Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/106/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5910204941
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5910204941.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľky:

D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - G. K., ulica N. č. XX, zast. splnomocneným zástupcom Mgr. Ivanom
Kodajom, nar. XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie: P.O.BOX 65, 911 01 Trenčín, proti odporcovi: S.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. - G. K., ulica N. č. XX, adresa na doručovanie: RužaSki s.r.o., so sídlom
Hrabovská dolina č. 5328/12, Ružomberok, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova č. 1451/21, Ružomberok, v konaní o uložení povinnosti
zdržať sa vstupu na pozemky

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zdržať sa konania, ktorým vstupuje pešo, autom alebo akýmkoľvek iným spôsobom

na pozemky parcela KN „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX/X a
č. XXXX/X, ktoré všetky sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ružomberok,
katastrálnym odborom pre k.ú. a obec V. na LV č. XXX s výnimkou vstupu na pozemky parcela KN
„C“ č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom
Ružomberok, katastrálnym odborom pre k.ú. a obec V. na LV č. XXX len za účelom nevyhnutnej údržby
a obhospodarovania hospodárskej budovy nezapísanej na LV, postavenej na pozemku parcela KN „C“
č. XXXX/X, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.09.2010 v znení opravy a doplnenia návrhu doručeného
tunajšiemu súdu dňa 23.09.2010 sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa konania, ktorým vstupuje pešo, autom alebo akýmkoľvek iným spôsobom na pozemky vo
výlučnom vlastníctve navrhovateľky, a to pozemky parcela KN „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX a XXXX, ktoré všetky boli zapísané na LV č. XXX vedeného v tom čase Správou
katastra Ružomberok (ďalej len „Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor“) pre obec a k.ú. V.,
a to odo dňa právoplatnosti rozsudku. V návrhu na začatie konania navrhovateľka poukázala na
to, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2C/177/2008-44,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2008. Manželstvo bolo rozvedené okrem iného aj z dôvodu
psychického a fyzického týrania navrhovateľky odporcom. Súd tieto skutočnosti však v konaní o rozvod
manželstva nezisťoval z dôvodu, že účastníci nechceli rozmazávať svoje súkromie. Uvedené konanie

však preukazuje trestné stíhanie odporcu za ublíženie na zdraví a nebezpečné vyhrážanie vedené
OO PZ Ružomberok pod ČVS: ORP-952/00-RK-2008, ktoré bolo ukončené zmierom, a to uznesením
Okresnej prokuratúry Ružomberok č. Pv 793/08-23 zo dňa 19.03.2009. V návrhu ďalej poukázala na
to, že na tunajšom súde je pod sp. zn. 3C/107/2009 vedené konanie o vypratanie nehnuteľností, ato rodinného domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXXX, postaveného na pozemku parcela č.
XXXX/X, pričom uvedené konanie sa týka výlučne stavieb. Obrana odporcu spočíva v tom, že stavby
by mali patriť, alebo čiastočne patriť do nevyporiadaného BSM. V návrhu taktiež poukázala na to,

že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 3C/107/2009 bolo vydané predbežné opatrenie,
ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/13/2010-88 zakazuje odporcovi do
rozhodnutia vo veci samej vstupovať do vyčlenených priestorov predmetného rodinného domu. Odporca
sústavne porušuje nariadené súdne rozhodnutia o zákaze vstupu do domu a stalo sa, že bol proti vôli
navrhovateľky v garáži rodinného domu, kde má zakázaný prístup. Za tým účelom samozrejme vstupuje

na pozemky vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky autom, aj pešo, pretože z logických dôvodov
tieto pozemky neboli zahrnuté v návrhu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/107/2009, keďže
vlastníctvo navrhovateľky, ktorá tieto pozemky nadobudla dedením, je absolútne nesporné. Do BSM
nepatria veci získané ako dedičstvo. Navrhovateľka taktiež poukázala na to, že na základe jej žiadosti
o zrušenie trvalého pobytu odporcu v dome vo vlastníctve navrhovateľky Mestský úrad rozhodnutím
zo dňa 17.12.2009 zrušil odporcovi trvalý pobyt v rodinnom dome vo vlastníctve navrhovateľky. Taktiež

poukázala na to, že odporca si svoj vstup za dom do záhrady na pozemok parcela č. XXXX zrejme
zdôvodňuje kvôli kŕmeniu a púšťaniu psa M.. Odporca napríklad drzo pustil psa, keď navrhovateľka mala
návštevu - susedov, pričom jednu susedu pes dokonca značne vystrašil. O psa sa však môže starať
buď starší syn, alebo si ho môže odporca zobrať kedykoľvek preč.

Na jednotlivých pojednávania navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
zotrvala v celom rozsahu na podanom návrhu na začatie konania, ako aj na skutočnostiach uvedených
v písomnom návrhu na začatie konania. Prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu poukázala
na to, že už v apríli roku 2010 a následne v novembri roku 2010 bol odporca vyzvaný, aby nevstupoval
na predmetné pozemky, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Napriek týmto výzvam

odporca vstupoval na predmetné pozemky a na týchto pozemkoch sa správal vulgárne a agresívne
k navrhovateľke, z dôvodu čoho bolo na odporcu podané aj trestné oznámenie. Postupne odporca
vstupoval na predmetné pozemky výrazne zriedkavejšie a od pojednávania zo dňa 17.10.2011 doposiaľ
nedošlo zo strany odporcu k žiadnemu ataku voči navrhovateľke, a to či už verbálnemu alebo
brachiálnemu. V čase vyhlásenia rozsudku podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu navrhovateľky

sa intenzita vstupov odporcu na predmetné pozemky jednoznačne znížila, keď odporca vstupuje na
pozemky možno tak raz za dva týždne. Odporca nevykonáva na predmetnej hospodárskej budove
žiadne udržiavacie práce, ale on si z nej skôr urobil sklad, nakoľko tam priváža a odváža rôzne veci.
Pokiaľ odporca odvodzoval svoje právo vstupu na predmetné pozemky od toho, že na uvedených
pozemkoch sa nachádzajú nehnuteľnosti, a to samostatný byt ako nadstavba rodinného domu súp.

č. XXXX a súčasne hospodárska budova, ktoré podľa tvrdení odporcu majú patriť do BSM, poukázal
splnomocnený zástupcu navrhovateľky na to, že predmetné nehnuteľnosti rozhodne nepatria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď posúdenie toho, či sa jedná alebo nejedná o byt, patrí
do právomoci stavebného úradu a pokiaľ ide o samostatnú hospodársku budovu, už zo samotného
označeniahospodárskabudovavyplýva,žesajednáonebytovúbudovu-sklad,ktorýtvorípríslušenstvo

hlavnej stavby, a to rodinného domu súp. č. XXXX. Uvedené vyplýva z toho, že viac ako polovica
podlahovej plochy je podľa stavebného povolenia určená na nebytové účely - skladovanie náradia,
ovocia, zeleniny, zemiakov a pod..

