Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/9/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314200425
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5314200425.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa JUSTRINON
MANAGEMENT, s.r.o., Mlýnská č. 326/13, Brno - střed - Trnitá, IČO: 292 16 842, právne zast.
Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS, s.r.o., Sliezska č. 9, Bratislava, proti odporcovi C. L., nar.
X.X.XXXX, bytom E. č. XXX, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský,
JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná č. 2835/1A, Čadca, o zaplatenie 2.536,30 Kč s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa, aby odporca zaplatil navrhovateľovi 2.536,30 Kč so 7,75 %-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.936,- Kč od 2.9.2010 do zaplatenia a hradil trovy konania
a trovy právneho zastúpenia, z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý hradiť odporcovi trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v
sume 88,70 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu vedený v
Československej obchodnej banke, a. s., č. 4010446960/7500, VS: 36814.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo 16.1.2014 žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže
odporcu navrhovateľovi zaplatiť istinu 2.536,30 Kč istiny s príslušenstvom a zároveň zaviazal
navrhovateľa na náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva
o sporožírovom účte, na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený sporožírový účet.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne. Odporca bol
podľa zmluvy povinný platiť Českej sporiteľni ceny za služby a produkty poskytované v súlade s platným
sadzobníkom.

Na osobnom účte odporcu vznikol nepovolený debetný zostatok, ktorý bol odporca povinný uhradiť
navrhovateľovi odo dňa vzniku tohto nepovoleného debetného zostatku aj sankčný úrok. Debetný
zostatok nebol aj napriek upomienkam a výzvam vyrovnaný a preto previedla Česká sporiteľňa, a. s.,
svoju pohľadávku dňa 5.8.2010 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. K
tomuto dňu predstavoval nepovolený debetný zostatok sumu 1.936,- Kč. Nepovolený debetný zostatok
bol odo dňa nasledujúceho po prevedení na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných
zostatkov aj naďalej úročený sankčným úrokom. Narastanie a pohyby dlžnej sumy žalobca preukazoval
priloženým výpisom zo sporožírového účtu, z ktorého je zrejmý prevod pohľadávky na evidenčný účet
pohľadávok a nepovolených debetných zostatkov.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, Česká sporiteľňa, a. s., ako postupca,
postúpila pohľadávku ku dňu 1.9.2011 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu.

Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené listom z 23.9.2011. Ku dňu postúpenia
pohľadávky táto predstavovala dlžnú čiastku 2.536,30 Kč, čo predstavuje istinu 1.936,- Kč a sankčný
úrok 600,30 Kč. K tomuto dňu žalobca sankčný úrok kapitalizoval a odo dňa nasledujúceho po dni
postúpenia, teda od 2.9.2011, úročí žalobca nepovolený debetný zostatok naďalej zákonným úrokom z
omeškania. Poukázal zároveň na Nariadenie vlády Českej republiky č. 33/2010 Zb. z. o výške úroku
z omeškania, ktorá podľa citovaného ustanovenia zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej
Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu
polroku, v ktorom došlo k o meškaniu zvýšenej o 7 %-tuálnych bodov. V období od 7.5.2010 do
29.6.2012 bola repo sadzba Českej národnej banky vo výške 0,75 %. V ďalšej časti návrhu navrhovateľ
špecifikoval trovy konania, ktoré predstavuje zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci v celkovej sume 59,13 Eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 20.2.2014, ktorým návrhu v celom vyhovel. Po doručení
platobného rozkazu účastníkom konania podal odporca proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote
odpor, v ktorom uvádzal, že v žiadnom prípade nie je žiadnu sumu Českej sporiteľni dlžný, pretože
svoj záväzok dňa 11.3.2010 riadne splnil, o čom predložil súdu potvrdenie o vklade priamo v peňažnom
ústave na sumu 1.650,- Kč. Ďalej uvádzal, že túto povinnosť splnil a aj v prípade, ak by túto povinnosť
nebol splnil, išlo by zo strany navrhovateľa o podanie žaloby po premlčaní, teda vzniesol námietku
premlčania, pretože zmluva o sporožírovom účte bola uzatvorená 6.12.2005 a pohľadávka vznikla
do roku 2010, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty podaný návrh navrhovateľa (16.1.2014) je
premlčaný. Zároveň si uplatňoval náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ, ktorému bol odpor odporcu doručený, vo vyjadrení doručenom súdu 9.10.2014 uvádzal,
že považuje podaný odpor za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu.

