsudku OS Prešov č.k. 25C/86/2007 vyplýva, že žalobca viedol súdne konanie proti Markíze Slovakia
s.r.o. o ochranu osobnosti, v rámci ktorého bola Televízia Markíza povinná sa ospravedlniť žalobcovi
za nedovolené zverejnenie jeho osobných údajov v teletexte Markízy na str. 365 zo dňa 16.1.2005, v
relácii Paľba v reportáži „Q. D. C.?“. R. XX.X.XXXX, R. S. „. R. C.?“. vysielanej 17.2.2005, v reportáži
„Výnimočný policajt“ vysielanej 24.4.2006 a v reportáži „Drahí kukláči“ vysielanej 15.1.2007, zverejnením
ktorých nedovolene zasiahol do práv na ochranu osobnosti, najmä ľudskej dôstojnosti, súkromia a meno
a osobné a zvukové záznamy H.. D. C. W. R. S. J. §. XX Z. W.. Ďalej bola zaviazaná sa ospravedlniť
za nepravdivé tvrdenia na str. 365 Markíza textu, zverejnené dňa 16.1.2005, v ktorým uverejnila, že
D. C. E. T. R. Z. H., Ď.I. J. Z. W. F. Q. Z. R. S. „. H. S. H.ba vysielanej 24.4.2006, v ktorej tvrdila, že
Inšpekcia Ministersta vnúta a Prokuratúra zakrývali jeho zneužívania zákona, keď so spisom žalobcu mal
manipulovať, k podozrivým pripojil mená prešovských policajných funkcionárov a advokátov, preveroval
účty aj ich manželkám, resp. ich rodinným príslušníkom. Ľudia zo zoznamu mali byť odpočúvaní a neskôr
ich mienil vydierať alebo hľadal páky ako sa dostať na vyššiu funkciu. C. M.alšoval podpis a nezákonne
sa hrabal v cudzích účtoch. Ďalej bola žalovaná zaviazaná sa ospravedlniť za nepravdivé tvrdenie
odvysielané v reportáži „Drahí kukláči“ relácie Paľba z 15.1.2007, v ktorej tvrdila, že za nezákonnými
akciami kukláčov mal stáť predovšetkým bývalý policajt z Útvaru boja proti organizovanej kriminalite D.
C.. Toto ospravedlnenie mala žalovaná uverejniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zobrazením na
teletexte TV Markíza po dobu jedného týždňa v časti, v ktorej sa zobrazujú upútavky na reláciu Paľba
a ďalej zverejniť zobrazením na televíznej obrazovke, súčasne aj prečítaním 4x po sebe, vždy priamo
pred začatím relácie Paľba a ďalej bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške 10 tis. Eur. v
prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. V dôvodoch súd konštatoval, že konaním žalovanej došlo k
neoprávnenému zásahu do práv žalobcu a k vzniku ujmy, pričom súd za primeraný spôsob satisfakcie
vo forme ospravedlnenia nepovažoval len ospravedlnenie pred reláciou Paľba, ale aj zverejnenie tohto
ospravedlnenia na teletexte a tiež 4- krát pred reláciami Paľby. Zároveň súd priznal žalobcovi ujmu, ktorú
mu spôsobili reportáže a skreslené informácie ovplyvnili verejnosť proti nemu a rodine tak, že to zasiahlo
jeho rodinu v tom, že sa vzájomne odcudzili s rodičmi, súrodencami, menej sa kontaktovali, prípadne
vôbec, zasiahlo to psychiku najbližších členov rodiny, ovplyvnilo to pracovný život a pod vplyvom týchto
skutočností bol žalobca aj prepustený z policajného zboru. Zasiahlo to aj do jeho voľnočasových aktivít,
kde pôsobil ako tréner, príp.hráč, nakoľko mu ľudia začali nadávať a vyjadrovať sa k jeho činnosti
negatívne a rodina žalobcu sa dostala po odvysielaní relácie do sociálnej izolácie.

