Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 33Cb/2/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106206580
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1106206580.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v právnej

veci navrhovateľa: Y. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Š. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpený JUDr.
Jozefom Bebčákom, advokátom so sídlom Jesenského 18, 010 01 Žilina proti odporcovi: Tatra banka,
akciová spoločnosť, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o zaplatenie
34.022,23 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.022,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 14 % ročne zo sumy 5.696,93 Eur od 24.10.2006 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške
13 % ročne zo sumy 28.325,30 Eur od 24.10.2006 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

V časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 5.696,93 Eur od 24.01.2005 do
23.10.2006 a vo výške 13 % ročne zo sumy 28.325,30 Eur od 31.03.2005 do 23.10.2006, súd návrh
z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 2.041,23 Eur

titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní
vo výške 6.971,59 Eur, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Bebčáka, v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 2.041 Eur titulom
zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
2.053,80 Eur, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Bebčáka, v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konanie zo dňa 08.02.2006, označeným ako „Návrh na vydanie platobného rozkazu
na zaplatenie 1.024.953,66 Sk istiny s príslušenstvom“, doručeným súdu dňa 23.06.2006, sa pôvodný
navrhovateľ Poľnohospodárske družstvo KALINOVČAN, so sídlom Bystrinská 2, 958 01 Kalinovo,
IČO: 36 049 743 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.024.953,66 Sk (34.022,23 Eur) spolu s
príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 171.625,64 Sk (5.696,93 Eur) od
24.01.2005 do zaplatenia a vo výške 13 % ročne zo sumy 853.328,02 Sk (28.325,30 Eur) od 31.03.2005
do zaplatenia. Svoj návrh pôvodný navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že uzatvoril s odporcom

Rámcovú zmluvu o odkupe pohľadávok č. 100.660 zo dňa 23.07.2004 (ďalej len „Rámcová zmluva“),
podľa ktorej odporca na základe žiadosti navrhovateľa odkupoval pohľadávky navrhovateľa voči jeho
odberateľovi SOLE Slovakia, a.s., Bratislava, za podmienok dojednaných v tejto zmluve. Navrhovateľ
dodal odberateľovi SOLE Slovakia, a.s. v mesiaci september 2004 svoj produkt - mlieko v množstve111 050 litrov a dodávku fakturoval daňovým dokladom - faktúrou č. 0082004157 zo dňa 07.10.2004
na sumu 1.221.620,60 Sk (40.550,37 Eur). Odporca v zmysle dojednaných podmienok uhradil dňa
21.10.2004 navrhovateľovi časť fakturovanej sumy vo výške 977.296,48 Sk (32.440,30 Eur). Odberateľ

SOLE Slovakia, a.s. pohľadávku odporcu z titulu postúpenej istiny vo výške 40.550,37 Eur odporcovi
neuhradil. Odporca listom zo dňa 14.12.2004, doručeným dňa 27.12.2004, vyzval navrhovateľa na
zaplatenie neuhradených pohľadávok v zmysle článku II. bodu 2.2. písm. a) Rámcovej zmluvy, a to
na základe ručenia navrhovateľa podľa § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení
mal navrhovateľ ručiť odporcovi až do výšky prijatej kúpnej ceny za splnenie jednotlivých pohľadávok

odberateľa. Ťarchopisom zo dňa 18.04.2005 odporca oznámil navrhovateľovi, že debetoval z jeho
účtu istinu 146.302,80 Sk (4.856,36 Eur) dňa 24.01.2005 a istinu 830.993,68 Sk (27.583,94 Eur) dňa
31.03.2005 a zároveň, že zaťažil jeho účet dorátaním diskontu vo výške 25.322,84 Sk (840,56 Eur) dňa
24.01.2005 a vo výške 22.334,34 Sk (741,36 Eur) dňa 31.03.2005. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol,
že jeho právny zástupca listom zo dňa 12.05.2005 požiadal odporcu, aby zdokladoval, že v súlade s
príslušným ustanovením Rámcovej zmluvy článok VI. bod 6.4. písm. l), ako aj v nadväznosti na § 527

ods. 2 Občianskeho zákonníka, vykonal všetky potrebné úkony, ktoré musia predchádzať uplatneniu
regresného nároku z titulu ručenia. Odporca na tento list právneho zástupcu navrhovateľa nereagoval.
Navrhovateľnazákladevlastnéhošetreniazistil,žeodporcažalobnýnávrhztituluRámcovejzmluvyvoči
dlžníkovi SOLE Slovakia, a.s. nepodal v stanovenej 90-dňovej lehote a ani po jej uplynutí. Pohľadávka
voči dlžníkovi SOLE Slovakia, a.s. má na faktúre splatnosť do 05.11.2004, t.j. lehota ustanovená

odporcovi vo Všeobecných obchodných podmienkach Tatra banky, a.s. na podanie žalobného návrhu
sa skončila dňa 03.02.2005. Odporca tým, že v ním stanovenom dokumente - všeobecných obchodných
podmienkach stanovenú lehotu pre podanie žalobného návrhu nedodržal, stratil nárok na uplatnenie
ručiteľskéhozáväzkuvočinavrhovateľovizdôvoduzánikuručeniavsúlades §527ods.2Občianskeho
zákonníka. Odporca teda celú žalovanú sumu z účtu navrhovateľa odčerpal bezdôvodne v rozpore s

dojednanými zmluvnými podmienkami, v rozpore s Rámcovou zmluvou a v rozpore s ustanovením § 527
ods. 2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikol nárok na vrátenie bezdôvodne
odčerpaného finančného obnosu vrátane jeho príslušenstva - úroku. Pôvodný navrhovateľ si v návrhu
na začatie konania uplatnil voči odporcovi aj nárok na náhradu trov konania.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ doložil do obsahu súdneho spisu aj fotokópie listinných
dôkazov - Rámcová zmluva, faktúra č. 0082004157 zo dňa 07.10.2004, výpisy z účtu navrhovateľa č.
2637170014 zo dňa 30.10.2004, 31.01.2005 a 31.03.2005, list odporcu zo dňa 14.12.2004, ťarchopis
zo dňa 18.04.2005, list právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 12.05.2005, výňatok zo Všeobecných
obchodných podmienok Tatra banky, a.s. pre faktoring zo dňa 19.09.2002 - obsah a článok II. odkup

pohľadávok (ďalej len „VOPF“) a informatívne výpisy z obchodného registra navrhovateľa a odporcu z
www.orsr.sk.

Súd vo veci podľa návrhu navrhovateľa vydal v zmysle § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) dňa 20.06.2006 platobný rozkaz sp. zn. 1ROB/197/2006, voči ktorému podal odporca

v zákonom stanovenej lehote dňa 07.11.2006 odpor zo dňa 31.10.2006, čím došlo zo zákona k zrušeniu
platobného rozkazu.

Odporca odpor odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom Rámcovú zmluvu, predmetom
ktorej bolo stanovenie podmienok postupovania pohľadávok z navrhovateľa ako postupcu na odporcu

ako postupníka. V zmysle bodu 2.2. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na regresnom odkupe
pohľadávok, t.j. na ručení za zaplatenie pohľadávok postúpených na odporcu. Dňa 21.10.2004 bola
na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 11.10.2004 uzatvorená Jednotlivá kúpna zmluva, predmetom
ktorej bolo postúpenie pohľadávky navrhovateľa voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., so sídlom Pri
starej prachárni 14, 831 04 Bratislava, IČO: 31 637 108 (ďalej len „SOLE“) vo výške 1.221.620,60

Sk (40.550,37 Eur), splatnej dňa 05.11.2004, ktorá vznikla na základe Zmluvy o dodávke surového
kravskéhomliekauzavretejmedzinavrhovateľomaSOLEdňa08.12.2003.OdberateľSOLEpohľadávku
aninavýzvuodporcunezaplatil.Následnevyzvalodporcanavrhovateľanazaplateniepohľadávkyztitulu
ručenia (regresu) za zaplatenie pohľadávky. Keďže navrhovateľ nezaplatil túto pohľadávku, odporca
realizoval svoje práva z Rámcovej zmluvy ako aj zo VOPF, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej

zmluvy a započítal časť Celkovej pohľadávky banky (definovanej v článku I. bod 3 VOPF) súvisiacej
s postúpenou pohľadávkou voči pohľadávke navrhovateľa z účtu č. 2637170014/1100 voči odporcovi.
K započítaniu došlo dňa 24.01.2005 a 31.03.2005. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporca nesplnil svoju
povinnosť vyplývajúcu z § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka odporca uviedol, že dňa 23.05.2005podal na Krajský súd v Bratislave prihlášku do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu SOLE, ktorou
si uplatnil v konkurze nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na
majetok SOLE odporca nepodal žalobu voči SOLE na príslušnom súde. Odporca ako veriteľ SOLE z

iných obchodných vzťahov vedel, že na SOLE bude vyhlásený konkurz a preto si pohľadávku voči SOLE
uplatnil až v rámci konkurzného konania. Odporca ďalej v odpore uviedol, že prihláška do konkurzu
je relevantné uplatnenie práva a z ním uvedených dôvodov podľa jeho názoru neexistoval dôvod
na podanie žaloby voči SOLE. Odporca si podľa vlastného tvrdenia podaním prihlášky do konkurzu
splnil povinnosť vyplývajúcu mu z Občianskeho zákonníka. Návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok

SOLE bol podaný dňa 10.12.2004. Pohľadávka odporcu prihlásená do konkurzu bola v konkurznom
konaní sp.zn. 3K 223/2004 zamietnutá práve z dôvodu, že bol zrealizovaný regres podľa § 527 ods.
2 Občianskeho zákonníka a teda na navrhovateľa prešli práva odporcu v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a teda jedine navrhovateľ je oprávnený uplatniť si pohľadávku v konkurze.
Odporca tiež dodal, že ustanovenia týkajúce sa lehoty na vymáhanie pohľadávky uvedené v článku II.
bod 8 VOPF, na ktoré poukazuje navrhovateľ, sa používajú v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na

vymáhaní pohľadávok v prípade ich nezaplatenia, pričom odporca vykoná úkony uvedené v článku XVI.
VOPF. Vymáhanie pohľadávok ale nebolo podľa odporcu v zmluve dohodnuté, lebo v zmysle článku
II. bod 8 VOPF musí byť v zmluve výslovne uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na vymáhaní
pohľadávok. Vzhľadom k tomu, že odporca splnil náležitosti požadované zákonom týkajúce sa ručenia
v zmysle Občianskeho zákonníka a oprávnene zinkasoval peňažné prostriedky z účtu navrhovateľa,

žiada odporca žalobu navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. K odporu odporca priložil fotokópiu
žiadosti navrhovateľa zo dňa 11.10.2004 a fotokópiu prihlášky pohľadávok do konkurzu SOLE sp.zn.
3K 223/2004 zo dňa 23.05.2005.

Podaním zo dňa 22.02.2007 právny zástupca pôvodného navrhovateľa oznámil súdu, že na základe

zmluvy o zlúčení došlo k zlúčeniu navrhovateľa - Poľnohospodárske družstvo KALINOVČAN, Bystrinská
2, 985 01 Kalinovo, IČO: 36 049 743, zapísaný: Obchodný register Okresného súdu Banská Bystrica,
oddiel: Dr, vložka číslo: 371/S so subjektom KREMEŇ BIOFARM - družstvo, Bystrinská 2, 985 01
Kalinovo, IČO: 36 728 144, zapísaný: Obchodný register Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel:
Dr, vložka číslo: 424/S ako univerzálnym právnym nástupcom navrhovateľa. Na základe tejto právnej

skutočnosti následne dňa 06.02.2007 došlo k výmazu Poľnohospodárskeho družstva KALINOVČAN z
obchodného registra a jeho zániku. Po overení tejto skutočnosti zo strany súdu z výpisu z obchodného
registra pôvodného navrhovateľa, súd ďalej vo veci konal v súlade s § 107 ods. 4 O.s.p. na strane
navrhovateľa priamo s KREMEŇ BIOFARM - družstvo, Bystrinská 2, 985 01 Kalinovo, IČO: 36 728 144
(ďalej len „KREMEŇ BIOFARM“), právne zastúpeným JUDr. Jozefom Bebčákom, advokátom so sídlom

Jesenského 18, 010 01 Žilina, na základe doloženého Plnomocenstva zo dňa 20.02.2007.

