Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/206/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214218049
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214218049.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci

navrhovateľa J.. B. K., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XX, XXXX K., T., zastúpeného spoločnosťou JELENČÍK
A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Doležalova 7, Bratislava, proti odporcovi Oracle Slovensko
spol. s r.o., Galvaniho Business Center IV., Galvaniho 17/A, Bratislava, IČO 35 690 721, zastúpenému
spoločnosťouNITSCHNEIDER&PARTNERS,advokátskakancelária,s.r.o.,Cintorínska3/A,Bratislava,
o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá aj naďalej, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.03.2014 daná navrhovateľovi podľa
§ 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce je neplatná.

Súd určuje, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa
01.06.2005 naďalej trvá.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v sume
1.494.65 €, do troch dní od jeho právoplatnosti.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok za návrh v sume 99,50
€, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 21.07.2014, podaným na tunajší súd dňa 23.07.2014 sa domáhal navrhovateľ vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.03.2014
dané žalovaným žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné. Súčasne žiadal
určiť, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa
1. júna 2005 trvá. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca pracoval od 01.06.2005 u žalovaného ako
zamestnávateľa na pozícii - Staff Consultant. Dňa 28. marca 2014 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď

podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce z dôvodu organizačných zmien u
žalovaného, keď k 31. marcu 2014 malo dôjsť rozhodnutím žalovaného k zrušeniu pracovnej pozície
žalobcu. Žalovaný súčasne oznámil žalobcovi, aby si vyčerpal ešte nevyčerpanú dovolenku a po jej
vyčerpaní mu už žalovaný nebude prideľovať žiadnu prácu s tým, že pracovný pomer žalobcu sa skončí
30. júna 2014. Žalovaný neponúkol žalobcovi žiadne iné vhodné pracovné miesto. Žalobca ešte počas
plynutia výpovednej doby oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával,
pretože považuje výpoveď za neplatnú. Aj táto žiadosť žalobcu ostala bez odozvy. Žalobca si želá

naďalej pracovať u žalovaného, čo deklaroval svojim konaním počas celej doby, keď pre žalovaného
ešte mohol vykonávať prácu, pričom tento postoj žalovaného ostával nezmenený. Žalobca trvá na tom,
aby ho žalovaný ďalej zamestnával.K nesplneniu ponukovej povinnosti zamestnávateľa uviedol, že v rozhodnom čase boli u žalovaného
voľné viaceré pracovné pozície. Na webovom sídle https://irecruitment.orace. com mal žalovaný v
deň výpovede zverejnených 10 pracovných ponúk pre pobočku Oracle Slovensko spol. s r.o., t. j. pre

žalovaného, kde osem z týchto ponúk bolo zaradených do tzv. Multiple Locations, čo znamenalo, že
pracovná pozícia môže byť otvorená aj v slovenskej pobočke. Dve pracovné pozície boli navyše určené
pre slovenskú pobočku Oracle Slovensko spol. s.r.o., konkrétne Sales Representative III-Education
IRC2431521 a Hardware Sales Representative IV IRC2423734. Žalovaný dal žalobcovi výpoveď a to
napriek tomu, že v rozhodnom čase mal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať.

V návrhu tiež uviedol, že žalovaný vo výpovedi neurčil na základe ktorého jeho rozhodnutia malo
dôjsť k zrušeniu pozície žalobcu. Z dôvodu tejto neurčitosti nie je možné verifikovať splnenie ďalšej
hmotnoprávnej podmienky a to rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, ako nevyhnutnej
podmienky pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka prace. Ak žalovaný
vo výpovedi tvrdí, že jeho rozhodnutím sa žalobca stal nadbytočným bolo jeho povinnosťou toto svoje

rozhodnutie jednoznačne a nezameniteľné vo výpovedi určiť, čo sa však nestalo, pričom sanovať
absenciu skutkového vymedzenia vo fáze súdneho konania je neprípustné. Poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu Michalovce z 14.12.2006, sp. zn. 9C/132/2004, kde podľa názoru súdu "výpoveď, ktorá
bola daná navrhovateľovi nespĺňa požiadavku dostatočnej konkretizácie výpovedného dôvodu, v zmysle
§ 61, ods. 2 Zákonníka práce, pretože v napadnutej výpovedi nie je konkrétne označené rozhodnutie

odporcu o organizačnej zmene, v dôsledku ktorého sa podľa odporcu stal navrhovateľ nadbytočným a
ani výkladom nie je možné z tejto výpovede vyvodiť o ktoré rozhodnutie odporcu sa jedná." Súčasne
žiadal zaviazať odporcu na náhradu trov konania.

Odporca k veci uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom svoje stanovisko odôvodnil

tým, že k splneniu ponukovej povinnosti v rozsahu ako ju stanovuje Zákonník práce došlo. Žalovaný
nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce, keďže jeho pozícia bola zrušená rozhodnutím žalovaného ku dňu
31.03.2014, v danom čase nebola otvorená žiadna iná pozícia s náplňou práce zhodujúcou sa s náplňou
práce žalobcu. Žalovaný nemal pre žalovaného vhodnú prácu, ktorú by mu zamestnávateľ mohol

ponúknuť v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ani sa podrobiť predchádzajúcej
príprave na túto inú prácu. Ponuková povinnosť tzv. vhodnej práce musí spĺňať vecné ako aj priestorové
kritérium. Vecné kritérium spočíva v tom, že pri výbere vhodného druhu práce treba prihliadnuť aj
na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu.
Priestorové kritérium je splnené vtedy, ak zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi prácu v mieste, ktoré

bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o obligatórnu náležitosť
pracovnej zmluvy. Žalobca priložil k svojmu podaniu ako dôkaz č. 4, dve pozície, ktoré boli otvorené
s miestom výkonu práce na Slovensku (ref. č. IRC2431521 a č. IRC2423734) a spĺňali priestorové
kritérium definície inej vhodnej práce. Nespĺňali však vecné kritériá inej vhodnej práce keďže ani na
jednu z týchto pozícii nemá žalobca potrebné schopnosti, zručnosti a ďaleko prevyšujú potrebnú prax v

ponúkanom obore, ktorý je dokonca úplne odlišný od práce, ktorú žalobca vykonával, t.j. Consulting.
Pozícia Sales Representative III-Education, ref. č. IRC2431521 vyžaduje okrem iného minimálne 5
rokov praxe v predaji zameraného na vzdelávanie, poskytovanie školení, ďalej pokročilé obchodnícke
a vyjednávacie zručnosti. Ide o poskytovanie vzdelávania a obdobných činností či už pre existujúcich,
alebo potenciálnych zákazníkov. V tomto prípade ide o prácu v oblasti obchodu a vyžaduje dlhoročnú

obchodnícku prax, ktorú nie je možné nahradiť krátkou prípravou alebo školením. Uvedená pozícia
rozhodne nie je "inou vhodnou prácou" pre žalobcu, keďže ide jednoznačne o senior pozíciu v úplne
inom druhu práce a obore ako vykonával žalovaný.

