Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010943
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115010943.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica konajúc samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom dňa 27.11.2015 v Banskej
Bystrici takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavuje trestné
stíhanie obvinenej N. A., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX v N. N., trvale bytom A., W. XXX/XX, za prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že 04.04.2008 v

súvislosti s vypracovaním návrhu a následným uzatvorením poistnej zmluvy pre spoločnosť Wüstenrot
poisťovňa a.s., Karadžičova 17, Bratislava v kancelárii spoločnosti Y. s.r.o., na ulici T. XX v N. N.
prevzala obvinená N. A. od záujemkyne o toto poistenie G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. N.,
Z. XX finančné prostriedky vo výške 1000,- L (1.374,30 €), ktoré mali byť použité na krytie mesačných
poplatkov predmetného poistenia, pričom v rozpore s účelom zverenia a bez súhlasu poškodenej tieto
finančné prostriedky odovzdala obvinenej O. T., ktorá mala rovnako vedomosť o tom, že sa jedná

o finančné prostriedky, ktoré mali byť použité na krytie mesačných poplatkov predmetného poistenia
a napriek tomu ich bez súhlasu poškodenej použila pre vlastnú potrebu, čím týmto svojím konaním
spôsobili poškodenej G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. N., Z. XX, škodu vo výške 1.374,30 €;
teda si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu,
nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 02.11.2015 obžalobu na obvinenú N. A.,
rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.

Obvinená v prípravnom konaní potvrdila, že ako finančný poradca spol. Y. s.r.o. v kancelárii na ul. T.
XX, N. N. s poškodenou dňa 04.04.2008 uzavrela zmluvu o životnom poistení a prevzala od poškodenej
sumu vo výške 40.000,- Sk (1327,60 Eur) v mene libra ako mimoriadny vklad, z ktorého sa mala každý

mesiac sťahovať suma 49,79 Eur (1500 Sk) ako mesačná splátka poistného. Uviedla, že v priebehu dňa
sa za ňou zastavila obvinená O. T. a povedal jej, že by išla zameniť peniaze od poškodenej G. C. a ona
jej ich dala, nakoľko jej v tom čase dôverovala. Na druhý deň ráno išla po peniaze k obvinenej O. T.
domov, pričom táto jej peniaze nedala s odôvodnením, že peniaze si požičala od poškodenej G. C. s
tým, že prvá splátka poistného bola uhradená a kým bude treba uhradiť druhú splátku, peniaze vráti. Vo
výpovedi zo dňa 18.12.2009 uviedla, že jej úmyslom bolo naložiť so zverenými finančnými prostriedkami

tak ako vždy, teda ich chcela vložiť na účet poisťovne, ako to bežne robievala, nebolo jej úmyslom
poškodiť p. C.. Finančné prostriedky zverila obvinenej O. T., lebo jej dôverovala a s tým úmyslom, že
zverené prostriedky použije tak, ako sa dohodli, teda že ich zamení a potom jej ich donesie. V mesiaci jún
prišla na jej centrálu upomienka, že G. C. nemá zaplatenú splátku a preto hneď kontaktovala obvinenú
O. T., ktorá jej povedala, že hneď ako je prídu peniaze, tak splátku zaplatí. O dva dni ju opakovane
kontaktovala, a chcela, aby jej obvinená O. T. ukázala blok u ohradený splátky, pričom táto uviedla, že

ho nemá a preto si obvinená úhradu splátky overila u spoločnosti Wüstenrot,a.s., kde jej povedali, že
splátka uhradená nebola. Opäť kontaktovala O. T., ktorá jej povedala, že splátky uhradí, k tomu všaknedošlo a niekedy v mesiaci september došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy pre neplatenie poistného.
V októbri 2008 ju už kontaktovala poškodená G. C. s tým, že je prišla výpoveď zo zmluvy. Obvinená
N. A. vysvetlila poškodenej G. C., že peniaze neboli na jej účet vložené, načo jej ona povedala, že

bloček o prevzatí je na jej meno a že podá trestné oznámenie. Obvinená N. A. uviedla, že ona žiadny
príjmový doklad nevystavila a po prezretí príjmového dokladu, ktorý je vo vyšetrovacom spise, uviedla,
že ho nevypisovala ani nepodpisovala, je aj zle vypísaný, nakoľko pri podpise príjemcu nemá byť podpis
poškodenejG.C.aletoho,ktopeniazeprijal.Naviacsatakýtodokladaninevystavuje,nakoľkopovklade
príde klientovi domov potvrdenie o uskutočnenom vklade. Svoju výpoveď doplnila dňa 22.06.2015 tak,