Podaním zo dňa 15.04.2008, doručeným súdu dňa 21.04.2008, sa navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyjadril k odporu odporcu a uviedol, že na podanom návrhu v celom rozsahu
trvá. Poukázal na to, že odporca nevymáhal postúpenú pohľadávku od SOLE v zmysle § 527 ods. 2

Občianskeho zákonníka bez zbytočného odkladu, pretože pohľadávka bola splatná dňom 05.11.2004 a
odporca pohľadávku uplatnil v konkurze prihláškou až dňa 23.05.2005, teda po viac ako 6 mesiacoch,
odkedy tak mohol urobiť prvý krát. Dodal, že odporca prihlášku do konkurzu vyhláseného na majetok
SOLE podal až na základe listu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 12.05.2005, v ktorom bol
odporca upozornený na porušenie jeho zmluvných a zákonných povinností a bol požiadaný na zjednanie

nápravy.

Podaním zo dňa 14.10.2008, doručeným súdu dňa 17.10.2008, navrhovateľ KREMEŇ BIOFARM
požiadal súd v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. o zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa,
nakoľko po začatí konania dňa 13.10.2008 uzavrel doterajší navrhovateľ KREMEŇ BIOFARM ako

postupca so spoločnosťou AGRO RÁTKA - S, s.r.o., Bystrinská 2/2, 985 01 Kalinovo, IČO: 36 670
014, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka číslo:
12025/S (ďalej len „AGRO RÁTKA“) ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom
ktorej bolo postúpenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu na AGRO RÁTKU. V prílohe predmetného
podania navrhovateľ KREMEŇ BIOFARM predložil súdu originál Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

13.10.2008 a fotokópiu oznámenia odporcovi o postúpení pohľadávky zo dňa 14.10.2008. Uznesením
č.k. 33Cb/2/2007-92 zo dňa 15.01.2009 súd pripustil, aby z konania na strane navrhovateľa vystúpil
KREMEŇ BIOFARM a na jeho miesto vstúpila AGRO RÁTKA.Podaním zo dňa 27.01.2009 JUDr. Milan Antal konajúcemu súdu oznámil, že na majetok univerzálneho
nástupcu pôvodného navrhovateľa, t.j. na majetok KREMEŇ BIOFARM bol Uznesením Okresného súdu
v Banskej Bystrici č.k. 2K/39/2008-17 zo dňa 08.12.2008, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

č.241B/2008dňa15.12.2008,vyhlásenýkonkurzazasprávcukonkurznejpodstatyboltýmtouznesením
ustanovený JUDr. Milan Antal, advokát so sídlom ul. Horná 54, 974 01 Banská Bystrica. V tomto podaní
správca konkurznej podstaty poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 47 ods. 1 prvej a druhej vety zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné
konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi a že lehoty v týchto

konaniachustanovenéalebourčenépočasprerušeniatýchtokonaníneplynú.Uviedol,žesúdnekonanie
vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 33Cb/2/2007 je zo zákona od 15.12.2008 prerušené
(bez potreby vyhotovovania osobitného uznesenia o prerušení konania) a preto všetky procesné úkony
urobené súdom od vyhlásenia konkurzu na majetok navrhovateľa, vrátane vydania Uznesenia č.k.
33Cb/2/2007-92 zo dňa 15.01.2009 o zmene navrhovateľa a jeho doručovanie účastníkom konania, sú
neúčinné. Ďalej poukázal na článok XV. bod 6 VOPF, ktoré v celom znení vo fotokópii priložil, ktoré

ustanovujú, že klient (úpadca) nie je oprávnený postúpiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu
Tatra banky (odporcu) akúkoľvek pohľadávku voči banke, ktorá vznikla na základe alebo v súvislosti
s Rámcovou zmluvou. Vzhľadom k tomu mal správca za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo
dňa 13.10.2008 uzavretá medzi úpadcom KREMEŇ BIOFARM a spoločnosťou AGRO RÁTKA, na
základe ktorej došlo k zmene navrhovateľa v spore, je naviac aj absolútne neplatným právnym úkonom

podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň
správca poukázal na § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého v
konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu, pričom v takomto prípade
sa správca podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva zo zákona účastníkom konania namiesto
úpadcu. Správca JUDr. Milan Antal navrhol súdu pokračovať v prerušenom konaní vedenom pod sp.zn.

33Cb/2/2007 a žiadal, aby s poukazom na všetky skutočnosti uvedené v jeho podaní zo dňa 27.01.2009
súd ďalej na strane navrhovateľa konal namiesto úpadcu so správcom. Správca predložil súdu tiež
Plnomocenstvo zo dňa 27.01.2009 udelené JUDr. Jozefovi Bebčákovi na zastupovanie jeho osoby v
spore.

Súd po verifikovaní skutočností uvedených správcom v Obchodnom vestníku, najmä že Uznesením
Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 2K/39/2008-17 zo dňa 08.12.2008, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 241B/2008 dňa 15.12.2008, bol skutočne vyhlásený konkurz na majetok
KREMEŇ BIOFARM a že za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Milan Antal, pokračoval
vzmysle§47ods.3zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciivkonanínastranenavrhovateľa

so správcom JUDr. Milanom Antalom, so sídlom kancelárie Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, právne
zastúpeným JUDr. Jozefom Bebčákom, advokátom so sídlom Jesenského 18, 010 01 Žilina.

Súd po vyporiadaní sa s účastníctvom v konaní na strane navrhovateľa vytýčil vo veci pojednávanie na
deň 02.03.2009, na ktoré sa dostavili právny zástupca navrhovateľa a splnomocnený zástupca odporcu.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na podanom návrhu z dôvodov v ňom uvedených,
ktoré doplnil v tom smere, že odporca si pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní sp.zn. 3K 223/04 až
199 dní po splatnosti postúpenej pohľadávky, návrh na konkurz SOLE bol podaný dňa 10.12.2004, t.j. 35
dní po splatnosti pohľadávky a že samotný konkurz na majetok SOLE bol vyhlásený až dňa 22.03.2005.

Vyjadril sa aj k tvrdeniu odporcu obsiahnutému v podanom odpore, že ak odporca uvádza, že 90-dňová
lehota stanovená vo VOPF sa nemohla aplikovať, potom by sa muselo aplikovať zákonné ustanovenie a
v takomto prípade by lehota na vymáhanie pohľadávky bola ešte kratšia ako pripustili VOPF. K popretiu
pohľadávky odporcu v konkurznom konaní sp.zn. 3K 223/04 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že
správca konkurznej podstaty skúmal len skutočnosť, či k regresu došlo.

Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní dňa 02.03.2009 zotrval na podanom odpore, poukázal
na skutočnosť, že o finančných problémoch SOLE vedel odporca nielen z ich obchodných stykov ale
aj napr. z článku v časopise Trend, ktorý krátkou cestou založil do spisu. Z tohto dôvodu odporca
žalobu voči SOLE nepodal, nakoľko sa mu to zdalo neefektívne a zbytočne zvyšujúce náklady. Odporca

poukázal nato, že navrhovateľ si uplatnil pohľadávku v konkurze sp.zn. 3K 223/04 a preto má za to,
že samotný navrhovateľ spochybňuje oprávnenosť svojho nároku uplatneného návrhom na začatie
konania. Ako dôkaz v konaní odporca na pojednávaní žiadal o pripojenie spisu Krajského súdu v
Bratislave sp.zn. 5Cbi 49/2007, ktorý spor sa síce netýka pohľadávky uplatnenej v tomto konanísp.zn. 33Cb/2/2007, ale správca v ňom rozvádza, z akého dôvodu bola odporcovi pohľadávka popretá.
Poukázal tiež na e-mailovú korešpondenciu, z ktorej má vyplývať, že odporca mal vedomosť o finančnej
neschopnosti SOLE a tiež, že samotný navrhovateľ mal odporcu žiadať o strpenie pri vymáhaní

pohľadávok, pretože predpokladal príspevky od štátu. Túto korešpondenciu krátkou cestou založil do
spisu.

Podaním zo dňa 20.03.2009, doručeným súdu dňa 26.03.2009, sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu k predmetu sporu. Ku konkurencii súdneho konania vedeného na Okresnom

súde Bratislava I pod sp.zn. 33Cb/2/2007 a prihlásenej pohľadávky Poľnohospodárskeho družstva
KALINOVČAN vo výške 1.030.097,28 Sk (34.192,97 Eur) do konkurzného konania voči SOLE
vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 3K 223/2004 uviedol, že pôvodný navrhovateľ
Poľnohospodárske družstvo KALINOVČAN si prihlásil pohľadávku do konkurzu prihláškou zo dňa
16.05.2005 len z opatrnosti, nakoľko v tom čase ešte nedisponoval informáciou, či si odporca splnil
svoju povinnosť postupníka v zmysle § 527 ods. 2 vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka.

Podaniu prihlášky do konkurzu predchádzal list právneho zástupcu zo dňa 12.05.2005, ktorým bol
odporca požiadaný, aby oznámil, či podal v súlade s § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezodkladne
žalobu voči dlžníkovi SOLE na súde a v prípade ak áno, aby predložil žalobu s dátumom podania
na súde a číslom konania. Odporca však na túto žiadosť žiadnym spôsobom nereagoval, ale na
základe tohto listu si prihlásil pohľadávku voči SOLE do konkurzu prihláškou zo dňa 23.05.2005.

Skutočnosť, že pohľadávka pôvodného navrhovateľa bola v konkurze uznaná (zistená) a naopak
pohľadávka odporcu bola popretá, nemá podľa navrhovateľa žiadnu právne relevantnú súvislosť s
predmetom sporu. Účastníkmi konkurzného konania sp.zn. 3K 223/2004 je ako dlžník úpadca
SOLE a ako veriteľ Poľnohospodárske družstvo KALINOVČAN s univerzálnym právnym nástupníctvom
KREMEŇBIOFARM,povyhláseníkonkurzunaKREMEŇBIOFARM,správcakonkurznejpodstatyJUDr.

Milan Antal. Účastníkmi konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 33Cb/2/2007
je ako veriteľ Poľnohospodárske družstvo KALINOVČAN s univerzálnym právnym nástupníctvom
KREMEŇBIOFARM,povyhláseníkonkurzunaKREMEŇBIOFARM,správcakonkurznejpodstatyJUDr.
Milan Antal a ako dlžník spoločnosť Tatra banka, akciová spoločnosť. Nemôže ísť o totožnosť veci,
nakoľko v týchto konaniach vystupujú rôzni účastníci a ide tiež o rôzne skutkové a právne okolnosti

(právnym dôvodom uplatnenia pohľadávky pôvodného navrhovateľa v konkurze bol zákonný regres
voči úpadcovi SOLE v zmysle § 550 Občianskeho zákonníka a právnym dôvodom vzniku pohľadávky
uplatnenej v tomto konaní je bezdôvodné obohatenie na strane odporcu v zmysle § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka - plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý zanikol, resp. odpadol). Podľa
navrhovateľa postup správcu konkurznej podstaty úpadcu SOLE (JUDr. Jozef Bolješik) pri uznaní

prihlásenej pohľadávky pôvodného navrhovateľa, resp. pri popretí prihlásenej pohľadávky odporcu,
nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť súdu, ktorý koná v inej právnej veci, majúcej právny základ
v úplne inom dôvode vzniku pohľadávky. Odporca mal možnosť podať voči popretiu jeho pohľadávky
incidenčnúžalobu,čovšakneurobilaztohomožnovyvodiť,žeprihláškudokonkurzupodallenformálne.
Navrhovateľ poukazuje aj na skutočnosť, že odporca mal vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky

zabezpečenú v zmysle článku II. bodu 2.2. písm. a) a b) Rámcovej zmluvy jednak regresným nárokom
voči Poľnohospodárskemu družstvu KALINOVČAN v zmysle § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
jednak možnosťou spätného postúpenia pohľadávky na Poľnohospodárske družstvo KALINOVČAN.
V zmysle osobitnej zmluvy o použití zmenky č. 100.660/1 zo dňa 23.07.2004 disponoval odporca
za účelom uspokojenia svojej pohľadávky z titulu zaplatenej odmeny za postúpenie pohľadávky voči

SOLE zároveň aj vyplňovacím právom, uplatnením ktorého by sa z vlastnej bianko zmenky vystaviteľa
PoľnohospodárskedružstvoKALINOVČANstalariadnazmenka.Zuvedenéhojezrejmé,žeodporcamal
na uspokojenie svojej pohľadávky voči pôvodnému navrhovateľovi na výber z troch možností. Odporca
si však vybral pre seba najjednoduchší spôsob uspokojenia svojej pohľadávky a uplatnil voči pôvodnému
navrhovateľovi regres, a to aj napriek riziku, že zákonné ručenie zaniklo uplynutím prekluzívnej

lehoty v zmysle § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ podotkol, že ak by odporca
zvolil iný spôsob uspokojenia jeho pohľadávky (spätné postúpenie alebo zmenku), takýto postup by
bol bez akéhokoľvek rizika rozporu so zákonom. Pri prípadnom spätnom postúpení pohľadávky na
Poľnohospodárske družstvo KALINOVČAN by odporcovi vznikla pohľadávka na zaplatenie odmeny za
postúpenie pohľadávky späť na Poľnohospodárske družstvo KALINOVČAN v zmysle článku I. bodu 3

(Celková Pohľadávka Banky) v spojení s článkom II. bod 11 a v spojení s článkom XIV. bod 8 VOPF.
Takúto pohľadávku si následne podľa článku XV. bod 1 VOPF mohol odporca uspokojiť započítaním s
pohľadávkami pôvodného navrhovateľa z jeho bankového účtu vedeného odporcom, t.j. rovnako ako v
prípade realizovaného regresu v dňoch 24.01.2005 a 31.03.2005. Pri spätnom postúpení pohľadávkyby sa však Poľnohospodárske družstvo KALINOVČAN stalo opäť veriteľom spoločnosti SOLE v celej
výške postúpenej pohľadávky (1.221.620,60 Sk s prísl.) a nie len vo výške, v ktorej naňho mali prejsť
práva veriteľa z titulu realizovaného regresu podľa § 550 Občianskeho zákonníka (istina 977.236,48

Sk + prísl. 47.667,18 Sk). Odporca dosiaľ celú záležitosť nevyrovnal (nepostúpil pohľadávku späť na
Poľnohospodárske družstvo KALINOVČAN, resp. neskôr na jeho právnych nástupcov, a to ani len v časti
istiny, ktorú bezdôvodne odčerpal z účtu pôvodného navrhovateľa v dňoch 24.01.2005 a 31.03.2005), čo
podľa navrhovateľa znamená, že odporca zostal veriteľom celej pohľadávky voči SOLE. V prílohe tohto
podania navrhovateľ doložil do spisu fotokópiu Zmluvy o použití zmenky č. 100.660/1 zo dňa 23.07.2004.

