Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 8P/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614200047
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Sukupčáková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2614200047.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: K. T., U.. XX.X.XXXX, K. U. T., U.. XX.X.XXXX, obe deti bydlisko E., G. XXX/X, dieťa zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: B. C., U.. X.X.XXXX,
R. E., G. XXX/X, K. A. T., U.. XX.X.XXXX, R. E., E.. V. K. G. XXXX, v konaní o zníženie výživného otca
na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojím podaním doručeným Okresnému súdu Senica dňa 7.11.2014 domáhal, aby súd znížil
jeho vyživovaciu povinnosť k mal. K. T., U.. XX.X.XXXX, K. L. G.. U. T., U.. XX.X.XXXX, nakoľko je
momentálne nezamestnaný a bez príjmu. Súd následne uznesením zo dňa 13.1.2014 začal konanie
vo veci bez návrhu, keďže podanie otca nespĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti návrhu na
začatie konania. Na pojednávaní tunajšieho súdu konanom dňa 3.2.2014 otec potom uviedol, že žiada
svoju vyživovaciu povinnosť znížiť na 30,- € mesačne na každé dieťa.

Matka maloletých detí sa k návrhu otca na zníženie výživného vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí, lebo
otec maloletých detí je nezamestnaný už 10 rokov a ona je na materskej dovolenke s jediným príjmom
v podobe rodičovského príspevku.

Kolízny opatrovník sa k návrhu otca na zníženie výživného vyjadril tak, že je dôvodné ho zamietnuť,
keďže otec detí bol nezamestnaný už v čase predchádzajúceho určovania výživného, a nie sú známe
nijaké zdravotné či iné dôvody, pre ktoré by sa otec zamestnať nemohol.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX, správami Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 23.1.2014 a 10.2.2014, správou Mesta Senica zo dňa 28.1.2014,
správou B.. A. A. zo dňa 17.2.2014, výsluchom matky maloletých detí a výsluchom otca maloletých detí,
a zistil tento stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XP/XX/
XXXX-XX zo dňa 8.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2012, bola schválená rodičovská
dohoda o zverení mal. K. T., U.. XX.X.XXXX, K. G.. U. T., U.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky
s tým, že otec je povinný prispievať na ich výživu sumou 80,- € mesačne na každé dieťa, počnúc od
1.11.2012. Zo spisu mal súd ďalej preukázané, že v čase rozhodovania súdu bola matka poberateľkou
rodičovského príspevku v sume 194,70 € a mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. Y. L., U..

XX.X.XXXX. Otec bol v tom čase nezamestnaný a bez príjmu, s ešte jednou vyživovacou povinnosťou
k mal. L. D., U.. X.X.XXXX.

Správou kolízneho opatrovníka zo dňa 23.1.2014 mal súd preukázané, že matka spolu s mal. deťmi T.
K. E. G.. Y. L., U.. XX.X.XXXX, býva v dvojizbovom mestskom byte v E. E. mesačným nájmom 83,- € a
s mesačnou platbou na elektrinu v sume 80,- €. Matka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský
príspevok v sume 203,20 € mesačne a prídavky na deti v sume 70,56 € mesačne. Matka uviedla, že otec
od júna 2013 prispel na deti iba sumou 110,- €. Styk otca s deťmi prebieha podľa dohody rodičov. Otec sa
vyjadril, že býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a sestrou. Je nezamestnaný, evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie. Živí ho matka. Na výživné detí je ochotný prispievať sumou 30,- € mesačne
na každé dieťa, a ak sa zamestná, tak aj viac. Matka so znížením výživného otca nesúhlasila, podľa nej
si otec privyrába brigádnickou činnosťou.

Zo správy Mesta Senica zo dňa 28.1.2014 mal súd preukázané, že B. C. je slobodná matka na materskej
dovolenke a má tri deti: G.. K. T., G.. U. T., K. G.. Y. L.. O. A. T. je slobodný a nezamestnaný a býva
u svojej matky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 10.2.2014 súd zistil, že otec A. T. je
v súčasnosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 13.1.2014, predtým bol evidovaný v období
od 10.1.2012 do 11.6.2012 a od 3.5.2011 do 26.6.2011. Otec nie je poberateľom dávky a príspevkov
v hmotnej núdzi.

Správou B.. A. A., živnostníka s miestom podnikania E., C. Q. XXXX/XX, B.: XX XXX XXX, správa zo
dňa 17.2.2014, mal súd preukázané, že A. T. u neho v rokoch 2009 až 2013 zamestnaný nebol, a to
ani krátkodobo a ani brigádnicky.

