Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6T/35/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411010075
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8411010075.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 30. apríla 2012 na Okresnom súde v Kežmarku v trestnej veci proti obžalovanému K. Š.,
Z.. XX.XX.XXXX V. A., K. B. X. XXXX/X, A., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Trestného
zákona takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného K. Š. spod obžaloby
Okresnej prokuratúry v Kežmarku pre prečin a skutok ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

ž e

dňa 17.07.2009 okolo 16.20 hod., po asfaltom spevnenej ceste slúžiacej ako príjazdová cesta k objektu
závodu Podtatranská hydina, a.s. Kežmarok, od štátnej cesty číslo D., v smere od parkoviska pred
objektom závodu k štátnej ceste číslo D., viedol osobné motorové vozidlo zn. Opel Vectra, evidenčné
číslo A. XXXBA, kde pri vychádzaní na uvedenú pozemnú komunikáciu nedal prednosť tam idúcemu
osobnému motorovému vozidlu zn. Opel Astra, evidenčné Č.Q. XAXXXXX, medzinárodné značky Česká
republika, vedeného F. H. v smere od mesta Kežmarok do obce Malý Slavkov , okres Kežmarok, v
dôsledku čoho došlo k zrážke uvedených vozidiel, pričom pri dopravnej nehode došlo k vzniku zranenia
F. H., ktorý utrpel zranenie . tržná rana hlavy vľavo a vpravo, odrenina ľavého lakťa a pravého kolena,
ktoré si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť do 01.08.2009

p r e t o ž e

skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodených V. I. X.R., A. X. X. T. F. H., Z..
XXX.XX.XXXX, K. B. F. Q., L. XXX/XX, s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku podal dňa 18.02.2011 na Okresný súd Kežmarok
obžalobu na K. Š. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.
Uviedol, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania. Dňa 17.07.2009 išiel po ceste od hydinárskych
závodov smerom ku križovatke, z ľavej strany išlo auto, z pravej nikoho nevidel. Viditeľnosť v čase zrážky
bola dobrá. Vošiel do križovatky a poškodený mu vošiel do protismeru. Keď išiel do križovatky, nevidel

žiadne vozidlo. Odbočoval smerom doľava na Kežmarok. Myslí si, že keby poškodený išiel primeranou
rýchlosťou, zabránil by nehode, ktorá sa stala v smere na Kežmarok pri pravej krajnici. Auto zbadal
až keď sa na neho rútilo, bol vo svojom jazdnom pruhu. Reakcia bola taká, že sa chcel vyhnúť zrážke,
skrútil volant doprava, auto sa hýbalo dopredu doľava. Nebol pod vplyvom alkoholických nápojov. Na
uvedenej križovatke nebolo žiadne vodorovné ani zvislé dopravné značenie. Pred vjazdom na križovatku
sa presvedčil, či z ľavej a pravej strany nejde nejaké vozidlo.

Poškodený F. H. na hlavnom pojednávaní trval na výpovediach z prípravného konania. Udalosti zo dňa
17.07.2009 si už presne nepamätá, je to už nejaká doba. Prichádzal od Kežmarku k Podtatranskej
hydine, ako sa približoval ku križovatke zbadal, že od hydiny prichádza auto, tak pustil plyn, predpokladal
však, keďže mal prednosť, že auto zastaví, išiel trošku do protismeru, by sa mu vyhol, aby nedošlo k
zrážke a tak sa zrazili, on z boku n predné koleso, následne ho to hodilo dole z cesty na pole, to druhé
auto bolo otočené o 180 stupňov. Počasie v ten deň bolo slnečné. Pred križovatkou je mierna zákruta,
bola asi meter, možno trošku viac vysoká tráva, proste viditeľnosť bola dobrá. Pred nehodou na uvedenej
križovatke neboli žiadne dopravné značenia. Čo sa týka nároku na náhradu škody, tak 10 alebo 12 dní
bol práceneschopný, mal rozbitú hlavu, zošitú, chodil po lekároch, čiže utrpel tým, že má na hlave jazvy
a škodu na jeho motorovom vozidle.

Svedok D.. K. X. trval na svojej výpovedi z prípravného konania. Pracuje ako riaditeľ Obvodného úradu
pre cestnú dopravu a pozemnú komunikáciu v Kežmarku. K tejto veci sa za úrad vyjadroval p. G. K., ktorý
pracuje na technických službách, svedok je na úrade od 18.10.2010. Svedok potvrdil, že tam chýbalo
označenie, niekoľkokrát na to vyzývali Podtatranskú hydinu. Svedok vedel, že tam tá značka chýba, keď
nastúpil do úradu chcel, aby sa to vyznačilo, vraj sa to nemôže, ale nakoniec to vyznačili, len stále chýba
značka z vedľajšej cesty. Obvodný úrad v Kežmarku neeviduje žiadnu žiadosť o napojenie hydinární na
cestu, aspoň čo je svedok riaditeľom obvodného úradu. Keďže obvodný úrad vznikol až v roku 2004 a
hydinárne skôr, schválenie napojenia tejto cesty obvodným úradom sa nestalo. V súčasnosti tam už je
značenie, vyznačená je hlavná cesta pred tou križovatkou, ak idete od mraziarne, značenie je na hlavnej
ceste, nie príjazdovej. Má pocit, že pred nehodou to tam nebolo.

Svedok H. U., vedúci dopravy v Podtatranskej hydine a.s., na hlavnom pojednávaní trval na svojej
výpovedi z prípravného konania. Uviedol, že keď on nastúpil do hydinární, prístupová cesta tam už bola,
nebola tam žiadna žiadosť o napojenie, cesta bola riešená pri stavbe firmy. Nevie o tom, či bola táto
komunikácia schválená alebo posudzovaná obvodným úradom.

Za účelom zistenia a posúdenia okolností vzniku dopravnej nehody bol do konania pribratý znalec
z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave D.. Š. C., ktorý v znaleckom posudku
skonštatoval, že rýchlosť vozidla poškodeného Opel Astra bola v čase pred dopravnou nehodou
na začiatku reakcie vodiča 84,9 až 88,2 km/h, v čase nárazu bola 51,8 km/h. Vozidlo Opel Vectra
obžalovaného sa v čase zrážky pohybovalo rýchlosťou 22,89 km/h. Pri zrážke nedošlo k zaklineniu
vozidiel, ale došlo v priebehu 0,6s k viacnásobným nárazom. Vodič Opelu Astra pred zrážkou brzdil,
na vozovke ostali šmykové stopy rozdielnych dĺžok. Aby vodič vozidla začal brzdiť, musel mať na to
dôvod, to znamená, že musel reagovať na pohyb vozidla Opel Vectra z pravej strany. Šmykové stopy
Opelu Astra sa nachádzali v ľavom protismernom pruhu. Vodič s vozidlom Opel Astra od začiatku vjazdu
vozidla Opel Vectra do vozovky z cesty vedúcej k hydinárni prešiel dráhu 67,34 m za 2,98s z rýchlosti
88,2 km/h spomalil na rýchlosť 51,98 km/h pri ktorej sa zrazil s vozidlom Opel Vectra. Vodič s vozidlom
Opel Vectra sa rozbiehal z cesty vedúcej od hydinární na cestu vedúcu od Kežmarku n Malý Slavkov
v smere na Kežmarok. Celý výjazd vozidla do miesta zrážky trval 2,98s a na konci tejto dráhy sa
vozidlo pohybovalo rýchlosťou max. 22,89 km/h. Od výjazdu do miesta zrážky prešiel dráhu 9,46 m.
Čo sa týka možnosti zabránenia dopravnej nehode zo strany účastníkov, obžalovaný mohol nehode
zabrániť, keby s vozidlom pred vjazdom na hlavnú cestu stál na ceste vedúcej k hydinárni a čakal,
pokiaľ popred neho prejde vozidlo poškodeného. Nehode už nemohol zabrániť počas výjazdu na hlavnú
cestu, pretože keby ostal stáť, stál by cez celú šírku vozovky. Mohol nehode zabrániť skoršou reakciou,
keby na vozidlo poškodeného reagoval 0,96s po rozjazde, keby s vozidlom prešiel dráhu 1 m v smere
na Kežmarok. Vtedy sa poškodený nachádzal vľavo od neho vo vzdialenosti 47,4 m a obžalovaný by
stihol zabrzdiť v jazdnom pruhu vozidla poškodeného na dráhe 3,69 m. V čase, kedy by obžalovaný s
vozidlom zastavil, vozidlo poškodeného by sa nachádzalo v ľavom jazdnom pruhu, 13 m pred ním a
pohybovalo by sa ešte rýchlosťou 72 km/h v šmyku. Poškodený neprekročil povolenú rýchlosť nemohol
nehode zabrániť skoršou reakciou, pretože nemal dôvod reagovať skôr na vpravo sa nachádzajúce

vozidlo. Taktiež by nehode nezabránil, keby nemenil smer jazdy ani rýchlosť, vtedy by prednou stranou
narazil zadnej časti vozidla obžalovaného. nehode by nezabránil ani vtedy, keby v priebehu reakcie
zatáčal s vozidlom doprava, v priebehu plného brzdenia by narazil prednou stranou do ľavej zadnej
strany vozidla obžalovaného. V posudku znalec ďalej skonštatoval, že cesta D. v smere z Kežmarku na
Malý Slavkov je od kruhového objazdu s cestou I/97 v meste Kežmarok pri Lidli rozdelená vodorovným
dopravným značením, ktoré je po železničné priecestie viditeľné, za priecestím pokračuje ďalej, ale je
slabšie viditeľné. Jednoznačne určuje smer cesty D., kde po prejdení železničného priecestia je hlavná
cesta označená v smere na obec Malý Slavkov, na ktorú ešte pred hydinárňami z ľavej strany vyúsťuje
výjazd od mraziarní. Z technického hľadiska, na základe vyhodnotenia dopravnej situácie týkajúcej sa
označenia ciest vodorovným dopravným značením, je možné konštatovať, že poškodený premával po
ceste označenej ako hlavná voči ceste ústiacej na ňu z pravej strany od hydinární.

Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že celý znalecký posudok je možné zhrnúť do 2 hlavných
záverov. Jeden zo záverov spočíva v tom, že ani jeden z účastníkov dopravnej nehody neprekročil
rýchlosť, pohybovali sa na hranici povolenej rýchlosti. Ďalej bolo skúmané, prečo vodič Opel Astra
bol nútený vozidlo brzdiť v šmyku, to znamená, že musel reagovať na vznikajúcu prekážku na ceste.
Táto prekážka bola vytvorená pohybom Opelu Vectra. Vodič Opelu Astra mohol najskôr reagovať na
Opel Vectra. Vodič s Opelom Astra išiel po ceste, ktorej smer a význam bol vyznačený dopravnými
značeniami, v úseku cesty, kde vychádzal sa nenachádzajú žiadne dopravné značky, ktoré by vodičovi
Opelu Astra uvádzali, že sa nachádza na križovatke. Pri tejto analýze reakcií vodiča Opelu Astra bolo
skúmané, či vodič Opelu Astra, pokiaľ by reagoval na vychádzajúce vozidlo sprava, s vozidlom brzdil a
nemenil smer jazdy, či by došlo k zrážke, bolo zistené výpočtom, že vozidlá by sa minuli. Konanie vodiča
Opelu Astra bolo ovplyvnené spôsobom jazdy vozidla Opel Vectra. Tým, že na vozovke vznikli šmykové
stopy, z technického hľadiska sa takáto situácia charakterizuje ako vznik nebezpečenstva pre vodiča
Opelu Astra, ktorý bol prinútený tzv. havarijne brzdiť. Na otázku, prečo nezohľadnil aj skutočnosti tvrdené
obžalovaným o tom, kde stál v čase, kedy vychádzal na cestu smerom na Kežmarok znalec uviedol,
že pri výpočte zohľadnil výpovede účastníkov nehody, je to uvedené na strane 13 bod 2 znaleckého
posudku, kde na obrázku číslo 6 na strane 15 je rozpracovaná analýza polohy Opelu Vectra podľa
výpovede vodiča, z ktorej vyplýva, že v prípade, ak by sa vodič Opelu Vectra rozbiehal do vozovky
od hydinární, nezodpovedalo by to poškodeniu vozidiel pri zrážke, čiže pri výpočte bolo vychádzané
z polohy vozidla Opel Astra na šmykových stopách z miesta zrážky, na konci týchto stôp, od ktorých
sa muselo odvíjať postavenie vozidla Opel Vectra s tým, že do tejto polohy pri zrážke sa toto vozidlo
muselo dostať z cesty vedúcej od hydinárne, čiže hľadala sa polohy vozidla zodpovedajúca tomu,
že keď vozidlo išlo od hydinárne, malo postavenie v čase zrážky tak, ako je zobrazené na obrázku
4, 5. Výhľadové pomery boli premerané v prítomnosti polície - dopravného inšpektorátu Poprad a
bola nameraná vzdialenosť tak, že na danom úseku cesty vodič mal výhľad min. 70-90 metrov, jedná
sa o poškodeného, taký istý výhľad mal aj obžalovaný, tieto skutočnosti sú uvedené v bode 2.4.4..
Zakrivenie vozovky nebolo robené z toho dôvodu, že vplyv zakrivenia v tomto úseku cesty bol pri výpočte
nepodstatný, pretože celý dej sa odohrával na úseku približne 70-100 metrov a obaja účastníci mali
dobré výhľadové podmienky vzájomne na sebe, minimálne od východiskového bodu merania, čiže od
tohto bodu sa odohrával celý dej. Vplyv zákruty by bol zohľadnený vtedy, keby polomer tejto zákruty mal
za následok zníženie výhľadu účastníkov nehody na seba alebo na techniku jazdy vodiča Opelu Astra,
napr. keby v pravotočivej zákrute dostal šmyk.

Súd potom vykonal aj listinné dôkazy v spise obsiahnuté. Zo zápisnice z konfrontácie medzi
obžalovaným a poškodeným súd zistil, že poškodený trval na svojej výpovedi a tom, že obžalovaný
zapríčinil vznik dopravnej nehody tým, že nedal prednosť v jazde poškodenému. Obžalovaný taktiež
trval na svojej výpovedi a tom, že sa necíti byť vinný zo zavinenia dopravnej nehody. Súd oboznámil aj
záznam dopravnej nehody, zápisnicu o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody s fotodokumentáciou,
taktiež zápisnicu o obhliadke motorového vozidla, zápisnicu o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody
s fotodokumentáciou dodatočnú, lekárske správy a lekárske potvrdenia ohľadom zranení poškodeného,
taktiež s vyjadreniami Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja, oblasť Poprad,
Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Kežmarku, technickou správou od
Podtatranskej hydiny a.s., kolaudačné rozhodnutie, vyjadrenie k trvalej prevádzke, vyjadrenie z hľadiska
rozvoja cestnej siete.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Zo správy Obvodného
úradu Kežmarok mal súd preukázané, že obžalovaný nebol priestupkovo stíhaný. Charakteristika
Mestského úradu Kežmarok je len všeobecná. Zamestnávateľ obžalovaného charakterizoval ako tichý
a nekonfliktný typ, pracovitý, zodpovedne plní príkazy nadriadených, so spolupracovníkmi vychádza
dobre, nemal problémy s porušovaním pracovnej disciplíny, ani s požívaním alkoholu na pracovisku.

Súd potom vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že žalovaný
skutok nie je trestným činom.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru doprava cestná mal súd preukázané, že ani jeden z účastníkov
dopravnej nehody neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť na danom úseku komunikácie. Znalec
však ďalej vo svojom posudku vychádza z konštatovania, že obžalovaný vychádzal na hlavnú cestu a
teda mohol nehode zabrániť, ak by s vozidlom pred vjazdom na hlavnú cestu ostal stáť a čakal, kým
popred neho prejde poškodený. Taktiež mohol nehode zabrániť, keby na vozidlo poškodeného reagoval
0,96s po rozjazde, kedy s vozidlom prešiel dráhu 1,0 m v smere na Kežmarok a poškodený sa od
neho nachádzal vľavo vo vzdialenosti 47,4 m. Obžalovaný by stihol zastaviť brzdením. Pokiaľ ide o
poškodeného, ten podľa znaleckého posudku nehode nemohol zabrániť, keďže nemal dôvod reagovať
na vozidlo prichádzajúce sprava, taktiež by nehode nezabránil ani keby nemenil smer jazdy ani rýchlosť
jazdy. Nehodu z pohľadu toho, že by išlo o rovnocenné cesty, teda nie o hlavnú cestu a vedľajšiu, resp.
miesto mimo cesty, znalec nerozoberal.

Z výpovede svedka H. U. mal súd preukázané, že cesta z hydinární, jej napojenie bolo riešené pri stavbe
podniku.

Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 22.11.1978 týkajúceho sa povolenia užívania stavby Hydinárskeho
závodu Kežmarok mal súd preukázané, že toto rozhodnutie sa týkalo aj ciest, bez bližšej špecifikácie,
pričom užívanie celého objektu bolo povolené.

V zmysle § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
účelovými komunikáciami sú komunikácie, ktoré slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo
jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným
účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí
ustanovenie § 16 , teda
na začatie stavby a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný
úrad (§ 3a ), ak ďalej nie
je ustanovené inak.

V zmysle § 2 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov križovatkou sa rozumie miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú.

V zmysle § 20 ods. 1 a 2 citovaného zákona vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste
označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný
dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej
ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare. Ak prednosť v jazde
nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd mal za to, že nemožno jednoznačne skonštatovať,
že cesta vedúca od hydinární k ceste vedúcej z Kežmarku do Malého Slavkova č. D. je vo vzťahu k
tejto ceste cestou vedľajšou, či dokonca miestom ležiacim mimo cesty. Z vyššie citovaných ustanovení
zákona č. XXX/XXXX Zb. je zrejmé, že táto cesta spĺňa podmienky na to, aby sa dala označiť za účelovú
komunikáciu. Prokuratúra taktiež v obžalobe túto cestu označila ako príjazdovú, čo spadá pod definíciu
pojmu účelová komunikácia. Z toho vyplýva, že miesto, kde sa tieto dve cesty pretínajú, je križovatkou.
Zvislé dopravné značenie upravujúce križovatku pred železničným priecestím v meste Kežmarok
upravuje vzťah hlavnej cesty a vedľajšej cesty len pre túto križovatku, teda označuje síce ako hlavnú
cestu smer na Malý Slavkov, avšak z tohto označenia nemožno vychádzať bez ďalšieho aj vo vzťahu
k ďalším križovatkám nachádzajúcim sa na úseku za touto križovatkou. Naopak, vychádzajúc z vyššie
uvedených zákonných ustanovení zákona o cestnej premávke a zákona o pozemných komunikáciách,

ak prednosť v jazde nevyplýva z dopravných značiek, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu
prichádzajúcemu sprava.

Výrok o vine obžalovaného môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré úplne vylučujú pochybnosť,
či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Ku správnym a úplným skutkovým zisteniam
dôjde súd iba vtedy, ak nielen vykoná všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale ich taktiež tak jednotlivo, ako aj v
ich vzájomnom súhrne správne zhodnotí. Ak sa aj potom vyskytnú pochybnosti, neostáva než rozhodnúť
v prospech obžalovaného.

Na naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 158 Trestného zákona sa okrem iného vyžaduje aj to, aby obžalovaný svojím konaním porušil
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, v tomto prípade by mal dokázateľne porušiť predpisy o
premávke na pozemných komunikáciách. Z vykonaného dokazovania však súd nemal preukázané, že
by obžalovaný svojím konaním túto dôležitú povinnosť porušil.

Výrok o odkázaní poškodených s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie sa opiera
o ustanovenie § 288 ods. 3 Tr. por., z dôvodu, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.