Podaním zo dňa 03.06.2009, doručeným súdu dňa 05.06.2009, sa vyjadril odporca ku podaniu
navrhovateľa zo dňa 20.03.2009. Odporca si pohľadávku do konkurzu sp.zn. 3K 223/04 prihlásil,
nakoľko chcel zachovať prípadné práva spojené s postúpenou pohľadávkou pre navrhovateľa, aj keď
mal pochybnosť o oprávnenosti na jej prihlásenie, čo bolo potvrdené aj zo strany správcu konkurznej
podstaty SOLE. Tým, že odporca použil peňažné prostriedky na účte navrhovateľa za účelom úhrady

pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi z titulu ručenia, pohľadávka odporcu bola uspokojená a jediný,
ktoboloprávnenýsiuplatniťpohľadávkuvočiSOLEbolnavrhovateľ.Ďalejsaodporcavyjadrilkreálnemu
priebehu faktoringu, o čom doložil článok z časopisu Trend, opätovne uviedol (ako na pojednávaní
dňa 02.03.2009), že prebiehala komunikácia ohľadne celého prípadu s navrhovateľom a že odporca
bol navrhovateľom žiadaný o trpezlivosť s riešením danej situácie, o čom doložil opakovane dve e-

mailové správy zo dňa 10.01.2005 a 11.01.2005. Poukázal aj na skutočnosť, že už od začiatku realizácie
faktoringu s navrhovateľom sa predpokladalo, že pohľadávky budú uhrádzané neskôr. V skutkovej
argumentácii sa pridržiaval vyjadrení prednesených na pojednávaní dňa 02.03.2009 a zopakoval, že
odporca si pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní, čo má rovnaké účinky ako podanie žaloby na súd.

Podaním zo dňa 12.01.2010, doručeným súdu dňa 15.01.2010 sa vyjadril vo veci navrhovateľ, v ktorom
sa v podstate pridržal svojich doterajších vyjadrení a opakovane poukázal na odporcove nedodržanie
zákonnejlehotyanilehotystanovenejVOPFnauplatnenieprávaztituluručenia,vdôsledkučohoručenie
ex lege zaniklo a odporca preto stratil nárok na uplatnenie regresu.

Podaním zo dňa 18.03.2010, doručeným súdu dňa 30.03.2010, navrhovateľ JUDr. Milan Antal, správca
konkurznej podstaty úpadcu KREMEŇ BIOFARM, požiadal súd v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. o
zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa, nakoľko po začatí konania dňa 17.03.2010 uzavrel
navrhovateľ JUDr. Milan Antal ako postupca s Jaroslavom Michalekom, nar. 27.10.1970, trvale bytom
Školská 144/58, 013 06 Terchová ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom

ktorej bolo postúpenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu na postupcu. V prílohe predmetného
podania navrhovateľ predložil súdu fotokópiu oznámenia odporcovi o postúpení pohľadávky zo dňa
17.03.2010. Uznesením č.k. 33Cb/2/2007-186 zo dňa 17.06.2010 súd pripustil, aby do konania na
miesto doterajšieho navrhovateľa JUDr. Milana Antala vystúpil ako nový navrhovateľ Jaroslav Michalek,
právne zastúpený JUDr. Jozefom Bebčákom, advokátom so sídlom Jesenského 18, 010 01 Žilina, na

základe doloženého Plnomocenstva zo dňa 19.03.2010.

Podaním zo dňa 15.07.2010, doručeným súdu rovnakého dňa, sa odporca vyjadril k predmetu sporu
v tom smere, že na jeho strane neexistoval zbytočný odklad pri vymáhaní postúpenej pohľadávky,
nakoľko objektívne neexistovali podmienky pre jej faktickú vymožiteľnosť, a to s poukazom na

nedostatok času pre riadne vymoženie pohľadávky, nedostatok majetku SOLE pre riadne vymoženie
pohľadávky a nedostatok oprávnenia dlžníka SOLE nakladať s jeho majetkom. Podľa názoru odporcu,
ak navrhovateľ tvrdí, že prišlo k zániku jeho ručenia v zmysle § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka, musí
preukázať, že v prípade skoršieho vymáhania postúpenej pohľadávky odporcom ako postupníkom, by
existovali podmienky pre faktickú vymožiteľnosť pohľadávky. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že

navrhovateľ mohol jeho plnením riadne a včas sám vstúpiť do pozície veriteľa postúpenej pohľadávky,
a to v dôsledku nadobudnutia práv veriteľa podľa § 308 Obchodného zákonníka, resp. podľa § 550
Občianskeho zákonníka a tak sa sám presvedčiť o nevymožiteľnosti postúpenej pohľadávky. Namiesto
toho sa navrhovateľ v rozpore s dobrými mravmi a poctivým stykom domáha zániku ručenia a z
tohto dôvodu považuje odporca takúto žalobu za založenú na neplatnom právnom dôvode podľa § 3

Občianskeho zákonníka, resp. za žalobu, ktorá pre rozpor s poctivým obchodným stykom v zmysle §
265 Obchodného zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Pre prípad, ak by súd mal za to, že tu
sú splnené podmienky pre zánik ručenia, odporca z opatrnosti uvádza, že v takomto prípade neexistuje
pasívna legitimácia odporcu s poukazom na § 454 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa príslušnejjudikatúry (uvádza rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/103/2001, publikovaný v časopise Zo súdne praxe pod
č. 62/2002) „ten, kto splnil záväzok iného, má právo požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za
koho plnil, a nie od toho, komu plnil, ak sám túto povinnosť voči nemu nemal“.

Podaním zo dňa 10.01.2011 sa navrhovateľ vyjadruje k legislatívnym pojmom „bez zbytočného odkladu“
a „nevymáha“, uvedeným v texte ustanovenia § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvádza, že zákon
neukladá veriteľovi postúpenej pohľadávky (postupníkovi) za účelom zachovania ručenia postupcu
reálne vymôcť pohľadávku, ale len podať v zákonom stanovenej lehote „bez zbytočného odkladu“

žalobu na súde. Preto považuje argumenty odporcu (nedostatok času pre riadne vymoženie pohľadávky,
nedostatok majetku SOLE pre riadne vymoženie pohľadávky a nedostatok oprávnenia dlžníka SOLE
nakladať s jeho majetkom) za právne nevýznamné. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že v
čase, keď bol pôvodný navrhovateľ odporcom listom zo dňa 14.12.2004 vyzvaný na zaplatenie, už od
splatnosti postúpenej pohľadávky uplynulo 39 dní a teda podľa jeho názoru už vtedy došlo k zániku
ručenia uplynutím času. Doplnil, že rozpor s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom je možné

vidieť skôr v konaní odporcu, ktorý protiprávne odčerpal z účtu navrhovateľa sumu 1.024.953,66 Sk
(34.022,23 Eur), nevykonal spätné postúpenie pohľadávky na pôvodného navrhovateľa (článok IX.
bod 9.3 Rámcovej zmluvy) a znemožnil mu tak nakladať s istinou v plnej výške 1.221.620,60 Sk
(40.550,37 Eur). K nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v prípade zániku ručenia navrhovateľa
uviedol, že odporca si § 454 Občianskeho zákonníka nesprávne a účelovo vykladá, pretože základným

predpokladom situácie podľa tohto ustanovenia je aktívny postoj, činnosť osoby, smerujúca k plneniu za
iného, pričom navrhovateľ si neuplatňuje svoj nárok z dôvodu, že by sám aktívne plnil záväzok iného,
ale z dôvodu, že odporca mu bez právneho dôvodu odúčtoval vo svoj prospech finančné prostriedky
z jeho účtu. Nevylučujúc použitie ustanovení o bezdôvodnom obohatení, navrhovateľ zmenil právnu
kvalifikáciu uplatneného nároku ako právo vzniknuté z titulu náhrady škody, a to s poukazom na § 373 v

nadväznosti na § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka a s poukazom na rozhodnutie NS SR spzn. 1Obdo
V 5/2008, ktoré bolo publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí číslo 6/2010 pod č. 61.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 02.06.2011, na ktorom navrhovateľ aj odporca prostredníctvom
ich právnych zástupcov zotrvali na všetkých svojich vyjadreniach a právnych argumentoch

produkovaných od začiatku konania. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že netrvá na vypočutí ním
navrhnutého svedka T. X., ktorého výsluch navrhol v podaní zo dňa 12.01.2010. Odporca uviedol na
rámec svojich doterajších vyjadrení, že v zmysle VOPF a uzavretých zmlúv, nebolo medzi zmluvnými
stranami dohodnuté vymáhanie pohľadávok.

V poradí prvým rozsudkom č.k. 33Cb/2/2007-371 zo dňa 02.06.2011 súd vo veci rozhodol tak, že návrh
navrhovateľa zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania odporcovi. Na odvolanie navrhovateľa zo
dňa 23.06.2011, ku ktorému sa vyjadril odporca podaním zo dňa 29.07.2011, Krajský súd v Bratislave
ako súd odvolací Uznesením č.k. 1Cob/430/2011-420 zo dňa 31.01.2013 zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod zrušenia odvolací súd uviedol, že súd

prvého stupňa dostatočne neodôvodnil rozhodnutie vo veci, nevysporiadal sa so všetkými námietkami
účastníkov konania, najmä navrhovateľa, z rozsudku nevyplýva, ako súd ustálil právnu kvalifikáciu
uplatneného nároku (aj vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie navrhovateľom) a že súd prvého stupňa
sa obmedzil výlučne na odôvodnenie rozhodnutia s poukazom na § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd ďalej vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uvádza, že ak prvostupňový súd skúmal uplatnený

nárok aj titulom náhrady škody, jeho úlohou bude preskúmať všetky podmienky prípadnej náhrady
škody a tiež to, či navrhovateľovi bola prípadná škoda priznaná v konkurznom konaní SOLE, nakoľko
takýto nárok podľa názoru odvolacieho súdu úzko súvisí s konkurzným konaním. Prvostupňovému súdu
zároveň vytkol, že v rozsudku sa nevysporiadal s úpravou tzv. dohody o nevymáhaní postúpených
pohľadávok, ktorá mala vyplynúť z Rámcovej zmluvy, ktorej súčasťou sú VOPF.

