Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207201578
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8207201578.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej konsolidačnej, a.s., Cintorínska 21,
Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému C. M., bytom C. C. XX, H., o vymoženie 1 649,11 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 5Er 230/2007 -
52 zo dňa 13.12.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

V r a c i a vec súdu prvého stupňa vo vzťahu k trovám exekúcie na postup podľa § 374 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi trovy exekúcie vo výške 114,23 Eur v lehote 3

dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor podaním zo dňa 06.10.2010 dal podnet na zastavenie
exekúcie, ktorý odôvodnil tým, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) a ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok) a uviedol, že súdny exekútor vykonal šetrenie za účelom zistenia majetku
a pobytu povinného v Sociálnej poisťovni, prostredníctvom mestského úradu, registra obyvateľov,
zamestnávateľa, osobným zisťovaním, tiež prostredníctvom daňového úradu, na katastri - Geodetický
a kartografický ústav, na dopravnom inšpektoráte a prostredníctvom obvodného úradu. Súdny exekútor
pritom zistil, že povinný nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty a ďalšie

pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z týchto dôvodov
súd exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 196 ods. 1, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v
zmysle § 14, § 15 ods.1, § 22 ods. 1 a § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov, ktorú špecifikoval.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie oprávnená. Uviedla, že vzhľadom na
vek povinného je predpoklad, že sa zamestná, začne poberať dôchodok, prípadne nadobudne majetok

iným spôsobom. Poukázala na ust. § 2 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedla, že činnosť súdneho
exekútora je činnosťou v zastúpení súdu (štátu), ktorá garantuje, že každý sa môže domáhať zákonomustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Vykonávanie exekučnej
činnosti je potrebné považovať za integrálnu súčasť súdnej ochrany ako pokračovanie procesu, ktorý
vydaním vykonateľného rozhodnutia súdu alebo iného orgánu v prípade, že rozhodnutie nebolo splnené

dobrovoľne ešte nebol zavŕšený. Oprávnená si vybrala súdneho exekútora, ktorý mal sledovať zmenu
majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou
voľbou na súdneho exekútora. Mimo vykonávanej exekúcie oprávnená nemá inú možnosť zistiť, že
povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Nebolo by účelné,
aby toto konanie bolo zastavené a vzápätí by bol podaný nový návrh na vykonanie exekúcie. Zároveň

poukázala na možnosť premlčania. Zároveň namietala výšku priznanej náhrady trov exekúcie. Navrhla
napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu.

Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a ods. 1 v spojení s § 47 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.

Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v danom prípade boli splnené podmienky
prezastavenieexekúcie,pretožepodôkladnomprešetreníosobnýchamajetkovýchpomerovpovinného
bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Úvahy o budúcom možnom
zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré nemajú žiadne reálne opodstatnenie, sú bez právneho
významu. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

Zákonnýsudcapodanémuodvolaniunevyhovelpostupompodľaust.§374ods.4Občianskehosúdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného vo veci
samej nie je dôvodné a vo vzťahu k trovám exekúcie odvolací súd dospel k záveru, že v dôsledku zmeny
právnej úpravy nie je možné o odvolaní oprávnenej konať na odvolacom súde.

Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa správne
rozhodol, ak exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zo spisu súdneho exekútora sp. zn. Ex 315/2007 vyplýva, že povinný je nemajetný, nie je ani nebol
vlastníkom motorového vodidla, nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku, nie

je v registri daňových subjektov ani nemá živnostenské oprávnenie, nepoberá žiaden dôchodok. Súdny
exekútor ani osobným šetrením nezistil žiadny postihnuteľný majetok povinného. Z týchto dôvodov
odvolanie oprávnenej proti výroku uznesenia o zastavení exekúcie nebolo dôvodné.

Pokiaľ ide o námietku oprávnenej týkajúcu sa skutočnosti, že povinný je v produktívnom veku (v roku

2015 bude mať 59 rokov) a je predpoklad, že sa zamestná, táto námietka je bez ďalšieho právne
irelevantná, lebo nezakladá zánik dôvodu pre zastavenie exekúcie (nemajetnosť povinného), ktorý
bol dôkladným šetrením súdneho exekútora zistený. V čase, keď bol povinný zamestnaný na dohodu,
nedosahoval taký príjem, z ktorého by súdny exekútor mohol vykonávať zrážky zo mzdy. Z výpisu z
katastra nehnuteľností vyplýva, že povinný ani v súčasnosti nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku napadnuté
uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako správne potvrdil.

Vo vzťahu k odvolaniu oprávnenej ohľadom povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie

odvolací súd uvádza:

Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 299/2013 Z.z. účinnou od 01.11.2013 bola z
ustanovenia§58ods.6Exekučnéhoporiadkuvyňatámožnosťpodaniaodvolaniaprotivýrokuonáhrade
trov konania v rozhodnutiach podľa § 57. Prechodné ustanovenia sú obsiahnuté v ust. § 243b ods. 3

Exekučného poriadku, v zmysle ktorého o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka,o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V dôsledku tejto zmeny právnej úpravy nie je možné o odvolaní
oprávnenej konať na odvolacom súde.

Vprejednávanejveciodvolanímnapadnutéuznesenievydalvyššísúdnyúradník.Oodvolaníoprávnenej
proti trovám exekúcie sudca doposiaľ nerozhodol. Za takéto rozhodnutie sa nedá považovať vyjadrenie
sudcu, ktorý odvolaniu oprávnenej nevyhovel (čl. 64 spisu). Vyjadrenie sudcu podľa § 374 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku nemá charakter rozhodnutia v zmysle 3. časti IV. hlavy Občianskeho
súdneho poriadku.

O odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sa tak postupuje podľa prechodných
ustanovení § 243b ods. 3, veta za bodkočiarkou, Exekučného poriadku, t.j. musí byť rozhodnuté podľa
predpisov účinných od 01.11.2013. Ak teda sudca do 31.10.2013 o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka nerozhodol, po 01.11.2013 takéto rozhodnutie o trovách má charakter rozhodnutia,
proti ktorému Občiansky súdny poriadok podľa § 202 ods. 2 v spojení s § 58 Exekučného poriadku

odvolanie nepripúšťa.

Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v
exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa čl. 142 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (Ústavný zákon č. 460/1992 Zb.), súdy rozhodujú

v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na
rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže
rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného
sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa, sa podaním odvolania oprávnenou osobou zo zákona zrušilo a o trovách exekúcie
musí opätovne rozhodnúť sudca. Proti rozhodnutiu sudcu odvolanie nie je prípustné.

Z týchto dôvodov odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa vo vzťahu k trovám exekúcie v zmysle ust.

§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ako nesprávne predloženú bez rozhodnutia o odvolaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.