Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5P/290/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214397
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Jombíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714214397.3

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci starostlivosti o maloletého L. H., C.. XX.X.XXXX, bytom u matky,
zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matky W.
M., C.. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, H. a otca L. H., C.. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, M., Česká
republika, v konaní o návrhu matky na zákaz styku s maloletým dieťaťom a na určenie krajiny obvyklého
pobytu maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 8.10.2014, ktorý rozšírila písomným
podaním doručeným na tunajší súd dňa 18.12.2014, žiadala zakázať styk otca s maloletým L. H.,

C.. XX.X.XXXX a súčasne žiadala, aby súd určil, že obvyklým miestom pobytu maloletého L. H., C..
XX.X.XXXX je Slovenská republika. Matka v návrhu uviedla, že rozsudkom Krajského súdu v Prahe
č.k. 19Co 146/2012-626 zo dňa 29.4.2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Kolíne č.k. 22Nc
375/2010-280 zo dňa 13.12.2011 bol maloletý L. H., C.. XX.X.XXXX zverený do jej výchovy, otec
maloletého bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 2.500,- Kč od 15.12.2010, počínajúc
dňom 1.1.2013 sumou 1.800,- Kč, počínajúc od 1.9.2013 sumou 2.000,- Kč do každého 15. dňa v

mesiaci predom a dlh na výživnom za dobu od 15.12.2010 do 30.4.2014 vo výške 28.410,- Kč bol otec
oprávnený splácať po splátkach vo výške 1.500,- Kč mesačne spolu s bežným výživným k jej rukám
od právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým
formou videohovoru prostredníctvom diaľkovej komunikácie Skype každú stredu v roku v dobe od 18.00
hod. do 18.20 hod. a jej bola uložená povinnosť umožniť maloletému tento styk s otcom a zaistiť po celú
vymedzenú dobu prítomnosť maloletého u videohovoru. Ďalej bol upravený styk otca s maloletým každú

párnu nedeľu v roku v mieste bydliska matky v dobe od 10.00 hod. do 17.00 hod., a to od právoplatnosti
rozsudku do 31.8.2014 a od 1.9.2014 a naďalej bol upravený styk otca s maloletým každý párny týždeň
v roku od piatku od 14.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas letných prázdnin počínajúc rokom 2015
v dobe od 1.7. od 10.00 hod. do 21.7. do 19.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od
piatku prázdninám predchádzajúceho od 14.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 18.00 hod.,
počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od štvrtka od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do

18.00 hod. a počas vianočných prázdnin každý párny rok v dobe od 23.12. od 10.00 hod. do 27.12. do
19.00 hod. a každý nepárny rok v dobe od 28.12. od 10.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roku do 19.00
hod., s tým že otec prevezme maloletého v mieste bydliska matky a po skončení styku matke na tom
istom mieste maloletého odovzdá, pričom matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.
Pokiaľ sa týka stretávania otca s maloletým, za posledné štyri roky bol otec maloletého v mieste jej
bydliska len dvakrát, a to nie za účelom stretnutia sa s maloletým, ale v snahe zmedializovať jestvujúci

stav a druhýkrát otec prišiel za ňou, aby jej pred maloletým nadával a aj sa vyhrážal. Problémový vzťah
s otcom maloletý ťažko znáša, čo bolo nutné z jej strany riešiť návštevami psychologickej ambulanciePhDr. Zity Kochaníkovej. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.12.2014 matka uviedla, že z
dôvodu stále prebiehajúceho konania ohľadne výkonu rozhodnutia pod č.k. 23Em/2/2011, o ktorom bolo
nateraz neprávoplatne rozhodnuté na Okresnom súde Zvolen dňa 8.10.2014, je nútená rozšíriť návrh aj

o určenie krajiny obvyklého pobytu maloletého. Napriek právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu v
Kolíne pod č.k. 22Nc 375/2010-280 zo dňa 13.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe
č.k. 19Co 146/2012-626 zo dňa 29.4.2014 o tom, že maloletý bol zverený do jej výchovy a opatery, otec
maloletého naďalej trvá na tzv. návrate maloletého do Českej republiky, kde tvrdí, že Česká republika je
krajinou obvyklého pôvodu maloletého. Má za to, že je potrebné brať na zreteľ, že obvyklé miesto pobytu

sa musí vykonať z kontextu ust. Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2013 a jeho cieľ, najmä ten,
ktorý vyplýva z odôvodnenia čl. 12, podľa ktorého ním stanovené kritériá právomoci sú konštruované
tak, aby zodpovedali najlepším záujmom dieťaťa a najmä kritériu blízkosti. Maloletý viac ako 4 roky žije
na Slovensku, vžil sa a začlenil do normálneho rodinného života a prostredia, navštevuje tu povinnú
školskú dochádzku, a teda má tu pre neho výhodné rodinné a sociálne väzby. Má za to, že aj s ohľadom
na citované nariadenia Rady ES je obvyklým miestom pobytu maloletého Slovenská republika a nie ČR.