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil s návrhom na začatie konania ani len

v časti. Poukázal na to, že jemu prislúcha právo vstupovať na predmetné pozemky za účelom užívania
samostatne stojacej stavby na pozemku, ktorá bola postavená za trvania manželstva účastníkov
konania, pričom predmetná stavba podľa názoru odporcu jednoznačne patrí do BSM - je samostatnou
stavbou, nakoľko sa jedná o podpivničenú stavbu, pričom na prízemí uvedenej hospodárskej budovy
sú dve garáže a na prvom podlaží je samostatná bytová jednotka, teda sa jedná o stavbu, ktorá

jednoznačne vykazuje prvky samostatnej stavby a rozhodne nie je príslušenstvom rodinného domu
vo vlastníctve navrhovateľky. Právo vstupovať na predmetné pozemky vyplýva odporcovi aj z toho,
že na treťom nadzemnom podlaží rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľky bola vybudovaná
samostatná bytová jednotka, ktorá patrí do BSM. Oprávnenie vstupu odporcu na predmetné pozemky
vyplýva potom z toho, že predmetná samostatná stavba, ako aj samostatná bytová jednotka v rodinnom

dome navrhovateľky stoja na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľky a odporca má k týmto stavbám
patriacim do BSM práva spoluvlastníka. Právo vstupu odporcu na predmetné pozemky je odvodené aj
od toho, že jemu doposiaľ nezaniklo právo užívať rodinný dom vo vlastníctve navrhovateľky, nakoľko
odporca by bol povinný vypratať predmetný rodinný dom, v ktorom býval za trvania manželstva spolu snavrhovateľkou, iba na základe rozhodnutia súdu pri zabezpečení primeranej bytovej náhrady tak, ako to
vyplýva z rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/43/1999. V tejto súvislosti poukázal na to, že doposiaľ nebolo
právoplatne rozhodnuté o uložení povinnosti odporcovi vypratať predmetný rodinný dom. Oprávnenie

odporcu vstupovať na predmetné pozemky vyplýva aj z toho, že dňa 15.12.2007 samotná navrhovateľka
dala odporcovi súhlas so vstupom na III. nadzemné podlažie rodinného domu v jej výlučnom vlastníctve,
z čoho potom vyplýva, že navrhovateľka dala odporcovi súčasne súhlas na vstup na jej pozemky.
Taktiež odporca vstupuje na predmetné pozemky aj za účelom návštev svojich detí, a to O. J., nar.
XX.XX.XXXX a S. J., ktorí majú v rodinnom dome navrhovateľky stojacom na predmetných pozemkoch

trvalý pobyt. Vo svojich vyjadreniach prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej poukázal na to, že
samotnáotázka,čipredmetnánadstavbarodinnéhodomujesamostatnoubytovoujednotkouvrodinnom
dome navrhovateľky, resp. novostavba hospodárskej budovy postavená na pozemku navrhovateľky je
samostatnou vecou, bude riešená ako predbežná otázku v konaní o vyporiadaní BSM.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi zo dňa 17.10.2011 poukázala na to, že odporca vstupuje na pozemky

v jej vlastníctve, kedy sa on na jej adresu hanlivo vyjadruje, či už verbálne alebo svojimi gestami, napr.
keď okolo nej prechádza, on si odpľuje. Odporca nie je k takýmto prejavom nijako provokovaný z jej
strany, ona keď ho vidí, sa mu snaží skôr vyhnúť, aby nenastali problémy. Pred podaním návrhu na
začatie konania boli takéto prejavy odporcu omnoho frekventovanejšie. Po podaní návrhu na začatie
konania v súdenej veci už nie sú také časté, ale stále k takýmto prejavom dochádza. Odporca ju osočuje

a rôznym spôsobom jej nadáva. Odporca sa jej napríklad vyhrážal na jar roku 2011, kedy on jej vulgárne
nadával, pričom on jej nadával bez prítomnosti akéhokoľvek svedka, nakoľko on sa vždy predtým, ako
začne so svojím výstupom, uistí, či náhodou nie je nejaký svedok v blízkosti. Pokiaľ ide o príhodu, ktorá
sa stala na jar roku 2011, tak k tejto došlo tak, že ona na prvotný podnet odporcu reagovala, čím sa
zvýšili verbálne ataky voči nej. Verbálne ataky zo strany odporcu, keď na nich navrhovateľka nereaguje

sa nestupňujú, ale v prípade, ak na ne reaguje, tak dochádza k ich stupňovaniu a potom to prerastá až
do vyhrážok. V minulosti bol svedkom takýchto atakov maloletý syn S., avšak to bolo ešte pred podaním
návrhu na začatie konania. Súčasne poukázala na to, že ona po rozvode manželstva žiadny súhlas
odporcovi k vstupu na pozemky v jej vlastníctve nedala.

Odporca vo svojej výpovedi zo dňa 12.09.2011 poukázal na to, že on v rodinnom dome navrhovateľky,
ktorý je postavený na predmetných pozemkoch už cca. 2 roky vôbec nebýva. On vstupuje na predmetné
pozemky už menej často, asi tak jedenkrát do týždňa, pričom keď vstúpi na predmetné pozemky, tak
na ne vstupuje za účelom užívania novostavby postavenej na jednom z týchto pozemkov, ako aj za
účelom užívania samostatnej bytovej jednotky na III. podlaží rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve

navrhovateľky, ako aj za účelom stretnutia so svojimi deťmi. On sa s nimi stretáva buď vo dvore,
resp. v novostavbe postavenej na týchto pozemkoch. Do rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľky
nevstupuje vôbec, pričom sa snaží vyhnúť akejkoľvek komunikácii s navrhovateľkou, aby tým predišiel
možnej hádke. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že sa k nej správa vulgárne, poukázal na to, že toto sa
nezakladá na pravde. Práve naopak, navrhovateľka, resp. ani nie navrhovateľka, ale jej splnomocnený

zástupca, ktorý sa v predmetnom rodinnom dome veľmi často zdržiava, sa na jeho adresu vyjadruje
neslušne, pričom tvrdí, že ho ekonomicky zničí, a že odíde bez akéhokoľvek výplatku. Do jeho sporov
s navrhovateľkou sa zaťahujú aj ich spoločné deti, ktoré týmito spormi veľmi trpia. Ďalej poukázal na
to, že vysporiadaním BSM medzi ním a navrhovateľkou by úplne odpadol predmet tohto sporu, nakoľko
on ani nežiada, aby mu bola niektorá z uvedených nehnuteľností prikázaná do výlučného vlastníctva.

