Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/463/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218002
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214218002.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci
navrhovateľa: W. K. P., J..P.., I.: XX XXX XXX, P. P. A. XXXX/XXX, XXX XX U., proti odporcovi: F. Q.,
M.. XX.XX.XXXX, A. Q. M.. Á. F.D. XX/XX, XXX XX R. P. o zaplatenie 631,29 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 439,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne
z tejto sumy počnúc od 05.09.2014 do zaplatenia, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 70,28 €,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 16.09.2014 sa domáhal na tunajšom súde vydania platobného rozkazu
ktorým súd zaviaže odporcu k zaplateniu 631,29 € s príslušenstvom. Nakoľko neboli splnené zákonné
predpoklady pre rozhodnutie veci platobným rozkazom, vzhľadom na výšku uplatnenej istiny rozhodol
vo veci súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch .
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- € , od toho
okamihu ide o drobný spor.
Súd návrh podľa § 79 ods. 4 a § 114 ods. 3 O.s.p. spolu s procesnými poučeniami doručil odporcovi do
vlastných rúk, ktorý sa k návrhu nevyjadril.
Predmetom konania je zaplatenie istiny 631,29 € s príslušenstvom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Úverovou
zmluvou č. XXXXXXXXXX, Úverovými zmluvnými podmienkami, výpisom čerpania splátok a úhrad a
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s odporcom ako dlžníkom dňa 14.12.2011 Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti W. K. P.
J..P.. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 439,-€. Odporca
sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 24 pravidelných mesačných splátkach po 28,03 €. Odporca bol
v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom výpise čerpania splátok a
úhrad. Pohľadávka navrhovateľa pozostáva z :

- Istiny vo výške 92,92 €
- Úroku vo výške 90,20 €
- Zosplatnenej istiny vo výške 346,08 €
- Poistenie vo výške 13,09 €

- Upomienka vo výške 72,-€
- Zmluvná pokuta vo výške 17,-€

Vyčíslený ročný úrok z omeškania z čiastky 631,29 € je úrokom od 18.09.2012 do 04.09.2014, teda do
dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Čo sa týka právnej kvalifikácie uplatneného nároku je preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi
spotrebiteľský úver na základe Zmluvy zo dňa 14.12.2011 a na túto zmluvu je potrebné aplikovať Zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
ú činnom v čase uzavretia zmluvy. Po preskúmaní Zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že predmetná
zmluvy neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) cit.zákona a to výšku , počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1 a
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y)a § 10 ods. 1.
Ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho
úkonu. Tým , že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy ako aj písomnej
formy postihuje neplatnosťou , robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti
zmluvy. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho , lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva
vyrovnať takúto faktickú nerovnosť . Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva
bo prijatý aj Zákon č. 129/2010 Z.z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak,
aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom
informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej
zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré
ustanovené náležitosti a to práve tie uvedené v § 11 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa
preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa
vystavuje nerovnému postaveniu.
Účelom náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. je informovanie spotrebiteľa,
aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje
zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil , ako bude
s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa.
Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy
vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať
spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä aká časť úveru bude ňou splatená okrem
odplaty veriteľa.
Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje, ide o absenciu podstatnej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru.
Vzhľadom na vyššie uvedený právny stav veci súd je toho názoru, že navrhovateľ má právo od odporcu
iba na zaplatenie skutočne poskytnutých finančných prostriedkov a rozdielu medzi tým, čo odporca na
spornom úvere uhradil. Z doloženej platobnej histórie je zrejmé, že odporca nerealizoval žiadnu úhradu.
Boli mu poskytnuté finančné prostriedky vo výške 439,-€ , preto súd návrhu vyhovel čiastočne v časti
čo do zaplatenie 439,-€ s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 8,15 €. s poukazom na
§ 517 ods. 2 OZ pretože je nepochybné, že odporca so svojim plnením sa dostal do omeškania.
Úrok z omeškania je o 8%-nych bodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, nakoľko k zmluvnému vzťahu došlo ešte v roku 2011. Súd
zároveň navrhovateľovi priznal aj vyčíslený ročný úrok z omeškania od 18.09.2012 do 04.09.2014 zo
sumy 439,-€ ( 70,28 € ).
Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Za nedôvodný považoval súd nárok navrhovateľa aj čo do zaplatenia zmluvnej pokuty. Svoj nárok na
zmluvnú pokutu navrhovateľ opiera o úverové podmienky v ktorých je dojednanie o zmluvnej pokute.
V zmysle § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia . Dojednanie o zmluvnej pokute v Obchodných

podmienkach k Úverovej zmluve ktorá má spotrebiteľský charakter, nemožno považovať za dojednanie
v súlade s § 544 ods. 2 OZ. Z toho dôvodu súd považuje dojedania o zmluvnej pokute za neplatné.
Všeobecné obchodné podmienky nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľ a dojednania ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak urobí,
spreneverí sa princípy dôvery a takémuto jeho jednaniu nie je možné priznať právnu ochranu pre rozpor
so zásadami poctivého obchodného styku.
Z vyššie uvedených dôvodov súd vo zvyšku návrh zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil zaplatenie istiny 631,29 € s príslušenstvom, priznaných mu bolo
439,-€. Úspešný bol teda čo do 70 % uplatneného nároku, odporca čo do 30% . Celkový pomer úspechu
navrhovateľa v konaní však dostaneme tak, že od pomeru úspechu navrhovateľa odpočítame pomer
úspechu odporcu a tak dostaneme celkový úspech navrhovateľa v konaní, ktorý je 40%. Preto súd
nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania . Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, v konaní
mu preukázateľne trovy ani nevznikli, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).