že uviedla, že O. T. falšovala doklady z poisťovne Wüstenrot a potom dlho zavádzala poškodenú G. C.
a jej matku o vrátení peňazí.

Z výpovede poškodenej G. C. vyplýva, že po dohode s jej dlhoročnou kamarátkou O. T. išla do kancelárie
N. A. na adrese T. XX v N. N. s cieľom uzatvoriť nejaké šetriace poistenie, kde po rozhovore s ňou si
vybrala poistný produkt, ktorý by jej vyhovoval. Nakoľko pracovala v zahraničí, priniesla si so sebou

finančnú hotovosť v mene libra za účelom vkladu tejto sumy na osobitný účet s cieľom, aby sa z
tohto účtu strhávali mesačné splátky poistného. Obvinená N. A. v ten deň vypísala aj návrh poistnej
zmluvy, ktorý poškodená v ten deň podpísala a v ktorom bolo uvedené, že si predpláca zmluvu vložením
mimoriadneho vkladu vo výške 40.000,- Sk. Peniaze v sume 40.000.- Sk v mene libra odovzdala obv.
N. A., aby ich táto zamenila a vložila ich k danej zmluve. V ten deň ešte volala obv. O. T., že chce doklad

o vložení uvedenej sumy. Na druhý deň jej ho táto odovzdala a až pri výsluchu sa dozvedela, že bol zle
vypísaný, a aj to, že ho vystavila obvinená O. T.. Po odchode do Anglicka ju jej mama informovala, že
jej prišiel domov šek na zaplatenie poistného vo výške 1500,- Sk. Po tomto zistení poškodená volala
O. T., že ako je to možné, keď sa jej mali strhávať jednotlivé splátky poistného z mimoriadneho vkladu
z osobitného účtu k zmluve. Obvinená O. T. uviedla, že v poisťovni majú zmätok a že sa to rieši, a

rovnako reagovala po zopakovaní sa situácie. Vtedy jej do Anglicka prišiel papier, kde bola uvedená
výška vkladu k danému poisteniu 44.000,- Sk. Niekedy v septembri 2009 po príchode z Anglicka ju
jej matka informovala, že opätovne prišla výzva na zaplatenie dlžnej sumy. Opakovane kontaktovala
obvinenú O. T., aby jej vysvetlila situáciu, tá následne vypísala papiere o zrušení uvedeného poistenia
a tvrdila poškodenej, že ich v jej mene odošle.

Svedkyňa W. C., matka poškodenej, okrem iného uviedla, že ohľadom poistky komunikovala len s
obvinenou O. T., pričom nemala vedomosť, že táto nie je oprávnená konať v mene spoločnosti Y., s.r.o.
a že nikdy pre túto spoločnosť nepracovala. S obvinenou O. T. komunikovala len telefonicky, obvinená
ju stále zavádzala, že poistka je stále platná a tiež tvrdila, že ten mimoriadny vklad je tam vložený. To

že informačný list o aktuálnom stave poistky, kde figuroval vklad 44.000,- Sk, dcére zaslala do Anglicka
práve obvinená O. T., vie podľa toho, že všetky ostatné dokumenty chodili dcére na adresu trvalého
bydliska, a adresu do Anglicka vedela len T.. Keďže sa stále nič nedialo, telefonicky sa spojila so šéfom
spoločnosti Y., s.r.o (ktorého meno si s odstupom času nepamätala), ktorý jej povedal, že to má dať na
políciu, že sa telefonicky spojil s obvinenou N. A., ktorá mu uviedla, že poškodená G. C. im dala peniaze

na mimoriadny vklad, a že tieto tam neboli vložené, čo overil aj v poisťovni Wüstenrot, a.s. Na základe
takto zistených informácií sa spojila s p. M., ktorá pracuje v uvedenej poisťovni, ktorá jej tiež potvrdila, že
žiaden mimoriadny vklad tam nebol vložený a že životné poistenie bolo zrušené z ich strany. Telefonicky
volala aj s obvinenou N. A., a keď sa jej spýtala, kde je 40.000,- Sk, čo jej dala jej dcéra, táto je povedala,
že ona s tým nič nemá, to T..

