Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/131/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215109
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6413215109.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:
Secapital S. á.r.L, so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg, Luxemburské
veľkovojvodstvo, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom
Jilemnického 30, Martin, proti odporcovi: W. A., N.. XX.XX.XXXX, N. A. V. XXX, N. A., t.č. na neznámom
mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Y. A., A. V. XXX/XX, N. A., v konaní o zaplatenie 2.305,56
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2013 žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť
zaplatiť sumu 2.305,56 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 13.06.2013 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania tvrdiac, že jeho právny predchodca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol
odporcovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.06.2008 celkovo sumu 3.948,62 Eur. Z tejto odporca
doteraz vrátil len 1.588,72 Eur, pričom pohľadávka bola navrhovateľovi postúpená zmluvou zo dňa
07.03.2013.

Súd pre toto konanie ustanovil odporcovi podľa § 29 ods. 2, ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku
opatrovníčku v osobe jeho matky, pretože dožiadaním príslušných inštitúcií nebolo zistené miesto jeho
pobytu, bolo zistené len to, že by sa mal zdržiavať v zahraničí na neznámom mieste. Opatrovníčka, ktorá
návrh prevzala dňa 20.08.2015 sa k veci nevyjadrila.

Na pojednávaní dňa 24.09.2015 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov,
keď navrhovateľ cestou právneho zástupcu neúčasť ospravedlnil a opatrovníčka odporcu sa napriek
prevzatiu predvolania dňa 20.08.2015 na pojednávanie nedostavila (§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“)).

Súd vykonal dokazovanie navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923
130 a odporca uzavreli dňa 26.06.2008 zmluvu označenú ako „žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky“.
Vyplýva z nej, že odporcovi bola schválená pôžička 80.000,- Sk (2.655,51 Eur), ktorú mal vrátiť v
mesačných splátkach po 2.586,- Sk (85,84 Eur) v počte 46. V nadväznosti na to je uvedená celková
suma pôžičky 118.956,- Sk (3.948,62 Eur) čo sa zhoduje s výpočtom 46 splátok x 2.586,- Sk (85,84 Eur).

V zmluve je v rámci rubriky konečná splatnosť uvedený údaj 48 mesiacov. Zmluva obsahuje uvedenie
ročnej úrokovej sadzby 21,89 % a RPMN 21,89 %.

Vzhľadom na formulárovú podobu zmluvy (ako vopred pripraveného tlačiva s nemožnosťou zmeny
jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, poskytovanej sumy a podmienok jej
splácania) a povahu jej účastníkov je zrejmé, že išlo o spotrebiteľský úver majúci právny základ vo
vtedy účinnom zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. a) cit. zákona sa
za spotrebiteľský úver považovalo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Ust. § 2
písm. b) cit. zákona definovalo zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, že ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V ust. § 3 ods. 1 cit.
zákona bol veriteľ definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania a podľa § 3 ods. 2 bola spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyžadoval okrem iných aj uvedenie termínov splátok (§ 4 písm. i) cit. zákona), uvedenie celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 4 písm. j) cit. zákona) a tiež uvedenie
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 (§ 4 písm. k) cit. zákona). Ich
absencia v zmluve mala za následok bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru (§ 4 ods. 3 posledná veta
cit. zákona).

Súdu predložená zmluva tieto náležitosti neobsahuje a preto odporcovi poskytnutý úver je nutné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ potom podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad
odporca zaplatil zo sumy 2.655,51 Eur len sumu 1.588,72 Eur (ako to uvádzal aj navrhovateľ), dlh
odporcu predstavuje ešte sumu 1.066,79 Eur, pričom aktívnu legitimáciu navrhovateľa požadovať jeho
zaplatenie (spolu s jeho príslušenstvom) preukazuje podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a § 526 ods. 1 a 2 OZ oznámenie spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. o
postúpení pohľadávky adresované odporcovi dňa 22.03.2013. Ak navrhovateľ nemá nárok na žiadne
poplatky zo zmluvy práve preto, že jeho právny predchodca si ako dodávateľ nesplnil svoje povinnosti,
nemôže byť odporca ako spotrebiteľ sankcionovaný navrhovateľom ani zmluvnou pokutou (majúcou
právny základ v ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), ktorá je tiež v širšom zmysle poplatkom
súvisiacim s úverovou zmluvou a ktorú navrhovateľ zo žalovanej sumy požadoval v sume 265,03 Eur.
Navyše jej dojednanie (údajne vo všeobecných obchodných podmienkach) ani nepreukázal.

Zároveň je potrebné predmetnú zmluvu o pôžičke podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v
Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca navrhovateľa pri jej uzavretí vystupoval v
pozícii dodávateľa a odporca v pozícii spotrebiteľa (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu 26.06.2008), podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
spotrebiteľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy o pôžičke
platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej
ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa
a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka
a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu
ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. O to viac v

prípade, ak spotrebiteľský úver bol poskytnutý vo forme pôžičky, ktorá ako zmluvný typ je upravená v ust.
§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje
a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v
tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne
podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník
iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj
následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne
doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol navrhovateľovi prisúdiť dlžnú sumu 1.066,79
Eur s príslušenstvom. Podľa prehľadu splátok a úhrad boli splátky (v ktorých mala byť pôžička odporcom
vrátená) splatnými 20. dňa v príslušnom mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatnou dňa 20.07.2008. Z
prehľadu tiež vyplýva, že v dôsledku nepravidelných úhrad odporcom právny predchodca navrhovateľa
pristúpil dňa 20.08.2010 podľa § 565 OZ k predčasnej splatnosti pôžičky. Svedčí o tom fakt, že v prehľade
je pri tomto dátume uvedené „vypovedanie“ a skutočnosť, že kým do 20.08.2010 boli splátky vykazované
každý mesiac so splatnosťou do 20. dňa každého mesiaca vo výške 85,84 Eur, dňa 20.08.2010 je už
uvedená iba suma 1.654,93 Eur s označením „splátka“ a žiadne iné splátky (či už v sume 85,84 Eur
či v inej výške) už po tomto dátume nenasledujú. Právny predchodca navrhovateľa sa preto už dňa
21.08.2010 mohol na súde domáhať zaplatenia sumy 1.066,79 Eur. Teda odo dňa 21.08.2010 začala
plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 21.08.2013.
Návrh bol podaný na tunajší súd dňa 15.11.2013 už po uplynutí premlčacej doby a preto nebolo možné
navrhovateľovi sumu 1.066,79 Eur priznať. Z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo potom možné
prisúdiť navrhovateľovi ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu
tohto úrokového vzťahu. Súd preto návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi súd náhradu trov
konania nepriznal, pretože mu žiadne v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.