Tvrdenie žalovaného, že svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu splnil, nie je pravdivé.
Žalobca nepopiera skutočnosť, že žalovaný vložil dňa 14.3.2010 na účet žalovaného finančné
prostriedky vo výške 1.650,- Kč, ktorý vklad je zaznamenaný na výpise z účtu priloženom k návrhu
na vydanie platobného rozkazu zo dňa 13.1.2014, avšak je zrejmé z tohto výpisu, že žalovaný v
nasledujúci mesiac apríl 2010 po vložení peňažných prostriedkov v sume 1.650,- Kč sa opäť dostal
do nepovoleného debetného zostatku. Nepovolený debetný zostatok, ktorý vznikol v dôsledku úhradu
poplatkov súvisiacich s vedením účtu a v dôsledku úhrady exekúcie dňa 16.7.2010, teda tri mesiace po
vklade sumy 1.650,- Kč, narastal na účte žalovaného až do 5.8.2010, kedy právny predchodca veriteľa
Česká sporiteľňa, a. s., previedla nepovolený debetný zostatok na účet pohľadávok z nepovolených
debetných zostatkov. Zároveň k námietke premlčania uvádzal, že neobstojí táto námietka, pretože nárok
žalobcu je premlčaný preto, lebo ide o absolútny obchod, čo znamená, že podlieha režimu Obchodného
zákonníka, v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je premlčacia doba štyri roky. Nakoľko k vzniku
nepovoleného debetného zostatku došlo v mesiaci apríl 2010 a návrh na súd bol podaný v januári 2014,
od vzniku dlhu neuplynuli štyri roky a teda nárok žalobcu nemôže byť premlčaný.

Súd vo veci platobný rozkaz zrušil v zmysle §-u 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
ustanovuje, že ak čo i len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodením vo veci samej, zrušuje
s tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Súd nariadil pojednávanie na
deň 13.11.2014, na ktorý termín pojednávania boli účastníci riadne a včas predvolaní. Navrhovateľ
sa na pojednávanie nedostavil, písomným podaním z 31.10.2014 sa právny zástupca navrhovateľa
ospravedlnil a zároveň súhlasil s tým, aby sa vo veci pojednávalo v jeho neprítomnosti. Nedostavil sa
ani odporca, ktorý si zásielku v úložnej dobe nevyzdvihol, avšak jeho právny zástupca súhlasil s tým,
aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd konštatoval, že lehota v zmysle §-u 115 ods. 2 O.s.p.
bola zachovaná.

Právny zástupca odporcu opätovne zdôraznil, že zotrvávajú na svojom stanovisku uvedenom v odpore
proti platobnému rozkazu. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia navrhovateľa, keď opakovane tvrdí,
že aj po poukázaní sumy 1.650,- Kč mal v ďalších mesiacoch odporca vytvoril nedovolený debetný
zostatok na účte, keď výberom z bankomatov a ďalším postupom mu mal vzniknúť z nepovolených
platieb debetný zostatok a úroky z takéhoto nepovoleného debetného zostatku, čím došlo zo strany
odporcu k nepolenému prečerpaniu finančných prostriedkov zo sporožírového účtu, namietal, že
nemohlo dôjsť k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov, pretože ak čerpanie nebolo
povolené, tak potom si nemohol odporca žiadnu finančnú sumu z bankomatov opätovne čerpať.

Pokiaľ po vznesenej námietke premlčania navrhovateľ tvrdí, že má byť premlčanie posudzované podľa
Obchodného zákonník a nie Občianskeho zákonníka, vyslovil nesúhlas s takouto právnou kvalifikáciou,
keď poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia §-u 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktoré vzniknú medzi podnikateľom a
súkromnou osobou a to sa aj v tomto prípade považuje za takýto právny vzťah, je to právny vzťah
zo spotrebiteľskej zmluvy a je potrebné aplikovať jednak ustanovenia §-u 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ale aj prihliadať na novelu Zákona na ochranu spotrebiteľa.

Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v
širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzatvárané medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú
úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.

Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa ktorého právneho predpisu sa zmluva uzavrela
a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú
úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.

Pri týchto zmluvách platí všeobecná zásada uvedená v §-e 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonník a
to, že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť
pri uzatváraní zmluvy.

Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku uvádzanú vo Všeobecných
podmienkach poskytovania nielen iných služieb, ale aj peňažných služieb, keď ustanovenia o aplikácii
Obchodného zákonníka sú uplatňované voči spotrebiteľovi a je zjavné, že túto skutočnosť spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť, pričom spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. S uplatnením
Obchodného zákonníka je spojená dlhšia premlčacia lehota (štvorročná) v porovnaní s Občianskym
zákonníkom, kde je premlčacia lehota trojročná.

Treba osobitne zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprimeranú podmienku, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je preto potrebné
považovať aj podmienku, podľa ktorej sa v danom právnom vzťahu aplikujú ustanovenia Obchodného
zákonníka aj vo vzťahu k premlčaniu, pretože spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho
menej priaznivejšie postavenie. Súd preto v takejto argumentácii odporcu dal za pravdu príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorý v §-e 52 a nasl. upravuje právne vzťahy v spotrebiteľských
zmluvách.

Aj za použitia všeobecného ustanovenia §-u 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských
zmlúv, je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím
treba podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že treba aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, teda že finančné služby poskytnuté Českou sporiteľňou, boli
službami, ktoré slúžili na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania odporcu, ťaží toho, kto tvrdí,
že tento právny vzťah má byť kvalifikovaný ako nespotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa majú
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Takúto dôkaznú povinnosť navrhovateľ nesplnil a preto
súd nemal dôvod kvalifikovať právny vzťah ako vzťah, ktorý nepožíva ochranu ustanovení na ochranu
spotrebiteľa a preto z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa, keď námietka vznesená odporcom
o premlčaní nároku je relevantná, pretože je pravdou, že právny vzťah, na základe ktorého vznikol
podľa tvrdenia navrhovateľa dlh odporcovi voči právnemu predchodcovi navrhovateľa Českej sporiteľni,
a. s., nepreukázal a v zmysle Občianskeho zákonníka v otázke premlčania nároku je pohľadávka
navrhovateľa premlčaná v trojročnej premlčacej lehote s tým, že rozhodujúca skutočnosť pre posúdenie
premlčania nastala 6.12.2005, keď pohľadávky z takejto zmluvy vznikla do roku 2010 a návrh na súd
bol podaný 16.1.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Súd preto návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania je v zmysle ustanovenia §-u 142 ods. 1 O.s.p., keď súd úspešnému
účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli odporcovi na základe právneho

zastúpenia, keď právny zástupca vo veci vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhl. Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Zb. z. za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie odporu proti platobnému rozkazu a zastupovanie na pojednávaní 13.11.2014, keď výška
odmeny z hodnoty predmetu sporu predstavuje 16,60 Eur za každý úkon právnej služby. Právnemu
zástupcovi navrhovateľa ďalej prináležia paušálne náhrady 3x 8,04 Eur a vzhľadom na to, že právny
zástupca navrhovateľa je spoločnosť s ručením obmedzeným a preukázal osvedčením o registrácii pre
dňa z pridanej hodnoty, že je platcom DPH, ktorá predstavuje 20 % z účtovanej odmeny za právne
služby a paušálne náhrady, čo sa rovná sume 14,78 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú
sumu 88,70 Eur, ktorú sumu súd zaviazal neúspešného navrhovateľa uhradiť na účet právneho zástupcu
odporcu vedený v Československej obchodnej banke, a. s., číslo účtu: 4010446960/7500, VS: 368, do
3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).