Z výpovede svedka O. W. vyplýva, že v čase, keď žil s obvinenou O. T. niekedy v mesiaci apríl 2008 boli
bez finančných prostriedkov a vtedy prišla obvinená O. T. domov s tým, že zohnala peniaze. Uviedla,
že sú to peniaze jej kamarátky poškodenej G. C.. Ponúkla sa N. A., že ich zamení kvôli nejakej zmluve.
Neskôr volala poškodená G. C. s tým, že kde sú jej peniaze, že už dávno mali byť na účte.

Z listinných dôkazov vykonaných v prípravnom konaní vyplýva, že v kópii Návrhu na uzatvorenie poistnej
zmluvy zo dňa 04.04.2008 je v zvláštnom dojednaní uvedené, že poistník si predpláca zmluvu a vloží
mimoriadny vklad 40.000,- Sk, v kópii príjmového dokladu spoločnosti Y., s.r.o, zo dňa 08.04.2008 je
uvedené, že od poškodenej G. C. bola prijatá suma 40.000,-Sk, kde je podpísaná ako príjemca C. a

ako preveril obvinená A. (pričom zo zhodných výpovedí svedkov vyplýva, že tento doklad vypisovala
obvinenáO.T.),kópiainformáciíoživotnompoisteníodWüstenrot,a.s.akovyjadreniekpoistnejzmluve,
kde je podpísaná A., ktorá však uviedla, že to nie je jej podpis, a že tam mal byť podpísaný pracovníkspoločnosti Wüstenrot, a.s. Medzi listinnými dôkaznými prostriedkami sa nenachádza žiadna žiadosť o
zrušenie zmluvy, ktorú tam mala zaslať obvinená O. T..

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., obžalobu podanú na súde
pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca
a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak tento skutok nie je trestným činom a nie
je dôvod na postúpenie veci.

Samosudca preskúmal podanú obžalobu, predložený dôkazný materiál z prípravného konania, pričom
pri preskúmaní obžaloby podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku hodnotil výsledky prípravného konania
z hľadiska, či odôvodňujú postavenie obvinenej pred súd a zaoberal sa konaním obvinenej z hľadiska
jeho posúdenia ako prečinu sprenevery, pričom dospel k nasledovným záverom.

Prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, ktorý sa kladie obvinenej za vinu, sa dopustí

ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú.

Objektomtohtotrestnéhočinujevlastníctvoveciapredmetomútokujecudziavec,ktorábolapáchateľovi
zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy
v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so

záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel, alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.
Vec je zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci (do držby) s tým, aby s vecou nakladal
určitýmspôsobom.Páchateľsiprisvojívec,ktorámubolazverená,aksňounaložívrozporesúčelom,na
ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný
účel zverenia. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia ďalej vyplýva, že sa jedná o úmyselný trestný

čin, preto k naplnenie znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu sa z hľadiska subjektívnej
stránky vyžaduje, aby páchateľ už v čase zverenia veci konal v úmysle cudziu vec si prisvojiť alebo ju
nevrátiť v dohodnutom čase, prípadne konal s vedomím, že zverenú vec nebude môcť vrátiť. Citované
zákonné ustanovenie tak vyžaduje úmysel ponechať si zverenú vec natrvalo, resp. využiť ju na iný
účel, ako bol dohodnutý, minúť zverené peniaze pre svoju potrebu a pod. Inak povedané, prisvojením

chápeme také konanie, keď páchateľ úmyselne a cielene spôsobuje vlastníkovi veci škodu tak, že si
vec trvalo ponechá. Zavinenie ako obligatórna zložka subjektívnej stránky trestného činu je jedným z
rozhodujúcich kritérií pre vyvodenie trestnej zodpovednosti.