Ďalším rozsudkom OS Prešov v konaní 10C/273/2007 v spore, ktorý viedol žalobca proti žalovanému
Petit Press a.s. Bratislava o ochranu osobnosti, bol žalovaný v tomto konaní povinný zverejniť
ospravedlnenie v denníku SME Východ „Vydavateľ denníka SME Východ sa týmto ospravedlňuje E..

D. C. za nepravdivú informáciu o tom, že bol obvinený z brania úplatku, zverejnenú v denníku SME
Východ dňa 21.9.2004 v článku „Prešovského policajta zatiaľ neprepustia“. V prevyšujúcej časti návrh
na uverejnenie ospravedlnenia bol zamietnutý a taktiež bol zamietnutý návrh na priznanie nemajetkovej
ujmy. V dôvodoch súd uviedol, že psychické problémy jeho manželky ako aj syna sú staršieho dáta,
než je zverejnenie predmetného článku, pričom už v predchádzajúcom období boli v iných periodikách
s celoslovenskou pôsobnosťou uverejnené články s touto problematikou so zverejnením celého mena
žalobcu. Preto súd nepovažoval za dôvodný návrh priznanie nemajetkovej ujmy.

Z ďalšieho rozsudku OS Prešov v konaní 11C/273/2007 v spore, ktorý viedol žalobca proti žalovanému
Perex a.s. Bratislava o ochranu osobnosti, bol žalovaný povinný uverejniť ospravedlnenie v denníku
Pravda v znení: Ospravedlňujeme sa H.. D. C. W. W. D. E. I. H. R. F. C. C. X.XX.XXXX R. Č. „. H. D. F.
F.. Vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý. Nárok na nepriznanie nemajetkovej ujmy súd zdôvodnil tým,
že nie je preukázaná príčinná súvislosť vzniku ujmy s predmetným článkom a to preto, že blízke okolie
vedelo už pred týmto článkom o trestnom stíhaní žalobcu, ktorý bol vo väzbe, zvlášť, ak pred týmto
článkom už v iných médiach odzneli obdobné informácie (článok v denníku SME) a naviac aj preto, že
vypočutí svedkovia, vrátane manželky žalobcu, ako aj sám žalobca vypovedali o tom, že k narušeniu
priateľských a rodinných vzťahov došlo až po odvysielaní relácie Paľba v TV Markíza (prvýkrát v januári
2005) a že dovtedy boli tieto vzťahy normálne a neprejavili sa ani negatívne vzťahy okolia.

Ďalším rozsudkom OS Prešov v konaní 28C/13/2008 v spore, ktorý viedol žalobca proti žalovanému
ECOPRESS a.s. Bratislava o ochranu osobnosti, bol žalovaný povinný zverejniť ospravedlnenie v
denníku Hospodárske noviny: „Vydavateľ denníka Hospodárske noviny sa týmto ospravedlňuje E.. D.
C. W. F. W. F. Z. H.R. D. Z. W. D. B. E. I. H. I. W. Q. R. Č. „. H. W. P. v Hospodárskych novinách dňa
21.11.2006. Uvedené tvrdenie sme uverejnili napriek tomu, že sme nedisponovali žiadnym dôkazom
o jeho pravdivosti. Žalovaný bol ďalej zaviazaný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu 9.958,18 Eur.
V dôvodoch rozhodnutia, pokiaľ ide o priznanie nemajetkovej ujmy súd konštatoval, že u žalobcu
došlo najmä v rodinnom, spoločenskom a pracovnom živote k ujme, čo vyplynulo z výpovedí svedkov,
prihliadol aj na možné ovplyvnenie iných masovokomunikačných prostriedkov podstatne skôr a v oveľa
väčšom rozsahu, ako bol uverejnený predmetný článok, išlo o denník s celoslovenskou pôsobnosťou,
s dlhotrvajúcou históriou, širokou publicitou, určeným pre kategóriu verejnosti, ktorá sa zaoberá
podnikaním a teda požaduje informácie v primeranom stupni hodnovernosti . Z tohto dôvodu súd okrem
ospravedlnenia priznal zadosťučinenie v sume 9.958,18 Eur.

