Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 9, 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/77/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611201050
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1611201050.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Behranovou, v právnej veci

navrhovateľa: A., zastúpená JUDr. Darinou Michalkovou, advokátkou so sídlom Kolárska 4, 811 06
Bratislava, proti odporcovi: D. , zastúpený JUDr. Zuzanou Habajovou, advokátkou so sídlom Palisády
29/A, 811 06 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom C. a I.,
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky,
so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo D., nar. XX. J. XXXX v T. a A., rod. T. nar. XX. E. XXXX v T., uzavreté dňa XX. septembra
XXXX pred farským úradom A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T., vo zväzku XX, roč.

XXXX, na str. XXX, pod poradovým číslom XXX

r o z v á d z a.

Maloletého I. a maloletú I. súd na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti
matky, ktorá bude maloletých zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. výživným vo výške 400,- € a na maloletú
I. výživným vo výške 300,- € vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2011 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva
s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela po známosti trvajúcej necelý rok z lásky,
aj keď v tom čase bola už gravidná. Spolužitie účastníkov bolo od počiatku poznačené problémami v
komunikácií, ktoré sa týkali riešenia každodenných vecí, najmä používania peňazí. Postupom času sa
hádky stupňovali, mali negatívny vplyv na deti, pretože účastníci na seba kričali aj pred deťmi. Odporca
sa nechcel s navrhovateľkou rozprávať o svojej práci, ani o problémoch, ktoré mali, účastníci sa začali
odcudzovať. V dôsledku správania sa odporcu navrhovateľka stratila k nemu dôveru a následne aj citový
vzťah, od roku 2010 prestali účastníci spolu intímne žiť. Odporca odmietol navštíviť manželskú poradňu,

spolužitie účastníkov je už len formálne, spoločne zabezpečujú len výchovu a starostlivosť o maloleté
deti. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom navrhla, aby súd maloleté
deti zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého I. sumou 500,-
€ mesačne a na výživu maloletej I. sumou 400,- € mesačne, nežiadala upraviť styk maloletých detí sodporcom. Navrhla výživné v súlade s potrebami maloletých detí, nakoľko navštevujú súkromné školy.
Navrhovateľka od 05.11.2010 pracuje ako účtovníčka v spoločnosti O., a.s., jej čistý príjem prestavoval
sumu 700,- € mesačne, odporcov príjem nepoznala, uviedla, že je spoločníkom a konateľom viacerých

spoločností - I. s.r.o..

Odporca s rozvodom manželstva súhlasil, k návrhu navrhovateľky sa vyjadril tak, že skutočné problémy
medzi účastníkmi ako manželmi boli spojené s nezhodami medzi odporcom a rodičmi navrhovateľky.
Bez podpory rodičov a ich súhlasu navrhovateľka neurobila žiadne dôležité rozhodnutie, navrhovateľkini

rodičia diktovali rodine účastníkov kedy a kam pôjdu na dovolenku, ako strávia sviatky a podobne.
Druhým základným problémom bolo, že vo veku 35 rokov odporca nedokázal pre rodinu postaviť dom i
keď sa snažil podnikať, zháňať peniaze. Situácia vyvrcholil tým, že rodičia navrhovateľky jej kúpili dom
približne 100 m od svojho domu, kam navrhovateľku s deťmi v jeden deň presťahovali. Odporca ďalej
uviedol, že s navrhovateľkou mali rozdielne názory na bežné veci ako hospodárenie a chod domácnosti.
O upratovanie a žehlenie sa starala pomocníčka, pričom podľa odporcu by sa o domácnosť vedeli

postarať sami, najmä ak boli mladá rodina s nevysokým príjmom a túžbou po dome, ktorá si takéto
náklady nemohla dovoliť. Ako otec odporca trávil veľa času s deťmi, každý víkend prechádzky, výlety
do Viedne, do centra Bratislavy, lyžovačky s I., na hríby, do cirkusu, na výstavy, divadlo. Navrhovateľka
sa týchto akcií takmer nikdy nezúčastňovala. Odporca poukázal tiež na to, že ako rodičia sa účastníci
nezhodli na výbere školy, resp. škôlky pre ich deti, nakoľko navrhovateľka vybrala pre deti spoplatnené