K pozícii Hardware Sales Representative IV, ref. č. IRC2423734, žalovaný uviedol, že obdobne ako pri

prvej pozícii, aj táto pozícia je vysoko náročná, vyžaduje dlhoročné a pokročilé skúsenosti v technickej
oblasti ako aj obchodnej činnosti a to minimálne 5 rokov praktických skúsenosti v oblasti obchodu
v IT biznise, ideálne však minimálne 8 rokov relevantných skúsenosti. Táto pozícia, obdobne ako
pozícia Sales Representative III-Education, spadá pod iný druh práce ako žalobca vykonával, t. j. oblasť
obchodu, nie Consultingu. Vecné kritérium vhodnej práce teda opäť nebolo splnené.

Pokiaľ ide o ostatných 8 tzv. Multiple Locations pozícii, žalobca v žalobe odkazuje na interný webový
porta a pozície, ktoré boli na tomto portáli uvedené ako otvorené, k tomuto uviedol, že ani jednotzv. Multiple Locations pracovných miest nebolo inou vhodnou prácou pre žalobcu tak, ako ju definuje
Zákonník práce.

K nadbytočnosti žalobcu žalovaný uviedol, že ak žalobca tvrdí, že žalovaný vo výpovedi neurčil na
základe ktorého rozhodnutia malo dôjsť k zrušeniu pozície žalovaného a že vo výpovedi žalovaný
nedostatočne skutkovo vymedzil výpovedný dôvod, pretože nie je zrejmé, ktorého rozhodnutia
žalovaného by sa výpovedný dôvod mal týkať má za to, že vo výpovedi žalobcovi jasne uviedol, že
žalovanémudávavýpoveďvdôsledkuorganizačnýchzmienpodľa§63ods.1písm.b)Zákonníkapráce,

keďže jeho pozícia bola k 31.03.2014 zrušená rozhodnutím zamestnávateľa. Žalovaný má za to, že
dôvod výpovede bol skutkovo dostatočne vymedzený tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom.
Podľa ustálenej súdnej praxe nie je povinnosťou zamestnávateľa dokladať jeho interné rozhodnutie k
výpovedi ako prílohu, prípadne bližšie špecifikovať predmetné rozhodnutie, keďže samotné rozhodnutie
o organizačných zmenách nie je právnym úkonom a nemá stanovené náležitosti. Dôvod výpovede a
jeho ekonomické pozadie (pokles objednávok žalovaného a obchodných

príležitostí) bol žalobcovi jednoznačne ozrejmený počas osobného pohovoru. Žalobcovi bola daná iba
jedna výpoveď s odkazom na jedno rozhodnutie zamestnávateľa. Neexistuje žiadna pochybnosť o tom,
aký je skutkový dôvod výpovede, žalobca nemá dôvod byť v tomto ohľade zavedený, čo zmätený.

Žalovaný nesúhlasí s takým extenzívnym výkladom, že by absencia prílohy organizačnej zmeny k
výpovedi prípadne absencia jej bližšej špecifikácie mala spôsobovať absolútnu neplatnosť výpovede aj
napriek tomu, že dôvod bol vo výpovedi jasne a zrozumiteľne skutkovo vymedzený. Žiadal preto žalobu
zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, pracovnou zmluvou zo dňa 01.06.2005,
výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 28.03.2014, oznámením navrhovateľa zo dňa 02.06.2015,
mailovou korešpondenciou medzi navrhovateľom a zamestnávateľom, ponukou voľných pracovných
miest zverejnených na webovej stránke odporcu dňa 28.03.2014, popismi pracovných náplní pozícií
Sales Representative III-Education a Hardware Sales Representative IV z internetu zo dňa 28.03.2015,

rozhodnutím o zrušení pozície Senior Consultant zo dňa 27.03.2014, zoznamom zamestnancov
spoločnosti evidovaných od 01.06.1996 v registri zamestnávateľov, dodatkom č. 5/2011 k pracovnej
zmluve, mzdovým výmerom zo dňa 01.09.2009, organizačnou štruktúrou zamestnancov vo februári
2014 a v auguste 2104, potvrdením o dĺžke zamestnania a o zápočte doby zamestnania, výplatnými
páskami za mesiace 11/2011 a 2/2011, výsluchom svedkov W.. V. Š., J.. V.P. S., V. A., J.. V. B., ročnými

hodnoteniami žalobcu za obdobie 6/2009 - 5/2010, 6/2010 - 5/2011, 6/2011 - 5/2012, 6/2012 - 5/2013,
ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že jeho pracovný pomer u odporcu bol uzatvorený štandardným
spôsobom, uzavrel písomnú pracovnú zmluvu, do práce nastúpil 01.06.2005. Pracovný pomer bol

dohodnutý na dobu neurčitú a bol prijatý na funkciu Staff Consultant. V rámci tejto pracovnej pozície
bolo z jeho strany vylúčené vedenie tímu a k tejto pozícii bola v tej dobe priradená menšia mzda.
Znamenalo to, že ide o pozíciu, kde bol zaradený s ostatnými konzultantmi pri prácach na projektoch s
ostatnými Staff Consultantmi. Išlo o pozíciu radového zamestnanca. Zhruba po uplynutí jedného roku bol
preradený na prácu s označením Senior Consultant. K zmene tejto pozícii nedošlo na základe dodatku k

pracovnej zmluve ale konkludentne, čo sa prejavilo tým, že mu bolo pridelené služobné motorové vozidlo
v sume 1.000.000,- Sk a došlo aj k zvýšeniu jeho platu. Nepamätá si presnú sumu o koľko sa zvýšil
jeho plat, ale s autom to bolo okolo 30.000,-Sk naviac. Vtedy mu jeho nadriadený pán Barus povedal,
že ho povýšil preto, aby mohol podobne zaradiť ďalších ľudí. Čo sa týka ľudí, ktorých mal riadiť resp.
ktorí s ním pracovali na konkrétnom projekte neboli presne zaradení v organizačnej štruktúre ako jeho

podriadení. Dodatkom č. 5/2011 zo 16.05.2011 v ktorom bol označený, že vykonáva prácu ako senior
consultant, nebolo účelom tohto dodatku toto deklarovať, ale išlo len o zmenu pracovných podmienok,
kde sa posunul termín splatnosti mzdy. Aj keď nedošlo k uzavretiu dodatku k pracovnej zmluve v zmysle
pracovného práva na zmenu jeho pracovnej pozície, reálne svoju prácu senior consultanta vykonával.
Následne asi 5 až 6 rokov po nástupe do spoločnosti bol opätovne povýšený na funkciu Principal

consultant. Opätovne nebol s ním uzavretý žiadny dodatok k pracovnej zmluve. Z tohto pracovného
zaradenia mu vyplývalo oprávnenie relatívne samostatne pracovať na projektoch, rokovať s klientom
o jeho požiadavkách, dohodnúť cenu a podobne. V tejto súvislosti došlo aj k zvýšeniu jeho mzdy
zhruba na 4000,- € s tým, že sa vzdal služobného vozidla a toto bolo tiež kompenzované v rámcimzdy. Táto kompenzácia vyplývala z internej smernice. V potvrdení o dĺžke zamestnania a zápočte
doby zamestnania zo dňa 07.07.2014, ktorý mu bol daný pri skončení pracovného pomeru, je výslovne
uvedené, že vykonával prácu Principal Consultant. Z ročných hodnotení vystavených zamestnávateľom

za roky 2009, 2010 ,2011 a 2012, je vedený na pozícii Principal Consultant. Skutočnosť, že došlo k
zmene jeho pracovného zaradenia vyplýva aj z emailu, ktorým ho zamestnávateľ ponúkal na prácu na
projekte pre spoločnosť v Saudskej Arábii, kde ho predstavil ako Principal Consultanta.

Predmetomsúdnehokonaniajeneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruaonvidípochybenieodporcu

v troch rovinách. Jednou je tá, že zrušil pracovnú pozíciu Senior Consultant, do ktorej nebol zaradený.
Odporca zrušil pracovnú pozíciu, ktorú nemal zakotvenú v pracovnej zmluve a to pozíciu Senior
Consultant, na ktorú som bol preradený konkludentne rovnako ako na pozíciu Principal Consultant.
Pokiaľ sa odporca snaží navodiť dojem, že vo všetkých troch pracovných pozíciách išlo o prácu
consultanta alebo programátora má za to, že to nie je tak, lebo každá z týchto pozícii bola odlišovaná
jednak mzdou, jej výškou a ďalšími benefitmi poskytovanými zamestnávateľom, tieto pracovné pozície

sa odlišujú aj pracovnou náplňou. Čo sa týka druhého dôvodu, pre ktorý považuje výpoveď za neplatnú,
ide o nesplnenie si ponukovej povinnosti zamestnávateľa pri doručení výpovede. Výpoveď mu bola
doručená v marci 2014, bol cez email pozvaný na stretnutie do kancelárie riaditeľa ľudských zdrojov,
kde mu bolo povedané, že mu dávajú výpoveď. Dali mu na výber skončiť pracovný pomer dohodou, kde
mu ponúkli, že mu vyplatia 6 mesačných platov, ale len v oficiálnej sume nie s príplatkom za pohotovosť,

čo vo finále bola nižšia suma, ako by mu prináležala v zmysle zákona. Na stretnutí mu neboli ponúknuté
žiadne možnosti preradenia na inú prácu, bolo mu povedané, že s ním skončili pracovný pomer preto, že
nebol vyťažený na projektoch. Potom ako zo stretnutia odišiel, bolo to zhruba 15 minút, si na internete,
ktorý je prístupný aj vernosti našiel že spoločnosť Oracle ma voľných asi 10 pracovných miest, ktoré mu
neboli ponúknuté. Ku dňu doručenia výpovede v marci 2014 bolo na Slovenskej pobočke spoločnosti

voľných 10 pracovných miest. Minimálne 3 pozície boli také, na ktoré spĺňal predpoklady na 100 percent,
pri ktorých by možno šiel dolu s platom, čo by mu až tak veľmi nevadilo, lebo čakali ďalšie dieťa. Ide o
3 pozície, z ktorých jedna bola výslovne pre slovenskú pobočku, dve boli aj mimo slovenskej pobočky,
konkrétne pozícia Sales Representative III - Education bola taká, pri ktorej spĺňal všetky podmienky na
jej výkon. Vytlačil si aj podrobný obsah pracovnej náplne. Šlo o pozíciu, v preklade by sa dala nazvať

ako predajca školení, kde jednou z kľúčových podmienok je výborne, písomne, ústne a medziľudsky
komunikovať. V tejto pozícii bolo nutné cestovať a čo sa týka nejakého vysokoškolského diplomu, stačil
bakalár, on je inžinier. Má dôkaz o tom, že popri svojej práci vykonával aj školenia, je z roku 2008,
kde pán B. píše, že "Samo by mal záujem školiť tému základných dátových skladov". Skúsenosť z
predajom školení mal. Podľa neho mu minimálne táto pozícia mala byť ponúknutá, lebo bola určená len

pre pobočku v Bratislave. Pri ostatných pozíciách, pri ktorých boli uvedené multiplelocations, o ktorých
žalovaný tvrdí, že sú určené pre pobočky mimo SR uviedol, že to nie je pravda, ide o otvorené pozície
pre pobočky, ktoré sú uvedené v ponuke, keď si ju otvoril, vyslovene bola uvedená aj SR. To
znamenalo, že ak by sa našiel vhodný zamestnanec na konkrétnu pozíciu uzatvorila by sa s ním
pracovná zmluva podľa slovenského právneho poriadku so žalovaným. Treťou rovinou, pre ktorú

považuje výpoveď za neplatnú je to, že nebol v spoločnosti nadbytočný. Má v dispozícii dôkaz a to
email z 27.03.2014 od jeho nadriadeného pána B., ktorý ho pozval na druhý deň na stretnutie, aby
prišiel popoludní ohľadom prerokovania stavu projektu timekarty a iné veci. V čase, keď sa rozhodovalo
o zrušení pracovného miesta pracoval pre konkrétneho klienta Reifesen Bank. Pár dní pred doručením
výpovede mu jeho nadriadený pán Solovics písal email, kde ho žiadal, aby si nezadával timekarty na

marec na RBI presales projekt, čo je projekt na Reifesen Bank, lebo mal vykázaných 49 dní, povolených
bolo maximálne 25 dní, aby si to, čo má naviac viedol ako internú prácu, čo aj na pokyn svojho
nadriadeného urobil a preto sa v systéme sa objavilo, že na projekte nepracuje. Takto umelo vykázali
pre nadriadenú spoločnosť jeho nadbytočnosť. Priamym nadriadeným počas celého trvania pracovného
pomeru navrhovateľa bol najprv pán A. a následne pán B.. Mzdové otázky, pridelenie služobného

auta a pod. sa v prvom kroku riešili s priamym nadriadeným. Následne to muselo byť schválené ešte
nadriadeným jeho nadriadeného a ešte ďalším nadriadeným. Do tohto on nevidel. Pracovno-právne
záležitosti s ním riešil riaditeľ ľudských zdrojov. O zvýšení platu sa to v prvom kroku dozvedel z výplatnej
pásky. Zmenu pracovného zaradenia sa dozvedal z ruchov na chodbe. K povýšeniu vždy došlo, keď
projekt bol uzavretý a pred začatím práce na novom projekte. Na stretnutí, kedy mu bola doručená

výpoveď, nebola mu daná možnosť zaradenia na iné pracovné miesto. Považuje sa za osobu spĺňajúcu
kritériakaždodennejobchodníckejskúsenosti,sedelpriprácinaprojektochuklientaarokovalsklientom,
abysiobjednalďalšiepráce.Mávedomosť,ževspoločnostiOraclesúzamestnaníajSalesreprezentanti
(obchodníci).Z pracovnej zmluvy súd zistil, že pracovný pomer žalobcu u odporcu bol uzavretý na základe písomnej
zmluvy podpísanej dňa 01.06.2005, bol prijatý do funkcie Staff Consultant, deň nástupu do práce bol

01.06.2005, skúšobná doba bola trojmesačná, miestom výkonu práce žalobcu boli pracovné priestory
žalovaného na Plynárenskej 1, v Bratislave, mesačná mzda bola dohodnutá v sume 59.000,- Sk, splatná
bola k poslednému pracovnému dňu každého mesiaca.

