Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 25, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615200123
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615200123.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:

R.. V. O., I.. XX. XX. XXXX, bytom X. X. XX, štátny občan SR, proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Liptovský
Mikuláš, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania vo výške 12,70 eur, ktoré je navrhovateľ p o v i n n
ý zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhovompodanýmnatunajšísúddňa09.01.2015sanavrhovateľdomáhal,abysúdzaviazalodporcu

zaplatiť mu 17.500 eur a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že obecné zastupiteľstvo
Obce Demänovská Dolina uznesením č. 25/2014 zo dňa 24. 02. 2014 vyhlásilo na deň 21. 03. 2014
voľby hlavného kontrolóra, ktorej voľby sa ako uchádzač chcel zúčastniť. Ako uchádzač bol povinný
predložiť výpis z registra trestov. Vo výpise zo dňa 03. 03. 2014 zistil, že tam má uvedený jeden záznam,
a to trestný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28. 11. 2012 sp. zn. 1T/132/2012. Peňažný
trest vo výške 400 eur zaplatil 02. 04. 2013, čím došlo zo zákona k zahladeniu jeho odsúdenia, uvedený
záznam o odsúdený tam už podľa zákona uvedený byť nemal. Súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni,

bol povinný bezodkladne zaslať do registra trestov písomné oznámenie všetkých údajov týkajúcich sa
dodatočných zmien právoplatného odsúdenia vo výroku o vine, treste, vo výroku o ochrannom opatrení
alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia. Okresný súd Liptovský Mikuláš tak urobil až takmer
po roku. V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu a nečinnosti súdu bola mu spôsobená vážna
ujma v podobe nemožnosti uchádzať sa v obci o volenú funkciu hlavného kontrolóra, čím mu bolo
zároveň odňaté jeho ústavné právo na prístup k voleným funkciám, ktoré je zakotvené v Článku 30
ods. 4 Ústavy SR. Zo strany Okresného súdu Liptovský Mikuláš mu bola neoprávneným zásahom

spôsobená vážna nemajetková ujma na občianskej cti a dôstojnosti, dobrom mene, ako aj súkromí, čím
došlo v značnej miere k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. V Obci Demänovská Dolina
je verejne známou a verejne činnou osobou. V minulosti vykonával funkciu starostu. Nenapraviteľným
spôsobom utrpelo jeho vlastné postavenie v rodine a došlo k diskreditácii jeho osoby v očiach jeho
priateľov a obchodných partnerov. Mal legitímny dôvod sa domnievať, že i na jeho minulé skutky ako
otca rodiny, občana, podnikateľa, či starostu obce bude nazerané cez negatívny obraz, ktorý v očiach,
nielen verejnosti, ale i jeho vlastnej rodiny a priateľov vytvoril nesprávny úradný postup Okresného

súdu Liptovský Mikuláš. Má za to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, preto sa domáha nemajetkovej ujmy v peniazoch. Prostredníctvom súdneho konania
si teda uplatňuje nárok na peňažné zadosťučinenie, ktorým sa sleduje primerané a zodpovedajúce
vyváženie a zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy jeho osobnosti. Okresný súd Liptovský Mikulášnesprávnym úradným postupom vo veľkej miere poškodil jeho mravný profil na ktorý, ako na mravný
profil otca, podnikateľa, verejne činnej osobe, hľadí spoločnosť ďaleko pozornejšie a excesy odcudzuje
ďaleko prísnejšie.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že odporca predkladaním rôznych pamfletov
pokračuje v diskreditácii jeho osoby, uvádza nepravdivé údaje o jeho osobe a jeho podnikaní a do
týchto pamfletov zaťahuje aj rodinu, ktorá s tým nemá nič spoločné. Predsedníčka Okresného súdu
Liptovský Mikuláš vybavila jeho sťažnosť ako opodstatnenú tým, že dňa 04. 03. 2014 bolo registru

trestov zaslané oznámenie o úhrade peňažného trestu. V okrese Liptovský Mikuláš žije a tvorí roky,
bol zbavený funkcie starostu na základe podvodného rozhodnutia, doposiaľ oficiálne mu trestný rozkaz
do dnešného dňa doručený nebol. Predkladanie listinných dôkazov zo strany odporcu ho oprávňuje
domáhať sa nahradenia nemajetkovej ujmy.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu, ako aj vo svojom prednese na pojednávaní

žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že z listu predsedníčky Okresného súdu Liptovský
Mikuláš zo dňa 06. 03. 2014 Spr. 399/2014-3 nevyplýva, že by bolo vyhovené sťažnosti navrhovateľa.
Medzi zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu patrí: nesprávny úradný postup, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Odporca dôsledne namieta absenciu príčinnej

súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym postupom a popísanou (prípadnou) nemajetkovou ujmou. Aj
keby súd zaslal registru trestov oznámenie o vykonaní trestu oneskorene, záznam v registri trestov o
tom, že navrhovateľ bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní a že mu bol uložený trest, by bol stále
pravdivý. Pokiaľ by s takýmto pravdivým záznamom mal byť spojený nárok navrhovateľa na náhradu
škody od štátu, dochádzalo by k absurdnej situácii, kedy z protiprávnej činnosti navrhovateľa malo v

konečnom dôsledku vznikať právo. Navrhovateľ bol v minulosti starostom Obce Demänovská Dolina,
ktorá funkcia zanikla právoplatným odsúdením v trestnom konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
sp. zn. 1T/123/2012 (za trestný čin krádež). Fakticky totožný dôvod zániku funkcie upravuje zákon
aj v prípade hlavného kontrolóra obce. Podľa odporcu pokiaľ je dôvodom zániku funkcie právoplatné
odsúdenie, uvedené zároveň vylučuje možnosť ďalšieho uchádzania sa o takúto funkciu. Tieto popísané

skutočnosti dávajú potom uplatnenému nároku podľa odporcu charakter rozporný s dobrými mravmi,
aj keď by bol formálne takýto nárok inak dôvodný. Podľa obchodného registra je navrhovateľ konateľ
spoločnosti NEW MEDIA ART, s.r.o. so sídlom Demänovská Dolina 89, podniká ako fyzická osoba na
základe živnostenského oprávnenia, uvedených činností by sa ako prípadný hlavný kontrolór musel
vzdať, hoci Obec Demänovská Dolina ponúka iba 1/3 pracovný úväzok na túto funkciu. Zo zápisnice

z obecného zastupiteľstva vyplýva, že navrhovateľ vystupoval ako osoba, ktorá komplikovala činnosť
obecného zastupiteľstva a že obecné zastupiteľstvo nemalo k jeho činnosti pozitívny pohľad. V takejto
situácii a po jeho právoplatnom odsúdení sa odporcovi vonkoncom nejaví ako pravdepodobný jeho
úspech v hlasovaní o voľbe hlavného kontrolóra. Navrhovateľ bol právoplatne odsúdený za trestný
čin a táto skutočnosť bola všeobecne známa. Odporca jednoduchým vyhľadávaním na internete zistil,

že odsúdenie súvisiace so skončením funkcie bolo predmetom výraznej medializácie. Výpis z registra
trestov je naopak listinou verejne nedostupnou a preto s nezapísaním zahladenia odsúdenia do registra
trestov nie je možné spájať ujmu tak, ako to popísal navrhovateľ v žalobe. Naopak sa javí, že navrhovateľ
si zamieňa difamáciu spôsobenú odsúdením (ako legálny dôsledok a súčasne cieľ odsúdenia) s údajnou
ujmou spôsobenou na verejnosti nevymazaním záznamu z registra trestov po vykonaní trestu. Pokiaľ sa

týkanáhradynemajetkovejujmy,tútomožnopriznaťvoformepeňažnéhoplnenialenzatýchpodmienok,
že samostatné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že nebol
preukázaný kauzálny nexus. Súd nemohol konať pre prebiehajúce konanie o riadnom a mimoriadnom

opravnom prostriedku bezodkladne, ako to požaduje § 7 Zákona o registri trestov. Právny poriadok
Slovenskej republiky nestanovuje lehotu na takýto postup súdu. Má za to, že neboli splnené procesné,
ani hmotnoprávne podmienky na uplatnenie nároku s poukazom na § 9 ods. 2 Zákona 514/2003 Z. z..

Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, a to

so žiadosťou poškodeného o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 21. 03. 2014 (č.l. 9 spisu), s
oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 12. 09. 2014 (č.
l. 8 spisu), s odpoveďou predsedníčky Okresného súdu Liptovský Mikuláš na sťažnosť na postup súdu
zo dňa 06. 03. 2014 (č. l. 13 spisu), s oznámením Obce Demänovská Dolina o nesplnení predpokladovustanovených zákonom na výkon funkcie hlavného kontrolóra Obce Demänovská Dolina (č. l. 11 spisu),
s uzneseniami obecného zastupiteľstva Obce Demänovská Dolina č. 36/2014, 23/2014, 25/2014 a
zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 25. 04. 2013 (č. l. 44 a nasl. spisu) a

s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 1T/132/2012.

Zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový i právny stav:

Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 28. 11. 2012 pod č. k. 1T/132/2012-97 vydal trestný rozkaz, ktorým

navrhovateľa uznal vinným, že dňa 22. 03. 2012 prikázal V. O., E. Q., G. K. F. Ľ. B., aby na jeho pozemku
pri rekreačnej chate Zuzana č. 269 v Demänovskej Doline, okres Liptovský Mikuláš, k. ú. Obce X. X.,
ktorý má v prenájme na vlastnom pozemku KN C parcele č. 287/4, KN E parcele 2427/2m vypíli dva kusy
smreka, pričom následne bolo drevo popílené na klátiky a uložené v kôlni za chatou, čím Pozemkovému
spoločenstvu Nižná Hora Pavlova Ves so sídlom Pavlova Ves okres Liptovský Mikuláš, IČO: 320386
spôsobili škodu vo výške 207 eur, čím spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného

zákona za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 400 eur podľa § 212 ods. 1, 2, § 38 ods. 3, § 36
psím. j), § 56 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovil pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere
jeden mesiac. Zároveň súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť
Pozemkovému spoločenstvu Nižná Hora Pavlova Ves so sídlom Pavlova Ves, okres Liptovský Mikuláš,

IČO: 320386 škodu vo výške 141,50 eur. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 22. 12. 2012.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu 17. 04. 2013 podal navrhovateľ odpor proti vyššie uvedenému
trestnému rozkazu. Zo záznamu o zložení zo dňa 02. 04. 2013 (č. l. 119 pripojeného trestného spisu)
mal súd preukázané, že navrhovateľ uhradil peňažný trest vo výške 400 eur. Po vykonanom dokazovaní
- výsluchu pracovníčky Slovenskej pošty Liptovský Mikuláš Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením

č. k. 1T/132/2012-142 zo dňa 05. 06. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. 07. 2013, podľa § 355
ods. 5 Trestného poriadku odmietol odpor obvineného R.. V. O. proti trestnému rozkazu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/132/2012 zo dňa 28. 11. 2012. Na sťažnosť odsúdeného Krajský súd v
Žiline uznesením č. k. 2Tos/58/2013-161 zo dňa 17. 07. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. 07.
2013, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného R.. V. O. zamietol. Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Tdo/61/2013-192 zo dňa 20. 11. 2013 podľa § 382 písm. d)
Trestného poriadku dovolanie obvineného R.. V. O. odmietol.

Obecné zastupiteľstvo Obce Demänovská Dolina uznesením č. 25/2014 vyhlásilo nové voľby na funkciu
hlavného kontrolóra Obce Demänovská Dolina v súlade s ustanovením § 18a ods. 4 Zákona 369/1990

Zb. o obecnom zriadení a deň konania voľby hlavného kontrolóra vyhlásil na 21. 03. 2014 spôsobom
uvedeným v ustanovení § 18a ods. 3 Zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení formou tajného
hlasovania. Listom zo dňa 17. 03. 2014 Obec Demänovská Dolina oznámila navrhovateľovi, že nespĺňa
predpoklady ustanovené zákonom s poukazom na uznesenie Obec Demänovská Dolina na výkon
funkcie hlavného kontrolóra Obce Demänovská Dolina, nakoľko v zmysle ustanovenia § 18a ods. 2

poslednávetasúčasťouprihláškyjeajvýpiszregistratrestovniestaršíakotrimesiace,dokladovzdelaní
a s poukazom na uznesenie č. 25/2014 zo dňa 24. 02. 2014 článok III, pričom obálka navrhovateľa
riadne uzatvorená a označená v deň otvárania obálok obsahovala výpis z registra trestov zo dňa 03.
03. 2014, na základe ktorého je zrejmá skutočnosť, že nespĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom
záujme a to bezúhonnosť v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) Zákona 552/2003 Z. z. o výkone

práce vo verejnom záujme v platnom znení, keď bol na základe Trestného rozkazu zo dňa 28. 11.
2012 odsúdený pre spáchanie trestného činu podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorý
nadobudol právoplatnosť 22. 12. 2012. V uvedenom liste sa zároveň konštatuje, že pokiaľ navrhovateľ
súčasne s vyššie uvedeným výpisom z registra trestov zo dňa 03. 03. 2014 predložil sťažnosť na postup
súdu adresovaný JUDr. Ivete Žiškovej, napriek tejto skutočnosti nie je možné na základe predložených

písomností preukázateľne konštatovať, že splnil základný predpoklad na výkon práce vo verejnom
záujme tak, ako to vyžaduje znenie ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) Zákona 552/2003 Z. z., keď
splnenie si uloženého peňažného trestu v zmysle výpisu z registra trestov zo dňa 03. 03. 2014 nijakým
relevantným spôsobom nepreukázal.