školy zamerané na jazyky. Odporca uviedol, že od 01.01.2011 je nezamestnaný, nepoberá žiadne
dávky v nezamestnanosti. City medzi účastníkmi postupne ochladli, už viac ako tri roky spolu intímne
nežijú. Odporca potvrdil, že je spoločníkom viacerých spoločností, ale neboli mu vyplácané odmeny ani
výplata podielu na zisku. Odporca súhlasil s tým, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, pôvodne navrhol výživné vo výške 150,- € mesačne na každé z maloletých detí, v

priebehu konania navrhol výšku výživného v sume 80,- € na každé z detí. Styk s deťmi odporca navrhol
neupravovať.

Podľa ustanovenia § 113 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) s konaním o rozvod manželstva
je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Maloletému I. a maloletej I. pochádzajúcim z manželstva účastníkov súd na konanie o úprave
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ustanovil kolízneho opatrovníka podľa ustanovenia
§ 31 ods. 2 Zákona o rodine.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako svedka vypočul D., D., B., oboznámil
sa so sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletého I. a maloletej I. správou H. z
liečebnopedagogickej intervencie maloletého I. zo dňa 02.02.2011, prehľadom zamestnávateľa o príjme
navrhovateľky za mesiace november 2011- október 2012 zo dňa 10.12.2010, potvrdením spoločnosti
I. s.r.o., zo dňa 06.04.2011, potvrdením spoločnosti I. s.r.o. zo dňa 06.04.2011, potvrdením spoločnosti

I..r.o. zo dňa 06.04.2011, výplatnými lístkami odporcu v spoločnosti I. s.r.o. za obdobie október -
december 2010, zmluvou o prevode obchodného podielu v spoločnosti I. J., zmluvou o nevýhradnom
obchodnom zastúpení zo dňa 15.12.2007, zmluvou o vykonávaní služieb zo dňa 12.12.2008, súvahou,
výkazom ziskov a strát spoločností I. s.r.o., zmluvou o nájme zo dňa 15.06.2011, pracovnou zmluva
otca a spoločnosti I. s.r.o. zo dňa 01.06.2011, zmluvou o prevode obchodného podielu v spoločnosti I.,

s.r.o. zo dňa 29.04.2011, pracovnou a manažérskou zmluvou uzavretou medzi spoločnosťou I., s.r.o.
ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom dňa 05.05.2013, potvrdením spoločnosti I. s.r.o.
o príjme odporcu za obdobie marec 2012 - november 2012, potvrdením o návšteve školy/ škôlky
maloletých detí, výpoveďou pracovnej zmluvy zo dňa 15.10.2012, potvrdením Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Malacky o vedení odporcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie zo dňa 18.01.2013,

obsahom spisu tunajšieho súdu 9P/19/2011 o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do
rozvodu manželstva, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Posledné spoločné bydlisko účastníkov je v J. čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu.

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred farským úradom v T..

U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo.Z manželstva sa narodil dňa XX.XX.XXXX syn I. a dňa XX.XX.XXXX. dcéra I..

Obaja účastníci sú občania Slovenskej republiky.

Z výsluchu účastníkov súd zistil, že manželstvo uzavreli po krátkej známosti, navrhovateľka bola
v tom čase tehotná. Od počiatku vznikali medzi účastníkmi rozpory týkajúce sa všetkých oblastí
spolužitia - výchovy detí, vedenia domácnosti, vzťahu s rodičmi, nakladania s finančnými prostriedkami.
Navrhovateľka mala pocit, že odporca ju neakceptuje v žiadnej role - ani ako manželku, matku, priateľku ,

odporca mal pocit, že navrhovateľka v ňom nevidí partnera, vybrala si ho iba ako otca pre svoje deti
a celý život podriadila svojmu vzťahu k rodičom. Účastníci odbornú pomoc nevyhľadali, postupne sa
odcudzili. V súčasnosti - od februára 2011 žijú oddelene - navrhovateľka s deťmi v dome svojich rodičov,
odporca v dome svojej matky. Účastníci teda nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária
ani sa intímne nestýkajú, netrávia spolu voľný čas a ani si neposkytujú vzájomnú pomoc. Vzťahy medzi
účastníkmi sa odohrávajú len v rovine a úlohe rodičov maloletých detí. Obaja účastníci považujú tento

stav za nezvratný, odporca nadviazal vzťah s inou ženou.