SúdpriposudzovanískutkuobvinenejvychádzalzvýpovedíobvinenejN.A.,obvinenejO.T.,poškodenej

G. C., vypočutých svedkov W. C. a O. W. a zabezpečených listinných dôkazov v prípravnom konaní,
a z hodnotenia vykonaných dôkazov považoval za preukázané, že na základe podpísaného Návrhu
na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 04.04.2008 medzi poškodenou ako poistníkom a spoločnosťou
Wüstenrot, a.s., ktorý sprostredkovala obvinená N. A. (konajúca ako zamestnanec spoločnosti Y.,
s.r.o.), poškodená zverila obvinenej N. A. sumu 40.000,- Sk v mene libra ako mimoriadneho vkladu k

predmetnej poistnej zmluve, pričom obvinená v rozpore s podmienkami zmluvného vzťahu nevložila
zverené finančné prostriedky ako mimoriadny vklad na účet k životnému poisteniu, ale dala ich obvinenej
O. T. za účelom ich zamenenia z meny libra na menu slovenská koruna, pričom nemala oprávnenie
tak urobiť, teda obvinená nepoužila zverené prostriedky na dohodnutý účel a nesporne tak porušila
podmienky zmluvného vzťahu s poškodenou.

Súd sa však zaoberal aj subjektívnou stránkou konania obvinenej, pričom z výpovedí obvinenej N.
A., poškodenej G. C., svedka O. W. a listinných dôkazných prostriedkov mal za preukázané, že
obvinená v čase prevzatia finančných prostriedkov, ktoré jej boli zverené ako mimoriadny vklad na
úhradu splátok životného poistenia, nekonala s úmyslom nepoužiť zverené prostriedky na dohodnutý

účel ani si ich prisvojiť a v konaní vzhľadom na výpovede svedkov vo vzťahu ku konaniu obvinenej ani
nebolo preukázané, že takýto úmysel u nej vznikol neskôr. Pokiaľ poskytla finančné prostriedky O. T.,
z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní nie je možné vyvodiť záver, že mala vedomosť o tom,
že zverené finančné prostriedky nebude môcť následne použiť na dohodnutý účel. Obvinená uviedla,
že jej úmyslom bolo naložiť so zverenými finančnými prostriedkami tak ako vždy, teda ich chcela vložiť

na účet poisťovne, ako to bežne robievala, nebolo jej úmyslom poškodiť p. C.. Finančné prostriedky
zverila obvinenej O. T., lebo jej dôverovala a s tým úmyslom, že zverené prostriedky použije tak, ako
sa dohodli, teda že ich zamení a potom jej ich donesie za účelom vykonania vkladu. Súd teda nezistilžiadny úmysel obvinenej prisvojiť si zverené peňažné prostriedky resp. nepoužiť ich na dohodnutý účel
alebo ich použiť pre vlastnú potrebu.

Súdprvéhostupňapovažujezanevyhnutnédoplniťsvojeúvahyokonštatovanie,žezprávnehoporiadku
ako celku možno vyvodiť princíp ultima ratio (najmä z kontextu čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej
republiky a § 8, § 10 ods. 1 Trestného zákona) z ktorého plynie, že trestnými činmi môžu byť len závaž-
nejšie prípady protispoločenských konaní a to podľa zásady, že tam, kde postačia k regulácii prostriedky
správneho alebo civilného práva, sú trestnoprávne prostriedky nielen nadbytočné, ale z pohľadu princí-

pu právneho štátu taktiež neprípustné. Pomocná úloha trestnej represie v podobe pojatia trestného prá-
va ako ultima ratio teda zaväzuje nielen zákonodarcu, ale aj orgány činné v trestnom konaní a súd, na-
koľko má aj interpretačný význam v tom, aby tieto orgány vykladali znaky skutkových podstát trestných
činov aj nadväzujúcu mimotrestnú právnu úpravu a aplikovali ich len na závažné prípady, pričom musia
zvažovať, či a ako bolo možné využiť inštitúty iných právnych odvetví v reakcii na porušenie práva, o
aké iné možnosti išlo, ako boli efektívne, či boli použité alebo prečo neboli použité a musia tiež zabez-

pečiť dostatočné dôkazy k tomu, aby bolo možné odlíšiť obyčajný občianskoprávny, či obchodnopráv-
ny vzťah od trestnej činnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky, podľa ktorej trestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého ko-
nania, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný prostrie-
dok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločen-

ských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych zá-
ujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivi-
te jednotlivca, aby strážil svoje práva (vigilantibus iura), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je
preto neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je
ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednot-

livca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére.

Súd preto s poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje skutočnosť, že v danom prípade nebolo sporné,
že poškodená N. A. odovzdala finančné prostriedky v sume 40.000,- Sk v mene libra obvinenej N.
A. ako zamestnancovi spoločnosti Y., s.r.o, vystupujúcej ako sprostredkovateľ poistenia spoločnosti

Wüstenrot, a.s. Uvedená skutočnosť vyplýva z listinných dôkazných prostriedkov, najmä z Návrhu na
uzatvorenie poistnej zmluvy so spoločnosťou Wüstenrot, a.s. zo dňa 04.04.2008, kde v zvláštnych
dojednaniach je uvedené „Predplácam si zmluvu. Bude vložené mimoriadny vklad“, ako aj z výpovedí
obidvoch obvinených N. A., O. T., ako aj z výpovede poškodenej. Vo vzťahu k obvinenej N. A. tak ide o
prípad, ktorý má občianskoprávny rozmer a poškodená neurobila žiadne kroky predpokladané občian-

skym právom na ochranu svojho vlastníckeho práva, pričom v takýchto prípadoch závisí predovšetkým
na individuálnej aktivite jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochra-
nu. Súd preto záverom konštatuje, že je neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v
trestnom konaní a tak nahrádzali činnosť súdov v občianskoprávnom konaní.

Súd ďalej zdôrazňuje, že medzi základné zásady trestného konania patrí aj zásada bezprostrednosti
a ústnosti trestného konania, z ktorej vyplýva, že vec obvinenej by mala byť pred súdom za účasti
obvinenej ako aj svedkov a až následne by mal súd vo veci rozhodnúť. Jednotlivé zásady trestného
konania sú však navzájom skĺbené a rovnocenné, pričom spolu úzko súvisia a dopĺňajú sa. Z tohto
dôvodu nie je možné niektorú zo zásad vyzdvihovať nad iné. Zásada, ktorou sa súd v danom

prípade spravoval je zásada hospodárnosti, a to z dôvodu, že nariaďovanie hlavného pojednávania
s už očakávaným výsledkom rozhodnutia súdu, že bude obvinená spod obžaloby oslobodená, je
neprimerané. Rovnako nie je žiaduce spôsobovať obvinenej zvýšené náklady spojené s prípadnou
obhajobou a predlžovať jej právnu neistotu.

V zmysle § 220 ods. 3 Trestného poriadku právnym posúdením skutku v obžalobe nie je súd viazaný.

Nadväzujúc na uvedené zákonné ustanovenie sa samosudca pri rozhodovaní zaoberal konaním
obvinenej z hľadiska jeho posúdenia ako trestného činu sprenevery. Na základe zistených skutočností
a výkladu súvisiacich právnych noriem dospel k záveru, že skutok, ktorý sa obvinenej kladie za vinu,

nevykazuje zákonom prezumované materiálne a formálne znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, ako to zákonné ustanovenie v osobitnej časti trestného zákona
vyžaduje. Pri zachovaní totožnosti skutku z hľadiska jeho podstaty, spočívajúcej v konaní páchateľa
a jeho následku, pre ktoré bolo obvinenej vznesené obvinenie, tento skutok nevykazuje ani znakyskutkovej podstaty žiadneho iného trestného činu, priestupku, či správneho deliktu. Súd preto v zmysle
§ 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie zastavil, tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod

na postúpenie veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do troch dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok (§241
ods. 4 Trestného poriadku).