Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/227/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714200985
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2714200985.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: Dopravný

podnik Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č. 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného:
JUDr. Vladimír Kán, advokát, Námestie Martina Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: R.
P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX J., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému súdom
ustanovenou opatrovníčkou: R. P., zamestnankyňa Okresného súdu J., o zaplatenie sumy 50,70 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50,70 € a náhradu trov konania v sume 16,50 €, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.2.2014 domáhal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50,70 € a náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, pokus o zmier - výzva na zaplatenie, písomné podanie na súd) vo výške 88,70 €. V návrhu
uviedol, že žalobca je akciová spoločnosť s majetkovou účasťou Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá
vykonáva mestskú hromadnú dopravu podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave. Žalovaný sa dňa 21.5.2012 na linke MHD č. 21 na výzvu revízora nepreukázal platným
cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto žalobcovi vznikol nárok, aby mu

žalovaný zaplatil cestovné 0,70 € a úhradu 50,- € v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Žalovaný dlžnú
sumu žalobcovi dodnes neuhradil a nereagoval ani na písomnú upomienku - „Pokus o zmier - výzva
na zaplatenie“ zaslanú žalovanému doporučene dňa 10.7.2012, v ktorej mu bola poskytnutá dodatočná
lehota na uhradenie vzniknutej pohľadávky.

Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 1Ro/76/2014 - 6 zo dňa 24.2.2014, ktorý bol následne

dňa 27.5.2014 zrušený v plnom rozsahu uznesením č.k. 1Ro/76/2014-19 z dôvodu, že platobný rozkaz
nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, nakoľko sa toho času zdržiava na neznámom
mieste.

Vzhľadom k tomu, že súdu sa nepodarilo ani ďalšími lustráciami pobytu žalovaného zistiť jeho terajšiu
adresu bydliska, súd mu v zmysle § 29 ods. 2, 6 O.s.p. ustanovil pre konanie opatrovníčku R. P.,
zamestnankyňu Okresného súdu Senica.

Opatrovníčka žalovaného ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, predvolanie na
pojednávanie majú vykázané riadne a včas, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili aninepožiadali o odročenie pojednávania. Súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov v súlade s ust. §
101 ods. 2 O.s.p., prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 21.5.2012,
Prepravným poriadkom mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, Tarifou mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave, pokusom o zmier, správami o pobyte žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok mal súd preukázané, že žalovaný cestoval

dopravným prostriedkom MHD v Bratislave dňa 21.5.2012 o 14:15 hod. na linke č. 21, č. voza 1846/1
v úseku zastávok Krížna a ASMN bez platného cestovného lístka. Žalovaný sa na výzvu revízora
(zamestnanca žalobcu povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) nepreukázal platným
cestovným lístkom ani iným platným cestovným dokladom a odmietol zaplatiť cestovné 0,70 € a postih
50,- € za porušenie MPP a Tarify MHD, na základe čoho revízor zaznamenal osobné údaje žalovaného
potrebné na vymáhanie cestovného.

Podľa § 760 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o
preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby
ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení zmien a doplnkov, cestujúci
je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora
sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže
preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v
rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho

preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho
meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za
znečistenie autobusu.

Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení zmien a doplnkov, úhrada pri

nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného
bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.

Podľa čl. 6 ods. 2 Prepravného poriadku cestujúci je povinný na vyzvanie revízora predložiť na kontrolu

cestovný lístok, v prípade zľavneného cestovného lístka spolu s preukážkou na tarifnú zľavu.

Podľa čl. 6 ods. 3 Prepravného poriadku cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku
nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo
výškestonásobkuzákladnéhocestovnéhobezpríplatkovazliav.Aktuálnuvýškuúhradystanovujetarifa.

Podľačl.6ods.5Prepravnéhoporiadkuvprípade,žecestujúcinezaplatípožadovanécestovnéaúhradu
revízorovi priamo vo vozidle, cestujúci je povinný revízorovi preukázať sa osobnými údajmi potrebnými
na vymáhanie cestovného a úhrady. Podľa Čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave úhrada
za cestovanie bez platného tarifného vybavenia je 50,00 €.

Podľa čl. 2 Tarify MHD v Bratislave, cena jednosmerného cestovného lístka s časovou platnosťou 15.
min. (základné cestovné) je vo výške 0,70 €.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrh je podaný
dôvodne. Žalovaný dňa 21.5.2012 cestoval prostriedkom mestskej hromadnej dopravy žalobcu, pričom
sa na výzvu revízora nevedel preukázať platným cestovným lístkom, preto je povinný zaplatiť základné

cestovné v sume 0,70 € a úhradu (postih) za cestovanie bez platného cestovného lístka, ktorá je
prepravcom určená v tarife vo výške 50,- €. Súd v zmysle vyššie uvedeného návrhu vyhovel a zaviazal
žalovaného na úhradu sumy 50,70 €.O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci
úspech, náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému.
Súd zastáva názor, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi v konaní vznikol, bolo zaplatenie

súdneho poplatku za návrh. Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi nepriznal z dôvodu, že
tieto nepovažuje za trovy vynaložené účelne. Súd nepopiera právo žalobcu dať sa v konaní zastúpiť
advokátom, podľa Ústavy SR každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ústavy) a každý
má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi (čl. 47 ods. 2 ústavy). Do obsahu tohto základného
práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania advokátom. Pri rozhodovaní

o nároku úspešného účastníka na náhradu takto vynaložených trov právneho zastúpenia je však vždy
potrebné skúmať ich účelnosť, ktorá sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia týchto
trov. Merítkom účelnosti je nevyhnuté pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania
vznikli,tedaajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Súdpovažoval
trovy žalobcu spojené s jeho zastúpením advokátom za neúčelné a nadbytočné, nakoľko v danom
prípade sa jedná o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke. K uplatňovaniu týchto

nárokov žalobcu dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany,
číslo spisovej značky žalobcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo linky MHD, výška
žalovanej sumy a dátum zaslania pokusu o zmier. Vypĺňanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, ktorá
je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy žalobcu a nevyžaduje odborné znalosti, typovo sa jedná
o jednu z najjednoduchších žalôb.

Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právnezastúpenieadvokátomjevyužitímústavnezaručenéhoprávanaprávnupomoc,alebočisajedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť

náklady konania protistrane (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn. I.
ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz ).

K otázke neúčelnosti trov právneho zastúpenia v hromadných veciach sa vyjadril aj Najvyšší súd SR,
napr. v uznesení 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.3.2014, v ktorom vyslovil záver, že „trovy konania vzniknuté

zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o
aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať
za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie
advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v
súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve

rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania
(včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov
než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými
súdnymikonaniami,vktorýchsaúčastníkomnáhradatrovkonanianepriznáva(napr.rozvodmanželstva,
kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú

právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému
účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu
pomoc.“

Záver o nadbytočnosti a neúčelnosti trov právneho zastúpenia v skutkovo a právne porovnateľných

veciach prijal aj Krajský súd v Trnave, napr. v rozhodnutí sp. zn. 24Co/260/2014 zo dňa 26.8.2014,
ktorýmodvolacísúdnaodvolaniežalobcupotvrdilrozhodnutieprvostupňovéhosúduvčastipriznanialen
náhrady súdneho poplatku (a nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia) vo veci totožného žalobcu
a skutkových okolností ako v prejednávanom prípade.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiaargumentáciuoneúčelnostivynaloženia nákladovnaprávne
zastúpenie advokátom v predmetnom konaní, ktoré napĺňa charakteristiku tzv. hromadných vecí, súd
zaviazal žalovaného len k povinnosti nahradiť úspešnému žalobcovi sumu 16,50 € titulom zaplateného
súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/1995 Z.z.