Z dodatku č. 5/2011 k pracovnej zmluve súd zistil, že bol vydaný dňa 16.05.2011, žalobcom bol

podpísaný dňa 17.05.2011, v článku I. bod 1 je žalobca označený, že vykonáva pre zamestnávateľa
závislú prácu ako Senior Consultant, v článku II. je špecifikovaná zmena pracovných podmienok v bode
1 - Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 10 dní nasledujúceho kalendárneho
mesiaca. V bode 2 je uvedené, že ostatné ustanovenia Pracovnej zmluvy sú nedotknuté znením tohto
Dodatku v zostávajúcich častiach.

Z výpovede z pracovného pomeru súd zistil, že žalovaný v liste zo dňa 28.03.2014, označeným
ako "Výpoveď z pracovného pomeru" uviedol, že zamestnanec pracuje u zamestnávateľa na základe
pracovnej zmluvy od 01.06.2015. Zamestnávateľ dáva výpoveď z pracovného pomeru v dôsledku
organizačných zmien podľa § 63, odsek 1, písm. b/ Zákonníka prác, keď pracovná pozícia žalobcu bola
zrušená k 31.03.2014 rozhodnutím zamestnávateľa, jeho pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej

doby. Výpovedná doba začína dňom 01.04.2014 a pracovný pomer skončí 30.06.2014. Vo výpovedi
tiež bolo uvedené, že od 07.04.2014 zamestnávateľ nariadil žalobcovi vyčerpať prípadnú nevyčerpanú
dovolenku a po jej vyčerpaní až do dňa skončenia pracovného pomeru mu zamestnávateľ nebude
prideľovať prácu, pretože sa jedná o prekážku na strane zamestnávateľa a za toto obdobie mu bude
poskytnutá náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

Z oznámenia navrhovateľa súd zistil, že listom zo dňa 02.06.2014 oznámil zamestnávateľovi, že
rozviazanie pracovného pomeru listom zo dňa 28.03.2014 považuje za neplatné a trvá na jeho ďalšom
zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy. Oznámenie bolo zaslané poštou a žalovaný
ho prevzal dňa 23.06.2014.

Z písomného rozhodnutia súd zistil, že žalovaný listom zo dňa 27.03.2014 rozhodol v zastúpení konateľa
Ing. Maroša Herdu o zrušení pozície "Senior Consultant" v oddelení Consulting. Pozícia sa ruší k
31.03.2014.

Z výpovede svedka V. Š. súd zistil, že navrhovateľa pozná, je to ich bývalý zamestnanec. Nastúpil
do spoločnosti v roku 2005, on nastúpil do spoločnosti až v roku 2013. Navrhovateľ bol zaradený
ako IT konzultant technológii. On bol v pracovnom zaradení personalista, ako personálny manažér
dostane požiadavku od líniového manažéra, ktorý potrebuje optimalizovať náklady, alebo optimalizovať
nadbytočnosť z dôvodu nadbytočnosti a následne pripravuje podklady. Dôvod v prípade pozície p. K.

bola optimalizácia nákladov. Pán K. ako konzultant je platený za to, aby odvádzal prácu na IT projektoch
a v prípade, že konzultant dlhodobo žiadny projekt nemá, nie je využiteľný, nie je utylizovaný, tak
zamestnávateľ môže z dôvodu optimalizácie nákladov pozíciu zrušiť. Pán K. nebol jediný ktorého sa
optimalizácia dotkla, bolo to viacero ľudí, bolo to tri mesiace pred ním a aj v septembri. Prebiehal tam
proces znižovania stavu. W. K. bol zaradený pod líniového manažéra W.. B.. Túto požiadavku som

obdržal mailom od p. B. P. A., W.. K. nebol využitý na žiadny projekt. On pripravil podklady podľa
zamestnaneckej zložky a poslednej dodatkovanej pozície. Potom v podstate bol prítomný na stretnutí,
aby z pracovnoprávneho hľadiska vedel podať zamestnancovi aké má možnosti z hľadiska výpovede,
alebo dohody, ktoré mu môžu poskytnúť. Mali pripravenú výpoveď, ako aj dohodu, ktorá znela tak, že
mu boli ponúknuté možnosť odstupného, čo tvorilo zhruba rozdiel približne 10.000 €, keby skončil s

trojmesačnou výpoveďou na základe výpovede. W. A. zastrešuje Consulting, nemal v čase, keď sa rušila
pracovná pozícia navrhovateľa, žiadne iné voľné miesto. Boli dve miesta na obchodnom úseku, ale na
priamy prestup navrhovateľa na niektorú z týchto pozícií to nebolo, lebo by musel prejsť výberovým
konaním. Navrhovateľovi bola ponúknutá pomoc, keby sa uchádzal o takúto pozíciu. Navrhovateľ
nespĺňal predpoklady na voľné miesta obchodníkov, bol IT konzultant, nevykonával žiadnu obchodnú

činnosť v rámci spoločnosti a vyplývalo to aj z pracovnej náplne, ktorá bola daná pre túto pozíciu. Druhý
dôvod bol ten, že už v minulosti sa p. K. hlásil na obchodnú pozíciu ale nebol vybratý. Nemá vedomosť
o tom, či navrhovateľ pred nástupom do ich spoločnosti, v inej spoločnosti vykonával prácu obchodníka.
Čo bolo konkrétne v emaile od W. B. P. A., email mohol tak, že z dôvodu žiadneho projektu W.. K. mározbehnúť proces na chystanie podkladov a schválenie interných procesov. Je možné, že to vyplynulo
aj z osobnej konverzácie s p. A., takže táto požiadavka mohla prísť aj verbálne. Nevedel sa vyjadriť
k tomu, kto

prideľuje projekty konzultantom. Tiež uviedol, že pri kariérnom postupe sa kategorizácia netýka tak
druhu alebo charakteru práce, ale týka sa nejakej miery skúsenosti alebo seniority. Človek nastúpi bez
skúseností tak je IC1, ide o stav konzultanta, keď si to vyskúša tak je IC2. Ak má skúsenosti s viacerými
projektmi, tak postupuje na IC3, čo má aj motivačný faktor, príspevok na auto alebo zvýšenie mzdy.
Stále však zostáva IT konzultant s databázami. Pozícia IC2 sa nazýva senior konzultant. IC3 sa nazýva

Principal konzultant, to je človek, ktorý pracuje v spoločnosti 5 rokov, pracuje na viacerých projektoch,
dodáva prácu načas, kvalitne a tak. Navrhovateľ nemal dodatkom k pracovnej zmluve zmenenú pozíciu
zo Staff konzultant na Senior konzultant, len sa to spomína v inom dodatku, kde už bol takto pracovne
zaradený. Bol na stretnutí, kde sa oznamovalo navrhovateľovi zrušenie pracovného miesta. W. K.
povedal, že uvažuje o dohode, ak mu dáme ešte ako odstupné dve ročné mzdy, čo bolo mimo našich
možností. Na stretnutí K. povedal, že nemôžete ma prepustiť, musíte ma presunúť, načo p. Barus

povedal, že u neho v spoločnosti mu nemá čo ponúknuť, nemá ho kam presunúť. Svedok k tomu dodal,
že pokiaľ by sa zaujímal o prijatie inej pozície celosvetovo, je schopný a ochotný pomôcť mu s úpravou
životopisu, poskytnutí referencie a v podstate ho pripraviť na nejaký výberový proces. Nad rámec mu
bola ponúknutá takáto pomoc. Žalobca si zobral dohodu o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej
mal jeho pracovný pomer skončiť 30.04.2014, zobral si aj výpoveď a povedal, že sa po víkende ozve

ako sa rozhodol, ale už sa viac neozval.

