Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211427
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114211427.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: AQUATREND, s.r.o., IČO: 36 406 741, so sídlom Hričovská 221, Žilina, právne
zastúpeným Burian & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova ul. 1, Žilina, proti odporcovi: K. P., nar.
X.X.XXXX, bytom K. č. XXX, K., o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 13.1.2009 sa odporca domáhal voči navrhovateľovi (v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v opačnom postavení) zrušenia rozhodcovského rozsudku č.k. RK 20/2008

vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Chovancom dňa 7.11.2008. Rozsudkom č.k. 14C/1266/1997
zo dňa 28.10.2010 zrušil rozhodcovský rozsudok č.k. RK 20/2008 vydaný rozhodcom JUDr. Milanom
Chovancom dňa 7.11.2008 z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a/ a g/ zák. č. 244/2002 Z.z. a preto
zároveň rozhodol, že v konaní o nároku prejednávanom v rozhodcovskom konaní bude pokračovať súd.

Žalobou zo dňa 29.9.2008 sa navrhovateľ v rozhodcovskom konaní domáhal zaplatenia 25 966,- Sk
spolu s jej príslušenstvom, 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 25 966,- Sk od 29.9.2008 do

zaplatenia.

Nárok špecifikoval a odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 1.4.2007 pracovnú zmluvu,
podľa ktorej žalovaný vykonával pre žalobcu prácu asistent predaja. Jeho pracovná činnosť spočívala
v zabezpečovaní montáží kompletného zmäkčenia vody v rodinných domoch a malých firmách. Dňa
6.2.2008 sa žalobca a žalovaný dohodli na skončení pracovného pomeru. Žalobca na predané
zariadenia poskytuje servisné služby. Hlavne pri zariadeniach na filtráciu vody vykonáva v pravidelných

časových intervaloch výmenu filtračných vložiek. Dňa 22.9.2008 žalobcu kontaktoval p. W. I., bytom
F. K. XX, R., ktorý požadoval servisný zásah - výmenu filtračných vložiek, na ktorom sa dohodol ešte
pri kúpe filtračného zariadenia od žalovaného v novembri 2007. Podľa vyjadrenia zákazníka zaplatil
žalovanému za filtračné zariadenie čiastku 25 000,- Sk v hotovosti. Žalobca zistil, že meno uvedeného
zákazníka v databáze klientov neeviduje. Napriek tomu sa so zákazníkom dohodol, že mu vykoná
výmenu filtračných vložiek. Dňa 23.9.2008 sa preto k menovanému dostavili technici žalobcu, ktorí v
rámci servisného zásahu zistili, že menovaný vlastní predfiltráciu a reverznú osmózu AQUATIP 5000 M,

ktoré bolo opatrené nálepkami firmy žalobcu. Kúpnu cenu, ktorú žalovaný prijal od zákazníka, žalovaný
neodovzdal na zúčtovanie žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný porušil pracovnú zmluvu, ktorá
ho neoprávňovala k predaju akýchkoľvek zariadení, s ktorými podnikal žalobca a ani mu nedovoľovala
vlastným menom alebo na vlastný účet vykonávať podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť (viď bod14. pracovnej zmluvy). Navyše sa dopustil protiprávneho konania, keď žalobcovi odcudzil reverznú
osmózu AQUATIP 5000 M a tú vo svojom mene a na svoj účet predal tretej osobe - zákazníkovi čím
sa obohatil na úkor žalobcu. V príčinnej súvislosti s porušením pracovnej zmluvy a ďalšej protiprávnej

činnosti žalovaného vznikla žalobcovi majetková ujma vo výške 25 966,- Sk, čo je cenníková cena tohto
typu zariadenia bez DPH.