Predsedníčka Okresného súdu Liptovský Mikuláš v odpovedi na sťažnosť postup súdu vedený pod
Spr. 399/14-3 zo dňa 06. 03. 2014 sťažovateľovi (navrhovateľovi) oznámila, že dôvodom, pre ktorý
nebolo zaslané oznámenie registru trestov o úhrade peňažného treste ihneď po jeho zaplatení, bolo
prebiehajúce odvolacie a následne dovolacie konanie. Dovtedy, kým v trestnej veci nebola s konečnouplatnosťou vyriešená otázky viny, neohlo dôjsť ani k vykonaniu peňažného trestu s následkom jeho
zahladenie. Potom, ako rozhodol vo veci Najvyšší súd SR, boli v lehotách primeraných zaťaženosti
tunajšieho súdu, vykonávané úkony v porozsudkovej agende, v rámci čoho bolo zaslané registru trestov

aj oznámenie o tom, že uhradil peňažný trest.

Žiadosťouzodňa21.03.2014navrhovateľpožiadalopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody
podľa § 15 ods. 1 Zákona 514/2003 Z. z.. Listom zo dňa 12. 09. 2014 oznámil odporca, že žiadosť bola
predbežne prerokovaná, pričom nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku

na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci a preto Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo
predmetnú žiadosť ako nedôvodnú.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Ako vyplýva z citovaného § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkony alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli
vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou - nesprávny úradný postup je tak

činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k
porušeniupravidielpredpísanýchprávnyminormamiprekonanieorgánuverejnejmocialebokporušeniu
poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené zákonné ustanovenie zakladá objektívnu
zodpovednosť štátu t.j. bez ohľadu na zavinenie, ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok:1./ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2./ vznik škody poškodenému, 3./ príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu nemajetkovú ujmu
vo výške 17.500 eur v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že
navrhovateľ listom zo dňa 21. 03. 2014 požiadal odporcu o prerokovanie nároku na náhradu škody, čím
bola splnená podmienka uvedená v § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z.. Pasívne vecne legitimovaným

je odporca, nakoľko navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš.
Po vykonanom dokazovaní súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Navrhovateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal naplnenie znaku zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom súdu. Zodpovednosť štátu za škodu vzniká tým, že v dôsledku nesprávneho úradného
postupu vznikla skutočná škoda, pričom medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody

musí byť príčinná súvislosť. Podľa navrhovateľa k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým,
že súd bezodkladne nezaslal registru trestov písomného oznámenie o zaplatení peňažného trestu, v
dôsledku čoho sa nemohol uchádzať o volenú funkciu hlavného kontrolóra Obce Demänovská Dolina.
Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť súdu spojená s výkonom právomoci, v
súvislosti s ktorou dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnym poriadkom. Jedným z takýchto

pravidiel sú aj zákonné lehoty na postup a rozhodnutie súdu. Samotné nedodržanie zákonnom
stanovenej lehoty však automaticky nemožno vyhodnotiť ako porušenie práva účastníka konania
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Rozhodnutie po zákonnej lehote nemožno vnímať
oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne nemajú vplyv na jej plynutie a významnou mierou
sa podieľajú na jej predĺžení. Tak, ako konštatovala predsedníčka Okresného súdu Liptovský Mikuláš

pri vybavení sťažnosti navrhovateľa, z ktorého výsledku vybavenia sťažnosti na prieťahy v zmysle
vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. súd pri rozhodovaní vychádza,
dôvodom, pre ktorý nebolo zaslané oznámenie registru trestov o úhrade peňažného trestu ihneď po
jeho zaplatení, bolo prebiehajúce odvolacie a následne dovolacie konanie. Dovtedy, kým v trestnej
veci navrhovateľa nebola s konečnou platnosťou vyriešená otázka viny, nemohlo dôjsť ani k vykonaniu

peňažného trestu s následkom jeho zahladenia. Súd dáva do pozornosti, že dôvodom, pre ktorý Obec
Demänovská Dolina navrhovateľa nezaradila medzi kandidátov na funkciu hlavného kontrolóra Obce
DemänovskáDolina,boloto,žezahladenieodsúdenianavrhovateľnepreukázalrelevantnýmspôsobom,
keďže spolu s výpisom z registra trestov zo dňa 03. 03. 2014 predložil len sťažnosť na postup súdu
adresovaný predsedníčke Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Nakoľko nebol preukázaný základný

predpokladvznikuškodyatonavrhovateľomtvrdenýnesprávnyúradnýpostupsúduvpríčinnejsúvislosti
s nemožnosťou uchádzať sa o volenú funkciu, nebolo potrebné skúmať existenciu ďalších predpokladov
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle žaloby navrhovateľa.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi

priznal náhradu trov konania vo výške 12,70 eur titulom cestovných nákladov za účasť na pojednávaní
dňa 04. 09. 2015, ktoré súd uložil navrhovateľovi zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.