Žalobca v súčasnej dobe vedie súdny spor proti O.. D. J. Z. Z. Z. I. H. F. K. X E.. J. H. XX.XX.XXXX,
ďalej voči žalovanému Televízia TA3 spoločnosť CEN Bratislava o ochranu osobnosti a priznanie
nemajetkovej ujmy 1 mil. Sk, žaloba podaná 18.12.2008 a žalobu voči SITA Slovenská tlačová agentúra
Bratislava o ochranu osobnosti z 18.12.2008, kde požaduje nemajetkovú ujmu 1 mil. Sk. Žaloba voči
televízii TA 3 a SITA je postavená na tých istých dôvodoch ako žaloba, o ktorej súd rozhoduje v konaní
17C/362/2008, t.j. že žalovaní vydali správu z tlačovej konferencie SNS uskutočnenej 22.12.2005 v sídle
SNS v Bratislave v tom istom znení ako v tomto konaní.

Občiansky zákonník v ust. § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takéhoto porušenia občianskej
cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý
takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúcej jeho dôstojnosť,
vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho
postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie
alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ust. § 11 a nasl. OZ. Skutočnosť, či pôvodca zásahu
si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo o nedbalé preberanie poznatkov a ich
rozširovanie, je bezvýznamná.

Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý
narušiť alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 OZ. O neoprávnený zásah ide vtedy, ak zásah je v rozpore
s objektívnym právom, konkrétne, ak niekto rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé alebo pravdu
skresľujúce skutočnosti, znevažujúce jej vážnosť alebo môže ísť o pravdivé skutočnosti, avšak týkajúce
sa jej súkromia (intímnej sféry) danej osoby.

Žalovaná dňa 22.12.2005 na Markízatexte v časti Správy z domova na str. 114 uverejnila teletextovú
správu „ako uviedol Slota dnes na tlačovej besede, v Žiline bolo zriadené detašované pracovisko Úradu

boja s organizovanou kriminalitou. Tento tím bol nedávno posilnený Z. D. C., P. Z. S. D. R. I. R. H. J. D.
J.. C. D. J. H. Q. Č. W. H. R. Č. I. T. H. R. R. X E.. C. E. D. Ú., C. W. P. B. J., H. T. Z. I. H., R. C. J..

Správa, ktorú zverejnila žalovaná obsahuje citáciu O.. D. J., informácia obsahuje celé meno priezvisko
žalobcu, jeho pracovné zaradenie, údaj o jeho trestnom stíhaní pre trestný čin zneužívania právomoci
verejného činiteľa a údaje o cieľoch a úlohách žalobcu vo vzťahu P. D. J..

Ako už súd konštatoval v právoplatnej časti rozsudku o povinnosti žalovaného sa ospravedlniť žalobcovi,
žalovaná nebola oprávnená zverejniť meno a priezvisko žalobcu v inkriminovanom texte a aj keď sa
bránila tým, že išlo o citáciu inej osoby, pred uverejnením tejto správy bola povinná preveriť pravdivosť
skutočnosti v nej uvedenej. Predmetná správa bola prevzatá z informácie SITA, Slovenská tlačová
agentúra a okrem žalovanej ju prevzali aj iné média a bola zverejnená na webovej stránke. Ďalej bolo
konštatované, že žalobca pracoval ako starší referent špecialista v policajnom zbore a v danom čase
plnil špeciálne úlohy, ktorých plnenie mohlo byť ohrozené zverejnením. Úlohou žalobcu nebolo zbierať
informácie na osobu D. J..