Z výpovede svedka V. S. súd zistil, že navrhovateľa pozná, aj keď nie osobne a nevie si ani spomenúť,
či sa niekedy stretli, aj keď pracovali v jednej spoločnosti. On nastúpil 01.09.2008 a nespomína si, či
tam už W.. K. pracoval. Pracoval na oddelení konzultačných služieb, riadil obchodnú činnosť s pohľadu

technologických licencii a p. K.J. nikdy na obchode nepracoval. Návrh jeho výpovede mu bol predložený
jeho manažérom, alebo pravdepodobne z oddelenia ľudských zdrojov. Väčšinou to boli organizačné
dôvody, pre ktoré sa dávala výpoveď. Tiež uviedol, že človek pracujúci na oddelení Consultingu môže
vykonávať práce aj pre iné oddelenie suport, ale iba so súhlasom svojho nadriadeného. Nevie či W.
K. vykonával práce na dvoch oddeleniach. Čo sa týka štruktúry Consultingu uviedol, že p. Barus bol

riaditeľom Consultingovej divízie, ale akú mal štruktúru manažérov pod sebou to nevie.

Z výpovede svedka V. A. súd zistil, že navrhovateľa pozná, pracoval v organizačnej zložke ktorú riadi.
Pracoval na pozícii biznis inteligence consultant. On ho prijímal, ale nie je si istý, či robil prijímací pohovor
v rámci výberového konania. Myslí si, že mal skúsenosti s prácou, ktorú mal vykonávať u nich, lebo

to vykonával aj v predchádzajúcej spoločnosti v ktorej pracoval. Mal kvalifikáciu na pozíciu na ktorú
nastupoval. Musel poznať databázový jazyk a to bolo kľúčové. Nový zamestnanec nemusí prejsť cez
všetky pracovné pozície, môže byť hneď prijatý na pozíciu senior consultant, ak má predchádzajúce
skúsenosti alebo prax. Začínal od pozície Staff consultant, pod ním je ešte pozícia Asciate consultant.
Netuší po akom čase bol preradený na Senior consultant. Nový projekt, ktorý zabezpečí biznis manažér

je pridelený projektovému manažérovi, ten určí tím a zadáva členom tímu prácu. Jeden z ukazovateľov
je, či ľudia sú zaradení na projektoch, lebo sa mohlo stať, že na projektoch byť zaradení nemuseli. Ak
sa stalo, že človek nemal prácu, hľadali sme mu ju aj v zahraničí a keď sa nenašla a dlhodobo bol pod
hranicou na zaradenie na projekty, musel
odísť. Žalobca býval zaradený do krátkodobých projektov. V dlhodobých projektoch sa neudržal, potom

bol na krátkodobých projektoch v zahraničí, čo mu nedávalo dostatočnú mieru zapojenia sa, čo sa
sleduje kvartálne. Kvartálne sa vyhlasujú výsledky na akciovom trhu. Podnet na skončenie pracovného
pomeru z navrhovateľom išiel od biznis manažéra p. B., keďže spolu riadime profit, tak som vyšiel s tým,
že treba niečo robiť aby sme znížili náklady. Požiadali sme korporáciu o zrušenie miesta, vyžiadali si
všetky súhlasy od korporácie, vytvoril sa balík na odstupné a potom to ide na personálne, ktoré by malo

vykonať zrušenie miesta. Na to, aby som zrušil miesto si musím vyžiadať súhlas svojich nadriadených.
Bol som na stretnutí, na ktorom sme oznámili p. K., že jeho pracovné miesto bolo zrušené. Okrem
mňa tam bol W.. Š. P. W.. B.. Podľa neho bol prekvapený, povedal, že sa pôjde dať vypísať, potom si
to rozmyslel a povedal, že dobre, ale dajte mi dva roky odstupného. Potom sa ho spýtal, či mám pre
neho miesto, keď mu povedal, že dva roky nie sú možné tak povedal, že rok, a bolo mu ponúknuté

že mu W.. Š. pomôže pohľadať nejakú pozíciu na webe. Toto stretnutie bolo veľmi nepríjemné. Mali
pripravené dva scenáre jeden bol, že mu ponúkli finančný ekvivalent nad rámec toho, na čo by mal
nárok zo zákona a potom klasickú výpoveď podľa zákona. W. K. si nevybral nič, lebo odišiel. Podľa
jeho názoru na pozíciu obchodníka nemal kvalifikáciu, čo mu aj povedal. U obchodníka sa očakáva,že má kontakty s najvyššími predstaviteľmi spoločnosti a že predal už nejaké produkty. W.. K. toto v
minulosti nerobil, k nim prišiel ako výkonný konzultant programov. Navrhovateľ bol v pozícii, že mohol
odprezentovať svoju časť projektu. Politika spoločnosti je taká, že každý sa predáva. Zákazka je vtedy

zákazkou, keď ju zákazník podpísal. W. K.Š. len odprezentoval, čo by zákazník mohol dostať, ale nie
projekt. Navrhovateľ robil prezentáciu projektov pre klientov, resp. potenciálnych klientov, prezentoval
riešenie, alebo funkcionalitu. Kariérne pozície navrhovateľa v spoločnosti boli také, že nastúpil ako Staff
consultant, potom bol senior. Na ostatné sa treba spýtať personalistu. On sa informoval u personalistu,
že ak potrebuje prepustiť človeka, ktorý nemá dostatočné zapojenie do projektu ako to treba urobiť.

O tom kto bude zaradený do konkrétneho projektu rozhoduje W.. B.. V ročnom hodnotení bol W.. K.
označený ako Principal konzultant, akú pozíciu mal právne to nevie povedať.

Z výpovede svedka V. B. súd zistil, že navrhovateľa pozná, boli kolegovia. On pracuje v spoločnosti
dlhšie ako on, momentálne pracuje 7 rokov na pozícií senior manažér a W.. K. bol jeho podriadený.
Nebol na výberovom konaní keď k nim nastupoval. On prišiel do tímu ako manažér a tým, že sa zmenila

pracovná pozícia dostal ho ako podriadeného on, žalobca už v tom tíme pracoval, bol konzultant,
primárne pracoval na projekte pre Slovnaft. Neskôr pracoval na rôznych projektoch ako Dôvera, robil na
projektoch v zahraničí napr. STATOIL. Ako pracovník robil tak, že to záviselo od toho, ako sa mu táto
práca páčila. Mal rád, keď sa práca menila, lebo keď robil dlhšie na jednom projekte jeho výkonnosť
klesala, mal obľúbené softvérové nástroje a s inými odmietal robiť. Povedal že sa to nedá, alebo že to

bude zdĺhavé. Keď mu sadla práca a bolo to niečo, čo ho zaujímalo, dával dobré výkony. Bolo to také
striedavé. U konzultantov je vždy jeden dôležitý ukazovateľ, nielen spokojnosť zákazníka, ale aj jeho
využitie, percento pracovného času, ktorý strávi na práci pre zákazníka. Jeho technologické prezencie
boli také, že ich už nevedeli využiť. Jeho využiteľnosť klesala a posledný projekt, pre ktorý pracoval bol
projekt pre REIFFAIZEN, kde pracoval od decembra 2013, alebo od januára 2014 a viac už pre neho

nemali využitie. Počas
celého roku 2013 pracoval na krátkych projektoch v zahraničí, potom mal dlhodobý projekt v Srbsku,
dostali na neho negatívne vyjadrenie, preto ho stiahli a vyradili ho z projektu. Potom dlhší čas nebol
využitý asi v októbri - novembri 2013. V decembri ho dali na projekt pre REIFFAIZEN, ktorý mal trvať
dva alebo tri mesiace, projekt mal výrazné prestoje, kde mohol pracovať 3 až 4 dní v mesiaci. Nečrtala

sa pre neho ďalšia práca, preto s ním rozviazali pracovný pomer. Navrhovateľ nezískal nijaké zákazky
ako napr. implementácia dátového skladu pre spoločnosť, zúčastnil sa však na prezentácii a príprave
prezentácie. W. K. sa nezúčastnil všetkých krokov až po uzavretie konkrétnej zmluvy. Toto nebolo v
pracovnej náplni W.. K.. Pripravoval prezentáciu, požiadavky zákazníka, mohol pripraviť ukážku, ako
by to mohlo vyzerať, keď mu to dodáme, mohol sa zúčastniť prípravy ponuky a potom bol členom

implementačného tímu, ak taký projekt získali. Tiež uviedol, že mal pod sebou v roku 2013 niekoľko
ľudí, ich počet nevie. Sú to projektoví manažéri, sú to architekti riešenia a konzultanti. Podľa úrovne
môžu byť Staff, senior alebo principál konzultanti alebo aj vyššie. Kariérne pozície navrhovateľa boli
také, že začínal ako Staff konzultant, potom bol senior consultant a Principal consultant. Pri oznamovaní
výpovede a zrušení pracovného miesta žalobcovi bol prítomný. To stretnutie bolo za poslednú dobu

neštandardné v tom smere, že sa zaujímal iba o odstupné. Primárne ho zaujímala iba výška odstupného.

Ročného hodnotenia žalobcu za obdobie od 1.06.2009 - 31.05.2010 súd zistil, že žalobca bol hodnotený
svojim nadriadeným V. B. na pracovnej pozícii 20515.Principal Consultant, celkové hodnotenie
dosiahol stupňom 4 - prevyšuje očakávania. Súčasťou hodnotenia je aj hodnotenie ďalších zručností

zamestnanca, konkrétne v časti "znalosť produktov, hlavné obchodné zručnosti, rozsah odborných a
technických znalostí a dôveryhodnosť, predajné schopnosti a vytváranie dopytu" je žalobca hodnotený
stupňom 4 - prekračuje očakávania.

Ročného hodnotenia žalobcu za obdobie od 1.06.2010 - 31.05.2011 súd zistil, že žalobca bol hodnotený

svojim nadriadeným V. B. na pracovnej pozícii 20515.Principal Consultant, celkové hodnotenie
dosiahol stupňom 5 - prevyšuje očakávania. Súčasťou hodnotenia je aj hodnotenie ďalších zručností
zamestnanca, konkrétne v časti "hlavné obchodné zručnosti, rozsah odborných a technických znalostí
a dôveryhodnosť" je žalobca hodnotený stupňom 4 - prekračuje očakávania.

Ročného hodnotenia žalobcu za obdobie od 1.06.2011 - 31.05.2012 súd zistil, že žalobca bol hodnotený
svojim nadriadeným V. B. na pracovnej pozícii 20515.Principal Consultant, pričom celkové hodnotenie
dosiahol stupňom 2 -potrebuje sa zlepšiť. Súčasťou hodnotenia je aj hodnotenie ďalších zručnostízamestnanca, konkrétne v časti "hlavné obchodné zručnosti, znalosť odvetvia, znalosť produktov,
predajné schopnosti a vytváranie dopytu" je žalobca hodnotený stupňom 2 - potrebný ďalší rozvoj.

Ročného hodnotenia žalobcu za obdobie od 1.06.2012 - 31.05.2013 súd zistil, že žalobca bol hodnotený
svojim nadriadeným V. B. na pracovnej pozícii 20515.Principal Consultant, celkové hodnotenie dosiahol
stupňom 3 - úspešne napĺňa očakávania. Súčasťou hodnotenia je aj hodnotenie ďalších zručností
zamestnanca, konkrétne v časti "hlavné obchodné zručnosti, znalosť odvetvia, znalosť produktov,
predajnéschopnostiavytváraniedopytu"ježalobcahodnotenýstupňom3-úspešnenapĺňaočakávania.

Z potvrdenia o dĺžke zamestnania a o zápočte doby zamestnania zo dňa 07.07.2014 súd zistil, že
žalovaný vydal žalobcovi potvrdenie o tom, že doba trvania pracovného pomeru bola od 01.06.2005 do
30.06.2014, vykonávaná práca (pracovné miesto) bolo Principal Consultant.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú
prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo
sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu."

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná.

Podľa § 17 ods. 3 prvá veta Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi
na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.

Podľa čl. 21 tretia veta Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu

druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zamestnávateľ svojim rozhodnutím zo dňa
27.03.2014 rozhodol v zastúpení konateľa J.. V.P. S. o zrušení pozície "Senior Consultant" v oddelení
Consulting. Pozícia sa rušila k 31.03.2014. rovnako mal súd v konaní preukázané, že základným

predpokladom pre výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je kumulatívne splnenie
troch podmienok, nadbytočnosť zamestnanca, písomné rozhodnutie zamestnávateľa o nadbytočnosti a
príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a písomným rozhodnutím zamestnávateľa.

V danom prípade však celkom zrejme absentuje táto príčinná súvislosť, pretože žalovaný zrušil

pracovnú pozíciu Senior Consultant, na základe toho dal výpoveď žalobcovi, ktorý zastával pozíciu
Principal Consultant, čiže vyššiu pozíciu ako je Senior Consultant. Rozdiel medzi pracovnou pojmom
staff consultant a senior consultant spočíva v prevažnej miere v samostatnosti vykonávania práce
zamestnancom. Staff consultant je pozícia, na ktorej zamestnanci vykonávajú prevažne rutinné práce
na základe inštrukcii nadriadených. Pozícia senior consultanta je samostatnejšia a tento vykonáva

prácu s minimálnou pomocou a poradenstvom od nadriadených. Z vykonaného dokazovania mal súd
rovnako preukázané, že na pozíciu staff consultant sú zaraďovaní zamestnanci s 1-3 ročnou praxou,
na pozíciu senior consultant zamestnanci s 2-5 ročnou praxou. K zmene zaradenia navrhovateľa z
postavenia staff consultant do postavenia senior consultant u žalobcu došlo fakticky v roku 2006 a tátozmena sa premietla aj do mzdového ohodnotenia a mimo platových výhod (bonusov), kedy žalovaný
začal poskytovať žalobcovi mzdu a bonusy, ktoré patria podľa vnútorných predpisov zaradeniu senior
consultant. Súd sa nestotožnil a argumentáciou zamestnávateľa, že prídavné meno k pozícii consultant

a to "staff", "senior", alebo "principál" nič na druhu práce (programovaní) nemení, len odzrkadľuje dĺžku
praxe či mieru skúseností, rovnako zaradenie žalobcu (zamestnanca) do bonusového systému a že
všetci "consultanti" u žalobcu vykonávajú rovnakú činnosť (programovanie). Súdu sa z vykonaného
dokazovania javí, že žalovaný nehľadal a následne nezamestnal programátora, ako sa to snaží tvrdiť,
ale so žalobcom uzavrel pracovnú zmluvu na výkon funkcie (druh práce) Staff Consultant, ako sa to v

pracovnej zmluve aj nezameniteľne a veľmi jasno uvádza. Počas trvania pracovného pomeru žalobcu
u žalovaného došlo k opakovanej zmene druhu jeho práce a to najprv z pozície Staff Consultant na
pozíciu Senior Consultant, neskôr z pozície Senior Consultant na pozíciu Principal Consultant. O žiadnej
z týchto zmien pracovnej zmluvy nebol vyhotovený písomný dodatok. Aj keď podľa písomnej pracovnej
zmluvy žalobca stále vykonával pre žalovaného funkciu Staff Consultant, že je potrebné vychádzať
z faktického stavu. Ako v konaní bolo preukázané, počas trvania pracovného pomeru žalobcu došlo

k viacerým jeho zmenám, konkrétne pri druhu jeho práce, došlo k zmenám dvom. Na základe prvej
zmeny začal žalobca vykonávať prácu ako Senior Consultant o tejto zmene pracovnej zmluvy nebol
vyhotovený žiadny písomný dodatok. Skutočnosť, že žalobca vykonával pre žalovaného prácu ako
Senior Consultant vyplýva z deklaratórneho ustanovenia čl. I bod 1 Dodatku č. 5/2011 k Pracovnej
zmluve zo dňa 01.06.2005 zo dňa 17.05.2011. Tento dodatok sa týka výhradne zmeny výplatného

termínu (čl. II, bod 1), pričom sa v ňom súčasne uvádza, že "ostatné ustanovenia Pracovnej zmluvy
nedotknuté zmením tohto Dodatku zostávajú v celom rozsahu v platnosti a účinnosti" (čl. II bod 2).
Rovnako tak skutočnosť, že žalobca začal neskôr vykonávať pre žalovaného závislú prácu ako Principal
Consultant mal súd preukázané z viacerých skutočností, ktoré tento stav deklarujú a ktoré boli v konaní
preukázané, napríklad výplatnými páskami žalobcu, zápočtovým listom potvrdením o dĺžke zamestnania

a o zápočte doby zamestnania - všetky tieto listiny vyhotovil žalovaný, ako aj z výpovede J.. B.,
priameho nadriadeného žalobcu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žiadny rozdiel obsahovej náplne práce senior
konzultanta a principál konzultanta neexistuje, pretože druh práce je totožný a rozdiel spočíva výlučne
v skúsenostiach a seniorite, čo sa odzrkadľuje na výške bonusov a
názve pozície, ponímanie uvedeného rozdielu zo strany žalovaného súd vyhodnotil ako schematické

a formalistické. Ak mal skutočne záujem zrušiť pracovné miesto žalobcu, bez ohľadu skutočnú náplň
pozícií, mal svojim rozhodnutím zrušiť pozíciu "consultant" bez prívlastku a následne rozhodnúť, resp.
si vybrať z Consultantov, s ktorým z "Consultantov" ukončí pracovný pomer.

Čo sa týka ponukovej povinnosti zamestnávateľa, táto nie je samoúčelná, predstavuje jedno z

ochranných opatrení v prospech zamestnanca, slúžiace na čo možno najväčšie zmiernenie dopadu
zo straty jeho doterajšej práce a zároveň je výrazom sociálnej politiky štátu v snahe vyhnúť sa
zvyšovaniu nezamestnanosti. Žalovaný si voči žalobcovi nesplnil túto svoju povinnosť podľa § 63 ods.
2 zákonníka práce, čím nesplnil hmotnoprávnu podmienku výpovede, ktorú dal žalobcovi a preto je táto
výpoveď bez ďalšieho neplatná. Z právnej doktríny ako aj konštantnej judikatúry vyplýva, že nemožnosť

zamestnanca zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide
tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (R 51/1997), čo však nebol prípad
žalovaného voči žalobcovi. Ak by si žalovaný splnil svoju ponukovú povinnosť voči žalobcovi, nebolo by
vôbec potrebné prikročiť k výpovedi, čo sa však nestalo, čím žalovaný porušil hmotnoprávnu podmienku,
ktorej splnenie je jednou z nevyhnutných podmienok pre platnosť výpovede. Splnenie povinnosti

vyplývajúcich pre zamestnávateľa z § 63 ods. 2 Zákonníka práce je hmotnoprávnou podmienkou
výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorej splnenie musí preukázať zamestnávateľ (R 94/1968). V
konaní mal súd preukázané, že zamestnávateľ neponúkal žalobcovi inú prácu z dôvodu, že voľné
pracovné pozície (Sales Representative III-Education IRC2431521 a Hardware Sales Representative IV
IRC2423734) považoval za žalobcu nevhodné, lebo si vyžadujú dlhodobú prax a pokročilé obchodnícke

a vyjednávacie zručnosti, ,,keďže ide jednoznačne o senior pozíciu''. Inými slovami, žalovaný na jednej
strane pri neplatnosti výpovede tvrdí, že seniorita nemá žiadny vplyv na druh práce, no na strane druhej
pri jeho ponukovej povinnosti tvrdí, že daná povinnosť mu nevznikla, pretože žalobca nespĺňal v oblasti
seniority predpoklady na výkon voľných pracovných miest. Uvedené pracovné pozície predstavovali
špecifické obchodné pozície, ktoré vyžadovali osobitné obchodné znalosti v oblasti predaja produktov

žalovaného. Okrem iného obligatórnou požiadavkou na uchádzača bola najmä jeho pracovná skúsenosť
v danej oblasti a to v minimálnom rozsahu piatich rokov, čo značí, že sa v žiadnom prípade nejednalo o
junior pozíciu, teda takú pracovnú pozíciu, ktorej podmienkou by boli len základné znalosti a skúsenosti v
danej oblasti. Od zamestnanca v danej oblasti žalovaný v prvom rade očakával okrem iných špecifickýchznalostí aj rozvinutú obchodnú sieť, ku ktorej dospeje výhradne v rámci nižších skúsenostných tried.
Samozrejme že sa nedalo automaticky predpokladať, že žalobca má dostatočné znalosti na výkon
pracovných úloh z oblasti predaja a obchodnej činnosti, najmä pokiaľ sa jedná o pracovné pozície III.

či IV. skúsenostnej triedy v danej oblasti z pohľadu interného posúdenia najmä pracovných skúseností
zamestnanca. Žalobca však opomenul skutočnosť, že v ročných hodnotenia žalobcu, ktoré vypracoval
jeho priamy nadriadený boli hodnotené okrem jeho zručností pracovného zaradenia Principal Consultant
hodnotené aj jeho obchodné zručnosti, ktoré boli hodnotené v jednotlivých rokoch stupňom 2, 3, a 4 a
slovným ohodnotením - potrebný ďalší rozvoj, prekračuje očakávania, úspešne napĺňa očakávania, ž

čoho možno konštatovať, že pre ponuku pracovného zaradenia na obchodnú pozíciu mal zamestnávateľ
o žalobcovi primerané podklady. Uvedené ročné hodnotenia súd vyhodnotil ako dostatočné kritériá
pre posúdenie ponuky inej vhodnej práce žalobcovi. Žalovaný však vôbec tieto skutočnosti nebral do
úvahy, bez toho, aby voľné pracovné pozície ponúkol žalobcovi sám pre seba vyhodnotil, že ani na
jednu z týchto pozícii nemá žalobca potrebné schopnosti, zručnosti a ďaleko prevyšujú potrebnú prax
v ponúkanom obore, lebo je odlišný od práce, ktorú žalobca vykonával, t.j. Consulting, ak keď niekoľko

rokov hodnotil aj jeho obchodné predpoklady.
Spoukazomnauvedenésúdmázato,ževýpoveďdanážalobcovijeneplatnáapracovnýpomeržalobcu
naďalej trvá.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa zásady

úspechu.Navrhovateľbolvkonaníúspešnývcelomrozsahu,pretomusúdpriznalnáhradutrovkonania.
Navrhovateľ je v konaní od platenia súdneho poplatku za návrh oslobodený podľa § 4 ods. 2, písm.
d/ Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, preto súd priznal v tomto konaní len trovy právneho
zastúpenia, ktoré súd vyčíslil nasledovne:
Z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou, ktorú majú oba určovacie výroky totožnú o podľa §

11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify, čo predstavuje jednu trinástinu výpočtového základu v každom
jednotlivom prípade, pričom táto suma sa podľa § 13 ods. 3 advokátskej tarify zvyšuje o jednu tretinu
základnejsadzbytarifnejodmenyzakaždúďalšiuspojenúvec(druhýurčovacívýrok),priktorejzákladná
sadzba tarifnej odmeny predstavuje tiež jednu trinástinu výpočtového základu podľa § 11 ods. písm.
a) advokátskej tarify). Jedna trinástina výpočtového základu bola v roku 2014 vo výške 61,85 EUR a

preto celková hodnota jedného úkonu právnej služby v roku 2014 predstavuje sumu vo výške 82,47 EUR
(61,85 EUR + 20,62 EUR) a v roku 2015 bola jedna trinástina výpočtového základu vo výške 64,53 EUR
a preto celková hodnota jedného úkonu právnej služby v roku 2015 predstavuje sumu vo výške 86,04
EUR (64,53 EUR + 21,51 EUR). Vykonané úkony právnej služby:
- Prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady (§ 13a ods. 1, písm. a/ advokátskej tarify v sume

82,47 EUR,
- Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 21.07.2014 (13a ods. 1 písm. c/ advokátskej
tarify) v sume 82,47 EUR,
- Účasť na meritórnom pojednávaní 10.02.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) advokátskej tarify v sume 86,04
EUR,

- Porada s klientom zo dňa 11.02.2015 (§ 13a ods. 1 písm. b/ advokátskej tarify v sume 86,04 EUR,
- Písomné podanie na súd vo veci samej ohľadne výsluchu žaloba zo dňa 12.02.2015 (§ 13a ods. 1
písm. c/ advokátskej tarify) v sume 86,04 EUR,
- Účasť na meritórnom pojednávaní 28.04.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ advokátskej tarify) v trvaní
presahujúcom dve hodiny v sume 172,08 EUR,

- Porada s klientom zo dňa 25.08.2015 (§ 13a ods. 1 písm. b/ advokátskej tarify) v sume 86,04 EUR,
- Písomné podanie na súd vo veci samej ako reakcia na vyjadrenie žalovaného, zo dňa 31.08.2015 (§
13a ods. 1 písm. c/ advokátskej tarify) v sume 86,04 EUR,
- Účasť na meritórnom pojednávaní 03.09.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ advokátskej tarify) v trvaní
presahujúcom dve hodiny v sume 172,08 EUR,

- Porada s klientom zo dňa 19.10.2015 (§ 13a ods. 1 písm. b/ advokátskej tarify) v sume 86,04 EUR,

- Rokovanie s protistranou dňa 28.10.2015 (§ 13a ods. 1 písm. f/ advokátskej tarify) v sume 86,04 EUR,
- Porada s klientom zo dňa 22.11.2015 (§ 13a ods. 1 písm. b/ advokátskej tarify) v sume 86,04 EUR,
- Písomné podanie na súd vo veci samej predstavujúce záverečné zhrnutie veci zo strany žalobcu, zo

dňa 23.11.2015 (13a ods. 1 písm. c/ advokátskej tarify) v sume 86,04 EUR,
- Účasť na meritórnom pojednávaní 28.04.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ advokátskej tarify) v sume 86,04
EUR.Režijné paušály: 2 x režijný paušál za rok 2014, každý po 8,04 EUR bez DPH 16,08 EUR, 12 x režijný
paušál za rok 2015, každý po 8,39 EUR bez DPH 109,07 EUR.
Celkové trovy konania spolu s DPH platnou v čase rozhodovania súdu súd priznal v sume 1.494.65 EUR.

O povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok za návrh v sume
99,50 € súd rozhodol podľa § 2, ods. 2 v spojení s § 4, ods. 2 písm. d), § 8 ods. 4 Zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v spojení
s položkou 1, písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. Vzhľadom na osobné oslobodenie navrhovateľa

od súdnych poplatkov podľa § 4, ods. 2 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. a jeho úspech v konaní, súd
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V odvolaní

sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických
osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované)
tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.), podľa Zákona č. 233/95 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení.