Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9514100165
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Truban
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2015:9514100165.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom
Trubanom na hlavnom pojednávaní dňa 10. februára 2015 v trestnej veci obžalovanej B. S. pre prečin
subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná B. S., nar. XX.XX.XXXX vo D., trvale bytom D.,
Q. XXXX/X,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa 12.03.2013 podala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene žiadosť o poskytnutie

príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť s vedomím, že nebude vykonávať samostatnú zárobkovú
činnosť podľa predloženého podnikateľského zámeru a v mieste sídla SIDIA SK, spol. s r.o. v Hriňovej na
ul. Školskej 2000/2 a po tom, ako dňa 15.03.2013 uzatvorila s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo
Zvolene „Dohodu o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť“ číslo 15/§49/2013/NP (ďalej
len „Dohoda“) a dňa 11.04.2013 podala žiadosť o platbu č. 1, na základe ktorej jej bol prevodom na účet
číslo 14418029/5200 vedený v OTP Banke Slovensko, a.s. dňa 29.04.2013 Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny vo Zvolene poskytnutý finančný príspevok vo výške 4.228,96 Eur, z ktorého pomerná časť
vo výške 85 % bola poskytnutá zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a pomerná časť vo výške 15
% zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktorého poskytnutie a použitie sa spravovalo zákonom č.
5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy, poskytnutý príspevok dňa 29.04.2013 vybrala z účtu a následne ho v rozpore
s článkom II. bod 4 Dohody nepoužila v súlade so žiadosťou o poskytnutie príspevku, predloženým

podnikateľským zámerom a oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a hoci sa v
článku II. bod 1, 2, 3 a 4 Dohody zaviazala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť pánske, dámske
a detské kaderníctvo dňom zápisu SIDIA SK, spol. s r.o. do obchodného registra, ku ktorému došlo dňa
11.04.2013, najmenej po dobu dvoch rokov a to v mieste sídla SIDIA SK, spol. s r.o. na adrese Hriňová,
Školská 2000/2, deklarovanú samostatne zárobkovú činnosť na tomto mieste vôbec ani len nezačala
vykonávať, v rozpore s článkom II. bod 8 Dohody neoznámila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo

Zvolene túto skutočnosť a ani iné skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť záväzky vyplývajúce z Dohody,
v rozopre s článkom II. bod 14 Dohody Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene nepredložila
polročnú písomnú správu o vykonávaní samostatnej činnosti a napriek odstúpeniu od Dohody zo dňa
15.10.2013 a výzve na vrátenie vyplateného príspevku, tento v rozpore s článkom VI. Bod 2 Dohody
doposiaľ nevrátila, čím Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen spôsobila celkovú škodu vo výške 4.228,96 Eur, z ktorej pomerná časť poskytnutá z Európskeho
sociálneho fondu predstavuje 3.594,61 Eur a pomerná časť poskytnutá zo štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky predstavuje 634,35 Eur,t e d a

- vylákala od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného
právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňala a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke
ich splnenia,
- neposkytla povinné údaje a použila prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev
na iný účel, ako boli pôvodne určené a tým umožnila spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie

prostriedkov z uvedeného rozpočtu a spôsobila takým činom väčšiu škodu,

č í m s p á ch a l a

prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

I. Podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2

Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

II. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

III. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

IV. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona ukladá peňažný trest vo výmere 1.000,- (tisíc) Eur.

V. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
prokurátor) podal dňa 06.11.2014 obžalobu na obvinenú B. S. za prečin subvenčného podvodu podľa §
225 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Na základe podanej obžaloby nariadil súd hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovanú B. S.,
svedkov Ing. Q. S., Q. V., Q. K., Mgr. T. A., oboznámil sa s výpoveďou vypočutej svedkyne v prípravnom
konaní JUDr. J.L., listinnými dôkazmi a zistil nasledovaný skutkový stav.

Obžalovaná B. S. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.