S. P. H. X Q. XX/XXXX T. W. S. Z. J. R. H. W. XX. XX. XXXX, J.. W.. XX Q. XXX/XXXX R. R., P. T.
Z.Í. H.. D. C. I. E.. Ľ. R. H. §. XXX H. I.) Q. W. Z. J. Z. H. R. Z. H. T. T. pre trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s trestným činom porušovania domovej
slobody podľa § 238 ods. 1 Trestného zákona a H.. D. C. I. E.. Ľ. R. J.Ú. Z. J. Z. R. Z. H. W. XX. D.
XXXX J.. W.. Z. XX/XX, P. T. F. F. H. XX. D. XXXX H. Q. Č. W. H. R. Č. podľa § 158 ods. 1 písmena
a) Trestného zákona a porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Trestného zákona, ktoré mali
spáchať v jednočinnom súbehu tak, že spoločným konaním ako príslušníci Policajného zboru SR 14. 11.
2000 v čase od 12.45 hod. do 15.30 hod. počas spisovania zápisnice o podaní vysvetlenia so zaisteným
Ľ. U. T. W. H. R. Z. XX.XX U.. W. I. H. H. H. Ú. H. I. W. Ú. W. Ľ. U., H. H. D. T. R. H. F. K. R. XX T. H. J.
F. R. C. H. W. M. Q. W.. J. Q. J. Z., U.-M. R.K. W.. J. J. Š. S. I. Z., J. W.. J.-B.-XX, R. W.. J. J.-J. J. C. S.
I. Z., E. S. W.. L. E.-XXXX, P. W.. E. I.-X, M.W. W.. E. I. E. T. W.. L. - J. J. W. A. I. F. F. Z., Q..D.. R. J. R.
R. I. J. H. W. Q. Č. W., Č. R. J. H.Á. J. Z. W. R. Ú. J. O. Š., A. H. C. J. Ľ. U., Z. K. T., H. J. F. D. Q. Č..
Ľ.Í. U. R. P. X Q. XX/XXXX T. Z. J. R. H. K. R. W. Q. Č. P. Z. I. Q. R. J. I. M. J., T. F. F. H. Z. H. Z.I. H. H.
P. Z., P. J. C. R. H.. D. C., H. R. P. X Q. XXX/XX T. H., Ž. J. J. F. I. Z. H.. D. C. T. Z..

Tlačové spravodajstvo je súčasťou práva slobodne vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať ideí a informácie
upravené článkom 26 Ústavy SR, článku 17 Listiny základných práv a slobôd a článku 10 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Právo na slobodný prejav je považované za konštitutíny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti,
v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace
súdy. Výkon tohto práva zahŕňa však aj povinnosť a zodpovednosť, pričom podlieha takým
formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu
úniku dôverných informácií alebo zachovávania autority a nestrannosti súdnej moci (čl. 10 ods. 2
Dohovoru).

V prípade, že priezvisko fyzickej osoby je bez jej súhlasu použité v súvislosti s informáciou o jej
trestnom stíhaní, je takéto použitie legitímne len za predpokladu, že bolo právoplatným rozsudkom súdu
preukázané, že táto osoba spáchala trestnú činnosť, za ktorú bola stíhaná.

Hoci verejnosť má právo byť informovaná o priebehu trestného stíhania vedeného proti osobám
verejného záujmu, ktorými môžu byť v niektorých prípadoch aj policajti, musí byť aj v takom prípade
rešpektovaná zásada uvedená v § 12 ods. 3 OZ, podľa ktorej takáto informácia nesmie byť v rozpore
s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Predmetná teletextová správa bola zverejnená s celoštátnou pôsobnosťou k uverejneniu mena a
priezviska žalobcu v tejto správe došlo bez jeho súhlasu. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť,
že iné média, ktoré odvysielali túto správu, vzhľadom na ich závažnosť a obsah informácie zdôrazňovali