Výsluchom otca mal súd preukázané, že výživné žiada znížiť preto, že je stále nezamestnaný, pričom
s predchádzajúcou výškou výživného súhlasil len preto, že vtedy jazdil na taxíku. Mienil vtedy tiež
začať prevádzkovať taxislužbu, no podpálili mu auto, takže nemohol svoj zámer uskutočniť a zostal
nezamestnaný. Na výchove detí by sa otec chcel podieľať tak, že za nimi príde každý deň na hodinku
alebo na dve, a na víkend si ich zoberie so sebou. Nežiadal však deti zveriť do svojej starostlivosti a
ani neprejavil záujem obnoviť s ich matkou spolužitie. Otec ďalej uviedol, že na úrad práce sa prihlásil
v januári 2013, predtým bol dobrovoľne nezamestnaný. Žiadne príspevky na sociálne poistenie ani
zdravotné poistenie neplatil, lebo nemal z čoho. Živila ho mama. Otec nevedel uviesť, kde pracoval v
čase, keď uzavrel s matkou detí rodičovskú dohodu o výživnom 80,- € mesačne na každé dieťa. Od
1.12.2012 chodil po stavbách, pracoval len brigádnicky, teraz však na stavbách pracovať nemôže. Otec
uviedol, že u subjektov INA SKALICA spol. s r.o., OMS, spol. s r.o., Senica, a ani v Delphi Slovensko,
s.r.o., Senica, sa zamestnať nepokúšal, no nie je pravdou, že by nemal snahu sa zamestnať. Celé leto
bol zamestnaný so zárobkom asi 300,- € mesačne. Napokon otec uviedol, že ak bude mať zamestnanie,
bude platiť vyššie výživné.

Z výsluchu matky mal súd preukázané, že táto má celkom tri deti, a teda od posledného rozhodnutia
súdu o výške výživného jej žiadna vyživovacia povinnosť nepribudla. So znížením výživného matka
nesúhlasila, pretože otec má v podstate rovnaké podmienky, aké mal pri predchádzajúcom rozhodovaní
súdu. Matka žila s otcom mal. detí v spoločnej domácnosti od roku 2009 do roku 2013. Otec detí bol
vtedy dobrovoľne nezamestnaný, ale privyrábal si jednak ako stavebný robotník u A. A., a jednak v taxi
službe u G. U. Q. E.. Z. A. A. bol vyplácaný týždenne okolo 120,- €, teda mesačne 450,- až 500,- €. Pokiaľ
pracoval v taxi službe, dával matke mesačne možno 100,- € na deti a na domácnosť, ale nepriznával,
koľko zarobí. Podľa matky sa v tomto smere u otca nič nezmenilo a privyrába si aj teraz.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh otca na
zníženie výživného na mal. K. T.Š., U.. XX.X.XXXX, K. U. G.. U. T., U.. XX.X.XXXX, nebol podaný
dôvodne.

Súd mal preukázané, že naposledy bolo výživné otca na mal. deti určované v roku 2012, a to rozsudkom
Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 8.11.2012 vo výške 80,- € mesačne na každé
dieťa. Súd v predmetnom rozsudku schválil rodičovskú dohodu o výške výživného, pričom otec s
uvedenou výškou výživného súhlasil aj napriek tomu, že bol v tom čase nezamestnaný a takmer
bez príjmu, a len si príležitostne privyrábal brigádnickou činnosťou. Súd mal preukázané, že tiež v
súčasnosti je otec nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom podľa jeho vlastných
slov ho aktuálne živí matka, nakoľko už brigádnicky nepracuje. Žiadnu inú zmenu pomerov otec ako
dôvod zníženia výživného neuviedol. Pokiaľ ide o matku, jej pomery sa od posledného určovania
výživného nezmenili, vtedy rovnako ako aj teraz bola na materskej dovolenke, a to s jediným príjmom
predstavujúcim jej rodičovský príspevok a prídavky na deti. Pokiaľ ide o maloleté deti, tieto sú zdravé a
matka žiadnu výraznejšiu zmenu pomerov na ich strane neuviedla.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel tak súd k záveru, že nie je dôvod na zníženie výživného
otca na mal. deti, naposledy určeného vo výške 80,- € mesačne na každé dieťa. Otec s takouto výškou
výživného v roku 2012 sám súhlasil, hoci bol nezamestnaný, a táto skutočnosť sa nezmenila ani dnes.
Otec detí je aj naďalej nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, a bez ohľadu na
akékoľvek príležitostné privyrobenie si brigádnickou činnosťou, súd rovnako ako pri predchádzajúcom
určovaní výživného nezistil - a otec ani netvrdil - žiadnu objektívnu okolnosť, ktorá by mu znemožňovala
nájsť si riadne zamestnanie, a nie len občasné brigády. Otec detí má v súčasnosti 31 rokov a živí ho
matka. Je však v produktívnom veku a súd nemal preukázanú existenciu nijakých vážnych zdravotných
či iných osobných problémov, ktoré by mu bránili hľadať a nájsť si takú prácu, ktorá by mu zabezpečila
dostatok prostriedkov na zabezpečenie jeho vlastného živobytia, ako aj na riadne plnenie si jeho
vyživovacej povinnosti voči deťom. Súd tak, nemajúc preukázanú zmenu pomerov na strane matky, ani
na strane maloletých detí, ale hlavne s poukazom na nezmenené pomery na strane otca, ktorý o zníženie
výživného žiadal, zamietol návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodne podaný.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a určil, že žiaden
z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905
30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.