Odporca vo vyjadrení uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.03.2003 Zmluvu o obchodnej
spolupráci č. 000364. Zmluva s názvom Zmluva o obchodnej spolupráci č. 000364 bola uzavretá

podľa § 642 až § 651 Obchodného zákonníka, čiže ako zmluva o sprostredkovaní. Na základe tejto
zmluvy žalovaný ako samostatný podnikateľ, vykonávajúci svoju činnosť na základe živnostenského
oprávnenia, vykonával pre žalobcu činnosť spočívajúcu v sprostredkovaní predaja výrobkov žalobcu,
t.j v zaobstaraní príležitosti pre žalobcu na uzatvorenie zmluvy s treťou stranou. Žalovaný však v rámci
svojej podnikateľskej činnosti vykonával a vykonáva aj iné aktivity ako je sprostredkovanie, napríklad
montáž rôznych zariadení, a to práve z toho dôvodu, že zmluva o obchodnej spolupráci so žalobcom

nikdy nebola uzatvorená ako zmluva výhradná - exkluzívna, s tým že žalovaný bude vykonávať len
činnosť pre žalobcu. Žalobca od predmetnej zmluvy odstúpil listom zo dňa 07.04.2008. Žalobca so
žalovaným v čase obchodnej spolupráce uzavrel i pracovnú zmluvu, a to dňa 01.04.2007, podľa ktorej
žalovanývykonávalprežalobcuprácuasistentpredaja.Jehopracovnánáplňspočívalavzabezpečovaní
montáží kompletného zmäkčenia vody v rodinných domoch a malých firmách. Dňa 06.02.2008 sa

žalobca a žalovaný dohodli na skončení pracovného pomeru. Počas trvania pracovného vzťahu mal
žalovaný pozastavenú živnosť. Žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že jeho technici zistili, že zákazník p.
I. W. vlastní zariadenie AQUATIP 5000M, a že toto zariadenie zakúpil zákazník od žalovaného, a
teda na základe tejto informácie žalobca usúdil, že mu bola spôsobená škoda, a žalovaný mu toto
zariadenie odcudzil. Ako a kedy žalobca zistil, že predmetné zariadenie mu chýba v sklade? Bola

vykonaná inventúra k 31.12.2007 a pri skončení pracovného pomeru so žalovaným? Ak áno, s akým
výsledkom? A ak mal žalobca vedomosť o odcudzení zariadenia, prečo nikdy nežiadal vysvetlenie od
žalovaného, alebo iným spôsob sa nedomáhal nápravy? Žalobca nijako nepreukázal, že by na stave
zásob zariadení typu Aquatip 5000M vykazoval nezrovnalosti. A ak žalobca tvrdí, že sa jednalo o
zariadenie pochádzajúce z jeho skladu ale toto zariadenie mu nechýba v stave zásob, to znamená, že

bolo zákazníkovi štandardne odpredané. Kedy vlastne zistil žalobca, že mu malo byť niečo odcudzené
alebo že neboli odovzdané finančné prostriedky na zúčtovanie? Je nepravdepodobné, aby keď žalobca
zistil tieto skutočnosti na základe inventúry, alebo pri účtovaní, ihneď nežiadal žalovaného o vysvetlenie,
alebo o nápravu. Žalobcovi nikdy nebolo odcudzené zariadenie Aquatip 5000M a ani inak mu nebola
spôsobená žalovaným majetková ujma. Keďže zariadenia, ktoré predáva žalobca, nie sú jedinečnými

exkluzívnymi výrobkami na trhu, čo sa týka technických parametrov, prípadne úžitkových vlastnosti
výrobkov sú zameniteľné s inými výrobkami, zariadenie Aquatip 5000M si mohol zákazník zakúpiť
kdekoľvek. Rovnaké, dokonca tieto isté výrobky ako predáva žalobca sú bežne dostupné na trhu.
Okrem toho žalobca nemá nijaký patent, licenciu, či ochrannú známku zaregistrovanú na Úrade
priemyselného vlastníctva, ktorá by žalobcu chránila a zabezpečovala mu výhradné práva na nakladanie