skutočnosť, že J. F. C.P. P. J., Z. P. U.. Oproti tomu žalovaný postavil túto správu tak, aby získal
zvýšenú sledovanosť, že aj v televíznych novinách Markíza dňa 22. 12. 2005 o 19.00 hod. bola táto
správa zverejnená tak, že neuviedol meno žalobcu, avšak správa bola podaná s rovnakým obsahom
a naviac v uvedený deň počas niekoľkých hodín pred odvysielaním televíznych novín sa nachádzala
na Markízatexte TV Markíza s tým istým obsahom, s uvedením plného mena a priezviska žalobcu. Na
Markízatexte TV Markíza bola uvedená správa zverejnená odpoludnia do noci minimálne 12 hodín až do
najbližšej aktualizácie správ. Vzťah televízneho vysielania a Markízatextu je bezprostredný a vzájomne
prepojený, a preto vo vzťahu k žalobcovi došlo k cielenemu poškodeniu jeho osoby na verejnosti.
Žalovaný tak na jednej strane zverejnil v televíznych novinách správu súbežne s obsahom tej istej správy
na Markízatexte bez uverejnenia mena žalobcu a informácie o trestnom stíhaní, pričom v závere správy
poskytol príspevok pre vyjadrenie sa Ministrovi vnútra SR a poslancovi NR SR a v tom istom časovom
predstihu pred odvysielaním televíznych novín a počas ich vysielania a následne aj po ich odvysielaní
na Markízatexte zverejnil meno a priezvisko žalobcu, v ktorom informoval o jeho trestnom stíhaní a
poskytol verejnosti nepravdivé informácie o kompromitácií vrcholového politika H. Ž. D. J. so žalobcom,
ako zaručene pravdivú správu bez dôkazov o jej legitimite. Z reportáže o tej istej tlačovej konferencii
konanej 22. 12. 2005 na Šafárikovom námestí v sídle SNS odzneli inými médiami, konkrétne v reportáži
Slovenskej televízie STV odvysielanej dňa 22. 12. 2012 v správach STV o 19.30 hod. s titulom „D.
J. R. J. R. Z. F. I. H., P. I. S. D. H., E.Q. D. U. K., Ž. D. J. F. Ž. C. Z. Q., Ž. D. Q. J. J. H. I. Q. J.
S. J. - J., Z. C. XX. XX. XXXX R. Č. F.Č. J. Z. XX.XX U.. v Žurnále SR s titulom tvrdenia J. Z. C. H.
J.F., I. S. E. J., E. H. J., P. K., Ž. D. C. Z. Q., Ž. J. D. J. J. P., H. Ž. nemá. Reportéri a zástupcovia
konkrétnych verejnoprávnych médií, ktorí sa zúčastnili konferencie, na ktorej odznelo, že poskytovateľ
informácie nedisponuje dôkazmi o ich pravdivosti, čo náležite zapracovali do svojich príspevkov a v tomto
duchu poskytli verejnosti informácie prezentované na konferencii, pričom medzi reportérmi na tlačovej
konferencii dňa 22. 12. 2005 bol aj zástupca žalovaného, ktorý je „autorom zverejnenej správy s titulom
„Slota je presvedčený, že ho sleduje a odpočúva polícia v TV Markíza servis“: Žalovaný v televíznych
novinách o 19.00 hod. nechal v závere správy priestor na vyjadrenie iným subjektom Q. G., H. F. I. E.
R. J. R. H.. D. L., Ž. Ž. W. J. F. E. J.. XXX K. F. Ú., pokiaľ ide o uverejnenie mena a priezviska žalobcu
a informácie o tom, že bol nasadený na skompromitovanie D. J., Ž. D. J. Q. X H., P. H. R. Ž., Z. U., I. I.
E. I. O. Z., B. H. P. I. W. O. I. U. I. H. J. B. C. D. J. W. P. B.. Vzhľadom na zistené okolnosti, súd má za
to, že takýto text bol zverejnený cielene aby ovplyvnil verejnú mienku a cielene viedol ku kompromitácii
žalobcu. Žalovaný disponoval informáciou, že o pravdivosti ním prezentovaných informácií z tlačovej
konferencie konanej 22. 12. 2005, autor týchto slov nedisponuje dôkazmi a napriek tomu zverejnil správu
s menom a priezviskom žalobcu a nepravdivými informáciami o jeho osobe. Žalovaný teda v správe
uverejnil celé meno a priezvisko žalobcu a zverejnil tvrdenia, ktoré neboli pravdivé, pričom mal pred
zverejnením vedomosť, že nedisponuje dôkazmi o pravdivosti tejto informácie. Zo strany žalovaného
teda došlo závažným zásahom do osobnostných práv žalobcu, k zníženiu jeho vážnosti, dôstojnosti,
čestnosti, ohrozeniu jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti, k ovplyvneniu jeho súkromného života
a poškodeniu jeho osobného mena. Morálne zadosťučinenie sa javí z hľadiska týchto konkrétnych
okolností prípadu za nepostačujúce.