Po začatí pojednávania matka maloletého dňa 24.6.2015 doručila súdu písomné podanie zo dňa
24.6.2015 označené ako „späťvzatie žaloby - 5P 290/2014“, v ktorom uviedla, že berie celý návrh späť
vrátane rozšíreného podania, nakoľko sa chce pokúsiť s otcom maloletého o mimosúdnu dohodu.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), navrhovateľ
môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzala matka ako navrhovateľka návrh v celom rozsahu späť
až po prvom pojednávaní, súd musel zisťovať, či ostatní účastníci konania, t.j. otec maloletého dieťaťa
a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa so späťvzatím návrhu súhlasia. Z tohto dôvodu súd vyzval otca

maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, aby oznámili, či so späťvzatím návrhu
a zastavením konania súhlasia. Kolíznemu opatrovníkovi maloletého dieťaťa bola výzva na vyjadrenie
súhlasu so späťvzatím návrhu doručená dňa 20.7.2015. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na výzvu
žiadnym spôsobom nereagoval. Za tejto situácie súd vychádzal z toho, že kolízny opatrovník maloletého
dieťaťa nemá námietky proti zastaveniu konania, pričom sa riadil aj princípom hospodárnosti konania.

Dňa 23.7.2015 doručil otec maloletého súdu písomné podanie zo dňa 21.7.2015, v ktorom uviedol, že
súhlasí so zastavením konania ohľadne návrhu matky na určenie obvyklého pobytu. Zároveň však otec
uviedol, že nesúhlasí so zastavením konania ohľadne návrhu matky na úpravu styku, v ktorom matka
maloletého žiadala absolútny zákaz styku otca s maloletým a žiada, aby bola vec súdom prejednaná a

návrh matky bol zamietnutý, prípadne aby bola vec postúpená miestne príslušnému súdu v ČR. Uvítal by
akýkoľvek ústretový krok matky, avšak doposiaľ žiadny reálny nezaznamenal. Dňa 20.1.2015 Okresný
súd Zvolen udelil matke po nerešpektovaní predchádzajúcej výzvy pokutu 200,- € za marenie súdneho
rozhodnutia o styku. Od tej doby matka styk neumožnila ani raz. Matka vo svojom návrhu o zastavenie
jej návrhu píše, že sa pokúša o dohodu, ale jej chovanie aj naďalej ukazuje opak, čo dokazuje jeho návrh

na výkon rozhodnutia o styku vedený na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5Em/4/2014. Vyhlásenie
matky o tom, že sa chce dohodnúť, považuje za účelové a bol by rád, aby súd zaujal stanovisko k tomu,
že matka sa naďalej snaží brániť v styku so synom.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 96 ods. 2 zakotvuje výnimku zo všeobecne platnej dispozičnej

zásady ovládajúcej konanie, ktorej súčasťou je aj dispozícia navrhovateľa konaním, t.j. jeho možnosť
kedykoľvek v priebehu konania vziať svoj návrh na jeho začatie späť s následkami zastavenia konania.
Uvedenou výnimkou je povinnosť súdu v určitých prípadoch skúmať, či odporca so späťvzatím návrhu a
zastavením konania súhlasí. Z citovaného zákonného ustanovenia pritom vyplýva, že prípadný nesúhlasodporcu so zastavením konania musí byť nielen odôvodnený, ale ním uvedené dôvody nesúhlasu musia
byť súčasne kvalifikované. Aký dôvod nesúhlasu so späťvzatím je možné považovať za tak vážny, že
odôvodňuje nezastavenie konania, nie je možné vo všeobecnosti ustáliť a závisí od posúdenia súdu

s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci. Rozhodujúce je najmä posúdenie dôsledkov zastavenia
konania na právny, ale aj faktický stav vzťahov medzi účastníkmi konania. Ako takýto vážny dôvod
prichádza do úvahy situácia, kedy by právne postavenie odporcu v dôsledku zastavenia konania zostalo
neisté, predovšetkým vtedy, ak odporca sám nemohol podať návrh práve z dôvodu prebiehajúceho
konania (typicky napr. pri návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov).