Vydaniu zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu predchádzalo okrem odvolania navrhovateľa zo dňa
23.06.2011 aj vyjadrenie odporcu k odvolaniu zo dňa 29.07.2011 a následné vyjadrenie navrhovateľa
k vyjadreniu odporcu zo dňa 23.01.2013. Nad rámec už uvedeného odporca vo vyjadrení k odvolaniu
poukázal na to, že odporca a pôvodný navrhovateľ sa dohodli na základe Rámcovej zmluvy a VOPF

na tom, že odporca nebude vymáhať postúpenú pohľadávku súdnu cestou a túto dohodu označil ako
„dohoda o nevymáhaní postúpených pohľadávok“. Z toho vyvodzoval, že pre posúdenie prípadného
zániku ručenia navrhovateľa nemôže byť vôbec aplikovateľná ani 90-dňová lehota od splatnosti
pohľadávky v zmysle VOPF ani samotné ustanovenie § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka, časťvety za bodkočiarkou. Ako ďalší nový argument odporca k zmenenej právnej kvalifikáciu uplatneného
nároku uviedol, že v dôsledku tejto zmeny (z bezdôvodného obohatenia na náhradu škody) by
navrhovateľovi zanikla jeho aktívna legitimácia, nakoľko náhrada škody nebola, resp. nemohla byť

predmetom postúpenia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2010 uzavretej medzi JUDr.
Milanom Antalom, správcom konkurznej podstaty KREMEŇ BIOFARM a navrhovateľom, ak navrhovateľ
prvý krát takúto právnu kvalifikáciu uviedol až dňa 15.01.2011. Navrhovateľ k tomuto vyjadreniu odporcu
v rámci odvolacieho konania uviedol, že pôvodný navrhovateľ a odporca sa výslovne nedohodli na
nevymáhaní pohľadávok, ale len absentovala dohoda o vymáhaní pohľadávok, čo je podstatný rozdiel.

V nadväznosti nato navrhovateľ poukazoval na § 530 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka a
je toho názoru, že v danom prípade jediným, kto bol oprávnený postúpenú pohľadávku vymáhať,
bol odporca a v prípade, ak pohľadávku nevymáhal od dlžníka bez zbytočného odkladu, došlo k
zániku ručenia za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky voči postupcovi - pôvodnému navrhovateľovi. K
nedostatku aktívnej legitimácie v dôsledku zmeny právnej kvalifikácie uplatneného nároku navrhovateľ
uviedol, že podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (s ohľadom na jej určitosť) nie je

uvedenie právneho dôvodu vzniku postupovanej pohľadávky, ale len taká jej identifikácia, aby bolo
možné postúpenú pohľadávku bezpochyby odlíšiť od prípadných iných pohľadávok postupcu voči tomu
istému dlžníkovi, resp. aby ju bolo možné bez rizika zámeny jednoznačne konkretizovať. Špecifikovanie
postúpenejpohľadávkyvčl.II.bod1Zmluvyopostúpenípohľadávokzodňa17.03.2010tútopožiadavku
podľa názoru navrhovateľa nepochybne spĺňa.

Po zrušení v poradí prvého rozsudku súd vytýčil pojednávanie na deň 07.10.2013. Navrhovateľ ohľadne
údajnej existencie dohody o nevymáhaní pohľadávok, na ktorú poukazoval odporca vo svojom vyjadrení
k odvolaniu zo dňa 29.07.2011, odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 23.01.2013 a ďalej poukázal na
článok XVI. VOPF, z ktorého vyplývajú spôsoby, ako má banka (odporca) postupovať pri vymáhaní

postúpených pohľadávok. Uviedol, že banka podľa týchto článku VOPF postupovala, pohľadávku v
skutočnosti vymáhala (výzva na úhradu dlžníkovi, úkony smerujúce k uplatneniu na súde) a preto
tvrdenia odporcu o existencii dohody o nevymáhaní pohľadávok považuje navrhovateľ za účelové.
Navrhovateľ žiadal do spisu vyžiadať a založiť rozvrhové uznesenie z konkurzného konania SOLE sp.zn.
3K 223/04. Odporca sa v plnom rozsahu pridržal všetkých svojich predchádzajúcich vyjadrení a popísal

časový vývoj od splatnosti pohľadávky po vyhlásenie konkurzu na majetok SOLE.

Podaním zo dňa 23.01.2014 sa vyjadril navrhovateľ vo vzťahu ku bianko zmenke vystavenej pôvodným
navrhovateľom v prospech odporcu na základe Zmluvy o použití zmenky č. 100.660/1 zo dňa
23.07.2004, ktorá mala slúžiť na zabezpečenie pohľadávky odporcu voči pôvodnému navrhovateľovi z

Rámcovej zmluvy. Uviedol, že hoci odporca po odúčtovaní peňažných prostriedkov z účtu pôvodného
navrhovateľa už voči nemu neevidoval žiadne pohľadávky súvisiace s Rámcovou zmluvu, v rozpore
so zmluvou ani na žiadosť navrhovateľa túto bianko zmenku nevrátil. Stalo sa tak až v dôsledku
začatého súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 21Cb/126/06 o vrátenie
zmenky a preto navrhovateľ poukazuje nato, že odporca aj v tomto zmluvnom vzťahu úzko súvisiacom

s predmetom sporu konal v rozpore s jeho zmluvnými povinnosťami. Vo vzťahu k svojmu návrhu na
doplnenie dokazovania, ktorý predniesol na pojednávaní dňa 07.10.2013 (vyžiadať a doložiť do spisu
rozvrhové uznesenie z konkurzu SOLE sp.zn. 3K 223/04) navrhovateľ uviedol, že Uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 3K 223/04-833 zo dňa 22.10.2012 bolo rozhodnuté o zrušení konkurzu SOLE
z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz, z čoho vyplýva, že rozvrhové uznesenie v tomto

konkurze vydané nebolo a teda na pohľadávku pôvodného navrhovateľa uplatnenú v tomto konkurze
nebolo nič plnené. Navrhovateľ v prílohe doložil žalobný návrh na vrátenie zmenky zo dňa 08.02.2006,
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 21Cb/126/06-30 zo dňa 30.05.2006 o zastavení konania
o vrátenie zmenky, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K 223/04-833 zo dňa 22.10.2012 o
zrušení konkurzu SOLE, získané z Obchodného vestníka a tiež úplný výpis z obchodného registra

SOLE (z www.orsr.sk), z ktorého vyplýva, že uznesenie o zrušení konkurzu nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.12.2012.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu, prednesmi
splnomocnených zástupcov odporcu, listinnými dôkazmi založenými v spise, a to návrhom na začatie

konania, vyššie uvedenými rozsiahlymi písomnými vyjadreniami účastníkov konania, Rámcovou
zmluvou, VOPF, výpismi z účtu pôvodného navrhovateľa zo dňa zo dňa 30.10.2004, 31.01.2005 a
31.03.2005, listom odporcu zo dňa 14.12.2004, ťarchopisom zo dňa 18.04.2005, listom právneho
zástupcu navrhovateľa zo dňa 12.05.2005, výzvami odporcu na zaplatenie pohľadávky od SOLE zodňa 06.12.2004 a 16.12.2004, prihláškou odporcu do konkurzu sp.zn. 3K 223/04 zo dňa 23.05.2005,
oznámením Krajského súdu v Bratislave o stave pohľadávky pôvodného navrhovateľa v konkurznom
konaní sp.zn. 3K 223/04, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K 223/04-833 o zrušení konkurzu

SOLE zo dňa 22.10.2012, ako i ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný
skutkový stav :

Pôvodný navrhovateľ Poľnohospodárske družstvo KALINOVČAN uzatvoril dňa 23.07.2004 s odporcom
Rámcovú zmluvu, podľa ktorej odporca na základe žiadosti navrhovateľa odkupoval pohľadávky

navrhovateľa voči jeho odberateľovi SOLE, za podmienok dojednaných v tejto zmluve. Pôvodný
navrhovateľ dodal odberateľovi SOLE v mesiaci september 2004 svoj produkt - mlieko v množstve
111 050 litrov a dodávku fakturoval faktúrou č. 0082004157 zo dňa 07.10.2004 na sumu 1.221.620,60
Sk (40.550,37 Eur), splatnou dňa 05.11.2004. Odporca v zmysle dojednaných podmienok uhradil dňa
21.10.2004 pôvodnému navrhovateľovi časť fakturovanej sumy vo výške 977.296,48 Sk (32.440,30
Eur). Odberateľ SOLE pohľadávku odporcu z titulu postúpenej istiny vo výške 40.550,37 Eur

odporcovi neuhradil. Odporca listom zo dňa 14.12.2004, doručeným dňa 27.12.2004, vyzval pôvodného
navrhovateľa na zaplatenie neuhradených pohľadávok v zmysle článku II. bodu 2.2. písm. a) Rámcovej
zmluvy, a to na základe ručenia navrhovateľa podľa § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa týchto
ustanovení mal pôvodný navrhovateľ ručiť odporcovi až do výšky prijatej kúpnej ceny za splnenie
jednotlivých pohľadávok odberateľa. Ťarchopisom zo dňa 18.04.2005 odporca oznámil pôvodnému

navrhovateľovi, že debetoval z jeho účtu istinu 146.302,80 Sk (4.856,36 Eur) dňa 24.01.2005 a istinu
830.993,68 Sk (27.583,94 Eur) dňa 31.03.2005 a zároveň, že zaťažil jeho účet dorátaním diskontu vo
výške 25.322,84 Sk (840,56 Eur) dňa 24.01.2005 a vo výške 22.334,34 Sk (741,36 Eur) dňa 31.03.2005.
Právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa 12.05.2005 požiadal odporcu, aby zdokladoval, že v súlade
s príslušným ustanovením Rámcovej zmluvy - článok VI. bod 6.4. písm. l), ako aj v nadväznosti na § 527

ods. 2 Občianskeho zákonníka, vykonal všetky potrebné úkony, ktoré musia predchádzať uplatneniu
regresného nároku z titulu ručenia. Odporca na tento list právneho zástupcu navrhovateľa nereagoval.

Súd ďalej zistil, že odporca listami zo dňa 06.12.2004 a zo dňa 16.12.2004 vyzval SOLE na zaplatenie
postúpenej pohľadávky.

Dňa 10.12.2004 bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok SOLE, uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 3K 223/04 zo dňa 22.03.2005 súd vyhlásil konkurz na majetok SOLE, prihláškou
zo dňa 16.05.2005 si pôvodný navrhovateľ prihlásil pohľadávku vo výške 1.030.097,28 Sk (34.192,96
Eur) do konkurzu sp.zn. 3K 223/04 a prihláškou zo dňa 23.05.2005 si odporca prihlásil pohľadávku vo

výške 1.221.853,05 Sk (40.558,09 Eur) do konkurzu sp.zn. 3K 223/04.

Súd ďalej zistil, že pohľadávka pôvodného navrhovateľa v konkurze SOLE bola uznaná v celej výške
34.192,96 Eur a pohľadávka odporcu bola naopak v celej výške popretá.

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K 223/2004-833 zo dňa 22.10.2012, zverejneného
v Obchodnom vestníku č. 214/2012 dňa 06.11.2012 a právoplatného dňa 07.12.2012 mal súd za
preukázané, že konkurz na majetok SOLE bol zrušený z dôvodu, že tu nie sú predpoklady na konkurz.

Vyššie uvedený súdom zistený skutkový stav nebol ani medzi účastníkmi nijako sporný a preto z neho

súd v zmysle § 120 ods. 3 a § 153 ods. 1 O.s.p. vychádzal. Pokiaľ ide o spis Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 5Cbi 49/07, ktorý žiadal do spisu ako dôkaz doložiť odporca na pojednávaní dňa 02.03.2009,
súd sa o to pokúsil, pričom zistil, že na Krajskom súde v Bratislave spis s takouto spisovou značkou
neevidujú.

Spornosť medzi účastníkmi spočívala výlučne v právnom posúdení veci, keď navrhovateľ je toho názoru,
že nevymáhaním postúpenej pohľadávky voči SOLE zo strany odporcu došlo zo zákona (§ 527 ods.
2 časť vety za bodkočiarkou) k zániku ručenia pôvodného navrhovateľa za vymožiteľnosť postúpenej
pohľadávky a preto ak odporca odčerpal z účtu finančné prostriedky, konal v rozpore s Rámcovou
zmluvou a VOPF, čím sa bezdôvodne obohatil o žalovanú istinu na úkor pôvodného navrhovateľa.

Neskôr navrhovateľ zmenil právnu kvalifikáciu nároku na nárok na náhradu škody, nakoľko odporca
svojím konaním porušil § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka a teda je povinný vzniknutú škodu
navrhovateľovi nahradiť podľa § 373 Obchodného zákonníka. Odporca naopak tvrdil, že nebol povinnýpostúpenú pohľadávky vymáhať, lebo sa na tom s pôvodným navrhovateľom dohodli a aj vzhľadom k
tomu, že objektívne neexistovali podmienky pre faktickú vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky.
V zmysle § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí

do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, len keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ručenie
však zaniká, ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na
súde.

Podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený

nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo
preukázalo dlžníkovi (§ 526 ), môže postupca
pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas
postupníka s týmto vymáhaním.