s predmetným zariadením, prípadne potvrdzovala jeho výhradne vlastníctvo a distribúciu. Žalovanému
predmetné zariadenie odpredala p. Q. Q., ktorá toto zariadenie odkúpila od žalobcu na základe toho,
že podmienkou na to, aby niekto mohol so žalobcom uzavrieť zmluvu o obchodnej spolupráci je, aby si
najskôr odkúpil od žalobcu nejaké zariadenie v počte minimálne 1. kus, bez ohľadu nato, či zariadenie
potrebuje, alebo nie. Takto sa stalo, že niektorým obchodným zástupcom zostali zariadenia, ktoré nikdy

nepotrebovali, a preto kontaktovali žalovaného, pretože vedeli, že s podobnými zariadeniami pracuje
a mohol by ich od nich odkúpiť. Ak niekto odkúpi od žalobcu zariadenie, stáva sa jeho výlučným
vlastníkom, a následne ako výlučný vlastník si môže so zariadením nakladať ako uzná za vhodné, teda
aj následne ho odpredať. Kúpa medzi p. Q. a žalovaným sa uskutočnila až po ukončení pracovného
pomeru žalovaného so žalobcom. Vyslovil názor, že žalobca sa domáha náhrady „majetkovej ujmy", za

zariadenie, ktoré už raz odpredal, a za ktoré obdržal finančné prostriedky. Vyhovením jeho požiadavky
by žalobcovi vznikol neoprávnený majetkový prospech. Žalobca vo svojej žalobe sa odvoláva na
porušenie pracovnej zmluvy. Po dôkladnom preskúmaní pracovnej zmluvy, vyslovil podozrenie, že
žalobca predložil sfalšovanú pracovnú zmluvu, nakoľko žalovaný obdržal pri podpise pracovnej zmluvy
inú pracovnú zmluvu. O tom, že ide zjavne o inú pracovnú zmluvu svedčí skutočnosť, že aj „podpis"

žalovaného sa nachádza inde ako je tomu na origináli zmluvy, ktorú vlastnoručne podpísal. Zároveň
uviedol, že pracovná zmluva uzatvorená dňa 01.04.2007 medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou
odporujúcou dobrým mravom. Predmetná pracovná zmluva je v rozpore so zákonom, ide nad rámec
zákona, a v konečnom dôsledku je proti ústavným princípom a odporuje zásadám pracovného práva.Na pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa vzťahuje len Zákonník práce,
avšak z obsahu (práva a povinnosti) uvedenej pracovnej zmluvy vyplýva, že boli použité aj ustanovenia
iných právnych predpisov (napr. živnostenský zákon, obchodný zákonník), čo je úplne vylúčené pre

takýto pracovnoprávny vzťah. Netreba zabúdať, že išlo o závislú prácu a tento pojem vymedzuje §
1 ods. 2 ZP. Zákonník práce chráni predovšetkým zamestnanca, avšak v danej pracovnej zmluve
zamestnávateľ uvádza také záväzky a požiadavky na zamestnanca, ktoré neochraňujú zamestnanca,
ale zamestnávateľa, čo je proti základným zásadám pracovného práva, ktoré vychádzajú z Ústavy
SR. Predmetná pracovná zmluva bola uzatvorená zo strany žalovaného pod psychickým nátlakom a v

tiesni, nakoľko žalovaný mal od žalobcu súkromne požičané finančné prostiedky, ktoré mu nevedel vrátiť
ihneď, tak pristúpil na podpísanie takejto zjavné diskriminačnej pracovnej zmluvy. Je predsa nelogické,
aby žalovaný vstupoval do pracovného pomeru k žalobcovi, keď kontinuálne mali uzatvorenú zmluvu
o obchodnej spolupráci a žalovaný mal svoju vlastnú živnosť a klientelu. Dokonca treba podotknúť,
že obe paralelne uzatvorené zmluvy, t.j. pracovná zmluva ako aj zmluva o obchodnej spolupráci sú v
zjavnom rozpore. Kým zmluva o obchodnom zastúpení zakazuje žalovanému podnikať alebo pracovať