Podľa ustanovenia § 22 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon
o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu

vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode
vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ustanovenia § 19 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželské vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne

narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj účel, vyplývajúci z jeho základných funkcií -
funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie.

Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov si funkciu biologickú neplní - nevytvára prostredie
vhodné na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb účastníkov, keď spolu intímne nežijú,

neuspokojujú svoje emociálne potreby, nie sú si vzájomne oporou. Účastníci si neposkytujú ani
všestrannú vzájomnú pomoc, čím nie je naplnená ani ďalšia z funkcií manželstva. Naplnená nie je
ani funkcia hospodárska, v zmysle ktorej sa manželia spoločne starajú o uspokojovanie potrieb rodiny
založenej manželstvom.

Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, nemajúcim obsah, ktorý
pre fungujúce manželstvo predpokladá Zákon o rodine.

Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je narušené vážne, trvalo a
vzhľadom k doterajším postojom účastníkov nie je predpoklad, že by manželstvo začalo plniť svoje

funkcie. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol.Príčinou rozvratu manželských vzťahov medzi účastníkmi je odcudzenie v dôsledku odlišných názorov
na rodinný život, na hospodárenie s peniazmi, na vedenie domácnosti, na výchovu maloletých detí a
spoločné trávenie voľného času.

Osobnústarostlivosťomaloletédetizabezpečujematka,ktorásmaloletýmideťmibývavrodinnomdome
svojich rodičov, ktorí hradia všetky náklady spojené s bývaním. Maloletá I. v školskom roku 2012/2013
navštevovala súkromnú materskú školu V., s ktorou bola spojená mesačná úhrada vo výške 280,- €,
maloletý I. v školskom roku 2012/2013 navštevoval súkromnú základnú školu V., s ktorou bola spojená

mesačná úhrada vo výške 399,- €. Maloleté deti sa venujú tenisu, náklady na tento šport predstavujú
mesačne sumu 100,- € pre každé z maloletých detí, obe navštevujú aj výtvarný krúžok pri nákladoch 5,- €
mesačne, maloleté I. sa ďalej venuje tancu, pri mesačných nákladoch spolu vo výške 20,- €, navštevuje
logopédiu pri mesačných nákladoch vo výške 20,- €. Mesačné náklady na lieky pre každé z maloletých
detí predstavujú sumu 20,- €, náklady na hygienické potreby sumu 20,- €, náklady na oblečenie sumu
20,- €, na topánky 30,- €, a na potraviny pre maloletého I. sumu 120,- € a maloletú I. sumu 100,- €.

Matka maloletých detí má vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru, je zamestnaná ako
účtovníčka v spoločnosti O., a.s., jej čistý príjem predstavuje sumu 629,81 € mesačne, poberá prídavky
na obe maloleté deti. Vlastní trojizbový byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na U.. S maloletými deťmi
býva v rodinnom dome svojich rodičov, ktorý hradia náklady spojené s bývaním. Matka uhrádza náklady

za internet, pevnú linku a bežné výdavky detí.

V čase podania návrhu - vo februári 2011 bol otec maloletých detí spoločníkom a konateľom troch
obchodných spoločností a to spoločnosti I. s.r.o., v ktorej svoj obchodný podiel odplatne previedol na
D. dňa 21.02.2011 za sumu 480 668,- €, dodatkom zo dňa 18.04.2011 bola cena obchodného podielu

upravená na sumu 4 806,68 €, hoci otec vo svojej výpovedi uviedol, že svoj obchodný podiel previedol
bezodplatne. Spoločnosť I. s.r.o. bola založená za účelom postavenia nadstavby bytového domu. Z
výsluchu svedka D. súd zistil, že sa realizovala výstavba bytov v J., predajom bytov činnosť spoločnosti
skončila. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť predal, lebo bola zadlžená a v strate. Zo zmluvy
o prevode obchodného podielu vyplýva, že odporca v článku III bod 2 prehlásil, že jeho obchodný

podiel nie je zaťažený právami tretích osôb a záväzkami. Z pracovnej zmluvy otca a spoločnosti I. s.r.o.
uzavretej dňa 01.06.2011 súd zistil, že otec mal ako zamestnanec mesačnú mzdu vo výške 920,-€.

Zo zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti I., s.r.o. zo dňa 29.04.2011 súd zistil, že otec
previedol svoj obchodný podiel v sume 6 638 783 776,- € svojej matke B. za 1,- €, pričom zo zmluvy

o prevode obchodného podielu je zrejmé, že táto spoločnosť nebola zaťažená žiadnymi záväzkami.
Spoločnosť I. s.r.o. do konca roku 2010 spolupracovala s firmou otca navrhovateľky spoločnosťou O.
a.s., z tejto spolupráce spoločnosť otca dosahovala mesačný príjem 2 300,- €, od začiatku roku 2011
nebola spolupráca medzi spoločnosťami taká intenzívna a mesačným príjem z nej predstavoval sumu
650,- €. Spoločnosť I. s.r.o. ukončila s otcom pracovný pomer výpoveďou, výpovedná doba uplynula

dňa 15.12.2012.

Vroku2012previedolotecdetíspoločnosťI.s.r.o. tretejosobeza1,-€,vtejtospoločnostibolkonateľom.
Z výplatných lístkov otca za obdobie október - december 2010 súd zistil, že otcovi spoločnosť I. s.r.o.

vyplácala mesačne čistú mzdu vo výške 963,56 €. Spoločnosť I. s.r.o. sa rovnako venovala výstavbe
bytových domov, jeden bytový dom bol postavený v Q., vlastníkom bytov bola uvedená spoločnosť,
pričom byty sa postupne predávali. Otec nevedel uviesť koľko bytov sa postavilo, koľko z nich bolo
predaných a za akú cenu. Z výsluchu svedka D. - otca navrhovateľky súd zistil, že s otcom spoločne
podnikali prostredníctvom spoločnosti I. s.r.o., kde boli spoločníkmi každý v podiele 50 %, dohodli sa

na tom, že svedok poberal 20 % zo zisku a otec 80 % zo zisku, teda zisk si nedelili podľa podielu v
spoločnosti. Bolo to z toho dôvodu, že svedok mal záujem, aby mohol otec lepšie budovať rodinu s
navrhovateľkou. Firma I. ukončila výstavbu 46 bytov v Q., pričom plánom bol zisk 800.000,- €, 40 % z
týchto bytov bolo predaných ešte v predkrízovom období a následne predaj dobiehal. V decembri 2011
sa svedok s otcom dohodli na vyrovnaní, keď svedok dostal z nepredaných bytov 4 byty na vyrovnanie

svedkovho podielu, otcovi zostalo šesť alebo sedem bytov. Svedok vyslovil presvedčenie, že zisk, ktorý
zostal otcovi z predaja bytov bol najmenej 500.000,- €. Otec trval na tom, že spoločnosť bola zadlžená
a z predaja bytov boli uspokojení veritelia so stratou 20 %.Otec býva v rodinnom dome svojich rodičov, náklady spojené s prevádzkou domu uhrádzajú jeho rodičia.
Od 16.12.2012 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vo svojej výpovedi uviedol, že má
na účte zostatok 2 500,- €, na náklady, ktoré vynaloží na deti mu prispievajú jeho rodičia, ktorí sú

na dôchodku. Jeho rodičia predali pozemky v katastri Doľany a z týchto zdrojov mu prispievajú. Z
pracovnej a manažérskej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou I., s.r.o. ako zamestnávateľom a otcom
ako zamestnancom dňa 05.05.2013 súd zistil, že medzi stranami bola dohodnutá mzda zamestnanca
a manažéra spolu vo výške 1 000,- €.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, nakoľko na tejto úprave sa
rodičia zhodli.
Priurčenívýškyvýživnéhonamaloletédetibralsúddoúvahytúskutočnosť,žedetinavštevujúsúkromné

školy, pričom náklady na školné pre maloletú Alicu predstavuje mesačne sumu 280,- € a pre maloletého
Adama sumu 390,- €. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že výber školy bol spoločným rozhodnutím
rodičov. Ďalej bral súd do úvahy základné životné potreby detí vzhľadom k ich veku, náklady spojené s
mimoškolskými aktivitami a výdavkami na oblečenie, ktoré sa vzhľadom k rastu detí musí každú sezónu
obmieňať. V tejto súvislosti súd považoval za primerane výživné v sume 400,- € pre maloletého Adama a
v sume 300,- € pre maloletú Alicu. Súd je toho názoru, že vyživovacej povinnosť otca v takomto rozsahu

je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa a životnej úrovne rodiča a aj zvýšené potreby
detí sú takto zabezpečené v zodpovedajúcej miere, bez toho, aby ohrozili výživu a existenciu otca.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výška priznaného bežného výživného je primeraná
potrebám maloletých detí, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletých detí prispievať na jeho
výživu sumou, ktorú súd určil.

Pri určení výživného bral súd do úvahy schopnosti a možnosti otca a jeho celkové majetkové pomery.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec bol v priebehu konania spoločníkom a
konateľom troch obchodných spoločností, ktoré sa venovali stavebnej činnosti. V priebehu konania sa
otec zbavoval svojich obchodných podielov za symbolické ceny, neúmerné k ich skutočnej hodnote. Z

výsluchov účastníkov a svedkov vyplynulo, že uvedené spoločnosti realizovali výstavbu bytov, ktoré sa
následne predávali. Otec nevedel súdu preukázať aké zisky z uvedených spoločností mal, hoci uvádzal,
že spoločnosti boli zaťažené dlhmi a bez majetku, tieto svoje tvrdenia nevedel rovnako preukázať.
Vzhľadom k rôznorodosti pracovnej činnosti otca je zrejmé, že možnosti otca ako zamestnanca,
spoločníka, či konateľa sú rozsiahle, poskytujúce široký záber zárobkových príležitostí aj do budúcnosti.

Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd spravoval ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého nie sú rozhodujúce skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery povinného rodiča,
ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom,
nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. Súd ďalej poukazuje na
životnú úroveň otca, ktorý len v priebehu roka 2012 bol na troch dovolenkách v zahraničí a pobyt strávil

aj v Tatrách. Aktuálne je otec zamestnaný v spoločnosti I. s.r.o., kde poberá mzdu vo výške 1000,- €
mesačne. V súčasnosti sa javí, že majetok otca a jeho príjmové schopnosti a možnosti sú horšie ako v
minulosti, súd však poukazuje na skutočnosť, že otec sa svojho majetku vzdal v prospech tretích osôb
bez toho, aby z tohto majetku uspokojil potreby svojich maloletých detí, ktoré sú na podporu svojich
rodičov odkázané.

V súvislosti s otcom navrhovanou výškou výživného 80,- € mesačne pre každé z maloletých detí súd
poukazuje najmä na vyššie citované zákonné ustanovenie, podľa ktorého výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Teda je prvoradou povinnosťou rodičov - aj otca, postarať sa o výživu svojho
dieťaťa, pričom súd poukazuje aj na to zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni rodičov. Súd poukazuje na to, že prvoradou povinnosťou otca je plniť si vyživovaciu
povinnosť a zabezpečiť si za tým účelom dostatok finančných prostriedkov a tieto prednostne použiť na
úhradu výživného pre maloleté deti a až zo zvyšnej časti je možné hradiť náklady, ktoré vznikajú otcovi
pre vlastnú potrebu a v súvislosti s trávením voľného času, dovolenkovými pobytmi atď.

Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že matka maloletým deťom poskytuje každodennú osobnú
starostlivosť, ktorá predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku otca. Jej príjem nikdy
nedosahoval príjmy otca, s maloletými deťmi býva v rodinnom dome svojich rodičov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého ani jeden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch

vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich
doručenia.

Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie

výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení/.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez
návrhu, ak sa zmenia pomery.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.