Nakoľko otec maloletého dieťaťa v prejednávanej veci so zastavením konania v časti zákazu jeho styku
s maloletým dieťaťom nesúhlasil, súd sa musel zaoberať ním uvedenými dôvodmi tohto nesúhlasu za
účelom posúdenia, či sa jedná o vážne dôvody v zmysle § 96 ods. 2 O.s.p. Ako dôvod nesúhlasu otec
maloletého uviedol skutočnosť, že za marenie súdneho rozhodnutia o styku Okresný súd Zvolen dňa
20.1.2015 uložil matke po nerešpektovaní prechádzajúcej výzvy pokutu 200,- € a od tej doby matka

styk neumožnila ani raz. Žiadal preto, aby bola vec súdom prejednaná a návrh matky bol zamietnutý
pre zjavnú bezúčelnosť. Súd však tento dôvod nesúhlasu otca maloletého so zastavením konania za
vážny dôvod nepovažuje. Predmetom konania v prejednávanej veci bol zákaz styku otca s maloletým
dieťaťom a určenie krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Už z uvedeného návrhu, ako aj z dosiaľ
vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu boli upravené

rozsudkom Okresného súdu v Kolíne č.k. 22Nc 375/2010-280 zo dňa 13.12.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prahe č.k. 19Co 146/2012-626 zo dňa 29.4.2014, právoplatným dňa 13.6.2014, ktorým
súd zveril maloletého L. H.Ř., C.. XX.X.XXXX do výchovy matky, otcovi maloletého uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou 2.500,- Kč od 15.12.2010, počínajúc dňom 1.1.2013 sumou
1.800,- Kč, počínajúc od 1.9.2013 sumou 2.000,- Kč do každého 15. dňa v mesiaci vopred a dlh na

výživnom za dobu od 15.12.2010 do 30.4.2014 vo výške 28.410,- Kč otcovi maloletého povolil splácať
po splátkach vo výške 1.500,- Kč mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky od právoplatnosti
rozhodnutiapodstratouvýhodysplátok.ZároveňsúdupravilstykotcasmaloletýmL.H.,C..XX.X.XXXX,
a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým formou videohovoru prostredníctvom diaľkovej
komunikácie Skype každú stredu v roku v dobe od 18.00 hod. do 18.20 hod. s tým, že matka je povinná

umožniť maloletému tento styk s otcom a zaistiť po celú vymedzenú dobu prítomnosť maloletého dieťaťa
pri videohovore. Ďalej je otec oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu nedeľu v roku v mieste
bydliska matky v dobe od 10.00 hod. do 17.00 hod., a to od právoplatnosti rozsudku do 31.8.2014 a
od 1.9.2014 a naďalej je otec oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v roku od piatku
od 14.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas letných prázdnin počínajúc rokom 2015 v dobe od 1.7.

od 10.00 hod. do 21.7. do 19.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od piatku prázdninám
predchádzajúceho od 14.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 18.00 hod., počas veľkonočných
prázdnin každý párny rok od štvrtka od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. a počas
vianočných prázdnin každý párny rok v dobe od 23.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 19.00 hod. a každý
nepárny rok v dobe od 28.12. od 10.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roku do 19.00 hod., s tým že

otec prevezme maloletého v mieste bydliska matky a po skončení styku matke na tom istom mieste
maloletého odovzdá, pričom matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Z podania
otca maloletého vyplýva, že matka toto rozhodnutie o úprave styku nerešpektuje a snaží sa brániť mu
v jeho styku s maloletým dieťaťom, pričom na základe návrhu otca maloletého sa na Okresnom súde
Zvolen pod sp. zn. 5Em/4/2014 vedie konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom.

Je teda zrejmé, že zastavenie konania nespôsobí neistotu, resp. ohrozenie právneho postavenia otca
maloletého, nakoľko je to práve matka maloletého dieťaťa, ktorá by musela iniciovať súdne konanie na
zmenu úpravy styku, prípadne zákaz styku otca s maloletým, pokiaľ by sa jej nepodarilo mimosúdne
dohodnúť s otcom maloletého na odlišnej úprave styku otca s dieťaťom, nakoľko v súčasnej dobe
práve matka dobrovoľne neumožňuje stretávanie otca s maloletým dieťaťom v zmysle vyššie uvedeného

rozsudku.

Súd preto uzavrel, že dôvody nesúhlasu otca maloletého so zastavením konania v časti zákazu jeho
styku s maloletým dieťaťom nemožno v prejednávanej veci kvalifikovať ako vážne dôvody v zmysle §
96 ods. 2 O.s.p., a preto súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.Vzhľadom k tomu, že ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých, ktoré môže súd začať aj bez
návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), o trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa
ktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniapodľajehovýsledku,akkonaniemohlo

sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).