u konkurencie po dobu troch rokov, v pracovnej zmluve je uvedené, že nikdy nesmie podnikať alebo
pracovať u konkurencie. Je absolútne vylúčené, aby zamestnávateľ obmedzil doživotne zamestnanca v
jeho ústavnom práve slobodne podnikať a zúčastňovať sa na zdravej konkurenčnej súťaživosti.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že pokiaľ odporca sa odvoláva na to, že navrhovateľ
nemá k zariadeniu ochrannú známku, tak od roku 2004 bola pridelená ochranná známka k zariadeniu.
Navrhovateľ sa pri návšteve tejto osoby dozvedel, že pán C. odovzdal odporcovi 25.000 Sk za filtračné
zariadenie a takýmto konaním došlo k porušeniu pracovnej zmluvy, konkrétne čl. 14 nakoľko tento

odcudzil a následne predaj filtračné zariadenie, čím vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 25.966 Sk,
čo je cenníková cena zariadenia tohto typu. Ak by aj bolo hypoteticky pravdou to, čo uvádza odporca,
teda že kúpil filtračné zariadenie od tretej osoby, aj tak by jeho konaním, bol žalobcovi spôsobený ušlý
zisk, v rozsahu minimálne nákupnej ceny tohto filtračného zariadenia a ceny za ktorú teda navrhovateľ
predmetné filtračné zariadenia predáva. V. spôsobil navrhovateľovi ušlý zisk, nakoľko kupujúci pán C.

preukázateľne chcel prístroj od spoločnosti AQUATREND, tento kupujúci bol v presvedčení, že toto
filtračnézariadeniesiodspoločnostinavrhovateľaajkupuje,čojezrejméztoho,ženásledneponejakom
čase ako mu ho odporca predal kontaktoval nie odporcu ale samotného navrhovateľa vo vzťahu teda
k výmene filtračných vložiek alebo teda servisu na filtračnom zariadení. Žalovaný preto zneužil meno
spoločnosti navrhovateľa. Pri komunikácii s pánom C., využíval motorové vozidlo navrhovateľa, keď mu

išiel tento prístroj namontovať, čiže pán C. bol po celú dobu v presvedčení, že si prístroj kupuje od
navrhovateľa. Toto odporca vykonával, aby seba na úkor navrhovateľa obohatil. Konanie odporcu môže
zakladať niektorú zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, najskôr bezdôvodného obohatenia
získaného z nepoctivých zdrojov, ktoré sa podľa NS SR zo dňa 22.11.1985 publikovanom v zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 25/1986 definuje, ako neoprávnený majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov, treba považovať predovšetkým taký prospech, ktorý bol získaný a protiprávnym
konaním postihnuteľný podľa konkrétnych právnych predpisov, predovšetkým podľa predpisu trestného
práva. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR 6Obdo 16/2008 zo dňa 16.12.2008, podľa
ktorého základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u
obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý.

Po poučení súdu, že v prednese sa jedná o úplne iné skutkové okolnosti ako opísané v návrhu a preto
je potrebné pre rozhodnutie o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia meniť návrh a či tento jej
prednes má považovať za návrh na pripustenie zmeny návrhu uviedol, že v súlade so zásadou iura
novit curia žiada, aby súd zistil právny dôvod žalovaného nároku, pričom poukázal na postup v konaní
pred OS Žilina pod sp. zn. 33C/211/2008 v ktorom sa navrhovateľ domáhal peňažného plnenia titulom

bezdôvodného obohatenia, a navrhovateľovi bolo priznané čiastočné plnenie avšak titulom ceny nájmu
a rovnako poukázal na uznesenie NS č.k. 3Cdo/83/2011 z 30.1.2011 v tejto veci, v ktorom bolo dovolanie
sťažovateľa proti rozsudku KS odmietnuté, nakoľko NS dospel k záveru, že navrhovateľom zvolená
právna kvalifikácia nebola pre súd rozhodujúca a právne záväzná.

