Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/957/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213353
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412213353.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25,
zastúpeného právnym zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a
konateľ, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.

5C/166/2012-82 zo dňa 09.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa voči
odporcovi domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným
súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. nerozhodnutím o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote (prvý výrok); náhradu trov konania

odporcovi nepriznal (druhý výrok). Okresný súd vykonal dokazovanie exekučným spisom a zistil, že
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 02.11.2009 a
exekučný súd návrhu vyhovel uznesením zo dňa 12.02.2010; okresný súd vychádzal zo zistenia, že
sporné exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý
doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu dňa 19.05.2003 a preto
sa na exekučné konanie aplikuje Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.08.2005; okresný súd
ďalej uviedol, že zákonná tridsaťdňová lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora bola do

Exekučného poriadku zavedená až s účinnosťou od 01.09.2005, keď dovtedy nebola stanovená žiadna
lehotanarozhodnutieonávrhunazmenuexekútora;vyslovilzáver,ževexekučnýchkonaniachzačatých
do 31.08.2005 nebola stanovená žiadna lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora bez ohľadu
na to, kedy bol návrh doručený exekučnému súdu; na základe vykonaného dokazovania exekučným
spisom dospel okresný súd k záveru, že v rámci uvedeného postupu exekučného súdu nedošlo k
prieťahom v konaní. Okresný súd poukázal na to, že exekučný súd nebol v uvedenom období nečinný
a vykonával úkony potrebné na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Okresný

súd uzavrel, že nemal preukázaný tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z
predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3
ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov v spojení s § 44 ods. 6 a § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku; o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože

sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd
založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia
okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie v
jeho neprítomnosti a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu
určil sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej

lehote. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi

domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako
exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. nerozhodnutím
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote; navrhovateľ navrhol vykonať
dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Priamo v návrhu na začatie konania
vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol

nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil.
Okresný súd doručil návrh navrhovateľa odporcovi na vyjadrenie; obidvom účastníkom konania doručil
písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.; vyjadrenie odporcu
k návrhu riadne doručil navrhovateľovi prostredníctvom pošty. Na prejednanie veci samej nariadil
okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a

zástupcu odporcu; pred pojednávaním doručil právny zástupca navrhovateľa ospravedlnenie svojej
neúčasti na pojednávaní a súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti; súčasne doručil okresnému
súdu znalecký posudok na preukázanie výšky uplatnenej škody; okresný súd nariadil pojednávanie
v neprítomnosti účastníkov konania, následne vykonal dokazovanie pripojeným exekučným spisom a
znaleckým posudkom a nakoniec verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. K spisu okresného súdu je

pripojený v napadnutom rozsudku uvedený konkrétny exekučný spis ohľadne exekučného konania,
v ktorom mala byť navrhovateľovi podľa návrhu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
spôsobená tvrdená škoda.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd udáva, že okresný
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahuza správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v
spornom exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa
viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými

v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na

argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa

svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). O navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti zákonného

sudcu riadne rozhodol nadriadený súd uznesením sp. zn. 13NcC/616/2012 zo dňa 18.10.2012 s
tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil; zo spisu okresného súdu
súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom riadne doručené. Iné (nové) dôvody
zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom
pošty a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ

prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím na pojednávaní
v jeho neprítomnosti. Napriek tomu v odvolaní nedôvodne uviedol, že žiadal o zrušenie pojednávania
v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, iný dôvod
na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov okresného súdu vznesenej
navrhovateľom nadriadený súd riadne rozhodol; nesúhlas navrhovateľa s rozhodnutím nadriadeného

súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože navrhovateľovi zostáva zachovaný
odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas
predvolaného navrhovateľa preto boli podľa odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky (§ 101 ods.
2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka

konať pred súdom. Navyše zo spisu okresného súdu vyplýva, že navrhovateľovi bolo riadne doručené
aj vyjadrenie odporcu k návrhu. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani v
rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov
konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však pozostávalo len s oboznámením sa s exekučným spisom,
ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný navrhovateľ priamo v návrhu na začatie konania s tým, že

navrhovateľ bol účastníkom uvedeného exekučného konania a teda obsah exekučného spisu z hľadiska
tvrdených skutočností o dobe od podania návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia exekučného
súdu o tomto návrhu mu bol nepochybne známy, pretože z exekučného spisu vyplýva, že všetky
rozhodnutia boli navrhovateľovi riadne doručené. Okresný súd vykonal dokazovanie aj predloženým
znaleckým posudkom. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. Odvolací súd v zhode s okresným

súdom dospel k záveru, že v tomto rozsahu vykonané dokazovanie je dostatočné na rozhodnutie vo veci
samej. Postupom okresného súdu nebol navrhovateľ vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného
oprávnenia a tento je plne odôvodnený hospodárnosťou konania.

Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu
súdneho exekútora ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkoneverejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu
spočívalovtvrdení,žesúdsinesplnilzákonnúpovinnosť,pretožeonávrhunazmenusúdnehoexekútora
nerozhodol do tridsiatich dní od doručenia návrhu na súd. Toto tvrdenie navrhovateľa je však v rozpore

s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného
súdu, že v exekučných konaniach začatých do 31.08.2005 neplatí zákonná tridsaťdňová lehota na
rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora (§ 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.08.2005; § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005). Preto v prípade, že
okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že sporné exekučné konanie začalo do 31.08.2005

(§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), konkrétne dňa 20.03.2003 doručením návrhu na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol exekučnému
súdu doručený dňa 02.11.2009 a exekučný súd návrhu vyhovel uznesením zo dňa 12.02.2010 (z
exekučného spisu vyplýva, že uznesenie o zmene exekútora bolo účastníkom doručené v mesiaci marec
2010), uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní),
pretože exekučný súd nebol v tomto prípade viazaný zákonnou tridsaťdňovou lehotou na rozhodnutie

o návrhu oprávneného na zmenu exekútora a súčasne uvedené obdobie bolo potrebné na vykonanie
úkonov za účelom rozhodnutia o tomto návrhu (podľa obsahu exekučného spisu nebol exekučný súd
v uvedenom období nečinný a dňa 13.11.2009 vyzval pôvodného súdneho exekútora na predloženie
exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie; odpoveď na výzvu doručil pôvodný súdny exekútor
exekučnému súdu dňa 18.12.2009); odvolací súd podotýka, že vzhľadom na množstvo exekučných

konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia
lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa
25.04.2013).

Nakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
ktorý sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko
navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti
odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),

v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom

rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho

konania proti navrhovateľovi nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.