Svedok Ing. Q. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná je jeho dcéra a poverila ho
vykonávaním všetkých úkonov súvisiacich s jej podnikateľskou činnosťou. Skontaktoval sa s pani B.,
ktorá dala zaevidovať spis na Okresnom súde v Banskej Bystrici na obchodnom registri. Na základe

registrácie bol požiadaný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen (ďalej len „úrad“) o poskytnutie
príspevku na podnikanie pre spoločnosť SIDIA SK s.r.o., nie pre fyzickú osobu B. S.. Tá úspešne
absolvovala kurz, založila si účet v banke a následne doniesla na úrad zmluvu o nájme nehnuteľnosti
od pána K. z Hriňovej na ul. Školskej 2000/2. Zmluva obsahovala ustanovenie o tom, že priestory sa
prenajímajú pre sídlo firmy a nie prevádzky a ani nie pre dcéru ako fyzickú osobu. V zmysle Dohody

potrebovali nakúpiť veci na podnikanie a tak vyhlásili akože výberové konanie, čo urobil on na základe
plnej moci od obžalovanej. Ponuky boli vysoké a tak sa rozhodol, že on svoje veci, ktoré boli v jeho
súkromnom vlastníctve, odpredá dcére, pričom za tú sumu sa dali kúpiť len základné veci. Zoznam
nakúpených vecí ukázal aj vyšetrovateľovi W.. Záverom uviedol, že pravda vždy zvíťazí.Na položené otázky prokurátora uviedol, že nemôže ani potvrdiť ani vyvrátiť, či pozná dôkladne obsah
Dohody, ktorú uzatvorila jeho dcéra s úradom. Podľa výpisu z obchodného registra dcéra má sídlo firmy
v Hriňovej, ul. Školská 2000/2. Nepamätá sa na aký predmet činnosti jej bol príspevok poskytnutý. Nevie

sa vyjadriť, či vykonávala práce na Školskej 2000/2 v Hriňovej. Kadernícky salón zriadený nebol, lebo
nemali na to prostriedky, bolo tam len sídlo firmy. K otázke akým spôsobom bolo zriadené sídlo firmy
neodpovedal, iba uviedol, že po kľúče od objektu ani nebol. K tomu, či si bola dcéra prevziať priestory
to nevie povedať, ale asi tam aj ona párkrát bola. Nájomné bolo dohodnuté za symbolickú cenu 100,-
Eur, ale keďže sa to využívalo minimálne alebo vôbec, nájomné nezaplatili. Peniaze obžalovaná použila

na nákup toho, čo robila. Veci kúpila od firmy IM Group Slovensko, ktorá zanikla, bola to fyzická osoba.
Bola to jeho firma, ktorá skrachovala a faktúru vystavil on. Veci boli vo výlučnom vlastníctve jeho a jeho
manželky V. S., kúpené a vložené do firmy IM Group, po skrachovaní firmy sa tieto vyňali z majetku
firmy do ich súkromného vlastníctva. Teda v čase, keď došlo k odpredaju vecí, boli veci vo vlastníctve
jeho a jeho manželky. Na otázku, prečo, keď veci boli vo výlučnom vlastníctve jeho a jeho manželky,
bola vystavená faktúra od IM Group uviedol, že veci boli vždycky jeho a jeho manželky a len papierovo

boli vložené do firmy. Na opätovnú otázku, aby sa ešte raz vyjadril a konkretizoval, že keď boli veci v
jeho vlastníctve a faktúra bola vystavená od IM Group, uviedol, že to môže vysvetliť na jednoduchom
príklade, že tento papier je hodný 100,- Eur a dá ho pánovi prokurátorovi a jeho cena bude 100,- Eur, po
skončení pojednávania mu ten papier zoberie, lebo je jeho. Odborne to vysvetliť nevie. Pamätá sa, že
pokiaľ ide o výdavkové doklady, tak tieto vystavil. Pokiaľ ide o prvý doklad na 4.500,- Eur, tak prevzal

od dcéry - obžalovanej sumu 4.500,- Eur, ktorú dostala od úradu, išlo o peniaze na nákup prostriedkov
podľa zmluvy s úradom o výkone kaderníckej práce. Pokiaľ ide o ďalší doklad na 4.298,93 Eur, to bol
výdavkový pokladničný doklad, na ktorý sa skutočne nakúpili tie veci a 200,- Eur bol zvyšok, z ktorého
kúpil benzín a obed. Pokiaľ obžalovaná v podanom odpore na Okresnom súde vo Zvolene uviedla, že
poskytnutý príspevok použila ako majetkový vklad do spoločnosti a či sa vie k tomu vyjadriť uviedol,

že za poskytnutý príspevok sa kúpili tie veci, ktoré boli popísané. Ak sa to volá vklad do spoločnosti,
tak je to tak, on odborné termíny neovláda. Vie, že spolupracovala s viacerými kaderníctvami, mala
dostatočnú prax, aj skúšky spravila. Nevie, či obžalovaná predkladala polročné správy o činnosti a ani či
oznámila úradu, že v uvedených priestoroch činnosť nevykonáva. Veci, ktoré jej odpredal sa nachádzajú
v príručnom sklade, sú súčasťou inventáru SIDIA SK s.r.o. a podľa potreby sa využívajú v rámci česania

a strihania. Na otázku samosudcu, či vie svedok predložiť súdu doklad o nákupe vecí, ktoré mal predať
obžalovanej, uviedol, že doklady boli doma, nakúpil ich ako fyzická osoba spolu s manželkou, ale nie
je povinný takéto doklady u seba držať. Keby ich mal, tak ich predloží. Uvedené veci do účtovníctva
firmy IM Group nezaviedol.

SvedkyňaQ.V.nahlavnompojednávanívypovedala,žeobžalovanájuoslovila,čibyjejnepomohla,lebo
chcela otvoriť prevádzku s tým, že by jej robila garanta a ručila za prácu. S tým nesúhlasila, ale poskytla
jej pomoc v tom, že bude chodiť ku nej na prax. To je všetko, čo si pamätá. Na otázky prokurátora
uviedla, že sa nepamätá, v ktorom roku to bolo, chodila k nej pár mesiacov - 3 až 4 mesiace. Počas praxe
nerobila žiadne odborné úkony, len umývala vlasy. Potvrdenie jej vystavila. Pokiaľ ide o potvrdenie, teda

či tam súhlasia údaje s realitou, že vykonávala prax dva roky, svedkyňa uviedla, že nie. Nevie, prečo
tam bol uvedený údaj dva roky, či to uviedla ona, alebo to navrhla obžalovaná. Na základe existujúcich
rozporov bola na návrh prokurátora prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne z prípravného konania
z č.l. 153, kedy uvádzala, že obžalovaná tam robila 1 až 2 mesiace, tak pravdou je to, čo uvádzala v
prípravnom konaní. Pokiaľ tiež uvádzala, že potvrdenie bolo na dva roky vystavené na jej žiadosť, tak

to bolo tak, ako vypovedala v prípravnom konaní.

Svedok Q. K., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, na položené
otázky uviedol, že pán S. mu spomínal, že potrebuje dva priestory okolo 20 m2 pre dcéru. Pokiaľ
ide o dohodnuté podmienky, pamätá sa, že mu S. spomínal, že aj keď to o dva mesiace vypovie, tak

že to nevadí. Obžalovanú prvý krát videl na Dobrej Nive, keď podpisoval zmluvu. Priestory si pozrieť
nebola. Výška nájmu bola 100,- Eur, ale nevie, či mesačne alebo ročne. Peniaze mu ale vyplatené
neboli. Priestory obžalovaná neužívala a ani neboli zariadené, a ani kľúče od nich neodovzdal.

Svedok Mgr. T. A., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, uviedol,

že zotrváva na svojom vyjadrení pokiaľ ide o celý proces schvaľovania a postupov. Na otázky odpovedal,
že pokiaľ ide o miesto vykonávania SZČ, túto mala obžalovaná vykonávať v mieste, ktoré deklarovala.
Vie, že mala mať nejaké priestory od pána K. na adrese Školská 2000/2 v Hriňovej. Bola povinná
podávať pravidelné polročné správy, ich nepredloženie je porušenie povinnosti zakladajúcich právoúradu odstúpiť od zmluvy. Tieto správy nemal. Prostriedky mohla obžalovaná použiť na predmet
podnikania, ktorý deklarovala. Fyzicky na mieste to preveriť nemohli, lebo tam nebola. Jeho činnosť
skončila vykonaním kontroly a odovzdaním záznamu, či prostriedky vrátila mu nie je známe.