V súlade s pokynom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa v zmysle § 226 O.s.p. viazaný, sa

súd prioritne zaoberal tým, či medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom bola dojednaná tzv. dohoda
o nevymáhaní postúpených pohľadávok.

PopreskúmaníRámcovejzmluvyaVOPF,ktorétvoriajejneoddeliteľnúsúčasť,súdkonštatuje,žetakáto
dohoda zo zmluvných dojednaní nevyplýva. Z obsahu týchto zmluvných dokumentov nemožno vyvodiť,

že zmluvné strany sa výslovne dohodli na modifikácii ust. § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne
ust. § 527 ods. 2 tak, ako to tvrdil odporca. Je síce pravdou, že podľa článku XVI. bod 1 VOPF sa dohoda
o vymáhaní postúpených pohľadávok má skúmať zo Základných podmienok Rámcovej zmluvy (podľa
článku I. VOPF ide o časť Rámcovej zmluvy označenú ako „Základné podmienky“), z ktorých súd zistil,
že takáto dohoda o vymáhaní v nich absentuje, avšak to neznamená, že zmluvné strany sa výslovne

dohodli na nevymáhaní postúpených pohľadávok postupníkom (bankou - odporcom). Bez existencie
takejto tzv. dohody o nevymáhaní postúpených pohľadávok nemohlo dôjsť k odchylnému dojednaniu vo
vzťahu ku zákonnej úprave ust. § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd nespochybňuje, že takáto
dohoda je možná, nakoľko zákon to nezakazuje a z ust. § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplýva,
že sa od neho nemožno odchýliť, ale tým, že takáto dohoda o nevymáhaní výslovne uzavretá nebola,

zo zákona platí, že jediným, kto bol oprávnený aj povinný (v nadväznosti na § 527 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) postúpenú pohľadávku vymáhať, bol postupník, teda odporca. Odporca v konaní netvrdil ani
nepreukazoval, že ako postupník udelil postupcovi (pôvodnému navrhovateľovi) súhlas s vymáhaním
postúpenej pohľadávky, čo by bol jediný prípad, kedy by postupca po oznámení postúpenia pohľadávky
dlžníkoviboloprávnenýpohľadávkuvymáhať(naúčetpostupníka)anaopakpostupníkbytútopovinnosť

nemal. Z faktúry č. 0082004157 zo dňa 07.10.2004, ktorou bola fakturovaná postúpená pohľadávka,
mal sú za preukázané, že dlžníkovi bolo zo strany pôvodného navrhovateľa postúpenie pohľadávky
oznámené v súlade s § 526 Občianskeho zákonníka a článkom III. bod 4 písm. e) VOPF.

Uvedené o tom, že nedošlo k modifikácii oproti zákonnej úprave, súd konštatuje aj vo vzťahu k ust.

§ 527 ods. 2, časť vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, nakoľko to z Rámcovej zmluvy
ani VOPF nevyplýva. Len samotné dojednanie podľa článku II. bod 8 VOPF (ak sa banka a klient v
Základných podmienkach dohodli na „regresnom odkupe pohľadávok“, znamená to, že klient v zmysle
ust. § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka ručí za vymožiteľnosť jednotlivých pohľadávok až do výšky
prijatej kúpnej ceny. Ak sa banka a klient v Základných podmienkach dohodli na vymáhaní jednotlivých

pohľadávok, tak pre potreby ust. § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka za vymáhanie na súde bez
zbytočného odkladu rozumejú vykonanie prvého úkonu voči príslušnému súdu v lehote 90 dní od
splatnosti jednotlivej pohľadávky) v nadväznosti na Základné podmienky Rámcovej zmluvy, z ktorých
vyplýva, že nedošlo k výslovnej dohode o vymáhaní jednotlivých pohľadávok, nemožno podľa názoru
súdu interpretovať tak, že zmluvné strany sa dohodli na odvrátení zákonného následku v podobe zániku

ručenia postupcu v prípade, ak postupník pohľadávku nevymáha od dlžníka bez zbytočného odkladu na
súde. Takáto prípadná modifikácia by mala spĺňať ako každé iné zmluvné dojednanie atribúty určitosti
a jednoznačnosti kladené na právne úkony, pričom v Rámcovej zmluve, resp. vo VOPF by mohla byť
vyjadrená podľa názoru súdu napr. tak, že „na účely § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka ručenie
postupcu za vymožiteľnosť postúpenej (jednotlivej) pohľadávky nezaniká, ak postupník nebude vymáhať

postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde“. Na tomto mieste súd opakovane
zdôrazňuje,ževdôsledkutoho,ženaúčelyRámcovejzmluvyaVOPFnebolomedzizmluvnýmistranami
dohodnuté vymáhanie jednotlivých pohľadávok, nemožno uzavrieť, že banka ako postupník nebola
oprávnená pohľadávku vymáhať, pretože toto právo jej ako výlučnému vlastníkovi pohľadávky vyplývalopriamo z ust. § 530 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka. Z toho súd vyvodzuje záver, že ak
len postupník bol oprávnený postúpenú pohľadávku vymáhať, bol aj povinný ju vymáhať na účely ust.
§ 527 ods. 2 časť vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, aby mu ručenie voči postupcovi za

vymožiteľnosť pohľadávky zostalo zachované, ak niet v tomto smere odchylného dojednania.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že odporca postúpenú pohľadávku žalobou na súde
od dlžníka SOLE nevymáhal ani v zákonnej lehote určenej ako „bez zbytočného odkladu“ ani v lehote
podľa VOPF určenej ako 90 dní od splatnosti pohľadávky. Súd pripúšťa, že dojednanie podľa článku II.

bod 8 VOPF druhý odsek možno vykladať tak, že zmluvné strany sa dohodli na určení konkrétnej lehoty,
ktorá je zákonom označená ako „bez zbytočného odkladu“, a to lehoty 90 dní od splatnosti postúpenej
(jednotlivej) pohľadávky. Prvá veta tohto dojednania vo VOPF (Ak sa banka a klient v Základných
podmienkach dohodli na vymáhaní jednotlivých pohľadávok) je na účely § 530 ods. 1 druhej vety v
spojení s § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez významu, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie,
odporca a pôvodný navrhovateľ sa nemuseli výslovne dohodnúť na vymáhaní postúpenej pohľadávky,

pretože toto oprávnenie a zároveň povinnosť vyplývala odporcovi ako postupníkovi priamo zo zákona.
Bolo v ich zmluvnej autonómii sa dohodnúť na nevymáhaní pohľadávky zo strany postupníka a tiež
na odvrátení následku takéhoto nevymáhania v podobe zákonom predpokladaného zániku ručenia
postupcu (teda, že k zániku ručenia by v dôsledku nevymáhania pohľadávky postupníkom nedošlo),
čo však v konaní preukázané nebolo. Odporca si pohľadávku voči SOLE uplatnil v rámci konkurzu až

prihláškou zo dňa 23.05.2005, čo bolo 6 mesiacov a 17 dní po splatnosti postúpenej pohľadávky, teda
presne 199 dní po splatnosti. Takáto lehota bez akýchkoľvek pochybností nezodpovedá zákonnej lehote
„bez zbytočného odkladu“, a zároveň o viac ako 100 dní presahuje dojednanú 90-dňovú lehotu v zmysle
článku II. bod 8 druhý odsek VOPF. Súd pre úplnosť dopĺňa, že podľa § 20 ods. 7 zákona č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom ku dňu podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu SOLE

(10.12.2004), „prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky
ako uplatnenie práva na súde“.

V súvislosti s odporcom tvrdenou dohodou o nevymáhaní pohľadávok považuje súd tiež za potrebné
uviesť, že v článku XVI. bod 1 a 2 VOPF sú uvedené konkrétne spôsoby, ako bude banka vymáhať

postúpenú pohľadávky pre prípad, ak sa banka a klient dohodli na vymáhaní splnenia jednotlivých
pohľadávok, čo znamená, že banka bude od odberateľa vymáhať splnenie jednotlivých pohľadávok
po tom, čo tieto pohľadávky neboli splnené riadne a včas. V bode 2 písm. a) tohto článku je uvedený
spôsob vymáhania, že banka sa pokúsi písomne vyzvať odberateľa na splnenie pohľadávky, a/alebo
podľa písm. b) banka vykoná úkon smerujúci k uplatneniu pohľadávky voči odberateľovi na príslušnom

súde alebo inom príslušnom orgáne, a/alebo podľa písm. c) banka uzatvorí s fyzickou alebo právnickou
osobou zmluvu, na základe ktorej bude táto osoba za banku vymáhať splnenie pohľadávok, a/alebo
podľa písm. d) banka zrealizuje právny inštitút, ktorý zabezpečuje splnenie jednotlivých pohľadávok
(napr. záložné právo, ručenie a iné) alebo posilňuje ich vymáhateľnosť (napr. notárska zápisnica a
iné). Je nepochybné a odporca to aj sám vo svojich podaniach uvádza, že listom zo dňa 06.12.2004

a opakovane listom zo dňa 16.12.2004 písomne vyzval odberateľa - dlžníka SOLE na zaplatenie
postúpenej pohľadávky a následne prihláškou zo dňa 23.05.2005 si uplatnil postúpenú pohľadávku v
plnej výške aj do konkurzu SOLE sp.zn. 3K 223/04. Z toho súd vyvodzuje, že odporca napriek v konaní
tvrdenej dohode o nevymáhaní pohľadávky, v skutočnosti túto pohľadávku od dlžníka vymáhal spôsobmi
stanovenými v článku XVI. bod 2 písm. a) a písm. b) pre prípad, ak sa banka a klient dohodli na vymáhaní

splnenia jednotlivých pohľadávok. Aj vo svetle týchto skutočností súd hodnotil existenciu dohody o
nevymáhaní postúpenej pohľadávky a dospel k záveru, že takáto dohoda uzavretá (ani plnená) nebola.

Ďalejsasúdzaoberalpočetnýmiargumentmiobochúčastníkovvovzťahuktomu,čiodporcabolnaúčely
§ 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný postúpenú pohľadávku od dlžníka vymáhať na súde za

situácie, keď preukázateľne vedel o platobnej neschopnosti SOLE (z vlastnej činnosti, články v časopise
Trend). Súd dospel k záveru, a v tomto sa stotožňuje s právnymi argumentmi navrhovateľa, že zákon
nepožaduje od postupníka vymáhať postúpenú pohľadávku len vtedy, ak sa mu javí ako vymožiteľná,
resp. umožňuje mu nevymáhať pohľadávku na súde, ak sa javí ako nevymožiteľná, ale požaduje,
aby postupník (len) vymáhal pohľadávku na súde s cieľom, aby predišiel zániku ručenia postupcu

za vymožiteľnosť pohľadávky. Ak totiž postupník bez zbytočného odkladu (resp. v inak dohodnutej
konkrétnejlehote)vymáhapostúpenúpohľadávkunasúde,avšakneskôrzistí,ževymáhanápohľadávka
je nevymožiteľná, práve vtedy nastupuje zabezpečovacia funkcia ručenia postupcu, ktorý ručí za jej
vymožiteľnosť a postupník je v tomto prípade oprávnený uplatniť voči ručiteľovi ručiteľský záväzok, ktorýmu v dôsledku včasného vymáhania postúpenej pohľadávky zostal voči postupcovi zachovaný. Ak by
sa splnenie podmienky vymáhania pohľadávky malo vykladať tak, ako to tvrdí odporca, t.j., že súčasne
musia existovať aj podmienky pre faktickú vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky, inak postupník nie je

povinnývymáhaťpostúpenúpohľadávkystým,žeručenievočipostupcovimuzostávazachované,bolby
tu značný priestor pre subjektívny postup (názor) postupníka, čo by viedlo k právnej neistote zmluvných
strán a podľa názoru súdu to ani nemohlo byť cieľom a zmyslom zákonnej úpravy. Ustanovenie § 527
ods. 2 Občianskeho zákonníka teda pre zachovanie ručenia postupcu požaduje len to, aby postupník
vymáhal postúpenú pohľadávku od dlžníka na súde bez zbytočného odkladu. Podmienkou stanovenou

v tomto ustanovení nie je súčasne to, aby postupník pohľadávku vymohol (kedy by význam ručenia
postupcu strácal význam), prípadne, aby sa vymoženie pohľadávky javilo postupníkovi ako reálne. Ak
by mal platiť právny názor odporcu, podľa súdu by to muselo byť v predmetnom ustanovení § 527 ods.
2 výslovne uvedené, napr. slovným spojením na konci časti vety za bodkočiarkou, „to však neplatí, ak
je so zreteľom na všetky okolností zrejmé, že včasné vymáhanie postúpenej pohľadávky na súde by
neviedlo k jej vymoženiu“. Právne významné pre posúdenie nesplnenia podmienky vymáhať postúpenú

pohľadávku na súde bez zbytočného odkladu, môžu byť podľa názoru súdu len také okolnosti, ktoré by
objektívne znemožňovali postupníkovi vymáhať postúpenú pohľadávku cestou súdu, t.j. podať žalobu na
príslušný súd. Takéto okolnosti v prejednávanej veci na strane odporcu tvrdené ani preukázané neboli.
Pokiaľ ide o e-mailovú komunikáciu zo dňa 10.01.2005 a 11.01.2005, ktorú súdu predložil odporca
a preukazoval ňou, že samotný pôvodný navrhovateľ ho žiadal o strpenie pri vymáhaní pohľadávok,

súd k tomu uvádza, že táto komunikácia sa netýkala priamo odporcu a pôvodného navrhovateľa, ale
išlo len o internú komunikáciu medzi dvoma zamestnancami odporcu (N.. L. H. N.. R.). Vyplýva z nej
len sprostredkovaná informácia - „žiadajú nás o trpezlivosť do 21.01.2005, kedy by už mohli vedieť
presné podmienky a zo získaných zdrojov záväzok vyrovnať“, z ktorej je zrejmé, že pôvodný navrhovateľ
nežiadal odporcu o strpenie pri vymáhaní postúpenej pohľadávky, ale o strpenie s úhradou jeho záväzku

odporcovi.

Súd ďalej poukazuje na to, že odporca nebol povinný prijať postúpenie pohľadávky od pôvodného
navrhovateľa na základe Rámcovej zmluvy a VOPF. Tieto zmluvné dokumenty (napr. článok II. bod 5
VOPF) banku nezaväzovali odkúpiť od pôvodného navrhovateľa pohľadávky voči SOLE, bolo dojednané

len oprávnenie klienta žiadať banku o odkup a rovnako tak oprávnenie banky prijať alebo neprijať
žiadosť klienta o odkúpenie pohľadávky. V podaní zo dňa 15.07.2010 odporca uviedol, že u SOLE
neexistoval takmer žiaden majetok, čo vedel z toho, že SOLE bol jeho klientom na základe Zmluvy o
kontokorentnom úvere č. 1150/2000, pričom financovanie SOLE preukazoval aj registrovaným záložným
právom k pohľadávkam v majetku SOLE, ktoré vzniklo registráciou v Notárskom centrálnom registri

už dňa 23.02.2004. V tomto podaní odporca ohľadne zlého obrazu o majetku SOLE a jeho finančnej
situácii poukázal na správu predbežného správcu SOLE zo dňa 16.03.2005, z ktorej vyplynulo, že
SOLE je dlhodobo stratová, pričom celková strata za posledné roky dosiahla čiastku skoro 1 mld. Sk.
Keďže SOLE bol dlhodobým úverovým klientom odporcu (zmluva o úvere z roku 2000), odporcovi
museli byť tieto skutočnosti známe z výkazov jeho hospodárskych výsledkov (dispozíciu výkazmi potvrdil

odporca v podaní zo dňa 03.06.2009), bez ktorých by banka klienta zrejme neúverovala. Preto je pre
súd nepochopiteľné, že odporca s pôvodným navrhovateľom uzavrel dňa 23.07.2004 Rámcovú zmluvu
na odkup pohľadávok voči takémuto problematickému odberateľovi a následne ešte v mesiaci október
2004 jednotlivé pohľadávky voči nemu aj skutočne kupoval. Pritom v článku II. bod 2 poslednej vete
VOPF sa uvádza, že banka bude odkupovať výlučné také pohľadávky, ktoré budú pre banku podľa jej

uváženia spôsobilé na bezpečný odkup a spĺňajú podmienky stanovené Rámcovou zmluvou a VOPF.

Vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam obchodného prípadu, keď odporca už v čase uzavretia Rámcovej
zmluvy a aj neskôr pri akceptácii postúpenia pohľadávky voči SOLE (21.10.2004) vedel, resp. mohol a
mal predpokladať nesolventnosť takéhoto dlžníka a teda nevymožiteľnosť postúpenej pohľadávky, mal

pri koncipovaní zmluvných podkladov a následne pri svojom postupe v procese faktoringu konať tak, aby
jeho nárok voči postupcovi v prípade nezaplatenia pohľadávky zo strany SOLE bol nesporný. Uvedené
sa týka nepochybného a určitého dojednania v Rámcovej zmluve, resp. vo VOPF (pripravoval odporca),
že ručenie postupcu v prípade nevymáhania pohľadávky postupníkom nezanikne, alebo ak takéto
dojednanie chýbalo, odporca mal pri výbere a aplikácii zvoleného prostriedku zabezpečenia návratnosti

vyplatenej odmeny za postúpenie postupovať tak, aby boli dodržané príslušné zmluvné a zákonné
ustanovenia. Ak odporca vyzval SOLE opakovane na zaplatenie postúpenej pohľadávky listami zo dňa
06.12.2004 a 16.12.2004, čo sám musel považovať len za formálne úkony, nič mu nebránilo rovnako
formálne podať žalobu voči SOLE na príslušnom súde. Tým by mu pri takom znení Rámcovej zmluvy aVOPF, v akom boli uzavreté, nesporne zostal zachovaný nárok voči pôvodnému navrhovateľovi z titulu
jeho ručenia v zmysle § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporca mohol tiež uplatniť postup podľa
článku IX. bod 9.3 Rámcovej zmluvy v nadväznosti na článok XIV. bod 8 VOPF, t.j. spätné postúpenie

pohľadávky na pôvodného navrhovateľa, v dôsledku čoho by mal nesporný nárok na zaplatenie ním
vyplatenej odmeny za postúpenie voči postupcovi (pôvodnému navrhovateľovi). Rovnako ako v prípade
zvoleného ručenia, ani v prípade spätného postúpenia sa totiž nevyžadoval súhlas, resp. prejav vôle
postupcu, nakoľko zmluva o spätnom postúpení by vznikla dňom, kedy by banka postupcovi jej vznik
písomne oznámila (článok XIV. bod 8.3 VOPF a článok I. VOPF). Následne by odporca bol oprávnený

započítať si vyplatenú odmenu s príslušenstvom (úrokmi) voči pohľadávke z účtu navrhovateľa, t.j. úplne
rovnako, ako k tomu došlo v dňoch 24.01.2005 a 31.03.2005. Uvedené znamená, že v liste zo dňa
14.12.2004, ktorým vyzval odporca pôvodného navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky z titulu ručenia
podľa § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stačilo pôvodnému navrhovateľovi v súlade s príslušnými
ustanoveniami Rámcovej zmluvy a VOPF oznámiť vznik zmluvy o spätnom postúpení. Následný postup,
keď odporca odčerpal z účtu navrhovateľa finančné prostriedky (avšak z iného právneho dôvodu), by

tak bol bez akýchkoľvek pochybností v súlade so zmluvnými a zákonnými oprávneniami odporcu.

S poukazom na vyššie uvedené preto súd konštatuje, že odporca tým, že nevymáhal postúpenú
pohľadávku voči SOLE bez zbytočného odkladu po jej splatnosti na súde, resp. ani v odchylne
dojednanej 90-dňovej lehote po jej splatnosti, pri obsahu Rámcovej zmluvy a VOPF, z ktorých nevyplýva

odchylné dojednanie vo vzťahu k § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka v otázke zániku ručenia
postupcu, stratil voči pôvodnému navrhovateľovi (postupcovi) uplynutím času nárok na zaplatenie
celkovej pohľadávky banky z titulu jeho ručenia za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky. Lehotu
ustanovenú v § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje súd za lehotu prekluzívnu (vyplýva to zo
slovného spojenia „ručenie však zaniká“), čo znamená, že ak odporca z tohto právneho titulu odčerpal z

účtu pôvodného navrhovateľa peňažné prostriedky, odčerpal ich bez právneho dôvodu, resp. z právneho
dôvodu, ktorý v dôsledku nečinnosti odporcu dodatočne odpadol. Odporca teda nemal voči pôvodnému
navrhovateľovi celkovú pohľadávku z titulu ručenia v zmysle § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak,
ako ju vymedzuje článok I. VOPF, t.j. nemal voči pôvodnému navrhovateľovi z tohto titulu pohľadávku
spôsobilú na započítanie s pohľadávkami pôvodného navrhovateľa z účtu voči odporcovi.

Z hľadiska právnej kvalifikácie uplatneného nároku súd tento posúdil ako nárok na náhradu škody v
zmysle § 373 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 709 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v
mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok

určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám.

Súd pri posudzovaní právnej kvalifikácie nároku zvažoval aj jeho posúdenie ako nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (započítanie a následné

jednostranné odčerpanie peňažných prostriedkov z účtu bez právneho dôvodu, resp. z dôvodu, ktorý
odpadol), avšak po oboznámení sa s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo V 5/2008,
zverejneným v zbierke Zo súdnej praxe č. 6/2010 pod por. č. 61, v záujme právnej istoty posúdil
uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody v zmysle Obchodného zákonníka. Podľa § 373 v spojení s
§ 757 Obchodného zákonníka sa na vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje splnenie troch podmienok,

ktorými sú: 1) porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu alebo povinností ustanovených Obchodným
zákonníkom, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku vybudovaná na objektívnom princípe, čo znamená,
že na jej vznik sa nevyžaduje zavinenie.Podľa právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo V 5/2008, právo majiteľa účtu na
zaplatenie neoprávnene inkasovaných peňažných prostriedkov nie je právom na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Ak banka inkasuje z účtu peňažné prostriedky bez písomného súhlasu (príkazu) majiteľa
účtu alebo bez splnenia podmienok určených v zmluve, porušuje povinnosti stanovené v § 709 ods. 1
Obchodného zákonníka s dôsledkom vzniku povinnosti vzniknutú škodu majiteľovi účtu nahradiť podľa
§ 373 Obchodného zákonníka.
Súd podotýka, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo zverejnené až v roku 2010, t.j. 4

roky po začatí konania. Práve s poukazom na toto rozhodnutie navrhovateľ podaním zo dňa 10.01.2011
zmenil právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, čím reagoval na vývoj judikatúry v tomto smere.

Porušenie povinností odporcu zo záväzkového vzťahu podľa názoru súdu spočívalo v tom, že odporca
si započítal svoju neexistujúcu celkovú pohľadávku voči pôvodnému navrhovateľovi z titulu ručenia
za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky (neexistujúcu z dôvodu zániku ručenia) s pohľadávkami

pôvodného navrhovateľa z jeho účtu č. 2637170014/1100, ktoré mal voči odporcovi. Tým došlo k
porušeniu článku XV. bod 1 VOPF. Týmto odčerpaním peňažných prostriedkov bez právneho dôvodu
došlo zároveň v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR k porušeniu povinnosti odporcu
stanovených v § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože sa tak udialo bez príkazu majiteľa účtu
a bez splnenia podmienok dojednaných s pôvodným navrhovateľom v Rámcovej zmluve, VOPF a v

rozpore s § 527 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Neoprávneným započítaním a odúčtovaním peňažných prostriedkov z účtu pôvodného navrhovateľa
došlo na jeho strane k vzniku majetkovej škody, spočívajúcej v zmenšení peňažných prostriedkov na
účte celkovo vo výške žalovanej istiny 34.022,23 Eur (dňa 24.01.2005 v sume 4.856,36 Eur - 146.302,80

Sk + úroky v sume 840,56 Eur - 25.322,84 Sk a dňa 31.03.2005 v sume 27.583,94 Eur - 830.993,68 Sk
+ úroky v sume 741,36 Eur - 22.334,34 Sk).

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi dvoma skutočnosťami je v právnej teórii definovaná ako
vzťah príčiny a následku. Inak povedané, príčinná súvislosť existuje všade tam, kde jedna skutočnosť

(následok) by nenastala nebyť existencie inej skutočnosti (príčiny). V prejednávanom prípade je
nepochybné, že škoda na strane pôvodného navrhovateľa vznikla výlučne v dôsledku neoprávneného
odčerpania neexistujúcej pohľadávky odporcu z bankového účtu pôvodného navrhovateľa.

Pokiaľ ide o námietku odporcu spočívajú v tom, že pre prípad posudzovania uplatneného nároku

ako nároku na náhradu škody súčasnému navrhovateľovi nesvedčí aktívna legitimácia v spore, súd
túto námietku posúdil ako nedôvodnú. Podľa ustálenej judikatúry a názorov odbornej verejnosti sa
na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje, aby v nej bol uvedený právny dôvod vzniku
pohľadávky ani aby v nej bola uvedená právna kvalifikácia postupovanej pohľadávky. Podstatné je, že
účastníci v zmluve o postúpení pohľadávky vymedzia postupovanú pohľadávku dostatočne presne inými

údajmi. V Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2010 uzavretej medzi JUDr. Milanom Antalom
ako postupcom a súčasným navrhovateľom ako postupníkom, bola postupovaná pohľadávka v článku
II. vymedzená ako „pohľadávka voči Tatra banka, akciová spoločnosť, so sídlom Hodžovo námestie
3, Bratislava 1, PSČ: 811 06, vo výške 34.022,23 EUR s prísl. (1.024.953,66 Sk), ktorá je predmetom
súdneho sporu vedeného pred Okresným súdom Bratislava I. pod sp.zn. 33 Cb/2/2007“. Z uvedeného je

zrejmé, že nemožno mať pochybnosti o tom, aká pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa. Na tomto
mieste súd dodáva, že platne je možné postúpiť jednak pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia
a jednak aj pohľadávky z titulu náhrady škody, a to bez toho, aby takýto konkrétny právny dôvod vzniku
pohľadávky bol v zmluve o postúpení pohľadávky výslovne uvedený. Podmienkou je len to, aby išlo o
existujúcu a dostatočne určitú pohľadávku.

Aj keď súd uplatnený nárok neposudzoval ako bezdôvodné obohatenie, považuje za vhodné vyjadriť
sa aj k námietke odporcu, že v tomto prípade by mu nesvedčila pasívna legitimácia, nakoľko podľa §
454 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/103/2001,
publikovaný v zbierke Zo súdnej praxe pod č. 62/2002 - „ten, kto splnil záväzok iného, má právo

požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil, ak sám túto
povinnosť voči nemu nemal“. Odporca mal za to, že pasívna legitimácia v prípade, ak k bezdôvodnému
obohateniu došlo, by mohla svedčiť len SOLE, pretože pôvodný navrhovateľ plnil namiesto SOLE,
pričom sám túto povinnosť voči odporcovi nemal. S týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretožeodporcaodčerpalzúčtupôvodnéhonavrhovateľapeňažnéprostriedkyzinéhoprávnehodôvodu(titulom
ručenia), než bol dôvod postúpenej pohľadávky odporcu voči SOLE (kúpna cena za dodané mlieko) a
naviac skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka predpokladá

dobrovoľné plnenie za iného s úmyslom plniť záväzok iného (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 33 Cdo 1148/1998 zo dňa 31.08.1999). V danej veci pôvodný navrhovateľ neplnil aktívne sám,
ale došlo k jednostrannému odčerpaniu prostriedkov z jeho účtu proti jeho vôli.

V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd skúmal tiež to, či v konkurznom konaní na

majetok SOLE došlo k aspoň čiastočnej úhrade na pohľadávku pôvodného navrhovateľa prihlásenú do
konkurzu a správcom uznanú v celej výške 34.192,96 Eur. Aj keď v prípade konkurznej pohľadávky
a pohľadávky uplatnenej v tomto konaní ide o pohľadávky voči rôznym dlžníkom a s rôznym právnym
dôvodom ich vzniku (pohľadávka v konkurze voči SOLE titulom prechodu práv z ručenia v zmysle §
308 Obchodného zákonníka, resp. § 550 Občianskeho zákonníka v rozsahu, v akom mala prejsť na
pôvodného navrhovateľa a pohľadávka v tomto konaní voči odporcovi titulom náhrady škody), prípadné

plnenie pôvodnému navrhovateľovi by sa podľa názoru súdu muselo nevyhnutne prejaviť aj na výške
škody uplatňovanej v tomto konaní. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K 223/2004-833 zo
dňa 22.10.2012, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 214/2012 dňa 06.11.2012 a právoplatného
dňa 07.12.2012, mal súd za preukázané, že konkurz na majetok SOLE bol zrušený z dôvodu, že tu nie
sú predpoklady na konkurz. Uvedené znamená, že na prihlásenú pohľadávku pôvodného navrhovateľa

nebolo v konkurze SOLE ani len čiastočne plnené.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, každý jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc pritom
na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane toho, čo uvádzali účastníci konania a po komplexnom
posúdení všetkých skutočností a právnych argumentov, dospel súd k záveru, že návrh je v časti

žalovanej istiny v celom rozsahu dôvodný. Súd prihliadol aj na postup odporcu, ktorý napriek tomu, že
mal na výber viacero nesporných právnych dôvodov na uplatnenie celkovej pohľadávky voči pôvodnému
navrhovateľovi, najmä inštitút spätného postúpenia pohľadávky, siahol po prostriedku, ktorý bol v tom
čase minimálne rizikový. A to bez toho, aby v Rámcovej zmluve a VOPF mal s pôvodným navrhovateľom
výslovne a jednoznačne odchylne dojednané práva a povinnosti vo vzťahu ku zákonnej úprave zániku

ručenia v zmysle § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktoré ustanovenie odporca v zmluvných
dokumentoch na viacerých miestach spomína). Keď odporca uvádza, že ako banka je viazaný zákonnou
požiadavkou podľa § 27 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. postupovať obozretne,
vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká, za výhodných ekonomických a
právnych podmienok pre banku a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch a pri vynaložení

odbornej starostlivosti, tak minimálne pri koncipovaní zmluvných podkladov s pôvodným navrhovateľom
a pri následne zvolenom právnom dôvode uplatnenia celkovej pohľadávky banky voči pôvodnému
navrhovateľovi takto odporca podľa názoru súdu nepostupoval. Uvedené sa týka jednak skutočnosti,
že odporca bez ohľadu na dôvodné riziko zániku ručenia pôvodného navrhovateľa za vymožiteľnosť
postúpenej pohľadávky v zmysle § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pristúpil k uplatneniu ručenia,

ktoré aj keby bolo dôvodné, spôsobilo na strane pôvodného navrhovateľa škodu vo výške 244.324,12
Sk/8.110,08 €, čo predstavuje rozdiel medzi nominálnou hodnotou postúpenej pohľadávky a sumou
istiny, ohľadne ktorej by prešli na pôvodného navrhovateľa práva veriteľa z titulu uplatneného regresu
v zmysle § 308 Obchodného zákonníka, resp. podľa § 550 Občianskeho zákonníka. Pohľadávku v
tejto časti odporca nikdy nepreviedol späť na pôvodného navrhovateľa a preto zostala v tejto časti jeho

vlastníctvom. Uvedené sa zároveň týka aj toho, že odporca potom, ako už neevidoval žiadne pohľadávky
voči pôvodnému veriteľovi a teda podľa jeho názoru už nemal žiadne pohľadávky voči pôvodnému
navrhovateľovi z titulu Rámcovej zmluvy, keďže peňažné prostriedky mu z účtu už odčerpal, odmietol
pôvodnému navrhovateľovi v rozpore so Zmluvou o použití zmenky č. 100.660/1 zo dňa 23.07.2004
vydať bianko zmenku vystavenú v súvislosti s Rámcovou zmluvou. Podľa článku III. Zmluvy o použití

zmenky č. 100.660/1 zo dňa 23.07.2004 dňom úplného zaplatenia celkovej pohľadávky banky zanikne
právo banke vyplniť bianko zmenku a banka bude povinná vrátiť klientovi bianko zmenku do 5 dní
odo dňa úplného zaplatenia celkovej pohľadávky banky. Napriek tomu, že celková pohľadávka odporcu
bola z jeho pohľadu vyrovnaná odčerpaním prostriedkov z účtu dňa 31.03.2005, bianko zmenku vydal
pôvodnému navrhovateľovi až po začatí súdneho konania o vydanie zmenky, konkrétne dňa 20.04.2006.

Uvedené mal súd za preukázané z Uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 21Cb/126/06-30
zo dňa 30.05.2006, ktorým bolo konanie o vydanie bianko zmenky zastavené z dôvodu späťvzatia
návrhu, nakoľko zmenka bola po začatí konania dňa 20.04.2006 pôvodnému navrhovateľovi odovzdaná.Odporca bol z tohto dôvodu zaviazaný aj na náhradu trov konania, pričom odvolanie voči predmetnému
uzneseniu nepodal (právoplatné dňa 13.07.2006).

Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, súd tieto v časti vo výške 14 % ročne zo sumy 5.696,93 Eur od
24.01.2005 do 23.10.2006 a vo výške 13 % ročne zo sumy 28.325,30 Eur od 31.03.2005 do 23.10.2006,
ako nedôvodné zamietol. Nárok na náhradu škody (rovnako ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia) je podľa ustálenej judikatúry splatným v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka dňom
nasledujúcim po dni, kedy bol dlžník o plnenie veriteľom požiadaný. Navrhovateľ v konaní nepreukázal,

že odporcu vyzval na plnenie, ktoré je predmetom konania, dňa 23.01.2005, resp. dňa 30.03.2005.
Súd má za to, že navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil počnúc dňom 24.01.2005, resp. dňom
31.03.2005 z dôvodu, že v týchto dňoch došlo k odčerpaniu peňažných prostriedkov z účtu pôvodného
navrhovateľa. Tento moment však nemožno považovať za prvý deň omeškania odporcu. Za prvý deň
omeškania odporcu možno považovať podľa jednotnej judikatúry až deň nasledujúci po dni, v ktorom
bola žaloba (návrh) doručená odporcovi (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 210/2005

alebo Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 2854/2006 zo dňa 04.06.2008).

Návrhnazačatiekonaniezodňa08.02.2006bolodporcovidoručenýspolusPlatobnýmrozkazomsp.zn.
1ROB/197/2006 až dňa 23.10.2006, teda odporca sa do omeškania dostal dňa 24.10.2006 a od tohto
dňa má navrhovateľ právo na úroky z omeškania.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 24.10.2006, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo

k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa prechodných ustanovení § 768f Obchodného zákonníka, ustanovenia účinné od 15. januára 2009
sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Základná úroková sadzba NBS ku dňu 30.06.2006 predstavovala 4,00 %, čo znamená, že zákonné
obchodnoprávne úroky z omeškania v prejednávanej veci predstavujú 14 % ročne.

Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil v sadzbe 14 % ročne zo sumy 5.696,93 Eur od 24.01.2005 do

zaplatenia a v sadzbe 13 % ročne zo sumy 28.325,30 Eur od 31.03.2005 do zaplatenia a preto súd takto
uplatnené úroky z omeškania za obdobie od 24.01.2005, resp. od 31.03.2005 do 23.10.2006 zamietol.
Navrhovateľ by mal nárok na úroky z omeškania vo výške 14 % ročne z celej žalovanej istiny 34.022,23
Eur od 24.10.2006 do zaplatenia, avšak ich priznaním by súd prekročil návrh navrhovateľa (§ 153 ods.
2 O.s.p.), ktorý si ich v tejto sadzbe uplatnil len ohľadne časti istiny vo výške 5.696,93 Eur. Z tohto

dôvodu súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 14 % ročne len zo sumy 5.696,93 Eur
od 24.10.2006 do zaplatenia a ohľadne zvyšku istiny vo výške 28.325,30 Eur v uplatnenej sadzbe 13
% ročne od 24.10.2006 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p, podľa ktorého zákonného ustanovenia,

aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia .

Navrhovateľ dôvodne podal návrh v celej výške istiny 34.022,23 Eur a ohľadne úrokov z omeškania do
výšky 32.852,- Eur (pri uvažovaní za obdobie 7 rokov a 4 mesiacov do dňa vyhlásenia rozsudku), t.j.
spolu do výšky 66.874,23 Eur, čo predstavuje 90,33 % žalovanej istiny a úrokov z omeškania, pričom
neúspech mal len ohľadne úrokov z omeškania vo výške 7.162,- Eur (14 % ročne zo sumy 5.696,93
Eur od 24.01.2005 do 23.10.2006 - za 637 dní a 13 % ročne zo sumy 28.325,30 Eur od 31.03.2005 do

23.10.2006 - za 572 dní), čo predstavuje 9,67 % žalovanej istiny a úrokov z omeškania. Pomer úspechu
a neúspechu (čistý úspech v spore) na strane navrhovateľa je 80,66 % a preto súd navrhovateľovi priznal
plnú náhradu trov konania. Podľa názoru súdu u navrhovateľa ide o neúspech len v pomerne nepatrnejčasti, a to výlučne len ohľadne časti príslušenstva uplatneného nároku. Konkrétne ide len o 17,90 %
z celého príslušenstva tvoriaceho predmet sporu.

Navrhovateľovi v prvostupňovom konaní vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške
2.041,23 Eur (61.494,- Sk) a trovami právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 6.971,59
Eur. Nárok na náhradu trov prvostupňového konania si navrhovateľ v konaní uplatnil jednak v návrhu a
tiež na pojednávaní, ktoré vyčíslil v zákonnej lehote po vyhlásení tohto rozsudku (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v prvostupňovom konaní predstavuje odmena advokáta za
10 úkonov právnej služby po 492,93 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14, resp. 13a Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z v znení účinnom ku dňu vykonania toho ktorého úkonu), a to za tieto úkony: 1. prevzatie
veci a príprava zastúpenia - 03.10.2005, 2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh zo dňa
08.02.2006, 3. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa 15.04.2008, 4. účasť
na pojednávaní dňa 02.03.2009, 5. písomné podanie na súd vo veci samej - doplňujúce vyjadrenie k

predmetu sporu zo dňa 20.03.2009, 6. písomné podanie na súd vo veci samej - doplňujúce vyjadrenie k
predmetu sporu zo dňa 12.01.2010, 7. účasť na pojednávaní dňa 02.06.2011, 8. účasť na pojednávaní
dňa 07.10.2013, 9. písomné podanie na súd vo veci samej - doplňujúce vyjadrenie k predmetu sporu
zo dňa 23.01.2014, 10. účasť na pojednávaní dňa 06.02.2014. Spolu tak trovy právneho zastúpenia
navrhovateľa v prvostupňovom konaní titulom odmeny advokáta predstavujú sumu 4.929,30 Eur.

Súd v rámci trov právneho zastúpenia priznal v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z aj
tzv. režijný paušál, a to za 10 úkonov právnej služby - 1x v roku 2005 v sume 4,98 Eur, 1x v roku 2006
v sume 5,44 Eur, 1x v roku 2008 v sume 6,31 Eur, 2x v roku 2009 v sume 6,95 Eur, 1x v roku 2010 v
sume 7,21 Eur, 1x v roku 2011 v sume 7,41 Eur, 1x v roku 2013 v sume 7,81 Eur a 2x v roku 2014 v

sume 8,04 Eur. Spolu tak 10 režijných paušálov predstavuje sumu 69,14 Eur.

Hotové výdavky na strane právneho zástupcu navrhovateľa predstavuje náhrada cestovného za 4 cesty
na pojednávanie - trasa Žilina - Bratislava a späť.

Právny zástupca vykonal cestu na pojednávanie dňa 02.03.2009 osobným motorovým vozidlom zn.
Toyota Avensis, EVČ: Z. na trase Žilina - Bratislava a späť, čo predstavuje 400 km. Podľa § 16 ods. 4
Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. v spojení s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 632/2008 Z.z., základná náhrada za každý 1 km jazdy je od 01.01.2009 vo výške 0,183 Eur, k čomu
je potrebné pripočítať aj náhradu za spotrebované pohonné hmoty. Základná náhrada za túto cestu je

73,20 Eur (400 km x 0,183 Eur), pričom právny zástupca spotreboval 32,4 l benzínu (priemerná cena
1 litra benzínu 95 v tom čase bola 1,007 Eur s 19 % DPH, t.j. 0,85 Eur bez DPH - právny zástupca si
DPH neuplatnil), t.j. náhrada za spotrebované pohonné látky je 27,22 Eur (0,068 Eur za 1 km). Spolu
tak náhrada za cestovné výdavky na toto pojednávanie predstavuje sumu 100,42 Eur.

Právny zástupca vykonal cestu na pojednávanie dňa 02.06.2011 osobným motorovým vozidlom zn.
VOLVO XC 60, EVČ: Z. na trase Žilina - Bratislava a späť, čo predstavuje 400 km. Podľa § 16 ods. 4
Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. v spojení s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 632/2008 Z.z., základná náhrada za každý 1 km jazdy je od 01.01.2009 vo výške 0,183 Eur, k čomu
je potrebné pripočítať aj náhradu za spotrebované pohonné hmoty. Základná náhrada za túto cestu je

73,20 Eur (400 km x 0,183 Eur), pričom právny zástupca spotreboval 27,6 l nafty (priemerná cena 1
litra motorovej nafty v tom čase bola 1,354 Eur s 20 % DPH, t.j. 1,13 Eur bez DPH - právny zástupca
si DPH neuplatnil), t.j. náhrada za spotrebované pohonné látky je 31,20 Eur (0,078 Eur za 1 km). Spolu
tak náhrada za cestovné výdavky na toto pojednávanie predstavuje sumu 104,40 Eur.

Právny zástupca vykonal cestu na pojednávanie dňa 07.10.2013 osobným motorovým vozidlom zn.
VW POLO, EVČ: Z. na trase Žilina - Bratislava a späť, čo predstavuje 400 km. Podľa § 16 ods. 4
Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. v spojení s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 632/2008 Z.z., základná náhrada za každý 1 km jazdy je od 01.01.2009 vo výške 0,183 Eur, k čomu
je potrebné pripočítať aj náhradu za spotrebované pohonné hmoty. Základná náhrada za túto cestu je

73,20 Eur (400 km x 0,183 Eur), pričom právny zástupca spotreboval 21,2 l benzínu (priemerná cena
1 litra benzínu 95 v tom čase bola 1,475 Eur s 20 % DPH, t.j. 1,23 Eur bez DPH - právny zástupca si
DPH neuplatnil), t.j. náhrada za spotrebované pohonné látky je 26,- Eur (0,065 Eur za 1 km). Spolu tak
náhrada za cestovné výdavky na toto pojednávanie predstavuje sumu 99,20 Eur.Právny zástupca vykonal cestu na pojednávanie dňa 06.02.2014 osobným motorovým vozidlom zn.
VOLVO XC 60, EVČ: Z. na trase Žilina - Bratislava a späť, čo predstavuje 400 km. Podľa § 16 ods. 4

Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. v spojení s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 632/2008 Z.z., základná náhrada za každý 1 km jazdy je od 01.01.2009 vo výške 0,183 Eur, k čomu
je potrebné pripočítať aj náhradu za spotrebované pohonné hmoty. Základná náhrada za túto cestu je
73,20 Eur (400 km x 0,183 Eur), pričom právny zástupca spotreboval 27,6 l nafty (priemerná cena 1
litra motorovej nafty v tom čase bola 1,371 Eur s 20 % DPH, t.j. 1,14 Eur bez DPH - právny zástupca

si DPH neuplatnil), t.j. náhrada za spotrebované pohonné látky je 31,20 Eur (0,078 Eur za 1 km). Spolu
tak náhrada za cestovné výdavky na toto pojednávanie predstavuje sumu 104,40 Eur.

Spolu tak hotové výdavky titulom cestovných náhrad predstavujú 408,42 Eur. Spotrebu použitých
motorových vozidiel a cenu pohonných hmôt preukázal právny zástupca navrhovateľa súdu technickým
preukazom vozidiel a priemernými cenami pohonných látok v SR z www.statistics.sk (oficiálna stránka

Štatistického úradu SR).

V zmysle § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi aj náhrada za stratu času takto:
1. cesta na pojednávanie v roku 2009 na trase Žilina - Bratislava a späť (spolu 4 hodiny cesty), t.j. za
8 polhodín v sume 92,72 Eur, 2. cesta na pojednávanie v roku 2011 na trase Žilina - Bratislava a späť

(spolu 4 hodiny cesty), t.j. za 8 polhodín v sume 98,80 Eur, 3. cesta na pojednávanie v roku 2013 na
trase Žilina - Bratislava a späť (spolu 4 hodiny cesty), t.j. za 8 polhodín v sume 104,08 Eur, 4. cesta na
pojednávanie v roku 2014 na trase Žilina - Bratislava a späť (spolu 4 hodiny cesty), t.j. za 8 polhodín v
sume 107,20 Eur. Spolu tak titulom náhrady za stratu času patrí advokátovi suma 402,80 Eur.

Nakoľko advokát zastupujúci navrhovateľa je platcom DPH, priznal mu súd v súlade s § 18 ods. 3
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 v spojení so zákonom č. 222/2004 Z.z. aj daň z pridanej hodnoty v sadzbe
20 % z uplatnenej odmeny a náhrad, čo predstavuje 1.161,93 Eur (20 % zo sumy 4.929,30 Eur + 69,14
Eur + 408,42 Eur + 402,80 Eur, t.j. zo sumy 5.809,66 Eur).

Spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v prvostupňovom konaní titulom odmeny, režijných
paušálov, cestovných náhrad a náhrady za stratu času vrátane DPH, predstavujú sumu 6.971,59 Eur.
V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. uložil súd odporcovi nahradiť trovy prvostupňového konania vo výške
2.041,23 Eur (súdny poplatok za návrh) a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v prvostupňovom
konaní vo výške 6.971,59 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

V zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. bolo povinnosťou prvostupňového súdu rozhodnúť aj o trovách odvolacieho
konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 1 Cob 430/2011. O trovách odvolacieho
konania rozhodol súd v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože v tomto odvolacom
konaní mal navrhovateľ plný úspech (na jeho odvolanie bol napadnutý prvostupňový rozsudok zrušený

a v novom konaní súd návrhu vyhovel).

Navrhovateľovi v odvolacom konaní vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za odvolanie vo výške
2.041,-Euratrovamiprávnehozastúpeniavodvolacomkonanívovýške2.053,80Eur.Nároknanáhradu
trov odvolacieho konania si navrhovateľ v konaní uplatnil v písomne podanom odvolaní, ktoré vyčíslil v

zákonnej lehote po vyhlásení tohto rozsudku (§ 151 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 224 ods. 1 O.s.p.).
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní predstavuje odmena advokáta za 3 úkony
právnej služby po 492,93 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14, resp. 13a Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z v znení účinnom ku dňu vykonania toho ktorého úkonu), a to za tieto úkony: 1. odvolanie zo dňa
23.06.2011, 2. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k vyjadreniu odporcu ku odvolaniu

zo dňa 23.01.2013, 3. účasť na odvolacom pojednávaní dňa 31.01.2013. Spolu tak trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní titulom odmeny advokáta predstavujú sumu 1.478,79 Eur.

Súd v rámci trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní priznal v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z aj tzv. režijný paušál, a to za 3 úkony právnej služby - 1x v roku 2011 v sume 7,41

Eur, 2x v roku 2013 v sume 7,81 Eur. Spolu tak 3 režijné paušály predstavujú sumu 23,03 Eur.

Hotové výdavky na strane právneho zástupcu navrhovateľa v odvolacom konaní predstavuje náhrada
cestovného za 1 cestu na odvolacie pojednávanie - trasa Žilina - Bratislava a späť.Právny zástupca vykonal cestu na odvolacie pojednávanie dňa 31.01.2013 osobným motorovým
vozidlom zn. VOLVO XC 60, EVČ: Z. na trase Žilina - Bratislava a späť, čo predstavuje 400 km. Podľa §

16 ods. 4 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. v spojení s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR č. 632/2008 Z.z., základná náhrada za každý 1 km jazdy je od 01.01.2009 vo výške 0,183 Eur,
k čomu je potrebné pripočítať aj náhradu za spotrebované pohonné hmoty. Základná náhrada za túto
cestu je 73,20 Eur (400 km x 0,183 Eur), pričom právny zástupca spotreboval 27,6 l nafty (priemerná
cena 1 litra motorovej nafty v tom čase bola 1,420 Eur s 20 % DPH, t.j. 1,18 Eur bez DPH - právny

zástupca si DPH neuplatnil), t.j. náhrada za spotrebované pohonné látky je 32,40 Eur (0,081 Eur za 1
km). Spolu tak náhrada za cestovné výdavky na toto pojednávanie predstavuje sumu 105,60 Eur.

V zmysle § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi aj náhrada za stratu času takto:
1. cesta na odvolacie pojednávanie v roku 2013 na trase Žilina - Bratislava a späť (spolu 4 hodiny cesty),
t.j. za 8 polhodín v sume 104,08 Eur.

Nakoľko advokát zastupujúci navrhovateľa je platcom DPH, priznal mu súd v súlade s § 18 ods. 3
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 v spojení so zákonom č. 222/2004 Z.z. aj daň z pridanej hodnoty v sadzbe
20 % z uplatnenej odmeny a náhrad trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, čo predstavuje
342,30 Eur (20 % zo sumy 1.478,79 Eur + 23,03 Eur + 105,60 Eur + 104,08 Eur, t.j. zo sumy 1.711,50

Eur).

Spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní titulom odmeny, režijných paušálov,
cestovných náhrad a náhrady za stratu času vrátane DPH, predstavujú sumu 2.053,80 Eur. V súlade
s § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. uložil súd odporcovi nahradiť trovy odvolacieho

konania vo výške 2.041,- Eur (súdny poplatok za odvolanie) a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa
v odvolacom konaní vo výške 2.053,80 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom tunajšieho
súdu Krajskému súdu v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len niektorým z dôvodov uvedeným v § 205 ods. 2 O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).