Odporca uviedol, že v živote nerobil žiadneho servisného technika, nemal prístup skladu, aby vôbec
nejakézariadenieodcudzil.FiltračnézariadenieuW.C.,onnemontoval,pretoževživoteničnemontoval,
ani nemontuje filtračné zariadenia. Takéto zariadenie si od navrhovateľa zakúpila nejaká pani, ktorej
meno je v spise, ktorá bola majiteľom tohto zariadenia. Táto pani mala ísť pracovať k navrhovateľovi,a vtedy si musela kúpiť zariadenie, avšak dostala sa do dlhov a filtračné zariadenie mu ponúkla. On
sprostredkoval zariadenie pánovi C.. Nikdy žiadne chýbajúce zariadenie nebolo vyčíslené, že by niečo
chýbalo v sklade, žiadny dodací list alebo niečo také. Peniaze prevzaté od pána C. odovzdal pani, od

ktorej ho sprostredkoval, pretože ešte zaň aj musela doplácať, kupovala to na splátky cez Quatro. Na
otázku, či vie koho kontaktoval pán C., ohľadom predaja a montáže filtra uviedol, že predtým mal firmu
MALORUS, ktorá predávala tieto filtračné zariadenia za nejakých 5-6.000,- Sk. On sa cez niekoho dostal
k nemu. Uviedol mu, že za tú cenu mu zariadenie nemôže predať, ale že o pani, ktorá sa ho chcela
zbaviť, tak sa mu to posunulo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom odporcu a z vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Súd z pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2007 medzi AQUATREND s.r.o. a odporcom zistil, že odporca mal
dojednaný druhom práce zabezpečenie montáži kompletného zmäkčovania vody v rodinných domoch a

malýchfirmách,pričomvčl.14,sazaviazal,ženebudevlastnýmmenom,alebonavlastnýúčet,prípadne
akozamestnanecinéhozamestnávateľaprevádzkovaťpodnikateľskúaleboinúzárobkovúčinnosť,ktorá
súvisí alebo je totožná či obdobná s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, nebude sprostredkovať
pre iné osoby, obchody, organizácie, vykonávať činnosť spoločníka alebo štatutárneho orgánu alebo
člena štatutárneho orgánu alebo iného orgánu u inej právnickej osoby s podobným alebo rovnakým

predmetom podnikania s výnimkou právnickej osoby na podnikanie, na ktorej podnikaní má majetkovú
účasť zamestnávateľ, nebude vykonávať činnosť na základe živnostenského zákona a nebude využívať
povesť organizácie, výrobkov alebo služieb s cieľom zaistiť pre seba alebo pre cudzie podnikanie
prospech, ktorý by inak nebolo možné dosiahnuť a postupovať pri svojej činnosti tak, aby získal na úkor
organizácie pre seba, alebo cudzie podnikanie prednosť, alebo inú neoprávnenú výhodu a nebude za

rovnakým účelom prijímať akýkoľvek prospech, nebude zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti
ako spoločník s obmedzeným alebo neobmedzeným ručením.
Pracovný pomer odporcu u navrhovateľa skončil dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa
6.2.2008.
Súd z živnostenského listu odporcu ŽO2001/00572/0002 zo dňa 26.2.2001, č. r. 416/2001 vedeným