V rámci vyporiadania BSM on požaduje iba adekvátny finančný výplatok v rámci vyporiadania. Pokiaľ
ide o charakter novostavby postavenej na pozemkoch navrhovateľky poukázal na to, že novostavba je
podľa jeho názoru samostatnou stavbou, pričom on ju využíva ako sklad. Chodí si tam odkladať veci,
pričom určitú dobu tam aj parkoval. Taktiež poukázal na to, že on už na predmetné pozemky nechodí
kŕmiť psov, keď po incidente z júla roku 2011, kedy jeho vulgárne atakoval splnomocnený zástupca

navrhovateľky, kedy sa mu vyhrážal aj fyzickou likvidáciou, odvtedy on vstupuje na predmetné pozemky
iba v minimálnom rozsahu.

Na pojednávaní zo dňa 15.05.2014 odporca poukázal na to, že on vstupuje na predmetné pozemky
vo vlastníctve navrhovateľky iba pešo, nakoľko brána na vjazd motorovým vozidlom do uvedeného

dvora bola uzamknutá a on od tejto brány nemá kľúč. On vstupuje na predmetné pozemky iba za tým
účelom, aby sa stretol s najmladším synom, ktorý doposiaľ býva v predmetnom rodinnom dome vo
vlastníctve navrhovateľky, t.j. S. J.. Taktiež on vstupuje na uvedené pozemky za účelom vstupu do
hospodárskej budovy, kde má veci týkajúce sa jeho podnikania a taktiež užíva z časti túto budovu akosklad. On vstupuje na predmetné pozemky aj z toho dôvodu, aby si skontroloval stav predmetných
nehnuteľností, keďže tzv. hospodárska budova, ako aj nadstavba rodinného domu nie je ešte stavebno-
technicky dokončená a nie je dokončená tak, aby bez jej dokončenia nedochádzalo k znehodnocovaniu

predmetných nehnuteľností. Preto chodí kontrolovať, v akom stave sa predmetné nehnuteľnosti vlastne
nachádzajú. Na predmetných nehnuteľnostiach však nevykonáva žiadne udržiavacie práce, aby sa tak
vyhol možným konfliktom s navrhovateľkou. Pokiaľ vstupuje na predmetné nehnuteľnosti, medzi ním a
navrhovateľkou nedochádza ku žiadnym konfliktom, navzájom sa jeden druhému úplne vyhýbajú. Na
predmetné pozemky vstupuje aj z toho dôvodu, lebo jemu navrhovateľka v minulosti vyhádzala všetky

jeho osobné veci z rodinného domu, kde ich mal uskladnené, a taktiež z dôvodu, že z garáže mu
zmizol sústruh. On nemá žiadnu dôveru vo vzťahu k navrhovateľke ohľadne spravovania jeho vecí, ktoré
sa na uvedených pozemkoch nachádzajú. Súčasne si všimol, že je poškodená väznica na nadstavbe
predmetného rodinného domu, a tak chodí za týmto účelom pravidelne, niekedy raz za mesiac, niekedy
2-krátzamesiackontrolovaťstavtejtoväznice,abynedošlokväčšiemupoškodeniujehomajetku.Pokiaľ
onvminulostičastejšievstupovalnapredmetnépozemkyzdôvodu,ženauvedenýchpozemkochchoval

psa, už na pozemky nevstupuje tak často, lebo tento pes v novembri 2012 zdochol.

Z výpovede svedka O. J., t.j. syna účastníkov konania vyplynulo, že on od roku 2006 študoval na vysokej
škole vo Zvolene, pričom domov dochádzal iba cez víkendy, a to nie úplne pravidelne, avšak väčšinou
bol cez víkendy doma. Od júna roku 2011, kedy ukončil vysokú školu, pracuje mimo Ružomberka,

t.j. v Bratislave. V minulosti nebol svedkom nijakých fyzických útokov odporcu voči navrhovateľke,
avšak si dobre spomína, že po rozvode sa rodičia už nijako nehádali, nakoľko sa spolu ani nejako
nestretávali, avšak keď sa stretli, tak nadával odporca navrhovateľke. On však nebol svedkom žiadnych
extrémnychatakovodporcuvočinavrhovateľke,bolitobežnéhádky.Jemuniktonespomínal,žebyvjeho
neprítomnosti odporca nejako verbálne alebo fyzicky atakoval navrhovateľku. Taktiež poukázal na to, že

navrhovateľka na nadávky odporcu reagovala plačom, zúfalstvom, nebol si úplne istý, ale domnieval sa,
že nadávky odporcu mu opätovala. Naposledy bol svedkom takejto hádky niekedy v roku 2009. Pokiaľ
ide o novostavbu hospodárskej budovy, táto hospodárska budova bola postavená za účelom ďalšieho
bývania a garáží.

Na pojednávaní zo dňa 15.05.2013 navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
podala návrh na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania z dôvodu, že niektoré pozemky, na ktoré
sa domáha zákazu vstupu zo strany odporcu, boli geometrickým plánom medzičasom rozdelené na
samostatné parcely a na základe uvedeného navrhla, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa
konania, ktorým vstupuje pešo, autom alebo akýmkoľvek iným spôsobom na pozemky parcela KN „C“

č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré sú
zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX. Uznesením vyhláseným na pojednávaní za prítomnosti
právneho zástupcu odporcu a splnomocneného zástupcu navrhovateľky súd pripustil zmenu návrhu na
začatie konania v navrhovanom znení.

