Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200552
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3014200552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci
navrhovateľky Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi
Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor so sídlom Prievidza, M. Mišíka 28, za účasti T. L., bytom C.
XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XXXX zo dňa 20.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V XXXX/XXXX zo dňa 20. januára 2014.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35,- euro, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
vyhotovenie rovnopisu jej podania vo výške 3,- euro, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-
RAČ zo dňa 03.05.2103 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a T. L. ako záložcom

(v zastúpení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava,
Provaznícka 18, IČO: 42 180 139 na základe Dohody o splnomocnení, ktorú podpísal T. L. ako záložca
dňa 08.06.2012 a ProHelp ako splnomocnenec dňa 09.06.2012), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č.
XXXX, č. XXXX pre katastrálne územie C., v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
C. a v liste vlastníctve č. XXXX pre katastrálne územie B. F., a to:

- pozemok K. parcela č. XX - trvalý trávnatý porast vo výmere XX m2, v podiele X/XXX (LV č. XXX,
k.ú. C.),

- pozemok V. parcela č. XXXX - trvalý trávnatý porast vo výmere XXXXX m2, v podiele X/XX (LV č.
XXXX, k.ú. C.),

- pozemok V. parcela č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast vo výmere XXXX m2, v podiele X/XX (LV č.
XXXX, k.ú. C.),- pozemok V. parcela č. XXXX - trvalý trávnatý porast vo výmere XXXX m2, v podiele X/XX (LV č. XXXX,
k.ú. C.),

-pozemokV.parcelač.XXX-ornápôdavovýmereXXXXm2,vpodieleX/X (LVč.XXXX,k.ú.C.),

- pozemok V. parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere XXXX m2, v podiele X/X (LV č.
XXXX, k.ú. C.),

-pozemokK.parcelač.XXX/X-ornápôdavovýmereXXXm2,vpodieleX/X (LVč.XXXX,k.ú.C.),

- pozemok K. parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2, v podiele X/X (LV
č. XXXX, k.ú. C.),

-pozemokK.parcelač.XXX/X-záhradyvovýmereXXXXm2,vpodieleX/X (LVč.XXXX,k.ú.C.),

- pozemok K. parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, v podiele X/X (LV č.
XXXX, k.ú. C.),

-pozemokK.parcelač.XXX/X-ornápôdavovýmereXXXm2,vpodieleX/X (LVč.XXXX,k.ú.C.),

- stavba s. č. XX na pozemku C KN parcela č. XXX/X, v podiele X/X a X/X, (LV č. XXXX, k.ú. C.),

- pozemok V. parcela č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXXX m2, v podiele X/XX (LV č.
XXXX, k.ú. C.),

- pozemok V. parcela č. XXXX - lesné pozemky vo výmere XXXX m2, v podiele XX/XXXXX (LV č. XXXX,
k.ú. C.),

- pozemok V. parcela č. XXXX - lesné pozemky vo výmere XXXXXX m2, v podiele XX/XXXXX (LV č.

XXXX, k.ú. C.),

- pozemok K. parcela č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere XXXXXX m2, v podiele XX/XXXXX (LV
č. XXXX, k.ú. C.),

- pozemok K. parcela č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere XX m2, v podiele XX/XXXXX (LV č. XXXX,
k.ú. C.),

- pozemok K. parcela č. XXX - lesné pozemky vo výmere XXXXX m2, v podiele X/XXXX (LV č. XXXX,
k.ú. C.),

- pozemok K. parcela č. XXXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXX m2, v podiele X/XX (LV č. XXXX,
k.ú. B. F.).

Odporca vyhodnotil dohodu o splnomocnení (ktorú podpísal T. L. dňa 08.06.2012 a ktorou splnomocnil

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jeho mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o
zriadení záložného práva) ako neplatný právny úkon s odôvodnením, že táto dohoda o splnomocnení
predstavuje neprijateľnú (nekalú) podmienku, čo spôsobuje jej neplatnosť. Ako vo svojom rozhodnutí
uviedol odporca, dohoda o splnomocnení (ktorou T. L. splnomocnil ProHelp -
združenieobčianskoprávnejpomoci,abyvjehomeneuzatvorilopredmetnúzmluvuozriadenízáložného

práva) je spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca (T. L.) ovplyvniť,
keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka“. Z predloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať,
že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral splnomocnenca sám, ale záložný veriteľ presadil ním
vybraného splnomocnenca a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa),
ale z vôle záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný

výber splnomocnenca, konaním záložného veriteľa došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných
v ustanovení § 22 ods. 2 občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia
spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveň predstavuje vážnu nekalúobchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľov zakázaná, pretože spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 03.05.2013 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ
s T. L., ktorého zastupoval ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva
podľa Dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 09.06.2012. Predmetom
Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve v prospech

navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľky voči T. L. ako
dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe, ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie
úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31
ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31
ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho

úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). T. L. ako záložca sa v zmysle riadne
uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a
preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jeho vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej

zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci)
vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene T. L. (záložcu a zároveň splnomocniteľa), pričom
práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo T. L. ako záložcovi. Navrhovateľka nesúhlasila so
záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za T. L. ako
dlžníka konať, a že T. L. ako dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.

Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z
objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani s názorom odporcu, že záujmy
splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (T. L.) v zmysle § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pretože nebola preukázaná existencia reálneho rozporu. Splnomocnenec
nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (T. L.), čo vyplýva aj zo samotnej dohody o

splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (T. L. ako
záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch obsiahnutých v
dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka zdôraznila, že rozpor v
záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Navrhovateľka ako
veriteľ zastúpenie zástupcom od T. L. ako dlžníka nepožadovala ani mu osobu zástupcu nenavrhovala.

Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi splnomocniteľom (T.
L. ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci),
ktorý je úplne nezávislým od navrhovateľky ako veriteľa a jej zmluvnej dokumentácie. Tvrdenie
odporcu o tom, že hodnota zabezpečených nehnuteľností je v značnom nepomere k výške pohľadávky
navrhovateľky ako záložného veriteľa, ktorú predstavuje istina úveru, poplatok za poskytnutie úveru

a dohodnuté úroky z omeškania, považovala navrhovateľka za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov rovnako ako záver odporcu o neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi.
Rovnako sa navrhovateľka nestotožnila s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j.
pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľka je toho názoru, že

Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom (T. L.) a splnomocnencom (ProHelp)
nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda
o splnomocnení totiž nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho
zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľomjepritomosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je
bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa názoru navrhovateľky nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje
odporca v napadnutom rozhodnutí. Odporca skúmaním rozporu predmetnej zmluvy o úvere s dobrými

mravmi navyše podľa názoru navrhovateľky prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1
katastrálneho zákona. Ako v závere zdôraznila navrhovateľka, k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej
pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so
splácaním svojho záväzku. V predmetnom prípade T. L. ako dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti,riadne a včas neplatil svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka
využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo F. zo dňa 20.01.2014,
ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o
zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 03.05.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou
ako záložným veriteľom a T. L. ako záložcom (v zastúpení splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139 na základe Dohody o

splnomocnení, ktorú Jozef Mäsiarik podpísal dňa 08.06.2012), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo
vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č.
XXXX, č. XXXX pre katastrálne územie K.., v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. a v
liste vlastníctve č. XXXX pre katastrálne územie B. F., a to pozemok C KN parcela č. XX - trvalý trávnatý
porast vo výmere XX m2, v podiele X/XXX (LV č. XXX, k.ú. C.), pozemok E KN parcela č. XXXX - trvalý

trávnatý porast vo výmere XXXXX m2, v podiele X/XX (LV č. XXXX, k.ú. K..), pozemok V. parcela
č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast vo výmere XXXX m2, v podiele X/XX (LV č. XXXX, k.ú. C.),
pozemok V. parcela č. XXXX - trvalý trávnatý porast vo výmere XXXX m2, v podiele X/XX (LV č. XXXX,
k.ú. C.), pozemok V. parcela č. XXX - orná pôda vo výmere XXXX m2, v podiele X/X (LV č.
XXXX, k.ú. C.), pozemok V. parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere XXXX m2, v podiele

X/X (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok K. parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere XXX m2, v podiele X/X
(LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok K. parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXXX m2, v podiele X/X (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok K. parcela č. XXX/X - záhrady vo výmere XXXX
m2, v podiele X/X (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok K. parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XX m2, v podiele X/X (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok K. parcela č. XXX/X - orná pôda vo

výmere XXX m2, v podiele X/X (LV č. XXXX, k.ú. C.), stavba s. č. XX na pozemku K. parcela č. XXX/X, v
podiele X/X a X/X, (LV č. H., k.ú. C.), pozemok V. parcela č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty vo výmere
XXXX m2, v podiele X/XX (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok V. parcela č. XXXX - lesné pozemky
vo výmere XXXX m2, v podiele XX/XXXXX (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok V. parcela č. XXXX - lesné
pozemky vo výmere XXXXXX m2, v podiele XX/XXXXX (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok K. parcela č.

XXXX/X - lesné pozemky vo výmere XXXXXX m2, v podiele XX/XXXXX (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok
K. parcela č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere XX m2, v podiele XX/XXXXX (LV č. XXXX, k.ú. C.),
pozemok K. parcela č. XXX - lesné pozemky vo výmere XXXXX m2, v podiele X/XXXX (LV č. XXXX,
k.ú. C.), pozemok K. parcela č. XXXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXX m2, v podiele X/XX (LV
č. XXXX, k.ú. B. F.), pričom je zrejmé, že spornými sú tieto otázky:

1. Či odporca neprekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

2. Či vo vzťahu k Dohode o splnomocnení nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej
formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa, t.j. či túto dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny
úkon, či bola zo strany T. L. uzatvorená slobodne (či T. L. mal reálnu možnosť výberu splnomocnenca,
a aj slobodnú vôľu niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so
záujmami T. L. ako splnomocniteľa.

3.ČiZmluvaozriadenízáložnéhoprávajeplatnýmprávnymúkonom,čitátozmluvaneobchádzazákona
niejevrozporesdobrýmimravmi,keďvpodstatetoutozmluvousamôžedosiahnuťnielenzabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva T. L. k jeho
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia z
úverovej zmluvy.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:Navrhovateľka a T. L. uzavreli dňa 08.06.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
(výška úveru bola 350 euro), pričom T. L. pri uzavretí tejto úverovej zmluvy s navrhovateľkou podpísal
i Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (Dohodu

o splnomocnení č. XXXXXXXXX, ktorú T. L. podpísal dňa 08.06.2012). V Dohode o splnomocnení T. L.
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky
navrhovateľky ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 552
OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho
vlastníctve, alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom

ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť T. L. ako dlžníka (splnomocniteľa) o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká
vkladom dokatastranehnuteľností.Zmluvuozriadenízáložnéhoprávač.XXX/XXXX-RAČzodňa
03.05.213 uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a T. L. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a a
zapísané v liste vlastníctva č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX pre katastrálne

územie C., v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. a v liste vlastníctve č. XXXX
pre katastrálne územie B. F., a to pozemok C KN parcela č. XX - trvalý trávnatý porast vo výmere XX
m2, v podiele X/XXX (LV č. XXX, k.ú. C.), pozemok V. parcela č. XXXX - trvalý trávnatý porast vo
výmere XXXXX m2, v podiele X/XX (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok V. parcela č. XXXX/X -
trvalý trávnatý porast vo výmere XXXX m2, v podiele X/XX (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok V. parcela

č. XXXX - trvalý trávnatý porast vo výmere XXXX m2, v podiele X/XX (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok
V. parcela č. XXX - orná pôda vo výmere XXXX m2, v podiele X/X (LV č. XXXX, k.ú. C.),
pozemok V. parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere XXXX m2, v podiele X/X (LV č. XXXX,
k.ú. C.), pozemok C KN parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere XXX m2, v podiele X/X (LV č. XXXX,
k.ú. C.), pozemok C KN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2, v podiele

X/X (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok C KN parcela č. XXX/X - záhrady vo výmere XXXX m2, v podiele
X/X (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok K. parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX
m2, v podiele X/X (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok K. parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere XXX m2,
v podiele X/X (LV č. XXXX, k.ú. C.), stavba s. č. XX na pozemku K. parcela č. XXX/X, v podiele X/X a
X/X, (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok E KN parcela č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXXX

m2, v podiele X/XX (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok E KN parcela č. XXXX - lesné pozemky vo
výmere XXXX m2, v podiele XX/XXXXX (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok E KN parcela č. XXXX - lesné
pozemky vo výmere XXXXXX m2, v podiele XX/XXXXX (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok K. parcela č.
XXXX/X - lesné pozemky vo výmere XXXXXX m2, v podiele XX/XXXXX (LV č. XXXX, k.ú. C.), pozemok
K. parcela č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere XX m2, v podiele XX/XXXXX (LV č. XXXX, k.ú. C.),

pozemok K. parcela č. XXX - lesné pozemky vo výmere XXXXX m2, v podiele X/XXXX (LV č. XXXX,
k.ú. C.), pozemok K. parcela č. XXXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXX m2, v podiele X/XX (LV
č. XXXX, k.ú. B. F.). M. podala u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca
napadnutým rozhodnutím zamietol s tým, že vyhodnotil zmluvu o zriadení záložného práva ako i dohodu
o splnomocnení ako absolútne neplatné právne úkony.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a
konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so
zákonom, jeho záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva ako i dohody o
splnomocnení je dôvodný, so spornými otázkami (uvedenými vyššie pod bodom 2 a 3) sa odporca vo

svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby
prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

K spornej otázke pod bodom 1 krajský súd uvádza:

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe

ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis

nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej
päť rokov.
Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely

a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu
životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a
ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh

účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,

b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na

obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému
odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákonč.162/1995Z.z.zakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchpráv knehnuteľnostiam
dokatastra(vklad,záznamapoznámku),pričomkaždýztýchtoprávnychinštitútovmáinéprávneúčinky.
V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných
vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším

úkonom je rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým
sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam
do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je
miestne príslušný Okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania Okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

Toznamená,ževkladovékonaniepredstavujerozhodovacíprocesnýpostup, priktoromOkresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o
zamietnutí návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd vTrenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

K spornej otázke pod bodom 2 krajský súd uvádza:

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy
o úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej
listine na túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo
k uzatvoreniu úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo
by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje

zmluvnú podmienku, ktorú dlžník (T. L.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľky získať úver. Uvedená
podmienka (podpísanie dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na
samostatnej listine. Na základe uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu
o splnomocnení je potrebné aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná
dohoda o splnomocnení má formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého

obsah T. L. nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohol buď v celosti bez zmeny
prijaťapodpísaťaleboodmietnuťstým,žebymunebolposkytnutýúver.T.L.nemaltedažiadnumožnosť
ovplyvniť ani to, či vôbec bude zastúpený v katastrálnom konaní (v konaní o vklad záložného práva),
a ani osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.

Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi
zástupcom a zastúpeným.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme

1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného
štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj
zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide,
a ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia
ďalej platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,

zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany T. L. akosplnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami T. L..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé (ako už
bolo vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah T. L.
nemoholžiadnymspôsobomovplyvniťapozmeniť,tentomoholbuďvcelostibezzmenyprijaťapodpísať
alebo odmietnuť s tým, žeby mu nebol poskytnutý úver. T. L. nemal ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu
splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje

v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri
uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní
o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného
je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu
dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i T. L. uzatvoril dohodu o
splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym

úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami T. L. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby
hájil záujem T. L., uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného

veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností,
nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so
záujmami splnomocniteľa (T. L.).

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho

i správne závery.

K spornej otázke pod bodom č. 3 krajský súd uvádza:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri obchádzaní zákona právny úkon síce nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom,
avšak svojimi účinkami zákon, a jeho účel a zmysel (ratio legis) obchádza.

Obchádzanie zákona môže spočívať i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov,
ktoré sami osebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho
práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah - a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento
obsah stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana
bola pri vzniku zmluvy v dobrej viere - ocitne v rozpore s dobrými mravmi, t. j. so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu, aby
bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.

Súlad práva s dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo
v každom jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo ku presadzovaniu spravodlivosti (aequum et
bonum).

V prejednávanej veci ide práve o prípad obchádzania zákona a zároveň o prípad, kedy je právny úkon
(zmluva o zriadení záložného práva) v rozpore s dobrými mravmi. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých
zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluva o úvere, dohoda o splnomocnení, záložná zmluva),
tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito
zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie

návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho
vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška
plnenia povinného z úverovej zmluvy (T. L. čerpal úver len vo výške 350 euro, no musel založiť rozsiahle
pozemky vrátane stavby, hodnota ktorých nehnuteľností - ako je všeobecne známe - je nepomernevyššia voči výške úveru 350 euro). Preto aj Krajský súd v Trenčíne sa stotožňuje s právnym názorom
odporcu, že týmto postupom zo strany navrhovateľky došlo nielen k obchádzaniu zákona ale sa aj
výraznezasahujedoprávdlžníkavovýkonepráv apovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Aj Krajský súd v Trenčíne (rovnako ako odporca) dospel
jednoznačne k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatným právnym
úkonom z dôvodu obchádzania zákona ako aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané

rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-D. zo dňa
03.05.2013. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd

napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je
právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach

rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe navrhovateľky
došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení je
už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované
v dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci,

zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola

v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči
ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č.
71/1992 Zb..

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu jej podania súd rozhodol
na základe skutočnosti, že navrhovateľka elektronickým podaním zo dňa 03.09.2014 so
zaručeným elektronickým podpisom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a oznámila
tunajšiemu súdu, že súhlasí, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky,
pričom oznámenie navrhovateľky pozostávalo z 1 strany. Tunajší súd vyhotovil 1 rovnopis

oznámenia (t.j. 1 stranu), ktorý bol založený do súdneho spisu (vytvoril súdny spis). Poplatok
za vyhotovenie rovnopisu je v zmysle položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k
zákonu č. 71/1992 Zb. vo výške 0,10 euro za každú stranu, minimálne však 3 euro (oznámenie
navrhovateľky je iným podaním). Preto je navrhovateľka v súdenej veci povinná zaplatiť za vyhotovenie
rovnopisu jej oznámenia 3 euro (čo predstavuje súdny poplatok v najmenšej výške, keďže 1 strana

po 0,10 € nedosahuje ani zákonom predpísanú minimálnu výšku 3 euro). Pre úplnosť súd dodáva, že
aplikácia položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov vylučuje aplikáciu ust. § 42 ods. 3 O.s.p.,
čo explicitne vyplýva z poznámky 1 k tejto položke 20a.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.