OÚ odborom živnostenským a ochrany spotrebiteľa, zistil, že odporca podnikal pod obchodným menom
K. P. - MYSTIK v rozsahu ohlasovacích živností. Rozhodnutím bývalého OÚ v Čadci z 30.3.2007, č.
OŽP-2/2007/02038-2CR1 bolo rozhodnuté o pozastavení prevádzkovania živnosti, pričom následne
rozhodnutím zo dňa 8.2.2008 došlo k zmene obdobia pozastavenia prevádzkovania živností z doby od
1.4.2007 do 1.4.2011 na dobu od 1.4.2007 do 8.2.2008. Súd ďalej z úradného záznamu OÚ Čadca zo

dňa 20.2.2008 zistil zmenu obchodného mena na K. P. - AQUA MONT service.
Súd ďalej zistil, že odporca bol navrhovateľom vyzvaný na dodržiavanie povinnosti mlčanlivosti a
zdržanie sa zásahov proti nekalej súťaži navrhovateľa.

Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj

skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho
zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Základnouzásadouobčianskehoprocesujerovnosťúčastníkovkonaniaaprejednaciazásadanarozdiel

od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom nároku
nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej povinnosti). Každý
nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia nároku by nemal odporca
možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje navrhovateľ určitú sumu,
žiada niečo určiť alebo sa domáha práva. Ak sa zmenia dôvody pre uplatnený nárok vymedzené opisom

rozhodných skutkových okolností, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila uplatnená
suma.

Súdvtejtovecipoukazujeajnaprávnynázorvkomentárik§95OSŘObčanskýsoudnířád,komentář,4.
vydání, Bureš/Drápal/Mazanec, C.H.BECK 2000, na str. 238 podľa ktorého „Zmenou návrhu sa rozumie

najmä zmena spočívajúca v tom, že ...d/ navrhovateľ síce požaduje rovnaké plnenie, ale na základe
iného skutového stavu ako ho predostrel v návrhu (a to úplne nového alebo doplneného o ďalšie
rozhodné skutočnosti).“. Autori v bode 4. komentára poukázali aj na skutočnosť, že o zmenu návrhu
by nešlo vtedy, keby navrhovateľ pri nezmenenom „vylíčení rozhodných skutočností“ a žalobnom petitemenilprávnukvalifikáciusvojhonároku(napr.nároknazaplatenieurčitejpeňažnejčiastky,ktorýpôvodne
kvalifikoval ako zaplatenie určitej peňažnej čiastky, ktorý pôvodne po právnej stránke kvalifikoval ako
plnenie zo zmluvy, teraz odvodzuje ako nárok z bezdôvodného obohatenia). Len pokiaľ ide o ten

istý skutok, je jeho posúdenie po právnej stránke úlohou súdu.“. Odraz aplikácie tejto teórie je aj v
rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR v konaní 5 Cdo 58/99.
Súd v súvislosti s klasifikáciou uplatneného návrhu poukazuje aj o názor vyslovený vo vysokoškolskej
učebnici Občianske právo procesné, Bajcura a kolektív, Vydavateľské oddelenie PF UK, 1995 ktorí na
str. 84 autori konštatujú, že „za zmenu návrhu na začatie konania možno pokladať predovšetkým taký

procesný úkon navrhovateľa, ktorý sa vzťahuje na petit pôvodného návrhu na začatie konania, a to
buď tak, že navrhovateľ žiada viac (kvantitatívna zmena), alebo žiada niečo iné (kvalitatívna zmena),
prípadne žiada to isté čo predtým, ale z iného právneho dôvodu (zmena tvrdeného skutkového stavu bez
zmeny petitu). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Obdo V
19/2007 podľa ktorého ak žalobca v priebehu konania vo svojom doplňujúcom podaní uvedie úplne iné
skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok, hoci ide o rovnaké plnenie vyplývajúce

z jednej zmluvy, nemožno takéto podanie považovať za doplnenie v žalobe uvedených rozhodujúcich
skutočností.
Navrhovateľ však po poučení súdu zmenu návrhu nežiadal.