Súd okrem výsluchov účastníkov konania a svedka O. J. vykonal dokazovanie v súdenej veci
oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj znaleckým dokazovaním
znalcom F.. Z. K. (znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby - odhad hodnoty
nehnuteľností), ako aj oboznámením sa s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. 2C/94/2010
a 3C/107/2009, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: navrhovateľka a

odporca sú bývalými manželmi, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu
č.k. 2C/177/2008-44 zo dňa XX.XX.XXXX. Počas trvania manželstva mali obidvaja účastníci konania
spoločné bydlisko v rodinnom dome súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcela KN „C“ č.
XXXX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Ostatné pozemky, na ktoré sa navrhovateľka
domáha zákazu vstupu zo strany odporcu, tvorili dvor predmetného rodinného domu. Navrhovateľka je

výlučnou vlastníčkou pozemkov parcela KN „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX,
XXXX/X a XXXX/X, ktoré všetky sú zapísané v katastri nehnuteľností vedeným Okresným úradom
Ružomberok, katastrálnym odborom pre k.ú. a obec V. na LV č. XXX. Ku dňu vyhlásenia rozsudku v
súdenej veci navrhovateľka už nebola vlastníčkou pozemkov parc. KN „C“ č. XXXX/X a XXXX/X, nakoľko
tieto na základe kúpnej zmluvy V 233/14, vklad vlastníckeho práva z ktorej bol povolený dňa 27.02.2014,

previedla na V. P.. Súd mal ďalej preukázané, že uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/13/2010-88
zo dňa 19.01.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 23.02.2010, bolo odporcovi
nariadené, aby nevstupoval do priestorov v I. podlaží (a to kotolne a skladu), v I. nadzemnom podlaží
(a to haly, chodby, kuchyne, izby, komory, schodišťa a garáže), a v II. nadzemnom podlaží - dvochizieb, kúpeľne, terasy (budúcej kúpeľne) a balkóna, ktoré všetky sa nachádzajú v rodinnom dome
zapísanomnaLVč.XXXXX,súp.č.XXXX,keďúčinkypredmetnéhopredbežnéhoopatreniaspoukazom
na to, že konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 3C/107/20009 nie je doposiaľ právoplatne

skončené a v súčasnosti je prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde
pod sp.zn. 2C/94/2010, stále trvajú. Súčasne mal súd preukázané, že na pozemku parcela KN „C“
č. XXXX/X je postavená novostavba hospodárskej budovy doposiaľ neskolaudovaná a nezapísaná
na LV, ktorá bola postavená za trvania manželstva účastníkov konania. Zo znaleckého posudku Ing.
Z. K. mal súd preukázané, že predmetná novostavba hospodárskej budovy z hľadiska dispozičného

členenia pozostáva v suteréne zo skladov (zeleniny, ovocia a náradia), na prízemí zo samostatnej
garáže, dvojgaráže a vstupu so schodiskom do podkrovia, ktoré je neukončené a rozostavané, kde
sú dispozične 3 miestnosti a schodiskový priestor. Predmetná novostavba hospodárskej budovy má
samostatný základ spojený so zemou, pričom od rodinného domu súp. č. XXXX je vzdialená od 5,7
po 5,98 m. Predmetná stavba hospodárskej budovy nie je postavená v súlade s vydaným platným
stavebným povolením č. SPŽP-2537/2004-TX1-VL zo dňa 30.06.2004. V čase vykonania ohliadky

predmetnej hospodárskej budovy zo strany znalca nebolo prvé podlažie hospodárskej budovy svojím
stavebno-technickým riešením samostatnou bytovou jednotkou, pričom samostatná bytová jednotka
môže vzniknúť v podkroví a pozostávala by z dvoch izieb a kúpeľne s WC s vlastným uzatvorením.
Z výpovede syna navrhovateľov O. J. mal súd preukázané, že predmetná novostavba mala slúžiť na
zabezpečenie ďalšieho bývania a garáží. Súčasne mal súd preukázané, že v rodinnom dome súp.

č. XXXX, a to konkrétne v podkroví predmetného rodinného domu, sa nachádza nadstavba, ktorá
v čase vykonania ohliadky, t.j. ku dňu 08.01.2015 nebola ukončená podľa projektovej dokumentácie
platného stavebného povolenia, pričom z hľadiska stavebnej dokončenosti nie je zrejmé dispozičné
členenie a usporiadanie podkrovia (nejedná sa ani o rozostavanú bytovú jednotku), a preto nie je
svojím stavebnotechnickým riešením samostatnou bytovou jednotkou, pričom po dokončení nadstavby

(podkrovia) podľa projektovej dokumentácie stavebného povolenia SPŽP-2537/2004-TXI-VL zo dňa
30.06.2004 by v podkroví vznikla samostatná bytová jednotka. Ku dňu vyhlásenia rozsudku nebola
ani predmetná nadstavba rodinného domu, ani novostavba hospodárskej budovy skolaudovaná. V
konaní mal súd súčasne preukázané, že ku dňu vyhlásenia rozsudku v rodinnom dome súp. č. XXXX
býva okrem navrhovateľky v súčasnosti už plnoletý syn účastníkov konania, a to S. J.. Súčasne

bolo v konaní nesporné, že najneskôr od pojednávania tunajšieho súdu v súdenej veci, ktoré sa
konalo dňa 17.10.2011, vstupoval odporca na predmetné pozemky výrazne menej a od uvedeného
pojednávania až do rozhodnutia vo veci samej nedošlo z jeho strany k žiadnemu ataku, či už verbálnemu
alebo brachiálnemu, voči navrhovateľke (viď vyjadrenie splnomocneného zástupcu navrhovateľky na
pojednávaní zo dňa 15.05.2013). Súčasne medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca

postupne vstupuje na predmetné pozemky zriedkavejšie, jedenkrát za dva týždne za účelom odkladania
vecí v novostavbe hospodárskej budovy a súčasne kontroly stavu nadstavby rodinného domu súp. č.
XXXX a novostavby hospodárskej budovy.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,

pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Navrhovateľka sa v súdenej veci domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa konania,

ktorým vstupuje pešo, autom alebo akýmkoľvek iným spôsobom na pozemky parcela KN „C“ č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, a to titulom jej
výlučného vlastníctva k predmetným pozemkom. Z vykonaného dokazovania, a to z listu vlastníctva
č. XXX (na čl. 489 spisu) vyplynulo, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou pozemkov parcela KN
„C“ č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX/X a č. XXXX/X, čím

mal súd preukázané, že navrhovateľka je aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu na začatie
konania, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa konania, ktorým vstupuje pešom,
autom alebo akýmkoľvek iným spôsobom na predmetné pozemky, a to titulom ochrany vlastníckeho
práva prezumovanej § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa však navrhovateľka domáhala,aby súd uložil odporcovi predmetnú povinnosť aj vo vzťahu k pozemkom parcela KN „C“ č. XXXX/X a č.
XXXX/X, súd s poukazom na to, že navrhovateľka v priebehu konania, a to na základe kúpnej zmluvy,
ktorej vklad bol povolený pod č.k. V 233/2014, predala predmetné pozemky novému nadobúdateľovi

V. P. (viď čiastočné výpisy z LV č. XXXXX na č.l. XXX a XXX), dospel k záveru, že navrhovateľka v
čase rozhodnutia súdu vo veci samej nemala aktívnu vecnú legitimáciu v súdenej veci vo vzťahu k týmto
dvom pozemkom (v čase rozhodnutia súdu vo veci samej nebola vlastníčka, a teda nebola oprávnená sa
domáhaťochranyvlastníckehoprávavzmysle§126ods.1Občianskehozákonníka).Vtomtosmeresúd
iba na doplnenie poukazuje na to, že navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu

ani len netvrdila, že by potom, ako došlo k predaju predmetných pozemkov na nového nadobúdateľa V.
P., mala vo vzťahu k predmetným pozemkom nejaký užívací vzťah.

Navrhovateľka sa teda v súdenej veci domáhala negatórnou žalobou ochrany proti zásahom do jej
vlastníckeho práva, ktoré spočívali v inom rušení než neoprávnenom zadržovaní veci v jej vlastníctve. V
súdenej veci sa konkrétne domáhala odstránenia rušivých zásahov zo strany odporcu spôsobených jeho

vstupmi na pozemky v jej vlastníctve. Naproti tomu odporca vzniesol námietky vo vzťahu k dôvodnosti
návrhu na začatie konania, keď poukázal na to, že jeho oprávnenie vstupu na predmetné pozemky
vyplýva jednak z ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. že na predmetné pozemky vo
vlastníctve navrhovateľky je oprávnený vstupovať za účelom nevyhnutnej údržby a obhospodarovania
stavieb, t.j. nadstavby rodinného domu súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcela KN „C“ č.

XXXX/X a novostavby hospodárskej budovy nezapísanej na LV bez prideleného súpisného čísla, ktorá
je postavená na pozemku parcela KN „C“ č. XXXX/X. Súčasne odporca odvodzoval svojej oprávnenie
vstupu na predmetné pozemky z práva bývania, ktoré má ako bývalý manžel navrhovateľky v rodinnom
dome súp. č. XXXX. Taktiež oprávnenie vstupu na predmetné pozemky odporca odvodzoval od jeho
práva stretávať sa so svojím maloletým synom S. J., ktorý býva v predmetnom rodinnom dome a prejavil

vôľu sa stretávať s odporcom aj na uvedených pozemkoch. V neposlednom rade odporca odvodzoval
svoje právo vstupovať na pozemky potrebou kŕmenia psa.

Keďže mal súd v konaní primárne preukázané právo navrhovateľky domáhať sa ochrany svojho
vlastníckeho práva k vymedzeným pozemkom, tak sa súd sekundárne zaoberal obranou odporcu

vo forme námietok, ktoré by obmedzovali navrhovateľku domáhať sa ochrany podľa § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd sa teda v konaní zaoberal dôvodnosťou námietok odporcu spočívajúcich
v možnom oprávnení odporcu vstupovať na predmetné pozemky. Pokiaľ odporca svoje právo vstupovať
na predmetné pozemky odvodzoval od jeho práva bývania v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky, súd s odkazom na závery konštantnej judikatúry poukazuje na to, že fyzická osoba môže

svoje bytové potreby uspokojovať trvalým spôsobom buď ako vlastník bytu v bytovom dome, alebo ako
vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza, alebo ako nájomca bytu, alebo ako nájomca obytnej miestnosti
v zariadeniach určených na trvalé bývanie, alebo ako oprávnený z vecného bremena, obsahom ktorého
je oprávnenie užívať byt. Osobitným spôsobom sú uspokojované bytové potreby tých, ktorí sami síce
nie sú spomenutými vlastníkmi, nájomcami, či oprávnenými z vecného bremena, no napriek tomu

so zreteľom na existenciu rodinnoprávneho (napr. manželského) vzťahu k oprávnenému subjektu, sú
oprávnení uspokojovať svoje bytové potreby v byte tak, že svoje právo odvodzujú od vlastníka, nájomcu
alebo oprávneného z vecného bremena. Občiansky zákonník tieto odvodené spôsoby uspokojovania
bytových potrieb fyzických osôb síce výslovne neupravuje, čo však zo žiadneho jeho ustanovenia
nemožno vyvodiť, že by ich neuznával alebo nepovažoval za právne relevantné. Osobám, ktoré sú

v určitom rodinnoprávnom vzťahu s priamym (neodvodeným) subjektom oprávneným v byte bývať,
poskytuje v niektorých prípadoch ochranu tým, že so vznikom tohto rodinnoprávneho vzťahu spája
vznik spoločného práva oprávňujúceho ich bývať v byte, resp. rodinnom dome, pre prípad zániku
ktorého zároveň stanovuje určité podmienky, za ktorých patrí bytová náhrada tomu, kto je povinný sa
z bytu (resp. rodinného domu) vysťahovať alebo ho vypratať (viď napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 3M

Cdo/19/2009 alebo rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/77/1997). Pokiaľ však odporca odvodzoval svoje
právo vstupovať na predmetné pozemky od odvodeného práva bývania v predmetnom rodinnom dome,
súd poukazuje na to, že na tunajšom súde v súčasnosti prebieha konanie pod sp.zn. 3C/107/2009,
ktoréhopredmetomjekonanieovypratanienehnuteľnosti,atorodinnéhodomusúp.č.XXXX,avktorom
uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/13/2010-88 je nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo

odporcoviuložené,abynevstupovaldopriestorovvprvompodlaží,atokotolneaskladu,vI.nadzemnom
podlaží, a to haly, chodby, kuchyne, izby, komory, schodišťa a garáže, a v II. nadzemnom podlaží -
dvoch izieb, kúpeľne, terasy, (budúcej kúpeľne) a balkóna, všetkých nachádzajúcich sa v rodinnom
dome súp. č. XXXX. Predbežné opatrenie naďalej trvá, keď konanie v uvedenej právnej veci bolouznesením tunajšieho súdu č.k. 3C/107/2009-346 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k.
5Co/427/2014-442 prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod
sp.zn. 2C/94/2010, ktorého predmetom je vyporiadanie BSM manželov (t.j. v súdenej veci navrhovateľky

a odporcu) po rozvode manželstva. V nadväznosti na uvedené, keďže súd je viazaný skutkovým
stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku, pričom odporca v súčasnosti s poukazom na nariadené predbežné
opatrenie nie je oprávnený vykonávať svoje odvodené právo bývania v predmetnom rodinnom dome,
sa námietka odporcu spočívajúca v tom, že jeho právo vstupovať na pozemky je odvodené od jeho
práva bývania v predmetnom rodinnom dome, javí ako nedôvodná. Pokiaľ sa účinky predmetného

predbežného opatrenia nevzťahujú na nadstavbu rodinného domu, resp. na novostavbu hospodárskej
budovy postavenú na pozemku parcela KN „C“ č. XXXX/X, súd poukazuje na to, že v konaní bolo
jednoznačne preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že tak nadstavba predmetného rodinného
domu, ako aj novostavba hospodárskej budovy nie sú doposiaľ stavebne dokončené, pričom vo vzťahu
ani k jednej z týchto stavieb nebolo doposiaľ vydané kolaudačné rozhodnutie, a teda odporca nie je
aj s poukazom na § 76 ods. 1 Stavebného zákona oprávnený užívať predmetné stavby (tieto by bol

oprávnený užívať až na základe kolaudačného rozhodnutia). Iba na doplnenie súd poukazuje na to,
že pokiaľ odporca odvodzoval svoje právo užívať priestory v rodinnom dome od údajného súhlasu
navrhovateľky uvedeného v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 15.12.2009 vo veci
vedenejnatunajšomsúdepodsp.zn.3C/107/2009(vzmyslektoréhonavrhovateľkauviedla,že„odporca
nech do rozhodnutia vo veci samej užíva iba ostatné priestory“), tak aj v prípade, ak by uvedené

bolo možné chápať ako udelenie určitého súhlasu s užívaním časti priestorov v rodinnom dome,
na ktoré sa nevzťahovalo nariadené predbežné opatrenie, je potrebné uviesť, že tento súhlas bol
jednoznačne odvolaný podaním návrhu na začatie konania v súdenej veci, ako aj vyjadrením samotnej
navrhovateľky na pojednávaní zo dňa 17.10.2011, na ktorom sa navrhovateľka jednoznačne vyjadrila, že
ona žiadny súhlas so vstupom na predmetné pozemky odporcovi nikdy nedala. Na základe uvedeného

súd dospel k záveru, že námietky odporcu spočívajúce v práve vstupu na predmetné pozemky titulom
odvodeného bývania v rodinnom dome, resp. užívania nadstavby rodinného domu, prípadne novostavby
hospodárskej budovy, nie sú dôvodné.

Pokiaľ odporca ďalej svoje právo vstupu na predmetné pozemky odvodzoval od jeho práva stretávať

sa so svojím v súčasnosti už plnoletým synom S. J., ktorý má v predmetnom rodinnom dome právo
bývania, súd dospel k záveru, že vzhľadom na vek spoločného syna účastníkov konania, to, že
odporca momentálne nie je oprávnený vstupovať do obývateľných častí rodinného domu súp. č.
XXXX (nadstavba predmetného rodinného domu ani novostavba hospodárskej budovy nie sú doposiaľ
stavebne dokončené a neboli skolaudované), a v neposlednom rade s poukazom na nesúhlas samotnej

navrhovateľky so vstupom odporcu na predmetné pozemky, nemôže tento dôvod zakladať odporcovi
oprávnenie vstupovať na predmetné pozemky za účelom styku s plnoletým synom. Odporcovi nič
nebráni, aby sa so synom S. stretával mimo uvedených pozemkov, keď odporca a ani jeho syn nie sú
oprávnení využívať na vzájomné stretnutia „komfort“ a súkromie, ktoré im umožňuje obydlie samotného
syna S. J.. V tomto smere súd potom vyhodnotil predmetnú námietku odporcu ako účelovú, deklarovanú

z dôvodu „nachádzania“ možných, avšak s poukazom na uvedené reálne neuskutočniteľných oprávnení
odôvodňujúcich vstup odporcu na predmetné pozemky.

Rovnako súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku odporcu ohľadne potreby vstupu na uvedené
pozemky za účelom kŕmenia psa, keď pes rozhodne nie je takým predmetom práva, ktorý by bol viazaný

na konkrétnu lokalitu alebo miesto a v prípade, ak by mal odporca záujem sa starať o uvedeného psa,
tak si ho mohol kedykoľvek z týchto pozemkov odviesť. Navyše táto námietka v priebehu konania sa
stala bezdôvodnou aj z toho dôvodu, že podľa vyjadrenia odporcu uvedený pes zdochol.

Ako čiastočne dôvodnú námietku súd však vzhliadol námietku odporcu ohľadne vstupu odporcu na

predmetné pozemky za účelom nevyhnutnej údržby a obhospodarovania novostavby hospodárskej
budovy postavenej na pozemku parcela KN „C“ č. XXXX/X, keď podľa názoru súdu, ako aj s poukazom
na závery znaleckého dokazovania znalcom Ing. K., z ktorých jednoznačne vyplynulo dispozičné
riešenie predmetnej hospodárskej budovy, ktorá napriek tomu, že v súčasnosti nie je skolaudaovaná
jednoznačne vykazuje charakter samostatnej stavby, a nie príslušenstva, resp. súčasti hlavnej veci. Vo

vzťahu k posúdeniu predmetnej novostavby hospodárskej budovy je podľa názoru potrebné vychádzať
z reálneho stavu predmetnej stavby, ktorá nie je postavená v súlade s vydaným platným stavebným
povolením stavebného úradu č. SPŽP-2537/2004-TX1-VL zo dňa 30.06.2004, avšak z charakteru
samotnej hospodárskej budovy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o samostatnú stavbu, ktorá neplnídoplnkovú funkciu hlavnej stavby, t.j. rodinného domu súp. č. XXXX. V tejto súvislosti súd poukazuje na
projektovú dokumentáciu pre zmenu stavby pred dokončením vyhotovenú autorizovaným stavebným
inžinierom Ing. O. S., z ktorej vyplýva, že oproti stavu uvedenému v stavebnom povolení stavby

hospodárskej budovy boli vykonané viaceré zmeny, a to v suteréne malé zmeny, ktoré pozostávajú v
otočení umiestnenia skladov zemiakov a zeleniny, v prvom nadzemnom podlaží bol pôdorys prvého
nadzemnéhopodlažiarozšírenýovstupnéschodiskodopodkroviaapôvodnéotvorenéstátiepreosobný
automobil bolo zmenené na uzatvorenú garáž, keď pôvodná dvojgaráž ostala nezmenená a v podkroví
má byť riešené príležitostné ubytovanie pre návštevy v letnom a prechodnom období. Mali by v ňom

byť umiestnené 2 izby a hygienické zariadenie pozostávajúce zo sprchy, misy, WC a umývadla, keď v
priestore je umiestnený komín na pevné palivo, do ktorého má byť zapustený krb s krbovou vložkou a
s výmenníkom tepla. Uvedené skutočnosti boli potvrdené aj znaleckým skúmaním Ing. Z. K.. Samotná
skutočnosť, že predmetná hospodárska budova nemala plniť, ani neplní doplnkovú funkciu k hlavnej
stavbe,t.j.krodinnémudomusúp.č.XXXX,jednoznačnevyplynulazvýpovedeO.J.,t.j.synaúčastníkov
konania, ktorý poukázal na to, že predmetná novostavba mala slúžiť na ďalšie bývanie a garáže. Z

hľadiska prípadného posúdenia predmetnej hospodárskej budovy ako príslušenstva rodinného domu, je
potrebné vychádzať z pojmových znakov príslušenstva hlavnej veci, keď príslušenstvo je samostatnou
vecou v právnom zmysle (existuje možnosť samostatných právnych dispozícií len s príslušenstvom a
príslušenstvo nemusí nevyhnutne zdieľať právny osud veci hlavnej; okrem iných viď rozsudok NS SR
sp.zn. 4Cdo 216/2009 zo dňa 06.04.2015) a slúži k lepšiemu a efektívnejšiemu využívaniu hlavnej veci,

pričom medzi príslušenstvom a hlavnou vecou musí byť vzťah funkčnej závislosti. V súvislosti s možnou
doplnkovou funkciou predmetnej hospodárskej budovy k rodinnému domu vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že už v samotnom rodinnom dome sa nachádza tak
kotolňa, ako aj sklad a súčasne garáž (viď uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/113/2010-38 na
č.l. 46). Z vyššie uvedených skutočností potom vyplýva vôľa účastníkov konania postavením predmetnej

novostavbyzhotoviťsamostatnúvec,ktorájetakfyzicky,akoajfunkčneoddelenáodhlavnejveci,aktorá
v rámci dispozičného riešenia (po jej dokončení) má jednoznačne plniť úlohy kladené na samostatnú
vec, a to tak v otázke bývania, ako aj garážovania vozidiel. Pokiaľ je predmetná hospodárska budova v
časti tvorená garážou súd taktiež poukazuje na závery českej odbornej literatúry, podľa ktorej doplnkovú
funkciu k hlavnej stavbe neplní garáž, ktorá bola samostatne postavená a komunikačne neprepojená s

hlavnou stavbou; preto ju nemožno kvalifikovať ako príslušenstvo (vid Švestka, J., Spáčil, J., Škárová,
M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1-459. Komentář. 1. vydání. Praha: C.H.Beck, 2008, 608
s.). Podľa názoru súdu je možné v súdenej veci čiastočne analogicky vychádzať aj z už konštantných
záverov NS ČR (viď napr. rozhodnutia NS ČR sp.zn. 26 Cdo/2340/99 zo dňa 04.04.2001, sp.zn. 26
Cdo/2975/2000 zo dňa 17.01.2002 a sp.zn. 26 Cdo/450/2003 z 10.07.2003), ktoré sa síce týkajú

posúdenia garáže ako príslušenstva bytu, a v ktorých sa Najvyšší súd Českej republiky jednoznačne
priklonil k záveru, že garáž je bezpochyby určená na garážovanie vozidiel, a nie na to, aby bola
užívaná s bytom na uspokojovanie bytových potrieb jeho vlastníka. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/156/2008 z 22.09.2010, v ktorom v prejednávanej veci za špecifických
okolností síce dospel Najvyšší súd SR k záveru, že garáž v danom prípade mohla byť považovaná za

príslušenstvo bytu, keďže stavebne bola pod spoločným uzavretím s bytom jeho súčasťou; súčasne
však poukázal na to, že je potrebné rozlišovať medzi garážou, ktorá patrí k bytu tak, ako je to v
preskúmavanom prípade od garáže, ktorá je mimo bytu a podľa príslušných rozhodnutí a dokumentácie
má charakter nebytového priestoru.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že predmetná novostavba hospodárskej budovy
vykazuje znaky samostatnej stavby a úmyslom účastníkov konania pri realizácii predmetnej stavby
bolo vybudovanie samostatnej stavby, ktorá nie je súčasťou ani príslušenstvom rodinného domu vo
výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Keďže predmetná novostavba hospodárskej budovy vykazuje
charakter samostatnej stavby, ktorú nadobudli účastníci konania za trvania manželstva, patrí táto stavba

do BSM a práva a povinnosti účastníkov konania ako bývalých manželov k predmetnej stavbe sa s
poukazom na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka do vyporiadania BSM riadia ustanoveniami zákona
upravujúcimi vzťahy medzi manželmi za trvania BSM (viď R 42/1972). Na základe uvedeného, keďže
v súčasnosti prebieha konanie o vyporiadanie BSM a je aj v záujme odporcu, aby nedošlo k nejakému
znehodnocovaniu predmetnej hospodárskej budovy, dospel súd k záveru, že odporca je oprávnený

vstupovať za účelom nevyhnutnej údržby a obhospodarovania predmetnej hospodárskej budovy na
pozemok parcela KN „C“ č. XXXX/X, na ktorom je predmetná stavba postavená, pričom tak, ako to
vyplynulo z vyjadrenia splnomocneného zástupcu navrhovateľky, vstup do tejto stavby je z ulice možný
cez pozemok XXXX/X. Z uvedeného dôvodu súd potom uznal dôvodnosť obrany odporcu ohľadnevstupu na uvedené dva pozemky (parc. č. XXXX/X a XXXX/X), avšak iba v limitovanom rozsahu, a to
za účelom nevyhnutnej údržby a obhospodarovania predmetnej hospodárskej budovy. Pokiaľ odporca
poukázal na to, že on predmetnú hospodársku budovu využíva ako sklad, súd opätovne poukazuje na

to, že predmetná hospodárska budova nie je doposiaľ skolaudovaná, čo bráni jej užívaniu. Súčasne
je potrebné zdôrazniť, že právom vstupu na susedný pozemok v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka nemožno rozumieť trvalé právo prechodu alebo prejazdu cez tento pozemok (viď rozhodnutia
publikované pod č. R 50/1985, R 3/1988 a R 59/1992). V uvedenom prípade, ak mal odporca v úmysle
užívať predmetnú stavbu nad rámec nevyhnutného obhospodarovania, resp. údržby, nič mu nebránilo

podať návrh na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo však
neučinil.

