Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Dúbravková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/44/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115201909
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115201909.2
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľky: J. J.Á., L.. X.XX.XXXX, J. G. Y. XXX/X, P. L. E., proti odporcovii: C. J., L.. X.X.XXXX, J.
L. XXX, L., o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo účastníkov J. J., O.. N., L.. X.XX.XXXX a C. J., L.. X.X.XXXX uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX pred M. L., ktoré je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX na strane
X., pod pod. č. X
r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd n e u k l a d á odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.1.2015 domáhala vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Svoj návrh odôvodnila tým, že
manželstvo s odporcom uzatvorila dňa XX.XX.XXXX na obecnom úrade v L.. U obidvoch účastníkov
ide o prvé manželstvo, z ktorého sa nenarodili žiadne spoločné deti. Počas krátkeho trvania manželstva
s odporcom nehospodárili, nežili v spoločnej domácnosti a ani spolu intímne nežili. Už samotné
uzatvorenie manželstva bolo omylom a toto uzatvorila hlavne na nátlak a sľuby odporcu, čo doposiaľ
ľutuje.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavil odporca, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne
vykázané, svoju neprítomnosť písomne neospravedlnil, ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie
pojednávania. Súd preto v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkaznými
prostriedkami a to najmä sobášnym listom, s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX
a celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v L.. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé.
Z manželstva nepochádzajú žiadne spoločné deti. Obidvaja účastníci sú štátnej príslušnosti SR, ich
posledným spoločným bydliskom bola P. L. E., čím je daná výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu
na rozhodovanie vo veci v zmysle ust. § 88 ods. 1, písm. a/ O.s.p.
Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na písomne podanom návrhu, ako aj všetkých dôvodoch, ktoré v
ňom uviedla. Rozvod náležite zvážila, v podstate už nevidí ďalší predpoklad na obnovenie manželského
spolužitia s odporcom, s ktorým spolu v postate ani nežili. Napriek tomu, že sa s odporcom za mlada
poznala, nepoznala celú situáciu okolo jeho predchádzajúceho života a uzatvorenie ich manželskéhospolužitia bolo veľmi rýchle a z jej strany neuvážené. Už pred uzatvorením manželstva mala určité
pochybnosti, keďže sa dozvedela, že odporca bol vo výkone trestu a žiadala, aby jej to vysvetlil. Po
vysvetlení, váhala s uzatvorením manželstva, avšak určitým spôsobom na ňu tlačil a zrejme to ani
dostatočne nezvážila. Následne sa prejavili jeho povahové vlastnosti. Napríklad povedal, že si ide
vybaviť svoje veci, odišiel ráno a prišiel až večer alebo naopak, a ani jej nepovedal čo robil. Odporca
sa k nej prisťahoval, pretože mala určité zabezpečenie, mala byt, kde bývala so svojim synom a on sa
tam chcel prihlásiť k trvalému pobytu. Ďalej uviedla, že sa jej vyhrážal, že keď sa s ním rozvedie, tak jej
znepríjemní život. Podal na ňu aj trestné oznámenie, na základe ktorého bola vypočutá a následne došlo
k zastaveniu trestného stíhania. V podstate ich manželstvo od uzatvorenia neplnilo žiadnu zo svojich
funkcii. Žili spolu len týždeň, potom odporca zobral obrúčky a ďalšie veci z domácnosti, v dôsledku čoho
ho už do bytu nepustila napriek tomu, že sa tam dobíjal. Navrhovateľka má syna z predchádzajúceho
vzťahu. S odporcom spolu nehospodárili, ani sa intímne nestýkali, spoločenská stránka alebo stránka
vzájomnej pomoci absolútne nebola naplnená.
Súd z pripojeného spisu sp. zn. XXC/XX/XXXX zistil, že v tomto konaní odporca ako navrhovateľ
podal návrh na rozvod z obdobných dôvodov ako navrhovateľka v tomto konaní. V návrhu uvádza, že
vzťahy medzi účastníkmi konania ako manželmi ochladli, došlo k vzájomnému odcudzeniu sa, intímne
spolu nežijú, nezdieľajú spoločnú domácnosť, pričom každý si hradí svoje životné potreby samostatne.
Odporca je v tomto konaní presvedčení, že manželstvo prestalo plniť všetky spoločenské funkcie, medzi
nimi ako manželmi došlo k vzájomnému odcudzeniu, pričom zotrvanie v manželskom zväzku považuje
za nemožné, a obnovenie manželského spolužitia neprichádza do úvahy. Predmetné konanie bolo
právoplatne zastavené z dôvodu nesplnenia si poplatkovej povinnosti odporcu.
Podľa § 23 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu
spoločenskú funkciu. Navrhovateľka s odporcom spolu nežijú, nehospodária a intímne sa nestýkajú.
K narušeniu vzťahov medzi účastníkmi došlo bezprostredne po uzatvorení manželstva. Obidvaja
účastníci pristupovali k manželstvu ľahkomyseľne, uzatvorili ho po veľmi krátkej známosti, bez toho
aby dostatočne poznali svoje povahové vlastnosti. Podľa názoru súdu rozvrat manželstva je trvalý, je
nepochybné, že vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že už nie je možné dúfať v obnovenie ich
spolužitia. Manželstvo neplnilo od začiatku žiadnu funkciu, navrhovateľka a ani odporca nemajú záujem
na obnovení manželského spolužitia, čo má súd preukázané i z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.
zn. XXC/XX/XXXX, z ktorého súd zistil, že odporca tiež podal návrh na rozvod manželstva. Z manželstva
nepochádzajú spoločné deti.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd manželstvo účastníkov konania podľa citovaného
zákonného ustanovenia rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je
poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca
nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Navrhovateľka bola v konaní uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 1.4.2015 v súlade s ustanovením
§ 138 ods. 1 O.s.p. oslobodená od súdneho poplatku. Súd v súlade s citovaným ustanovením § 2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. neuložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline.
Navrhovateľka nemá právo podať odvolanie proti tomuto rozsudku vzhľadom na to, že sa po vyhlásení
rozsudku tohto práva výslovne vzdala.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o
rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.