Súdpretorozhodovalonárokunavrhovateľanazaplatenie25.966Skzdôvodu,žeodporcamalodcudziť

navrhovateľovi zariadenie na predfiltráciu a reverznú osmózu AQUATIP 5000 M, ktoré predal tretej
osobe.
Súd sa preto v konaní nemôže zaoberať inými navrhovateľom predostretými nárokmi, napríklad aby
posudzoval nárok z hľadiska škody z dôvodu poručenia povinností v pracovnej zmluve, porušenie práv
k obchodnej známke a pod..

Vkonanínebolosporné,žeodporcasprostredkoval,prípadnezariadilmontážzariadeniaAQUATIP5000
M u p. W. C. a prijal od neho plnenie vo výške 25.000,- Sk. Preto súd zamietol návrh na jeho výsluch,
pretože žiadne iné skutočnosti sa z výsluchu nemohol dozvedieť, najmä neboli konštatované žiadne
možné vedomosti tejto osoby o odcudzení zariadenia, ale len o kúpe zariadenia a zaplatení 25.000,-

Sk. Rovnako súd odmietol vykonať výsluch W. K. a K. H., pretože uvedené osoby mohli len potvrdiť
existenciu zariadenia u výmenu filtračných vložiek, teda skutočnosti, ktoré v konaní vôbec neboli sporné
a nebolo ich potrebné dokazovať.

Súd je v konaní viazaný návrhom a preto sa zaoberal tým, či navrhovateľ preukázal, že odporca má voči

nemu záväzok na úhradu 25.966,- Sk z dôvodu, že mu odcudzil alebo nevrátil peniaze za zariadenie na
predfiltráciu a reverznú osmózu AQUATIP 5000 M, ktoré predal W. C.. Súd tak ako vyššie odôvodnil,
mohol právne posúdiť len skutočnosti uvedené v žalobe, ale nie vyhľadávať nárok navrhovateľa na
zaplatenie uplatnenej sumy v iných ako v žalobe tvrdených skutočnostiach (rozhodnom skutku). Súd
je povinný právne kvalifikovať nárok, avšak právnu kvalifikáciu dôvodu plnenia nemožno si zamieňať s

„vyhľadávaním“ nárokov.
Súd pritom ani z jedného vykonaného dôkazu nezistil, že by odporca buď odcudzil navrhovateľovi takéto
zariadenie a tým mu spôsobil škodu alebo že by predal zariadenie patriace navrhovateľovi a ponechal si
prevzaté prostriedky, kedy mal odcudziť zariadenie, kedy to mal navrhovateľ a ako zistiť a pod., dokonca
navrhovateľ väčšinu rozhodných skutočností nevyhnutných pre priznanie nároku ani len netvrdil. To

či porušil odporca nejakú konkurenčnú doložku v pracovnej zmluve vôbec nemá súvis s uplatneným
nárokom, pretože navrhovateľ výslovne v čl. II žaloby uviedol, že „Kúpnu cenu, ktorú žalovaný prijal
od zákazníka, žalovaný neodovzdal na zúčtovanie žalobcovi.“ a „dopustil protiprávneho konania, keď
žalobcovi odcudzil reverznú osmózu AQUATIP 5000 M a tú vo svojom mene a na svoj účet predal tretej
osobe-zákazníkovičímsaobohatilnaúkoržalobcu.Vpríčinnejsúvislostisporušenímpracovnejzmluvy

a ďalšej protiprávnej činnosti žalovaného vznikla žalobcovi majetková ujma vo výške 25 966,- Sk, čo je
cenníková cena tohto typu zariadenia bez DPH.“. Teda nárok sa mohol odvíjať len od - odcudzenie vo
výške predajnej ceny, alebo predaja v mene odporcu avšak ponechania si kúpnej ceny.

Súd žiadne takéto skutočnosti preukázané nemal, napriek tomu že boli sporné a odporca ich od počiatku

popieral. Preto súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa§ 142 ods. 1 O.s.p., avšak nakoľko si odporca trovy konania
neuplatnil a súd z obsahu spisu nezistil vznik trov konania na jeho strane, odporcovi nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).