Pokiaľ odporca odvodzoval svoje právo vstupu na predmetné pozemky od skutočnosti, že nadstavba
rodinného domu súp.č. XXXX patrí do BSM, súd sa nestotožnil s jeho právnou ani skutkovou
argumentáciou. Pre posúdenie dôvodnosti predmetnej námietky odporcu bolo podľa názoru súdu

rozhodné, že predmetná nadstavba rodinného domu sa nachádza v rodinnom a nie bytovom dome,
keď na prípadné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nadstavbe bolo potrebné aplikovať
ustanovenie § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 4/2006, v zmysle ktorého nadobudnutie vlastníckeho
práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou

stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, že touto
činnosťou sa zhotoví nová nehnuteľná vec (stavba). Z uvedeného vyplýva, že nemôžu nadobudnúť
vlastníctvo spracovaním len súčasti (podkrovia) a pod. cudzej stavby. Nadobudnutie vlastníckeho práva
spracovaním cudzej nehnuteľnej veci však zrejme môže mať praktický význam iba v prípadoch, keď
sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne

ide o vytvorenie novej veci (stavby). Nadobudnutie vlastníctva k „spracovanej“ stavbe je možné, len
pokiaľ pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu
pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia
(porovnaj napr. R 29/1999). Z ustanovenia § 120 OZ vyplýva, že prístavba (nadstavba) ani iné stavebné
zmeny (a už vôbec nie stavebné opravy a úpravy) zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci

(porovnaj napr. R 29/1989). V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že by vykonaním nadstavby mala
pôvodná stavba rodinného domu zaniknúť, ale práve naopak bolo preukázané, že nadstavba rodinného
domu bola realizovaná na už existujúcich nadzemných podlažiach predmetného rodinného domu. V
intenciách vyššie uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22 Cdo/254/2000, ktoré sa
zaoberá momentom vzniku stavby ako veci v právnom slova zmysle, keď podľa tohto rozhodnutia vznik

stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou, a preto z tohto pohľadu nie je rozhodujúce vydanie
kolaudačného rozhodnutia (pozn. uvedené možno vztiahnuť na vyššie špecifikovanú novostavbu
hospodárskej budovy). Na druhej strane rozhodujúcim pre vymedzenie bytu podľa českej súdnej praxe
je právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o povolení užívania stavby (viď napr. rozhodnutie NS ČR
sp.zn. 26 Cdo/400/2000). V intenciách vyššie uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp.zn.

5Cdo/32/2007 zo dňa 20.03.2008, podľa ktorého rozhodujúcim pre otázku, či v konkrétnom prípade ide
o byt, ktorý podlieha režimu zákona č. 182/1993 Z.z., je kolaudačný stav, a nie stav faktický, t.j. spôsob
užívania miestností ako súboru miestností. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie publikované
pod č. R 87/2003, v zmysle ktorého pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov
v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na

trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je
predpokladomtoho,abyurčitémiestnostimohlibyťpredmetomobčianskoprávnychvzťahovakobyty.Na
zdôraznenie a doplnenie vyššie uvedených záverov súd opätovne poukazuje na to, že rozhodným pre
posúdenie otázky, či predmetná nadstavba rodinného domu súp. č. XXXX je bytom, resp. rozostavaným
bytom spôsobilým byť samostatným predmetom práva, bolo zodpovedanie otázky, či na predmetnú

nadstavbu možno vztiahnuť ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov, pričom súd dospel k záveru, že predmetný zákon sa vzťahuje
iba na byty nachádzajúce sa v bytovom dome. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR
sp.zn. 6M Cdo/16/2010 z 20.12.2011, podľa ktorého ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
na prvom mieste pozitívne vymedzuje spôsob a podmienky nadobudnutia ktorých bytov a nebytových

priestorov zákon upravuje. Výslovne uvádza, že musí ísť o byty a nebytové priestory v bytovom dome.
Tým, že ďalej do svojej pôsobnosti zaraďuje aj úpravu práv a povinností vlastníkov bytových domov,
v podstate bližšie špecifikuje, byty v akom dome má na mysli. Bezpochyby sú nimi len byty v dome,
ktorý buď už vykazuje znaky bytového domu, alebo je spôsobilý na to, aby bol v súlade so zákonompretransformovaný na bytový dom a mohol vykazovať znaky pre tento dom stanovené zákonom. Z
uvedených dôvodov potom argumentácia právneho zástupcu odporcu o vzniku rozostavaného bytu v
nadstavbe rodinného domu neobstojí, nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností na danú

nadstavbu rodinného domu nemožno aplikovať ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Na základe uvedeného potom vlastníctvo k nadstavbe predmetného rodinného domu ako
bytu nemohlo vzniknúť ani na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe (navyše
účastníci konania ani len netvrdili, že by takáto zmluva bola medzi nimi uzatvorená). Iba na doplnenie
v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zmluva o výstavbe v stavbe či nadstavbe uzatvorená podľa

zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neprichádza do úvahy vtedy, ak sa niekoľko osôb,
alebobudúcichspoluvlastníkovbudovyrozhodnevybudovaťdomdopodielovéhospoluvlastníctvapodľa
Občianskeho zákonníka, alebo ak títo spoluvlastníci realizujú v dome, ktorý nespĺňa charakter bytového
domu zmenu dokončenej stavby vo forme prístavby, nadstavby a pod. Fakticky pôjde buď o rodinný
dom alebo inú nebytovú budovu, ktorá nespĺňa kritériá stanovené týmto zákonom na to, aby sa na
ňu jeho režim aplikoval (bližšie viď Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J. Zákon o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2012, s. 1133). Na doplnenie súd poukazuje
na legálnu definíciu bytového domu uvedenú v § 2 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, podľa ktorého bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako
polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty, a v ktorej byty a nebytové priestory
sú za podmienok ustanovených týmto zákonom vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých

vlastníkov a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov
a nebytových priestorov. Na rozdiel od povedanej definície bytového domu, rodinným domom podľa §
43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Z.z. je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným
vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na nevhodné správanie sa odporcu voči nej pri vstupoch na pozemky
a ataky zo strany odporcu, súd poukazuje na to, že z vyjadrenia jej splnomocneného zástupcu k
uvedeným atakom minimálne od 17.10.2011, t.j. viac ako 3 roky vôbec nedochádza, pričom tak odporca,
ako aj navrhovateľka sa navzájom pri vstupoch odporcu na predmetné pozemky vyhýbajú.

Pokiaľ právny zástupca odporcu v konaní namietal, že splnomocnený zástupca navrhovateľky by s
poukazom na § 27 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) nemal byť pripustený
do konania ako jej zástupca, súd poukazuje na to, že v konaní neboli zistené žiadne dôvody, ktoré
by predmetné zastúpenie vylučovali. Pokiaľ splnomocnený zástupca navrhovateľky vystupuje v ďalších
dvoch konaniach vedených na tunajšom súdu, a to pod. sp.zn. 2C/94/2010 a 3C/107/2009, súd

poukazuje na to, že aj v týchto konaniach zastupuje tú istú osobu, t.j. navrhovateľku, pričom sa jedná
o konania, kde druhým účastníkom je odporca a tieto konania spolu vecne súvisia (konanie vedené
pod sp.zn. 2C/94/2010 sa týka vyporiadania BSM účastníkov konania a konanie vedené pod sp.zn.
3C/107/2009 sa týka vypratania rodinného domu súp. č. XXXX).

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p., a to tak, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.