Intenzita, rozsah, ako aj dĺžka neoprávneného zásahu sa prejavili v osobnom živote žalobcu, čo mal súd
preukázané zo svedeckých výpovedí M. P., Z. C. I. U. C., P. M. P. H., Ž. H. H. Ž. W. W. I. H. D. R., I. P.
H. T. P., F. J. F.Í. E. Ž. P., Ú. O. H. I. Q. D. H., že keď sa žalobca u neho zaujímal o prácu, odmietal ho,
lebo ho nechcel zamestnávať s takouto povesťou, akú mal.

Svedkyňa Z. C., E. Ž. R., Ž. J. H. J. F. Q., P. J. Q. D. E., P. T. K. D. Ú. E. I. Ž. D. E. E. C. D. J., sledovať
ho a za to mal byť odmenený. P.A. Q. J. J. E. U. I. F. H. R. S.. I. P. E. C. H. H. F. R. Š., T. E. F., Ž. I.
D. D. E. J. J. Q., Č. T. K. R. Q.W., Q. U. F.. Q., P. J. K. Z. R. C. Z. W., T. E. F., I. J. R. R., A. D. E. T.
E. R. J. J. E.. Po zverejnení tejto správy sa vzťahy k okoliu narušili, reagovali na to najbližší príbuzní,
jej matka, zisťovali čo sa stalo. Príbuzných nahnevalo, že bolo zverejnené celé meno manžela a že
sa z toho urobila senzácia. Celé sviatky kvôli tejto situácii sa s manželom hádali, došlo k narušeniu ich
vzťahu, čo trvá stále a už len tým, že musí o tom znova rozprávať, má nepríjemné pocity a emócie.

Matka žalobcu, U. C., R., Ž. H. W. E. D. J. C. P. F. B. J., R. J. Ľ.Z., A. J. U. W. J., P. T. K., Ž. T. Q.. F. J.
bol zbavený viny. Najväčšia reakcia okolia začala po zverejnení tejto správy na Markíze.

Zo svedeckej výpovede L. P., P. T. R. R. P. XX B. XXX/XXXX, R., Ž. J. Ž. H. I. R. a po zverejnení
teletextovej správy jej bolo zo strany kolegov a jej nadriadených naznačené, že je nežiaduce, aby s ním

udržiavala kontakt, následne žalobcu vynechali z prípadu, ktorý pripravil z hľadiska stratégie a taktiky,
z dôvodu, aby nebol problém a kolegovia sa žalobcovi vyhýbali ani ho nepozdravili, nepodali mu ruku,
lebo to bolo spoločensky nežiaduce. Žalobca po zverejnení tejto správy, keďže tam boli uvedené aj
veci, ktoré boli predmetom služobného tajomstva, bol kontrolovaný svojimi nadriadenými, detailne musel
hlásiť všetky práce, ktoré každý deň vykonal svojmu nadriadenému. V dôsledku tejto správy žalobcovi
vznikli následky spojené s výkonom povolania policajta, keď v dôsledku straty dôvery znížením jeho
vážnosti, bol následne prepustený zo služobného pomeru a mal problémy s uplatnením.

Tieto skutočnosti svedčia, že došlo k závažnej ujme na strane žalobcu v dôsledku difamačnej správy
zverejnenej žalovaným. Taktiež je preukázaná aj príčinná súvislosť v súvislosti s konaním žalovaného
a ujmami, ktoré žalobcovi následkom zverejnenia nepravdivej správy vznikli zásahom do jeho cti a
dôstojnosti, narušeniu jeho integrity do takej miery, že došlo k zníženiu jeho vážnosti u iných osôb,
k ohrozeniu jeho postavenia, uplatneniu v spoločnosti, k strate zamestnania, k narušeniu rodinných
vzťahov.

Ospravedlnenie vo forme zadosťučinenia nie je postačujúce z hľadiska intenzity týchto nepriaznivých
následkov, a preto žalobcovi patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd pri rozhodovaní o
výške nemajetkovej ujmy vychádza podľa § 136 O.s.p. podľa svojej úvahy a vyhodnotil tie skutočnosti,
ktoré založili úvahu o určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu
s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva tak ako
sú vyššie uvedené.

Súd určil nemajetkovú ujmu v sume 15.000,- Eur, keď vychádzal z jednotlivých okolností konkrétneho
prípadu, zo spôsobu neoprávneného zásahu, z rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, intenzity trvania
zásahu, ako aj dopadu na postavenie a uplatnenie žalobcu v rodinnom, v pracovnom a v spoločenskom
živote. Z povahy obsahu a spôsobov zverejnenia a šírenia uverejnenej správy na Markízatexte dňa
22. 12. 2005 vyplynulo, že tu došlo k veľmi závažnej ujme na osobnostných právach žalobcu vo forme
publicity. Odstránenie tejto ujmy nie je možné, preto je primerané so zreteľom na všetky okolnosti, aby
tieto nepriaznivé následky neoprávneného zásahu zmiernila finančná nemajetková ujma. Pri stanovení
výšky tejto náhrady súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť tú skutočnosť, že žalovaný úmyselne podal
nepravdivú informáciu napriek vedomosti, že autor, teda pôvodca tejto informácie nemal dôkazy o jej
pravdivosti pred jej zverejnením. Ďalej prihliadol na to, aby sa splnil nielen nápravný a vyrovnací účel,
ale aj odradzujúci, aby sa tak nepriamo predchádzalo podobným zásahom a zároveň, aby finančná
satisfakcia bola úmerná k miere zavinenia pôvodcu zásahu, t.j. žalovaného, do osobnostných práv
žalobcu, pretože zo strany žalovaného bol preukázaný zlý zámer, ktorý je v rozpore so spoločenským
poslaním žalovaného ako nositeľa práva slobody prejavu a povinnosti pravdivo informovať a rešpektovať
práva a slobody iných osôb a za nepravdivé informácie niesť zodpovednosť, ako aj dodržiavať povinnosť
overovať si pravdivosť uverejnených skutočností v zmysle zákona č. 81/1966 Zb. v znení noviel, pričom
tieto povinnosti žalovaný zjavne zanedbal. Súd prihliadol aj na to, že žalovaný naviac ani v priebehu
tohto súdneho konania neposkytol žalobcovi ospravedlnenie na zmiernenie následkov svojho zásahu a
toto ospravedlnenie žalobca dosiahol až rozsudkom súdu.

Pokiaľ ide o ďalšiu časť nároku nad priznanú nemajetkovú ujmu 15.000,- Eur, v tejto časti súd návrh
zamietol, pretože vyššie žiadaná finančná nemajetková ujma nemá opodstatnenie a ďalšie kritéria pre
priznanie vyššie nemajetkovej ujmy súd nezistil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu nákladov, ktoré
mu vznikli v súvislosti s týmto konaním, t.j. 530,75 Eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia
advokátskej kancelárie Kuchár, advokátska kancelária s.r.o., Tkáčska 3, Prešov v súvislosti s právnym
zastupovaním žalobcu. Podľa § 10 ods. 8 Vyhlášky 655/2004, je hodnota jedného úkonu 91,29 Eur,
za služby právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 prevzatie a príprava zastúpenia 05. 08. 2009, účasť na
pojednávaní 08. 10. 2010, písomné vyjadrenie 25. 01. 2011, účasť na pojednávaní 26. 01. 2011, písomné
podanie, oprava žalobného petitu 16. 05. 2011, účasť na pojednávaní 23. 01. 2012, písomne podané
odvolanie 20. 09. 2012, t.j. 7 x 91,29 Eur, spolu 639,03 Eur, 1 x režijný paušál 6,95 Eur, 1 x 7,21 Eur, 3
x 7,41 Eur, 2 x 7,63 Eur, spolu 51,65 Eur, spolu bez DPH 690,68 Eur, DPH 20 % 138,14 Eur, spolu trovy
činia 828,82 Eur. Tieto trovy uhradil už žalobca svojmu právnemu zástupcovi. Z tohto dôvodu žalovaný
zaplatí žalobcovi trovy v celkovej výške 1.359,57 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet
Ž. R. R. J., I..J.. H.P. J., Č. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.