Ďalej sa súd oboznámil s výpoveďou vypočutej svedkyne a zároveň zástupkyne poškodenej strany
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, z prípravného
konania, ktorá uviedla, že ako právnička úradu nebola prítomná v procese podanej žiadosti o príspevok
obžalovanou. Vychádzajúc zo spisového materiálu úradu môže uviesť, že obžalovaná predložila žiadosť

o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vo výške 4.228,96 Eur a následne doklady potrebné
k uzatvoreniu Dohody o poskytnutí príspevku na SZČ a následnému čerpaniu príspevku. Žiadosť spolu
s prílohami podala 12.03.2013. Na základe podpísanej Dohody o poskytnutí finančného príspevku na
SZČ číslo 15/§49/2013/NP z 15.03.2013 sa menovaná zaviazala, že bude spoločníčkou obchodnej
spoločnosti SIDIA SK s.r.o., ktorá bude vykonávať podnikateľskú činnosť v predmete - Pánske, dámske
a detské kaderníctvo, v mieste sídla spoločnosti na adrese Školská 2000/2 v Hriňovej. V tejto súvislosti

predložila na úrad zmluvu o nájme nebytových priestorov z 28.02.2013 uzavretú medzi ňou a Q. K.
na dobu 2 roky. V zmysle čl. II bod 3, 4, 5 sa obžalovaná zaviazala použiť príspevok v súlade s
predloženým zámerom v mieste sídla spoločnosti SIDIA SK s.r.o. na adrese Školská 2000/2 v Hriňovej
po dobu najmenej dva roky od zápisu spoločnosti do obchodného registra. Bola poučená o tom, že
príspevok pozostáva z 85 % z prostriedkov ESF a z 15 % zo štátneho rozpočtu SR. Podľa čl. II bod 10

dohody o poskytnutí príspevku na SZČ č. 15/§49/2013/NP z 15.03.2013 sa B. S. zaviazala, že umožní
povereným zamestnancom ÚPSVaR Zvolen a ďalším kontrolným orgánom vykonať kontrolu a audit
priebežne počas trvania záväzkov vyplývajúcich z tejto Dohody. Z úradného záznamu oddelenia kontroly
ÚPSVaR Zvolen zo dňa 04.10.2013 vyplýva, že poverený zamestnanci oddelenia kontroly Mgr. A. a Mgr.
A. dňa 04.10.2013 vykonali preverenie činnosti prevádzky a sídla spoločnosti SIDIA SK s.r.o. na adrese

Hriňová, Školská 2000/2, pričom zistili, že táto obchodná spoločnosť na tejto adrese nesídli ani nemá
zriadenú žiadnu prevádzku kaderníctva. Menovaná prijímateľka príspevku B. S. bola v zmysle čl. II bod
14 dohody zaviazaná predkladať poskytovateľovi - ÚPSVaR Zvolen písomné polročné správy o čerpaní
poskytnutého finančného príspevku a o vykonávaní SZČ s daným predmetom podnikania - Pánske,
dámske a detské kaderníctvo, čo menovaná však neurobila a žiadne správy na ÚPSVaR nepredložila.

Z uvedeného dôvodu ÚPSVaR listom zo dňa 15.10.2013 jednostranne odstúpil od dohody o poskytnutí
príspevku na SZČ č. 15/§49/2013/NP z 15.03.2013 a súčasne vyzval B. S. na vrátenie celého poskytnuté
príspevku na SZČ vo výške 4.228,96 Eur, ktorý jej bol na základe uvedenej Dohody a jej následnej
žiadosti o platbu č. 1 zo dňa 11.04.2013 poskytnutý dňa 29.04.2013 na jej účet č. 14418029/5200 v
OTP banke. Podľa poštovej doručenky B. S. prevzala tento list dňa 17.10.2013, pričom však doposiaľ na

toto nereagovala a žiadnu časť poskytnutého príspevku na SZČ nevrátila. ÚPSVaR Zvolen u subjektu
B. S., resp. SIDIA SK s.r.o., nevykonal žiadnu následnú finančnú kontrolu, vzhľadom k spomínanému
odstúpeniu od Dohody. Vzhľadom k nevráteniu poskytnuté príspevku ÚPSVaR podal dňa 03.12.2013 na
príslušný Okresný súd vo Zvolene návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie pohľadávky vo
výške 4.228,96 Eur s príslušenstvom, na základe čoho Okresný súd Zvolen vydal platobný rozkaz č.k.

18Ro/71/2013-21 zo dňa 20.12.2013. Proti tomuto platobnému rozkazu podala B. S. odpor a v súčasnej
dobe Okresný súd Zvolen nariadil v tejto veci pojednávanie.

Ďalej svedkyňa uviedla, že vzhľadom na zistenia majú za to, že B. S.elovo zriadila obchodnú spoločnosť
SIDIA SK s.r.o., v ktorej bola jedinou spoločníčkou, a to na území okresu Detva iba z toho dôvodu, že

v čase žiadania o príspevok na SZČ t.j. 15.03.2013, bol pre okres Detva podľa v tom čase platného
zákona č. 5/2004 Z. z. určená výška maximálneho možného príspevku na SZČ v sume 4.228,96 Eur,
pričom v okrese Zvolen bola táto výška maximálne 2.706,53 Eur.

Vzhľadom na to, že náhradu škody vymáhajú v občianskom súdnom konaní, náhradu škody v tomto

trestnom konaní si neuplatňujú.

Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, a to prihláškou uchádzača o zamestnanie - obžalovanej
o zaradení na praktickú prípravu na začatie samostatnej zárobkovej činnosti predloženej 08.06.2012
úradu, potvrdením o odbornej praxi vystaveným Kaderníckym salónom V. o absolvovaní odbornej

praxe obžalovanej v tomto salóne v trvaní dvoch rokov, osvedčením o získanom vzdelaní v odbore
kaderníčka vystaveným P. M., potvrdením o absolvovaní prípravy na začatie prevádzkovanie SZČ
obžalovanou, zakladateľskou listinou spoločnosti SIDIA SK s.r.o., so sídlom Podkriváň - Ivanišovo č.
261, výpisom z obchodného registra na uvedenú spoločnosť so sídlom Hriňová, ul. Školská 2000/2,žiadosťou o poskytnutie príspevku na SZČ obžalovanej s miestom podnikania Hriňová, Školská 2000/2,
čestným vyhlásením žiadateľa, súčasťou ktorého je aj vyhlásenie o uzavretí nájomnej zmluvy Q. K. zo
dňa 28.02.2013 podpísaným obžalovanou, osvedčením o živnostenskom oprávnení spoločnosti SIDIA

SK s.r.o., zmluvou o zriadení účtu - OTP BIZNIS KONTO, podnikateľským zámerom predloženým
obžalovanou úradu, nájomnou zmluvou uzavretou s Q. K. z 28.02.2013, kontrolným listom zo dňa
13.03.2013 o overení vykonávania podnikateľskej činnosti, z obsahu ktorého vyplýva záver z kontroly,
že sa navrhuje uzatvoriť Dohodu o poskytnutí finančného príspevku.

Ďalej sa súd oboznámil s obsahom Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej
len „NFP“) obžalovanej S. z 15.03.2013, podľa ktorej, konkrétne podľa čl. II sa obžalovaná zaviazala
v bode 1 začať vykonávať SZČ dňom zápisu spoločnosti do obchodného registra, v bode 2 byť
spoločníkom spoločnosti SIDIA SK s.r.o. najmenej po dobu dvoch rokov, v bode 3 vykonávať SZČ v
mieste sídla spoločnosti s ručením obmedzeným na adrese Školská 200/2, 962 05 Hriňová, v bode 4
použiť poskytnutý príspevok v súlade s poskytnutým podnikateľským zámerom na vykonávanie alebo

poskytovanie SZČ na predmet podnikania - Pánske, dámske a detské kaderníctvo, v bode 8 písomne
oznámiť úradu každú zmenu údajov a podmienok dohodnutých v Dohode najneskôr do 30 dní odo dňa,
kedy zmena nastala, v bode 14 predkladať písomné polročné správy, t.j. k 30.06. a k 31.12. v danom
roku o vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutých finančných prostriedkov, ako aj ďalšími konkrétnymi
dojednaniami v Dohode obsiahnutými, poučením k Dohode, ktoré obžalovaná podpísala, vyhlásením

prijímateľa - obžalovanej o tom, že si je vedomá toho, že finančný príspevok je poskytnutý zo štátneho
rozpočtu SR a z rozpočtu Európskej únie, žiadosťou o platbu, platobným poukazom na sumu 4.228,96
Eur, úradným záznamom úradu zo dňa 04.10.2013 pracovníkov A. a A. o tom, že bolo kontrolou zistené,
že prevádzka, v ktorej obžalovaná má podnikať je fiktívna a že poskytnutý finančný príspevok nesplnil
svoj účel, odstúpením od Dohody, správou úradu z 27.06.2014 o porušení podmienok Dohody s tým,

že obžalovaná na uvedenej adrese neprevádzkuje a nikdy neprevádzkovala kaderníctvo, správou OTP
banky a pripojeným výpisom z účtu s výberom uvedenej hotovosti obžalovanou v sume 4.100,- Eur a
úhradou poplatku v sume 110,- Eur dňa 29.04.2013, oznámením okresného súdu s prílohami, faktúrou
č. FO/2013 s rozpisom cien komponentov, skladovou kartou a oznámením pre vyšetrovateľov, vystavené
v zastúpení obžalovanej Q. S. a písomným stanoviskom svedka Ing. Q. S. z 20.06.2014, kópiami

účtovných dokladov a peňažným denníkom podnikateľa - SIDIA SK s.r.o..

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy, a to každý dôkaz
samostatne ako aj vo vzájomnom súhrne, rovnako tak dôkazy svedčiace v prospech ako aj neprospech
obžalovanej a mal za preukázané, že obžalovaná sa dopustila konania, ktorého znaky sú uvedené

vo výroku podanej obžaloby prokurátora a týmto svojim konaním naplnila zákonné znaky prečinu
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, pretože vylákala od iného príspevok zo
štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného predpisu viazané na podmienky,
ktoré nespĺňala, a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia, v jednočinnom súbehu s
prečinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len „ES“) podľa § 261

ods. 1, ods . 2 písm. a) Trestného zákona, pretože neposkytla povinné údaje a použila prostriedky zo
všeobecného rozpočtu ES na iný účel ako boli pôvodne určené a tým umožnila spôsobenie sprenevery
a protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu a spôsobila takým činom väčšiu škodu.

Vo vzťahu k prijatiu záveru, že obžalovaná vylákala od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého

poskytnutie je viazané na podmienky, ktoré nespĺňala a tým ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia,
bol takýto záver súdom prijatý z dôvodu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že 15 %
poskytnutého príspevku tvorili prostriedky štátneho rozpočtu SR, pričom poskytnutie príspevku bolo
viazané na podmienky, ktoré nespĺňala, napriek tomu, že uviedla v podanej žiadosti, že tieto spĺňa a
to konkrétne neabsolvovala prax kaderníka v rozsahu dvoch rokov, na základe čoho jej potom bolo

vystavené aj osvedčenie o získaní vzdelania na výkon povolania kaderníka a rovnako tak uviedla úrad
do omylu tým, že predstierala splnenie podmienok aj uzavretím nájomnej zmluvy na priestory, v ktorých
mala podnikať na ul. Školskej 2000/2 v Hriňovej, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že tieto priestory nikdy neužívala, nikdy tam nebola, pretože ani neprevzala od týchto priestorov kľúče
a ani nikdy Q. K.iadne nájomné neuhradila. Rovnako tak bolo preukázané, že podnikateľskú činnosť

nevykonávala odo dňa zápisu spoločnosti do obchodného registra, nevykonávala túto činnosť po dobu
najmenej dvoch rokov a nevykonávala SZČ vmieste sídla spoločnosti s ručením obmedzeným na ul.
Školská 2000/2, Hriňová, čím porušila svoje povinnosti zakotvené v čl. II bod 1, 2, 3 Dohody. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaná nepoužila poskytnutý príspevok v súlade sožiadosťou a podnikateľským zámerom a oprávnením na vykonávanie SZČ, teda na nákup zariadenia
do kaderníctva, nakoľko súd neuveril výpovedi vypočutého svedka S., že jej tieto veci odpredal, pretože
svedok najprv tvrdil, že veci patrili spoločnosti IM Group, za ktorú spoločnosť aj vystavil faktúru, neskôr

tvrdil, že veci patrili výlučne jemu a jeho manželke, avšak čo je podstatné, svedok žiadnym spôsobom
nepreukázal, že uvedené veci vlastnil, pretože nepredložil žiadny relevantný doklad o nadobudnutí
uvedených vecí do vlastníctva, či už svojho a manželkinho alebo spoločnosti IM Group a ani do
účtovníctva tejto spoločnosti podľa vlastného vyjadrenia uvedené veci nezaviedol. Obžalovaná, ktorá
finančnéprostriedkypreukazateľneprevzalaavyzdvihlazbanky,takpoužilananeznámyúčel,čímdošlo

k porušeniu čl. II bod 4 uvedenej dohody. Tým, že písomne neoznámila úradu každú zmenu údajov a
podmienok dohodnutých v Dohode do 30 kalendárnych dní, porušila svoje povinnosti uvedené v čl. II
bod 8 dohody a tým, že nepredložila písomne polročné správy, t.j. k 30.06. a k 31.12. v danom roku, o
vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutých finančných prostriedkov porušila svoje povinnosti v zmysle
čl. II bod 14 dohody.

Vo vzťahu k záveru, že obžalovaná neposkytla povinné údaje a použila prostriedky zo všeobecného
rozpočtu ES na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým spôsobila spôsobenie sprenevery a protiprávne
zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu a spôsobila takým činom väčšiu škodu, bol takýto záver
súdom prijatý z toho dôvodu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že 85 % poskytnutého
príspevku tvorili prostriedky Európskeho sociálneho fondu, ktorý je všeobecným rozpočtom Európskych

spoločenstiev, pričom tak, ako bolo vyššie uvedené, obžalovaná tým, že neposkytla povinné údaje -
písomné polročné správy porušila ustanovenie čl. II bod 14 Dohody a tým, že použila prostriedky zo
všeobecného rozpočtu ES na iný účel, ako boli pôvodne určené, pričom tento záver bol prijatý z dôvodov
vyššie uvedených, porušila svojim konaním povinnosť uvedenú v čl. II bod 4 Dohody. Týmto konaním
spôsobila škodu vo výške poskytnutého príspevku v sume 4.228,96 Eur, ktorá škoda je v zmysle ust. §

125 ods. 1 Trestného zákona škodou väčšou (10-násobok škody malej - 266,- Eur).

Súd hodnotil aj osobu obžalovanej a zistil, že táto v mieste bydliska nie je bližšie hodnotená. Z výpisu
ÚstrednejevidenciepriestupkovMVSRjezistiteľné,žetátobolapostihnutácelkom14krátzapriestupky,
v jednom prípade za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. o

priestupkoch, v ostatných prípadoch za priestupky na úseku dopravy. Doposiaľ súdom trestaná nebola.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
konkrétne, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, ďalej, že spáchala viac
trestných činov a dospel k záveru, že účel trestu z hľadiska generálnej aj individuálnej prevencie bude

naplnenýuloženímtrestuodňatiaslobodyvovýmere1(jeden)rok,tedanasamejdolnejhranicizákonom
stanovenej trestnej sadzby za trestný čin prísnejšie trestný, výkon ktorého jej súd podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, nakoľko súd dospel k záveru, že vzhľadom na charakter konania
obžalovanej a jej doterajšiu bezúhonnosť bude postačovať hrozba trestom a nie je potrebné, aby trest
vykonala priamym pobytom v nápravnom zariadení Slovenskej republiky.

Pretože obžalovaná sa snažila úmyselnou trestnou činnosťou získať a aj získala majetkový prospech,
boli tak splnené podmienky pre uloženie peňažného trestu, ktorý trest jej súd vymeral vo výške 1.000,-
Eur (tisíc eur) a pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu jej ustanovil náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku.